Ekonómia po lopate #10 – Bublina a jej krach

Témy: tlačenie peňazí | chybné investície | špekulatívna bublina | kríza | hospodársky cyklus

Flashback: Dostali sme sa do bodu, v ktorom daňový výber na ostrove nestačí pokryť rastúce vládne výdavky. Elity si preto vymysleli novú hračku. Stroj na peniaze a.k.a. centrálnu banku. Kríza prázdnej pokladnice štátu sa preto aspoň na teraz odkladá. A nie len to! Blížia sa voľby a aparátnici sa chystajú roztočiť nové kolo kupovania voličov. Ale tento raz na to pôjdu sofistikovanejšie.

Vláda ostrova už raz zistila, ako jednoducho dokáže nimi vytvorená centrálna banka zahasiť problém s nedostatkom financií. A tak politici začali na centrálnu banku znova tlačiť. Potencionálni voliči sa potrebujú mať lepšie. Alebo by si to mali aspoň myslieť.

Rozkaz znel jasne…
Plánovači v centrálnej banke dosadili premenné do svojich modelov a zistili, že dočasné zníženie úrokov by mohlo stimulovať ekonomickú aktivitu a zamestnanosť na ostrove. Znížením sadzieb sa zvýši dostupnosť pôžičiek, firmy nakúpia nové stroje, ľudia si postavia nové domy a štát môže viac míňať.

…opiť sa nízkymi úrokmi
A tak sa aj stalo. Ekonomika ostrova sa rozbehla ako pes za údeným. Na ostrove sa roztrhol mech s lacnými pôžičkami.
Stavbár Ivan, ktorý chcel pôvodne postaviť len menšiu večierku s potravinami, po znížení úrokov prehodnotil svoje plány a začal stavať moderné nákupné centrum.
Rybár Jožko vybral svoje úspory a vrazil ich do „vychytených“ akcií zvučných firiem. Akciovému trhu síce celkom nerozumel, ale jedna vec mu bola jasná: jeho úspory v banke sú mizerne úročené, zatiaľ čo akcie rastú. Akcie sú vlak, na ktorý treba naskočiť!
Rodinka Bobuľovcov si pôvodne plánovala postaviť menšiu chatrč na 50%-tnú hypotéku. Domáca rada však zmenila plány. Nedávno znížené úroky dovolia tejto rodinke postaviť väčšiu chatrč aj s bazénom, pričom z vlastného kešu doplatia len 10% hodnoty chatrče. Keď dávajú, ber!
„Investovať“ začal takmer každý. Mizerné úroky a vyššia inflácia spôsobili, že sa ľuďom úspory odparovali pred ich očami a tak každá príležitosť uliať svoje peniaze do rastúcich nehnuteľností, akcií či iných aktív bola veľmi lákavá.

oc_maxim

Ostrov tiež zažíva nevídaný rast miezd. Firmy expandujú, bijú sa o zamestnancov a tak musia zvyšovať mzdy. Motorové plťky na ostrove miznú, vytláčajú ich nové SUV plťky na rízling s nulovým navýšením. Výrobcovia pltiek tiež expandujú a naberajú nových zamestnancov.

nn3a

Politici sa ťapkajú po pleciach, ako dobre zrobili a oslavovaní centrálni bankári novinám poskytujú jeden rozhovor za druhým s hedlajnami ako „Guvernér národnej banky: vstupujeme do novej éry prosperity“.
Tento nevídaný ošiaľ na ostrove trvá už niekoľký rok, ľudia sú spokojní a pôvodná vláda obhájila svoj mandát vo voľbách už druhý raz po sebe.

Triezvenie z nízkych úrokov
Ako úverový ošiaľ pokračoval, stále viac ľudí sa začalo škriabať na hlave s otázkami ako „Nie je tých chatrčí postavených až priveľa? Kto bude kupovať všetky tie SUV plťky? A nie sú už tie akcie pridrahé?“. K rastúcim pochybnostiam o udržateľnosti ekonomického rastu sa pridala aj rastúca cenová inflácia.
Centrálni bankári vyzbrojení akademickými poučkami o prehrievajúcej sa ekonomike zareagovali postupným zvyšovaním úrokových sadzieb. Lenže už bolo neskoro. Ostrov si na nízke úrokové sadzby navykol a ľudia na zvyšovanie úrokových sadzieb patrične zareagovali. Špekulanti obmedzili nakupovanie nehnuteľností a akcií za účelom následného predaja. Firmy začali menej investovať. Ceny nehnuteľností, akcií a komodít začali v reakcii na slabší dopyt klesať. To len spustilo ďalšiu lavínu výpredajov. Rybár Jožko, ktorý raz nakúpil akcie firmy „PLŤKOMONT A.S.“ ich teraz v panike predáva za polovičnú hodnotu.
Cena luxusnej chatrče rodinky Bobuľovcov klesla o tretinu, ale úver samozrejme musia splácať v pôvodnej výške a do toho ešte centrálna banka zvyšuje úroky.
A stavbár Ivan, ktorý namiesto pôvodne plánovanej večierky s potravinami postavil celé obchodné centrum, zúfalo vyzerá klientelu ktorej niet.

oc_maxim2

Situácia je kritická. Centrálni bankári vyzbrojení akademickými poučkami o stagnujúcej ekonomike, zareagovali opätovným znižovaním úrokových sadzieb. Lenže popálení ekonomickí aktéri nemali chuť sa znova púšťať do nového kola investícií a špekulácií. Aspoň nie teraz.
Po niekoľkých mesiacoch ekonomického poklesu, si ekonomika ostrova našla svoje dno, od ktorého sa môže konečne odraziť. No daňou za to bola likvidácia, alebo reorganizácia veľkej časti výrobnej štruktúry, prepúšťanie, prehraté voľby vládnej strany, pokles cien akcií, mnoho popálených špekulantov a vyparenie značnej časti bohatstva, ktoré z časti aj tak nebolo skutočné, ale len na papieri.
Elity samozrejme nelenili a z celej šlamastiky začali obviňovať všeličo, len nie seba. „Banky rozdávali úvery ako zmyslov zbavené. Špekulanti skoro zničili strednú vrstvu! Kapitalizmu sme dali príliš veľa priestoru, teraz potrebujeme viac regulácií!“ dušovali sa mnohí komentátori, politici a akademici na ostrove.

8n

Ponaučenie

Čo je príčinou systematicky sa opakujúcich hospodárskych kríz? Podľa Marxistov je príčina samotnej povahe kapitalizmu. No v súčastnosti dominuje skôr vysvetlenie keynesiáncov, ktorí vidia príčinu cyklov v poklese agregátneho dopytu. Podľa ich vysvetlenia, vlády, firmy a ľudia v istom momente obmedzia svoje výdavky na spotrebu a investície, čo následne vedie k vzniku krízy. Zakladateľ tohto pohľadu John Maynard Keynes nazval túto zmenu v chovaní zvieracími pudmi. Riešenie takejto krízy vidí Keynes v nasadení agresívnej fiškálnej a menovej politiky zo strany štátu. To jest, zvýšiť výdavky štátu a vykonať monetárnu expanziu („tlačenie peňazí“) za účelom stimulácie ekonomiky a dopytu v nej.

A potom tu máme predstaviteľov menšinového ekonomického prúdu, tzv. Rakúskej ekonomickej školy. Rakúskej preto, lebo jej zakladatelia pochádzali z Rakúska (aké prekvapenie). Tzv. rakúšania za hlavného vinníka kríz nepovažujú nedostatok štátnych regulácií, ale naopak, jej nadbytok a to hlavne v oblasti menovej politiky, predovšetkým v úrokovej politike centrálnych bánk.

Vysvetlenie hospodárskych cyklov podľa rakúšanov
Pre porozumenie rakúskej teórie hospodárskeho cyklu, musíme najprv pochopiť ako funguje úrok. Ak máte naštudovanú epizódu o úrokoch, môžete tento odsek preskočiť. Úrok je v skratke cena za požičanie peňazí. A ako každá iná cena, jej výška sa odvíja od ponuky a dopytu. Logicky potom platí, že čím viac úspor v systéme (viac ponuky peňazí), tým nižšie sú úroky (nižšia cena peňazí). Inak povedané, ak je v spoločnosti veľa ľudí s úsporami na požičiavanie, záujemcovia o úver si môžu „vyberať“ (s pomedzi viacero úverových ponúk) a dokážu si tak vyjednať nižšie úrokové sadzby. Toto samozrejme platí aj v opačnom garde (menej celkových úspor = vyššie úroky).
„Pes“ rakúskej teórie hospodárskeho cyklu je zakopaný v tom, že ak dôjde k manipulácii s množstvom peňazí v systéme, úroková sadzba prestane reflektovať stav skutočných úspor v ekonomike. Namiesto toho, úroková sadzba začne odzrkadľovať stav množstva vytlačených peňažných „žetónikov“. V reálnom svete sa to deje takto. Štátne centrálne banky a štátom regulované komerčné banky regulujú množstvo peňazí v obehu. Tieto inštitúcie majú možnosť „naklonovať“ nové peniaze z ničoho, prípadne ich zo systému sťahovať. Výška úrokovej sadzby tak dnes nereflektuje stav skutočných úspor (odloženú spotrebu reálnych statkov) v ekonomike. Úroková sadzba, ktorá nereflektuje stav skutočných úspor v systéme, môže pomýliť ekonomických hráčov. Firmy napr. investujú do príliš ambicióznych projektov a domácnosti a vlády majú väčšiu motiváciu sa zadlžovať.
V ekonomike s umelo nízkymi úrokmi sa po čase objaví nedostatok zdrojov na dokončenie, alebo uživenie časti investícií a dochádza k nevyhnutnej korekcii (likvidácia zlých investícií, pokles cien, nezamestnanosť…).
Ako by mala vláda podľa rakúšanov zareagovať na takúto krízu? Zdržať sa intervencií do ekonomiky, zredukovať regulácie, znížiť vládne výdavky, dane a nechať kríze voľný priebeh. Je to presný opak toho, čo navrhujú keynesiánci.

Keby sme teóriu rakúšanov zhrnuli do fáz, tak hospodársky cyklus prebieha zhruba takto:

Fáza 1/3 – začiatok „stimulácie“ ekonomiky novými peniazmi
Centrálne banky znižujú úrokové sadzby pod trhovú úroveň. V tomto momente sa výška úrokovej sadzby prestáva odvíjať od množstva reálnych úspor v ekonomike a skôr odzrkadľuje „úspory“ papierových a digitálnych „peňazí“, ktoré bezprácne „produkujú“ centrálne banky spolu s komerčnými bankami v režime frakčných rezerv.
Novo-vytvorené peniaze tečú do ekonomiky, zvyčajne vo forme ľahko dostupných úverov. K týmto peniazom sa ako prvý dostane finančný sektor, štát, firmy a potom domácnosti.

Fáza 2/3 – hromadenie chybných investícií
Umelo nízke úrokové sadzby vytvárajú ilúziu bohatstva a dostatočných úspor. Domácnosti, firmy a vlády v reakcii na priaznivejšie úroky menia svoje plány. Projekty, ktoré sa kedysi javili ako nerentabilné, sa po znížení úrokových sadzieb môžu javiť ako ziskové. Podnikatelia realizujú projekty, ktoré by v prostredí s trhovou úrokovou sadzbou vôbec nerealizovali, alebo len poskromnejšie. Firmy majú v šuplíkoch vždy odložené nejaké nápady. Ale to, či ich aj v skutočnosti zrealizujú, do značnej miery záleží od úrokovej sadzby a nálady na trhu.
Zoberme si napríklad, že firma plánuje postaviť poschodové parkovisko, pričom ročný zisk odhaduje na 6% z celkovej investície. Ak by výška úrokovej sadzby presahovala 6%, firme sa neoplatí stavať toto parkovisko a peniaze odložené na investíciu radšej vloží do banky, ktorá ich zúročí prinajmenšom šiestimi percentami. Takýto trhový úrok sa snaží podnikateľovi povedať „Hej ty! Zatiaľ kašli na parkovisko a peniaze daj radšej do banky, aby sa mohli rozpožičať na investície s vyššou prioritou.“.
A teraz si predstavme, že centrálna banka vykoná monetárnu infláciu a umelo stlačí úrokovú sadzbu z 6% na trebárs 2%. V takomto scenári by firma začala kopať základy parkoviska s vidinou slušného zisku. Umelo znížené úrokové sadzby však znamenajú, že v ekonomike nemusí byť dostatok reálnych úspor na dokončenie, alebo „uživenie“ tohto parkoviska po jeho prípadnom dokončení.
„Vymyslené“ úrokové sadzby však nemýlia len podnikateľov. Ľudia majú väčšiu tendenciu utrácať peniaze okamžite (na čo mať prachy na účte s mizerným úročením?). Domácnosti si tiež v ďaka nízkym úrokom berú väčšie hypotéky (zadlžujú sa), čo len umelo tlačí ceny nehnuteľností hore a ľudia sú tak nútení si brať ďalšie, ešte väčšie hypotéky.
A napokon, neprirodzene nízke úrokové sadzby pomýlia aj vlády (Grécko nie je zďaleka jediným príkladom). Vyššia dostupnosť pôžičiek pre štátnu kasu dokáže rozpútať výdavkové orgie sprava i zľava. Obzvlášť pred voľbami.
Toto obdobie zdanlivej prosperity môže trvať mnoho rokov a za tú dobu sa stihne porobiť mnoho chybných investícií a výdavkov.

Fáza 3/3 – likvidácia chybných investícií
Z dôvodu nedostatku reálnych úspor, spotrebitelia postupne stratia záujem o kúpu aktív, ktorých cena sa neustále nafukuje. Dokončené byty zrazu nemajú svojich nájomníkov, akcie stratia svojich kupcov a automobilky zákazníkov. Ekonomickí aktéri sú donútení prehodnotiť svoje plány a likvidovať nerentabilné investície. Nadhodnotené ceny aktív dodávali ľuďom pocit materiálneho zabezpečenia, lenže po korekcii cien smerom nadol, sa táto fatamorgána bohatstva rozplynie. Ľudia začnú inštinktívne viac sporiť a menej míňať. Ak človeku náhle klesne cena jeho domu, či akcií o tretinu, dosť zrejme to ovplyvní jeho výdavkové návyky. Obzvlášť, ak tomuto človeku hrozí ešte aj strata zamestnania. Firmy tak prichádzajú o kšefty a sú nútené rušiť časť svojich prevádzok. To najlepšie čo v tejto fáze môže vláda robiť, je nerobiť nič (ideálne by s tým mala začať skôr). Ekonomika potrebuje prejsť očistcom, v ktorom sa zreálnia ceny nafúknutých aktív a zlikvidiujú zlé investície. Keď sa tak udeje, ekonomika sa môže odraziť od dna a znova začať rásť. Až kým znova… ale to už poznáme.

priebeh_bubliny

Typický priebeh špekulatívnej bubliny. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Spanish_property_bubble

Škriatci a stavba domu
Na ilustráciu fáz hospodárskeho cyklu poslúži prirovnanie inšpirované významným „rakúšanom“ Ludwigom von Misesom.
Predstavte si stavenisko. Majster plánuje postaviť dom z materiálu, ktorý bude priebežne dokupovať počas výstavby. Cena materiálov je veľmi nízka a projekt preto odvážny, až megalomanský. Lenže čo čert nechcel, stavebný materiál je „podcenený“ a majster to (zatiaľ) nevie. Nikto to nevie! Totiž, noc pred vypracovaním projektu stavby, lesní škriatci tajne upravili cenovky stavebných materiálov o tretinu nadol. Samozrejme, v dobrom úmysle pomôcť ľuďom. „Zlacnené“ stavebniny sa rýchlo míňajú a firmám ktoré ich predávajú chvíľu trvá než zistia čo sa deje. Ceny stavebnín sa po odhalení manipulácie znormalizujú a vystrelia aspoň o tretinu hore. Lenže v tom momente je dom v pokročilom štádiu výstavby a nečakané zdraženie materiálu nedovoľuje dokončiť dom podľa plánu. Šokovaný majster na celé stavenisko kričí: „všetci stop!“. Zlá alokácia zdrojov zničila časť bohatstva v systéme. Mlieko je rozliate. Použitie každej ďalšej tehly, klinca, okenného rámu by celkové škody mohlo len umocniť. Isté je len to, že materiál zdražel o viac než sa predpokladalo a niekto bude musieť uľaviť svojim očakávaniam a uskromniť sa. A kým zainteresované strany rozhodnú ako ďalej, na stavenisku máme vypnuté miešačky a postávajúcich robotníkov. Takýto zjav môže na prvý pohľad vyzerať veľmi nehospodárne, ale v tomto prípade, opak je pravdou. Nejeden progresívny ľavičiar s diplomom zo zvučnej zahraničnej školy by už črtal plány šrotovného pre stavebný priemysel. No to najlepšie, čo sa v takejto situácii dá urobiť je, umožniť podnikateľom odhaliť chyby a prispôsobiť sa „novej“ realite. Aj za cenu krátkodobej bolesti v podobe bankrotov, zníženej životnej úrovne a zamestnanosti.
Škoda bola napáchaná počas výstavby domu, keď všetko vyzeralo úžasne a optimisticky. Vypnuté miešačky a postávajúci robotníci sú už len nevyhnutnou súčasťou ozdravného procesu.

Príčinou problémov na stavenisku boli škriatci, ktorí zmanipulovali ceny stavebnín.
Skutočné ekonomické krízy zvyčajne zapríčiňuje štátom regulovaný bankový systém, ktorý manipuluje s cenou peňazí (úrokovými sadzbami).

Poznámka autora: Toto bol predposledný diel zo seriálu Ekonómia po lopate. Podľa záujmu chystám celý seriál trocha upraviť a vydať ako celok (asi formou PDF). Kto sa k tejto publikácii chce dostať ako prvý, nech sa hlási u súdruha Žinčicu tu: https://goo.gl/forms/zBujCc4lKEmDQiXX2. Cez uvedený formulár mi okrem emailovej adresy môžete zaslať kritiku, hlásenie chýb a návrhy na doplnenie či zmenu obsahu seriálu.

Nasledujúci (posledný) diel bude viac-menej bonusový a bude popisovať niektoré skutočné hospodárske krízy a finančné paniky za posledných 200 rokov.

Na záver, rapová prezentácia dvoch súperiacich pohľadov na teóriu hospodárskeho cyklu. Rakúšan Hayek vs Keynes. České titulky sa dajú zapnúť.

2,032 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

Zatiaľ bez komentárov.

Tento článok zatiaľ nik nekomentoval.

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*