Menej štátu

Včera som mal možnosť vypočuť si, ako sa dvaja kandidáti na prezidenta z dvoch rôznych krajín vyjadrili k tej istej téme. Tu je malá porovnanie.

Obaja majú bohaté politické skúsenosti, sú kritikmi totalitných režimov, nábožensky a rodinne založení, vzdelaní a inteligentní. Jeden je neúspešný kandidát z USA, Ron Paul a druhým súčasný slovenský kandidát Ján Čarnogurský.

Témou bola úloha štátu v spoločnosti. Na otázku, aký má byť štát, Ján Čarnogurský odpovedal, že má byť silný tam, kde je to potrebné. Spontánne vyzdvihol aktuálny príklad z USA a silný zásah polície:

“Štát musí byť silný tam, kde jednoducho treba silný štát. Nedávny príklad v Bostone: keď polícia naháňala tých teroristov, tak vydala zákaz vychádzania z domu a povedala, že otvárajte, len keď vám polícia búcha na dvere. A videli sme…, že ulice Bostonu boli prázdne, pretože občania uposlúchli ten príkaz polície a ten príkaz viedol k tomu, že teroristoch dochytili.”.

Naznačil aj, aký by mal byť štát v ekonomických oblastiach:

“Pripúšťam, že predstava o spravodlivosti sa môže do istej miery líšiť… U nás nie sú také veľké sociálne rozdiely ako v Spojených štátoch. To znamená, že zákonodarstvo je také, že nepripúšťa príliš veľké (úžernícke) úroky. To znamená, že štát má na základe všeobecného dohovoru stelesňovať túto predstavu o spravodlivosti a prelievať ju do zákonov”.

Link na video (posledných 5 minút): Ján Čarnogurský o úlohe štátu

Ron Paul na otázku, čo si myslí o udalostiach v Bostone, stannom práve a úlohe štátu povedal:

“Naháňa to strach. Poznáte ma, že sa vždy snažím vidieť pozitíva, ale to, čo sme tam videli ma naozaj znepokojuje. Videli sme tisícky a tisícky vojakov, nie nejakých priateľských miestnych policajtov. Bolo to akceptované príliš ľahko. Všetci tí ľudia boli vymknutí a stali sa väzňami. Vojenská polícia mohla kedykoľvek napochodovať do ktoréhokoľvek domu bez povolenia na prehliadku. Bolo to stanné právo. Je tu nádej, že to ľudí prebudí, ale nanešťastie stále počujete tých, čo hovoria: vláda predsa musí niečo urobiť, aby sme boli v bezpečí. Myslím si, že tu je priepasť v chápaní, na čo nám je vlastne štát (vláda): dať nám dokonalú bezpečnosť a dokonalú ekonomickú ochranu, alebo je tu na to, aby nás nechala žiť si svoj vlastný život a chrániť našu slobodu… Vo Washingtone sú ľudia, ktorí mi osobne povedali, že oni sa jednoducho musia starať o ľudí a musia regulovať životy ľudí, lebo ľudom sa nedá dôverovať, lebo oni by si inak mohli ublížiť, alebo sa o seba nestarať. Pýtal som sa ich, že ak oni sú hlúpi, tak či to znamená, že my politici vieme, čo je pre nich najlepšie. To je ten mentálny status, ktorí politici majú. Nerobia to však v štýle, že ja som Hitler a zakážem slobodu, ja robím Božiu prácu, starám sa o ľudí, záleží mi na nich. Určite ste počuli ľavičiarov hovoriť: nám na ľuďoch záleží a vám nie. V skutočnosti, ak vám naozaj záleží na ľuďoch, chránite slobodu a tak sa dosiahne väčšia produkcia, viac ľudí sa bude o seba starať, (na rozdiel od toho ako to je dnes) kedy záujmové skupiny ovládajú našu vládu a profitujú z toho nesprávni ľudia. A vždy, keď sa naskytne príležitosť, (politici) rozmýšľajú tak, že keď by sa nám podarilo zvýšiť svoje právomoci, môžeme spraviť viac dobra pre celý svet.”

 
Celý rozhovor s R.Paulom tu:

Už len z týchto názorov vidíme, že tradičné rozdeľovanie politikov na pravicových a ľavicových nám o nich veľa nepovie. Oveľa zaujímavejšie je, rozdelenie podľa miery slobody jednotlivca oproti sile kolektívu. Zatiaľ, čo podľa tradičného rozdelenia by asi mnohí umiestnili oboch týchto politikov na pravo od stredu, podľa toho toho druhého by sa však ocitli na opačných koncoch.

5,040 celkovo návštev, 3 návštev dnes