V dnešnej spoločnosti panuje väčšinový názor, že voľný trh musí byť regulovaný štátnymi zásahmi, inak by vznikali trhové zlyhania a doplácali by na to spotrebitelia. Bez regulácii (legislatívy) by na trhu vládol chaos. Výrobcovia by predávali nekvalitné a zdraviu škodlivé produkty za neúmerne vysoké ceny. Vznikali by kartely a monopoly, ktoré by zákazníkov neľútostne zdierali. Životná úroveň by klesala. Človek by si nebol ničím istý a preto je nevyhnutné, aby do tohto trhového chaosu vstupoval štát. A plnil funkciu dôveryhodného garanta a ochrancov slabších v tomto prípade spotrebiteľov. Je to naozaj správny názor? Ja sa vám pokúsim dokázať, že tento názor nielen, že nie je správny, ale je aj detinsky naivný.
Štátna legislatíva tvorí právny rámec, ktorý musia podnikateľské subjekty rešpektovať, ak chcú beztrestne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. V ľudskom jazyku to znamená, že podnikateľ musí dodržiavať zákony a regulácie v opačnom prípade mu hrozí sankcia zo strany štátu.
Aby som dokázal objektívne zhodnotiť význam (pozitívny či negatívny) štátnych regulácií, musím sa zaoberať politickým procesom, ktorý ich tvorí. Regulácie schvaľuje parlament. Je to čisto politická záležitosť. Otto von Bismarck raz povedal: „So zákonmi je to podobné ako s párkami. Je lepšie, keď nevidíme, ako sa robia.“ V drvivej väčšine sveta sa zastupiteľská demokracia premenila na partokraciou (vládu politických strán). Tzn. že politický reprezentanti, už nekonajú podľa vlastného presvedčenia, ale podriaďujú sa rozhodnutiam lídrov svojich strán. Napríklad: u nás tzn., že nemusíte presviedčať jednotlivo 76 poslancov o správnosti schválenia určitého zákona. Stačí presvedčiť pár lídrov.
Dnešná doba politickej korektnosti a bezbrehého používania eufemizmov umožnila politikom zlegalizovať praktiky, ku ktorým sa v minulosti nemohli verejne prihlásiť. Jeden príklad za všetky. Úplatky a korupciu sme dnes nazvali lobbingom. Napriek tomu, že lobbing je legálny, defacto je to úplatok. Je výsmech celému právnemu a demokratickému systému. Funguje nasledovne: skupina, ktorej v záujme je pretlačiť cez legislatívne konanie určitý zákon, pošle do parlamentu svojich vyjednávačov, aby našich zákonodárcov presvedčili o výhodnosti tejto legislatívy. V praxi to znamená, že lobbisti musia nejako motivovať politikov, aby schválili zákony v takej podobe, ktorá bude pre nich priaznivá. Niečo v zmysle: „Schváľ tento zákon a ja ti zafinancujem volebnú kampaň, prípadne sa podelíme o zisky, ktoré by neboli bez existencie tohto zákona možné apod.“ Kauza Gorila to iba potvrdzuje.
Základná otázka: Môžu regulácie, ktoré pretláčajú záujmové skupiny (korporácie) cez skorumpovaných politikov vytvoriť férový právny rámec pre podnikateľské prostredie? Samozrejme, že nie. Takéto regulácie krivia voľný trh, vďaka čomu vzniká na trhu nerovnováha a chaos. Tento stav sa nazve trhovým zlyhaním. Ľudia reagujú rozhorčene a žiadajú vládu, aby konala. Tá neváha a pridá ďalšiu reguláciu a to má za následok prehĺbenie nerovnováhy a ešte väčšie pokrivenie trhu.
Čo je trh? Trh je miesto, kde sa stretávajú spotrebitelia a predajcovia. Dopyt a ponuka. Trh je dobrovoľný, nikto vás nenúti kúpiť si daný výrobok. To vy ste sa rozhodli, že si ho kúpite. Ste ochotný zaplatiť zaň trhovú cenu. Čím väčšia konkurencia na trhu je, tým je cena priaznivejšia. Ak sa nejakej firme na trhu darí, je to preto, lebo poskytuje niečo, čo sú ľudia ochotní kupovať. Trh odráža preferencie (vôľu, želania, túžby, chute) zákazníkov. Či už sa to niekomu páči alebo nie, je to tak.
Ak politik vyhlási, že trh zlyhal. Vlastne tvrdí, že preferencie ľudí sú nesprávne a mali by sa zmeniť. Tvrdí, že naše spotrebiteľské rozhodnutia nespĺňajú predstavy byrokratov a musia byť upravené na správnu mieru. Trh, to nie sú len podnikatelia, ale aj spotrebitelia.
Snažia sa nám tvrdiť, že vždy zlyháva strana ponuky. Zlé chamtivé korporácie, ktoré ryžujú na úbohých spotrebiteľoch. Zaslúžili sa o hrôzostrašný obraz dnešnej doby. Spotreba Coca Coly prevyšuje spotrebu minerálky, nezdravý fastfood víťazí nad ovocím a zeleninou. No počkať! Veď nikto vás nenúti sa nezdravo stravovať, fajčiť, či kupovať nekvalitné potraviny. Strana ponuky sa prispôsobuje dopytu. Najprv musí vzniknúť dopyt až potom vzniká ponuka. Najprv musí vzniknúť potreba, až potom môže byť uspokojená. Ak by 70 % ľudí bolo vegetariánov, McDonald by mal úplne iné menu. Ak by sme chceli zachovať rétoriku o zlyhaní a hľadaní vinníka zlyhania – zákonite by sme sa museli stať spoluvinníkmi trhových zlyhaní. Ja však tvrdím, že trh je o preferenciách ľudí. Ak chceme ekonómiu vnímať ako vedu – musíme si uvedomiť, že ekonomicky neexistujú zlé a dobré preferencie. Preto ani nemožno hovoriť o zlyhaniach. Sme ľudia a trh je našim obrazom. Reguláciami vám politici tvrdia, že nie ste správnymi ľuďmi so správnymi preferenciami a preto musia vašu voľbu upraviť, lebo vy v skutočnosti neviete, čo je pre vás správne a výhodné.
Regulácie majú negatívny vplyv vždy, je jedno, ako ich prezentujeme spoločnosti. Príklad: Regulácia XYZ 123: Kvôli zvýšeniu ochrany spotrebiteľa sa zavedie povinné testovanie každého jednotlivého mliečneho výrobku, alebo každý rok pridáme povinnosť výrobcov testovať jogurty na prítomnosť nových a nových baktérií, či plesní. Veď to je správna regulácia. Ide nám o dobro zákazníka. Aký to ale bude mať reálny dopad na výrobcov mliečnych výrobkov? Veľkému mliekarskému koncernu nerobí ťažkosti si kúpiť každý rok nové testovacie zariadenie za 20 000 €. To však neplatí pre malých výrobcov, ktorí nemajú taký kapitál.
Tieto regulácie ich donútia buď skončiť podnikanie, alebo zvýšiť cenu, či znížiť kvalitu – teda stratia konkurencieschopnosť oproti veľkému koncernu. Regulácia spôsobí, že malý miestny výrobcovia jogurtov zaniknú a mliekarskému koncernu pribudnú nový zákazníci a odstráni konkurenciu. Koncern je zasa o krok bližšie k úplnému ovládnutiu mliekarského trhu. Tu vidíme, že monopoly nevznikajú napriek reguláciám, ale vďaka reguláciám. Novovzniknuté regulácie platia aj pre podnikateľov, ktorí sa snažia vstúpiť na trh s mliečnymi produktmi. Bariéra, ktorú musí začínajúci podnikateľ prekonať sa zvyšuje a je ďaleko vyššia ako bariéra, ktorú musel na začiatku prekonávať dnes už veľký koncern.
Ani argumentácia typu: „To je život, s tým sa musíme naučiť žiť, ak chceme zdraviu neškodlivé a kvalitné produkty“ neobstojí.
Ak pred 50-timi rokmi stačilo na zabezpečenie zdraviu neškodlivých jogurtov 10 regulácií, nevidím logický dôvod na to, aby ich dnes existovalo 150. A porovnajte si kvalitu jogurtov pred 50-timi rokmi od miestnych výrobcov a dnešnú koncernovú kvalitu. Čo sa týka zdravotnej škodlivosti, sme na tom rovnako. Čas od času sa aj v dnešnej dobe regulácií vyskytne nejaký prípad otravy jedlom. A naopak nedá sa tvrdiť, že naši dedkovia a babky by húfne zomierali na zdraviu škodlivé jogurty.
Netvrdím, že by nemali existovať regulácie vôbec. Ale ich neustálym nárastom škodíme podnikateľskému prostrediu aj spotrebiteľom. Krivíme trh, teda správanie všetkých subjektov na trhu.
Dodám, že hygienické, či kvalitatívne regulácie patria medzi tie menej iracionálne. Podnikatelia sa musia vyrovnať s ďaleko väčšími šialenosťami. Samotní politici sa zriekli snahy logicky ich odôvodňovať. (Európska smernica o zakrivení uhoriek, banánov, o nariadenej maximálnej hlasitosti v MP3 prehrávačoch, o predaji kapusty, o vedení registrácie maštaľného hnoja, kvóty stanovujúce počet zamestnancov ženského pohlavia, atď.).
Regulácie majú aj iný škodlivý dopad na trh a tým hlavne na spotrebiteľa. Je to nezamýšľaný následok zavedenia regulácie. Tak ako naše konanie má zamýšľaný následok (efekt), má aj efekt nezamýšľaný. Zaiste sa vám veľakrát stalo, že ste urobili niečo a výsledok bol úplne odlišný od vašich predstáv.
Jeden taký príklad nezamýšľaného dôsledku sa stal len nedávno. Zvýšenie cla na maslo v Nórsku, spôsobil trhovú nerovnováhu – nedostatok a vysoké ceny masla. Je mi jasné, že politici v nórskom parlamente si nedali za úlohu strpčiť ženám pečenie pred Vianocami, ale za ich chybu pykali spotrebitelia.
Pri schvaľovaní regulácií musíte počítať s tým, že to ovplyvní milióny ľudí. A vy dopredu neviete, aký bude výsledok. S ohľadom na kvantum regulácií, ktoré dnes náš národný a v neposlednej rade aj európsky parlament schvaľuje, je jasné, prečo sa hospodársky rast spomaľuje. Takou perličkou je regulácia o predaji kapusty, ktorá obsahuje 35 000 slov.
Predstavte si športový zápas. Ak počas hry zmeníte pár pravidiel (počet hráčov, trestné body, dĺžku hry, výstroj hráčov apod.), ovplyvníte tým nie len priebeh hry, ale aj to, kto bude víťazom a kto porazeným.
Politik by sa vás pravdepodobne snažil presvedčiť, že vinníkmi sú korporácie a že riešením je prijať nový zákon na reguláciu lobbingu. Typické… reguláciu riešime ďalšou reguláciou. Ak nebude fungovať, za pol roka ju znovelizujeme, ak nepomôže ani to, založíme špeciálnu komisiu, ktorá bude mať za úlohu navrhnúť takú legislatívu, aby sa takýmto praktikám zamedzilo. A sme opäť tam, kde sme nechceli byť. Podľa hesla: „Regulujem, reguluješ, regulujeme.“
Na obranu dnešných korporácií budem parafrázovať Stefana Molyneuxa: „Ak je pre úspešné podnikanie nevyhnutné zabezpečenie politického vplyvu, nemôžeme sa čudovať, že to podnikatelia robia.“
Všetci vďaka masmediálnej masáži mozgu a štátom kontrolovaného školstva považujeme štát za garanta istôt a trh za miesto chaosu a neistoty. Ignorujeme skutočnú realitu, že štát vám nie je schopný garantovať vôbec nič. Nie je vám ani schopný garantovať, že za 20 rokov tu bude rovnaký druh štátneho zriadenia ako teraz. Ani to, že euro tu bude i o 10 rokov. Nedokáže vám garantovať, že sa vôbec dožijete dôchodku a že vám ho vyplatí. Dnes je vek odchodu do dôchodku 65 rokov, za rok môže byť 70. Už vôbec vám nie je schopný garantovať mierové spolužitie s inými štátmi. Nevie vám ani garantovať vaše majetkové práva, kto vie, čo napadne mocných? Znárodňovanie, kolektivizácia, branná povinnosť, privatizácia, mobilizácia? Škála je pestrá, čím nás štát môže prekvapiť. Tak, ako to už veľa krát v histórii urobil.
Všetci dnes hovoria o zlyhaní kapitalizmu – voľného trhu. To politici sa pasovali za regulátorov trhov. Je to ich zásluha, ako vyzerá dnešná ekonomika. Veď oni určujú smerovanie voľného trhu. Predstavte si, že voľný trh je ako rieka, ktorá tečie miestom najmenšieho odporu. Nastanú záplavy. Kto za ne môže? Jednotlivé potoky, ktoré sa vlievajú do rieky? Alebo ten, kto reguloval povodie rieky? Ten kto uprednostnil určité potoky pred ostatnými, ten kto bezmyšlienkovito postaval hrádze a vybetónoval brehy?
Na každom kroku je vidieť zlyhanie dnešného demokratického regulacionizmu. Pád socializmu a centrálne plánovaného hospodárstva asi nie je dostatočným ponaučením pre politikov. Mali by pochopiť, že čím menej štátnych zásahov do životov ľudí urobia, tým lepšie sa im bude žiť. Za dnešné ekonomické problémy môže prebujnelá byrokracia, ktorá dokáže iba jedinú vec – zväzovať ruky produktívnej vrstve do papierových okov svojich regulácií. A my – daňoví poplatníci ich za to kráľovsky platíme.
Každý z nás sníva o plate eurobyrokrata, či slovenského poslanca. Pritom ich jedinou náplňou je komplikovať náš život. Sterilná neproduktívna trieda bezduchých a podplatených regulátorov bombarduje celú Európu tonami papierov obsahujúcich nečitateľné texty. Reagan to vystihol presne: „Ak sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zreguluj to. A ak sa to prestane hýbať, dotuj to.“
Chcú regulovať všetko. Ekonomiku i naše životy. Ekonomická kríza a bieda tu nie je napriek politickej regulácii, ale vďaka nej. Nie je to vina obyčajných ľudí, že vznikajú monopoly, zadlžovanie, či inflácia. Obyčajní ľudia tvoria voľný trh. Politici tvoria pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Napriek snahy väčšiny ľudí ich dodržiavať, tieto zlyhania sa stále prehlbujú. Nie sú to trhové zlyhania, ale zlyhania regulácií. Ak si myslíte, že niekto iný bude regulovať lepšie a spravodlivejšie, tak asi idete voliť prvý krát, alebo ste ešte nevolili. Koľko krát vás musia politici presvedčiť o svojej neschopnosti a skorumpovanosti, aby ste to pochopili?
5,527 celkovo návštev, 1 návštev dnes
ad: “ Nie je to vina obyčajných ľudí, že vznikajú monopoly, zadlžovanie, či inflácia. Obyčajní ľudia tvoria voľný trh. “
.
A koho iného by to asi tak mala byť vina? Kto s tým všetkým súhlasí? Kto chodí pravidelne k voľbám a od svojich zástupcov žiada stále nové a nové regulácie? Kto nadšene tlieska kampaniam za zákaz fajčenia, za výstavbu diaľnic na dlh a cez pozemky chudákov „špekulantov“. Marťania?
.
Áno, v osobnom živote sa tí istí ľudia budú snažiť štát obabrať. Nakupovať chodia do zahraničia, daniam sa vyhýbajú, zákony a regulácie nerešpektujú. Realizujú svoj sen byť „trochu tehotný“. Proste tento pokrytecký systém presvedčiť ľudí, že je možné, aby všetci žili na úkor niekoho iného. V praxi na dlh, ktorý budú musieť splatiť naše deti. A že rodinne založená spoločnosť 🙁
Majú na tom svoj podiel, to uznávam, ale nemyslím si, že je to primárne vina ľudí. Len politika im umožnila beztrestne žiadať to, čo nie je ich.
Spoločnosť tvoria ľudia. Obyčajní ľudia. Politici len robia to, čo sa od nich žiada. Kým nezmenia svoje zmýšľanie ľudia, nezmení sa ani spoločnosť. A ľudia žiaľ chcú ovládať druhých. Obyčajný človek sa žiaľ oveľa viac stará do života druhých, ako sa stará o svoj život. To je imho problém. Každý druhý vie, čo by som mal robiť ja, ale nevie a nechce zobrať zodpovednosť za svoj život.
Nemyslím si že voliči Busha chceli aby prijal Patriot Act alebo tento konzervativec zadlžil zem viac ako všetci ľavicový demokrati dohromady. 🙂
Súhlasím stebou. Len iné je čo politici sľubujú a čo robia. Bailouty tiež ľudia nechcú a politici ich robia.
Nesúhlasím. Politici robia presne to, čo chcú ich voliči. To, že voliči tvrdia niečo iné, irelevantné. Pripomínam, že volebná účasť je nad 50%. Čiže zatiaľ legitimita aspoň v tejto miere existuje.
.
Bailouty ľudia práve že chcú. Toto je jediné opatrenie, o ktorom som na 100% presvedčený, že by prešlo aj v referende. Ak by totiž nebol bailout, ľudia by prišli o svoje peniaze v bankách. Čo by síce bolo spravodlivé a ekonomicky úplne správne, ale politicky úplne nepriechodné.
To zase nie je až tak pravda, pretože ich vklady do istej výšky garantuje Fond ochrany vkladov.
Celá diskusia je o tom verejnom záujme… čo ľudia chcú? Každý z nich chce niečo iné a volí niekoho, kto sa tomu najviac blíži. Ale s tým voleným politikom ide ešte x ďalších vecí, ktoré nechcú. Sčasti to vina ľudí je, sčasti nie.
To chcem vidieť ten fond ochrany vkladov, ktorý skutočne vyplatí vklady v krajine, v ktorej napríklad praskne pekne nafúknutá realitná bublina 🙂
.
Nie, ani fond ochrany vkladov imho nič negarantuje. Garantuje len oddelenie pripisovania núl v príslušnej centrálnej banke 🙂
asi by bolo lepšie formulovať to, že ludia su trh a ak trh zlyháva je ho chyba rovnako strany dopytu aj ponuky..
>> Pripomínam, že volebná účasť je nad 50%. Čiže zatiaľ legitimita aspoň v tejto miere existuje.
A to uz ako? Preco by mala vacsina vladnut. Okrem toho, ak >50% odvolilo, museli by takmer vsetci volit jednu stranu aby pocet hlasov pre danu stranu (vladu) bol stale >50%. To sa nedeje, a tak teda o tom kto vladne rozhoduje mensina. Povedzme 50-60% z tych 50% co volilo.
Demokracia je pliaga.
Reagujem len na prvý odsek, lebo ďalšie drísty sa mi ani čítať nechce.
Teraz vysvetli, ako je možné, že:
-posypová soľ sa predávala ako potravinárska
-silikónové implantáty plnené technickým silikónom s prímesou karcinogénov sa predávali ako nezávadné
-po obchodoch sa predávali darčekové balenia byliniek s halucinogénnymi otravnými látkami
-na rybích a dobytčích farmách sa spotrebúvajú tony antibiotík a rastových hormónov
…
Ľudia, už konečne vyjdite zo svojej teoretickej anarchistickej bubliny !
Voľný trh v honbe za ziskom generuje aj nemorálny dopyt s okamžitou nemorálnou ponukou.
Preto je potrebné regulovať trh, určovať a vynucovať pravidlá.
Uvedomte si, že na zdravotné komplikácie postihnutých dopláca celá spoločnosť zo spoločne vytvorených hodnôt.
Fakt chcete nižšie dane a menej štátu ?
To isté platí aj pre katolíckych pro-life socialistov, ktorí chcú, aby sa o nechcené decká postaral štát, teda tí iní zo svojich daní.
Uvedomte si, že teraz žijeme na dlh (finančný, energetický, environmentálny… ) a že sa pritom nedokážeme dostatočne postarať ani o staršiu generáciu !
Je potrebné spomenúť ďalšie rezorty, ktoré žijú z daní pracujúcich a z daní zo spotreby ako je školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra, … ?
Myslíte si, že Sparťania nechávali zomierať deti s postihnutím len tak z pasie ?
Svata pravda…
a preto by „pravidla hry“ nemal urcovat neschopny stat 🙂
lebo ci sa ti to paci alebo nie URCENIE pravidiel, ich VYMAHANIE a PERZEKUOVANIE vinnikov si uzurpoval stat, rovnako ako dochodky, zivotne prostredie, financie a MY proste tvrdime, ze bez neho to bude lepsie, lacnejsie, efektivnejsie
Vravím, samý anarchista.
Chceš sám vyšetrovať, súdiť a trestať ? Mr. Charles Lynch ?
Prečo myslíš, že štátna moc je delená ?
Je skutočne „lepšie, lacnejšie, efektivnejšie“ to právo nosiť zbraň,
ktoré majú v USA od čias divokého západu, tamojšia miera s tým spojenej kriminality -množstvo lúpeží a vrážd, množstvo väzníc, tamojšia justícia, množstvo popravených ?
Nemyslím.
Uvedomte si, že o čom je Gaussova krivka.
Ohľadom potreby pravidiel pre životné prostredie si nalistuj predchádzajúce diskusie, nemienim tu strácať čas s niekým, kto žije v oblakoch.
Prečítaj si o reguláciach zbraní – tie nevedu ku kriminalite. Vedel si že v taliansku su podobné zákony ohladne vlastnenia zbraní ako v USA? A kriminalita tam taká nie je. Kriminalita má korene v sociálnom systéme. Navyše skus si niečo prečítať sám a nie len opakovať to čo ti v telke povedia. http://www.gunlex.cz/wp-content/uploads/2008/05/gunfacts-cz.pdf
http://www.libinst.cz/komentare.php?id=594&highlight=zbra%F2%20dobr
V roku 1976 uzákonili vo Washingtone D.C. praktický zákaz strelných zbraní. Výsledok bol 200% nárast vrážd v nadchádzajúcich 15 rokoch, zatiaľčo v zvyšku USA bol nárast 12%.
V roku 1987 povolila Florida nosenie zbraní. V priebehu nasledujúcich 9 rokoch klesol počet vrážd strelnými zbraňami o 41%, zatiaľčo v zvyšku USA bol nárast o 24%.
http://www.gunlex.cz/wp-content/uploads/2008/05/gunfacts-cz.pdf
Chápem, že nie každý je fanúšik zbraní. Ja osobne doma žiadnu nemám a ani sa nechystám kupiť si. Ale logicky išiel by si ako zlodej kradnuť do mesta kde potencialne môže mať každý pri sebe zbran alebo do mesta kde vieš že ma zbran maximálne policia a cele mesto je bezbranne?
Na nosenie zbrani a kriminalitu mozes celkom pekne napasovat teoriu hier :).
A ked uz si spomenul nejaky minarchisticky statny model, tak by som tiez proti nemu asi nic nemal. Ale samozrejme v ramci nejakej „akademickej“ debaty by som sa aj tak pustal do diskusii o anarchii (absencia vlady) a polycentrickom prave…
Každý nový systém začínal „akademickou“ debatou. 🙂 Vytváranie nových vecí vyžaduje 2 veci: – dokázať vnímať princípy a nepovažovať za nezvratnú pravdu to čo som počul prvý krat… 🙂
PS: každý ti povie, že anarchia je najlepší spoločenský systém – len nie je doriešená spravodlivosť a vymáhanie práva. (myslím že to aspon v teoretickej rovine dávno neplatí)
To označenie anarchista beriem viac ako kompliment ako urážku – sprihliadnutím ako vyzerá dnešný svet po 120 rokoch panovanie štátnych režimov po 2 svetových vojnach a 70 menších konfliktoch 🙂
Tvoja viera v skutočné rozdelenie štatnej moci je až naivná. Všetci zúčastnení sú na tej istej výplatnej páske – štátny rozpočet. To čo sa dnes nemá vyšetriť sa nevyšetrí. Keby bola moc naozaj rozdelená a nie len formálne, dnes by musel sedieť v base celý parlament. Navyše si myslím, že vadenie pár trhových opatrení pri súdoch by malo pozitívny efekt. Napr. sudcu by si si mohol vybrať a bol by platení od rýchlosti a kvality rozhodnutia. čím dlhšie by mu to trvalo a čím viac sťažností by na neho bolo tým menší plat by dostával. Určite budeš zasa namietať ako by boli uplatný – ako keby dneska neboli a navyše sú schopní rozvádzať manželov roky. Ak by bol možný výber a bola by aspon čiastočna konkurencia medzi sudcami (štátnymi) kto by sa nechal uplacať? Kto by si dobrovolne vybral sudcu o ktorom je známe, že je skorumpovanejší ako ostatní?
Ivan, a nemal by si vysvetľovať skôr ty? Ako je možné, že aj pri tak veľkom (nie silnom!) štát je možné to, na čo sa pýtaš? Pretože mne to príde tak, že ľudia sa úplne naivne a nesprávne spoliehajú na štát. A potom si nedávajú pozor. „Však štát to kontroluje, tak to musí byť v poriadku“, hovoria si. Keby bol štát menší (a imho silnejší), tak by si ľudia museli dávať väčší pozor. Museli by byť nedôverčivejší. Možno by svojimi peniazmi, či inak podporovali rôzne hodnotiace a testovacie spoločnosti, ktoré by sa živili skutočným spotrebiteľským dohliadaním na to, čo sa predáva, poskytuje.
.
Z môjho pohľadu je úplne exemplárny príklad reguálcia finančných služieb. Súdruhovia v bruseli vymysleli reguláciu MiFID. Ktorej dôsledkom je, že ak chceš investovať do investičných inštrumentov, tak ti dajú vyplniť siahodlný dotazník. Ale nie preto, aby ťa ochránili. Ale aby ochránili seba. Čo je to za reguláciu, keď „rešpektovanej“ slovenskej banke dovolí predávať ťažkú a zložitú finančnú špekuláciu ako nevinný akobytermínovný vklad:
http://pospisil.blog.sme.sk/c/136278/GRAND-iozne-eskamoterstvo-Slovenskej-sporitelne.html
.
Ty samozrejme povieš, že treba ďalšie a „lepšie“ regulácie. Ja hovorím, že ich treba minimalizovať. Pretože tie štátne regulácie vytvárajú falošnú ilúziu istôt. A ľudia chcú istoty. Tak silne, že sa nám z toho v pondelok možno aj zatočí hlava. Akurát istoty, ktoré im ponúkajú tie gorily na plagátoch sú falošné.
Ty si si strelil do kolena. Podla tvojej logiky čím viac regulácií tým menej „podvodov“. Tak ako je možné, že teraz v dobe ťažkého socialistického regulacionizmu sa vôbec dejú takéto veci? Presne takýto zadubený pristup ničí podnikatelské prostredie. Za to že jeden idiot podvádza a predáva nekvalitný produkt musí zakaždným vzniknut nová legislatíva? Ktorá sťaží život a zvýši náklady tým, ktorý ju dodržujú? Ked ten podnikatel ktorý predal posypovu sol ako potravinársku porušil napr. 10 hygienckých noriem myslíš že ked ich bude 30 že ho to nabuduce odradí? Prave naopak zvýšením nezmyselných regulácií vo viere, že nový „papier“ odstraší doterajšieho porušovatela sa sťaží vstup do odvetvia a tí ktorí strikne dodržujú legislatívu sa na to bud vykašlu alebo budu musieť dvihnút cenu. To si tak naivný že takéto individuum odradíš dalším papierom naviac? Potrestáš iba slušných občanov. To isté so zbranami – prisnou legislatívou zabrániš aby sa ozbrojovali a bránili slušní ludia, ale magorov typu Harman alebo Breivik neodradíš žiadnou legislatívou – tí si kúpia zbran na čierno. Tým im akurat tak pripravíš neozbrojené davy ľudí.
Vo vsetkych pripadoch ktore ste vymenovali zlyhal stat ktory ma dozor nad potravinami ci liekmi. A vy to ponukate ako argument v prospech nasilia a nutenia statu. Ake je asi riziko ked niekto zmonopolizuje kontrolnu a regulacnu cinnost v danej oblasti? No samozrejme ze je vacsie ako ked existuje mnostvo poskytovatelov danej sluzby. Teda obcania sa spoliehaju na stat – vsak stat nedovoli aby niekto predaval jedovate huby ci karcinogenne implantaty.
Ale to by ste museli pouzivat praxeologiu a nie anekdoty aby ste tomu rozumeli. A vo vacsine tychto pripadov zasiahne stat tak ze nedosiahne odskodnenie obeti (zakaznikov) ale napari firme pokutu ktoru si stat necha, zatial co zavedie dalsie regulacie ktore este viac kryvia trh.
>>>>>>>> Uvedomte si, že na zdravotné komplikácie postihnutých dopláca celá spoločnosť zo spoločne vytvorených hodnôt.
Toto je absurdny argument. Z toho ze sa rano osprchujem a nesmrdim vo verejnej doprave ci v praci ma prospech vela ludi. Mal by som dostat statne dotacie!
Nielenze stat zlyhava v otazke uzitku, este viac zlyhava v otazke etiky – je to banda zlodejov a vrahov.