Demokracia, boh, ktorý zlyhal

Predstavte si svetovú vládu zvolenú demokraticky tak, že každému žijúcemu človeku na celej planéte patrí jeden hlas. Aký by bol pravdepodobný výsledok takýchto volieb? Pravdepodobne čínsko-indická koaličná vláda.

A aké by bolo najpravdepodobnejšie rozhodnutie tejto vlády, ktorým by sa snažila uspokojiť svojich voličov a dosiahnuť znovuzvolenie? Pravdepodobne by dospela k záveru, že ľudia v takzvanom západnom svete sú príliš bohatí, zatiaľ čo vo zvyšku sveta, najmä v Číne a Indii, sa bohatstvo nedostáva, takže je nevyhnutné zaviesť systematické prerozdeľovanie bohatstva. Alebo si predstavte, že vo vašom vlastnom meste je volebné právo udelené sedemročným deťom. Hoci je nepravdepodobné, že by sa dostali do vlády, ich politika by nepochybne odrážala ich „legitímne požiadavky“, napríklad „adekvátny“ a „rovný“ prístup k hranolkám, limonáde a filmom „zadarmo“.

Tieto „myšlienkové experimenty“ ukazujú nepochybne dôsledky procesu demokratizácie, ktorý začal v Európe a Spojených štátoch v druhej polovici devätnásteho storočia a dozrel koncom prvej svetovej vojny. Postupné rozširovanie elektorátu, ktoré vyústilo vo všeobecné volebné právo, spôsobilo vo vnútri každej krajiny presne to, čo by priniesla celosvetová demokracia v planetárnom merítku: zdanlivo nezvratný posun smerom k stále masívnejšiemu prerozdeľovaniu bohatstva.

Po menej než jednom storočí demokracie a prerozdeľovania sa dostavili očakávané výsledky. „Rezervný fond“, ktorý sme zdedili z minulosti, je očividne vyčerpaný. Po niekoľko desaťročí (od konca šesťdesiatych rokov a skorých rokov sedemdesiatych) skutočný životný štandard na západe stagnoval, alebo dokonca klesal. Verejný dlh, náklady dôchodkového systému a zdravotníctva nás postavili pred neodkladnú hrozbu úplného zlyhania hospodárstva. Zároveň je na vzostupe takmer každá forma nežiaduceho správania, nezamestnanosť, závislosť na sociálnom systéme, nedbanlivosť, nezodpovednosť, hrubosť, psychopatia a zločin. Spoločenské napätie a zlyhávanie spoločnosti dosiahlo nebezpečnej úrovne. Ak bude súčasný trend pokračovať, môžeme s istotou povedať, že západný sociálny (sociálno-demokratický) štát sa zrúti rovnako, ako sa zrútil východný socializmus koncom osemdesiatych rokov.

Hospodársky kolaps však nepovedie nutne k zlepšeniu podmienok. Naopak stav spoločnosti sa môže ešte zhoršiť, namiesto aby smeroval k lepšiemu. Okrem krízy je nevyhnutná idea – správna idea – a ľudia schopní ju pochopiť a uskutočniť hneď, ako vhodná príležitosť nastane. V konečnom dôsledku je totiž beh histórie určený práve myšlienkami, či už sú správne alebo mylné, a ľuďmi, ktorých tieto správne či zlé myšlienky inšpirujú a vedú. Aj súčasný neporiadok je zavinený ideami. Je to dôsledok všeobecného prijatia myšlienky demokracie. A kým bude toto prijatie trvať, katastrofa je neodvrátiteľná a nemôže byť žiadnej nádeje na zlepšenie. Akonáhle však bude demokracia rozoznaná ako zlá a skazená idea – a idey môžu prejsť takou premenou prakticky v okamihu – katastrofa bude môcť byť odvrátená.

Hlavnou úlohou tých, ktorí chcú zmeniť smerovanie spoločnosti a predísť jej úplnému zlyhaniu, je „delegitimizácia“ myšlienky demokracie, jej odhalenie ako príčiny súčasného procesu postupujúcej „decivilizácie“. K tomu najprv musíme ukázať, aké ťažké je vôbec nájsť zástancu demokracie v histórii politického myslenia. Takmer všetci veľkí myslitelia nemali pre demokraciu nič než pohŕdanie. Dokonca i otcovia zakladatelia Spojených štátov, dnes považovaných za modelovú demokraciu, boli pevne proti nej. Bez jedinej výnimky ju nepovažovali za nič iné ako vládu davu. Sami seba považovali za príslušníkov „prirodzenej aristokracie“ a skôr než demokraciu hájili aristokratickú republiku. Navyše aj v tej malej skupine autorov, ktorí teoreticky demokraciu obhajovali, ako napríklad Rousseau, je takmer nemožné nájsť niekoho, kto by demokraciu neobhajoval viac, než pre veľmi malé spoločenstvá (dediny alebo mestá). Vskutku, v malých skupinách, kde každý pozná každého osobne, ľudia musia uznať, že pozícia majetných je zvyčajne výsledkom ich osobných výkonov, rovnako ako pozícia nemajetných je obvykle spôsobená ich osobnými nedostatkami a neschopnosťou. Za týchto podmienok je oveľa ťažšie uspieť v snahe olúpiť svojich blížnych a zmocniť sa ich majetku. Naopak veľké teritórium miliónov (štát) alebo stoviek miliónov ľudí (Európska únia), kde drancujúci nepoznajú svoje možné obete a obete nepoznajú možného lupiča, ľudská túžba obohatiť sa na úkor druhého nepozná žiadnych hraníc.

Ba čo viac, myšlienka demokracie je nemorálna rovnako ako nehospodárna. Čo sa týka morálneho statusu väčšinovej vlády, musí byť zdôraznené, že umožňuje subjektu A spolčiť sa s B s cieľom okradnúť C, potom C a A spoločne olúpiť B, aby ešte neskôr B a C kuli pikle proti A a tak ďalej a ďalej. Toto nie je spravodlivosť, to je ohavnosť. Skôr než s rešpektom by sme preto demokraciu a demokratov mali odsudzovať a zosmiešňovať ako podvodníkov. Na druhú stranu, čo sa týka hospodárnosti demokracie, musí byť neoblomne zdôrazňované, že demokracii nevďačíme za civilizáciu a že nie je zdrojom nášho bohatstva, ale že konečnou príčinou nášho blahobytu sú súkromné ​​vlastníctvo a voľný trh. Zvlášť je potrebné zdôrazniť, v rozpore s prevládajúcim mýtom, že neprítomnosť demokracie nemá čo do činenia s krachom socializmu ruského modelu. Nebol to princíp výberu politikov do vedúcich funkcií, čo predstavoval hlavný problém socialistického zriadenia. Boli to politici a politické rozhodovanie ako také. Namiesto súkromných podnikateľov rozhodujúcich nezávisle, ako má byť naložené s konkrétnymi zdrojmi, čiastočné alebo plné znárodnenie výrobných faktorov si vyžaduje súhlas niekoho iného s každým jednotlivým krokom. Pre výrobcu nie je vôbec dôležité, ako k týmto rozhodnutiam dochádza. Jediné, na čom mu záleží, je sama skutočnosť, že musí povolenie vôbec získať. Kým také podmienky trvajú, výrobcova motivácia vyrábať je menšia, čo nevyhnutne vedie k chudobe spoločnosti. Súkromné ​​vlastníctvo je nezlučiteľné s demokraciou rovnako ako s každým iným systémom politického riadenia. Skôr než demokraciu, spravodlivosť a ekonomickú efektivitu vyžadujú čisté a nijako neobmedzené súkromné ​​vlastníctvo, „anarchiu v tvorbe bohatstva“, v ktorej nikto nevládne nikomu, kde všetky vzťahy sú dobrovoľné a tým vzájomne výhodné.

A konečne z pohľadu stratégie dosiahnutia slobodnej spoločnosti, teda anarchia súkromného vlastníctva, myšlienka väčšinovej voľby by mala byť obrátená proti demokracii samotnej. V akomkoľvek režime, demokraciu nevynímajúc, vládnuca trieda (politici a štátni zamestnanci) predstavujú len malú časť všetkých obyvateľov. Zatiaľ čo je dobre možné, aby stovka parazitov žila pohodlne z práce tisíce hostiteľov, tisíc parazitov nemôže žiť zo stovky hostiteľov. Na základe tohto zistenia sa zdá možné presvedčiť väčšinu voličov, že tí, ktorí žijú z cudzích daní, by aspoň nemali mať žiadne slovo v určovaní toho, aké vysoké tieto dane budú. Teda zdá sa možné presvedčiť väčšinu, že je potrebné zbaviť volebného práva štátnych zamestnancov a kohokoľvek, kto prijíma od štátu akékoľvek výhody, či už v podobe sociálnych dávok alebo štátnych zákaziek.

Spolu s tým je potrebné rozoznať dôležitosť separatizmu a separatistických hnutí. Ak sú väčšinové rozhodnutia „správne“, potom rozhodnutie najväčšie zo všetkých možných väčšín, svetovej väčšiny a svetovej demokratickej vlády, musí byť považované za ultimátne „správne“. Dôsledky sme si povedali hneď na začiatku tohto článku. Naopak separatizmus predstavuje odštiepenia menšej časti z veľkej populácie. Je to teda voľba proti demokracii a princípu väčšiny. Čím ďalej tento proces postúpi na úrovni malých regiónov, miest, okrskov miest, dedín a konečne jednotlivých domácností a slobodných združení domácností a firiem, tým ťažšie bude udržať súčasnú úroveň prerozdeľovania. Čím menšie tieto jednotky budú, tým je pravdepodobnejšie, že niekoľko tam žijúcich jednotlivcov bude na základe svojej ekonomickej nezávislosti, skvelých výsledkov svojej práce, morálne bezchybného osobného života, výborného úsudku, odvahy a vkusu povýšených na úroveň prirodzenej elity. Títo ľudia potom prepožičajú legitimitu myšlienke prirodzeného poriadku navzájom súperiacich (ne-monopolných) a slobodne (dobrovoľne) financovaných strážcov poriadkov, sudcov a navzájom sa prekrývajúcich jurisdikcií, ako existujú dokonca i dnes vo sfére medzinárodného obchodu a cestovania. Spoločnosť čisto privátneho práva ako odpoveď pre demokraciu a každú ďalšiu formu politickej (donucovacej) vlády.

Zdroj: DFens. Orig.: H.H.Hoppe: „Democracy, The God that Failed“.

Súvisiace články: Švajčiarska demokracia nie je cestou k prosperite

10,528 celkovo návštev, 2 návštev dnes

Tagged

44 odpovedí

  1. Avatar
    jún 11, 2012

    Komentár je skrytý kvôli nízkemu hodnoteniu. Zobraziť/skryť komentár.

    Thumb up 13 Thumb down 27

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 11, 2012

      „Prečo demokratické práva občanov platia iba vo vzťahu k štátu, no nie vo vzťahu k súkromným podnikom?“

      „prečo by takéto právo výberu nemal mať v prípade súkromnej moci, a teda v rámci firiem a podnikov?” „

      Práve preto, lebo ide o ich súkromný majetok, na ktorý majú právo, ak majú právo na vlastníctvo vlastného tela a plodov jeho úsilia. Ak by to tak nebolo, odkial by si vlastne ty nabral právo na vlastníctvo napríklad svojich obličiek? Si si istý, že by mali byť tvojim majetkom? Podla mna by sa o tom malo demokraticky hlasovať, nech to raz a navždy vyriešime.
      ****************
      „Prečo je autokracia nelegitímna v prípade vlády, no celkom bežná v prípade firiem?“

      „Ako je možné, pýta sa americký ľavicový demokrat Benjamin Barber, že libertariáni z duše nenávidia verejnú tyraniu, ale absolútne nič nenamietajú voči súkromnej tyranii, resp. voči praxi v súkromných korporáciách? „
      Autokracia v prípade vlády nie je legitímna, ludia si len halucinujú túto legitimitu. Autokracia v prípade firiem je
      bud a) podporená štátom
      alebo b) inicializácia násilia, ktorá je ako nelegitímna rýchlo potlačená (na rozdiel od konania vlády)
      *******************
      „Prečo vlastník môže vykonávať neobmedzené panstvo nad svojimi zamestnancami bez toho, aby sa zodpovedal občanom? „

      „Vlastník“ nemôže vykonávať žiadne „neobmedzené panstvo“ na vôbec nikom okrem seba, obzvlášť na zamestnancoch.
      *****
      Očakávam, že tieto veci, ktoré som tu napísal, zostanú bud bez odpovede, alebo bude odpovedou útok na mna, alebo sa PRIAMEJ odpovedi diskutér vyhne z dôvodu, že ide o extrémistické a neviem aké myšlienky. Ako v 95% pripadoch, ked taketo veci niekde píšem.

      Thumb up 19 Thumb down 7

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 11, 2012

      Ctený p. Blaha,
      libertariáni nenávidia aj tyraniu v korporáciach, nielen v štáte- libertariáni sú proti akémukoľvek narušeniu slobody jednotlivca => ak zamestnávateľ nejakým spôsobom terorizuje svojich zamestnancov, porušuje ich slobodu a to je proti myšlienkam hlásaných libertariánmi( ked už ste na tomto webe, nájdite pár článkov o podpore násilia…držím palce)
      Viete, politici- verejná moc sú platení z daní, dane pochádzajú od bežných ľudí, súkromného sektora apod. Teda, sú našimi volenými zamestnancami, ktorí nám majú slúžiť ( čo, žial, skoro nikdy nerobia 🙁 ). Je normálne, že vlastník kapitálu, výrobných faktorov si vyberá ľudí, ktorým bude platiť za ich prácu- teda ide o vzájomnú slobodnú výmenu medzi prácou a plácou => každý získava. Ako by to podla Vás vyzeralo, ak by si zamestnanci svojho zamestnávatela volili? Ako by vlastne dokázala vzniknúť takáto firma? Nonsens!!!

      Thumb up 16 Thumb down 4

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 11, 2012

      lebo so sukromnou firmou, alebo s korporaciou mas zmluvu, pracovnu zmluvu. slobodne a dobrovolne vykonavas dohodnutu pracu za dohodnutu mzdu. dalej, v sukromnej sfere funguju kontrolne mechanizmy, informacie sa dostavaju k majitelom tak od zamestnancov ako aj od panov trhu, spotrebitelov. vo verejnom byrokratickom sektore to takto nefunguje. ty ako obcan nemas prakticky ziadnu moznost kontroly voci tomu co v tvojom mene politik robi, schvaluje, podpisuje. a to aj napriek tomu, ze sa ti slubom zaviazal.

      Thumb up 14 Thumb down 5

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      Libertariáni sú aj proti tyranii v iných sférach. Len v iných sférach to vie voľný trh pekne riešiť.
      Ad 1: U zamestnávateľa pracuješ DOBROVOĽNE. Ak sa ti nepáči odíď, alebo si aj ty vybuduj biznis a zamestnávaj.
      Ad 2: Čo je najväčší kapitál firmy? Predsa ľudia. Vo voľnom trhu ak ľudia nie sú spokojní, príde konkurencia ktorá ich zamestná za lepších podmienok.
      Ad 3: Ak by sa vo voľnom trhu niekto správal ako tyran, škodil by sám sebe. Ľudia by to vedeli a jeho produkty by prestali nakupovať a ten by brutálne na tom strácal. A ak by neprestali, nie je to otázka systému, ale morálky spoločnosti – čo nevyrieši ani štát.
      Tvoja teória je teoretický aj empirický nezmysel. Ak to dnes takto niekde funguje, tak len preto, lebo štát takúto firmu chráni. Lebo tá firma vie, že si môže dovoliť takto sa chovať k zamestnancom, lebo má štátom garantovanú pozíciu na trhu.

      Thumb up 10 Thumb down 4

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 16, 2012

      Prepáč, že som nedočítal do konca, ale už začiatok odzrkadľuje iný, možno nie celkom komplexný pohľad na situáciu, ktorá nie je rozhodne čiernobiela. Ideálny stav je autonómna demokracia budovaná odspodu, jednoducho nemôže niekto horezvolený diktovať čo maju robiť ostatný.

      To prečo to tak nie je dnes, je len kôli tomu, že sa ešte nezmenilo vnímanie demokracie ako nástroja. A keďže tisíce rokov až na 60 ročnú periódu Gréckej demokracie sme k demokracii začali približovať len pár storočiami – nemôžeme očakávať, že ľudia sa zrazu začnú správať ako demokrati, bez dostatočnej výchovy a podprory takéhoto správania.

      Naozaj na demokraciu sa treba pozerať ako na nástroj vytvárania konsenzu, nie nástroj diktatúry (tak ako je to dnes).

      Nakoniec čo raz viacej sa aj medzi zástancami demokracie ozýva pojem adhokracia, ktorý možno dopovedá, ako by môže vyzerať ideálny stav. http://sk.wikipedia.org/wiki/Adhokracia

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  2. Avatar
    jún 11, 2012

    > zbaviť volebného práva štátnych zamestnancov

    To je taky celkom rozumny napad. Chcel by som len vediet co by ti na to povedal ten statny zamestnanec co ta naucil citat a pisat…

    Thumb up 5 Thumb down 7

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      mozno by si nasiel zmysluplnu pracu, za ktoru by som mu dobrovolne platil a prestal by ma nasilne vypalovat danami.

      Thumb up 5 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      mozno by bolo lepsie, ak by skolstvo nebolo statne a zaviedlo by sa trosku konkurencie medzi skolami.

      Thumb up 6 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 12, 2012

        To je kľúčová otázka, ktorá musí byť vyriešená ako prvá, podľa môjho názoru.

        Thumb up 2 Thumb down 2

        Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      No to je typicky pristup statumiluvneho hnupa, ktorym nam chce navsugerovat, ze len statni zamestnanci vedia naucit citat a pisat. By ma zaujimalo cim vlastne takyto tromboni rozmyslaju, teda ak vobec.

      Thumb up 7 Thumb down 3

      Odpovedať

  3. Avatar
    jún 12, 2012

    Voľný TRH?
    Ten roky neexistuje. Veď zásahy štátu sú také obrovské, že utajiť sa nedajú.
    Pri tom za každým zásahom štátu je nejaký úmysel ochrániť, alebo presadiť „výsady“ istým skupinám.
    Príkladov je mnoho.
    Ja použijem jeden „made in Slovakia“.
    Vláda, odbory, zamestnanci ROKY hovoria o zmenách zákonníka práce, o zvyšovaní minimálnej mzdy, sociálnych istotách…
    Minulý týždeň bola diskusná relácia v SRo a položil som otázku Prezidentovi odborových zväzov:
    „Prečo sa odbory nezmerajú v PRVOM rade na to, aby zamestnanec dostal vyplatenú mzdu?
    Nie je práve vyplatenie mzdy zamestnávateľom ten najprioritnejší cieľ zamestnanca? “

    Odpoveď:
    Už roky rokujeme s vládami, ale nie je to také jednoduché…atď…

    Demokracia má jednu veľkú výzvu = ĽUDIA tým ako sa stavajú k veciam verejným PREBERAJÚ spoluzodpovednosť .
    To mnohí dodnes nechcú uznať.

    Odkedy existuje volebné právo, odkedy existuje volebné právo pre ženy, všetci sme spoluzodpovední.

    Thumb up 5 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      Voľný trh je asi nesprávny výraz, to je fakt. Skôr tam mala byť „slobodná výmena“. Ten trh bude existovat vždy, aj v KĽDR existuje „voľný trh“ mimo štátu.

      Demokracia je systém, kde preberá formálne zodpovednosť každý… ale len formálne. Keď dôjde na vyvodzovanie zodpovednosti za zlé činy, zodpovedný nie je nikto.

      Kto môže za to, že tu budeme mať vyššie dane, euroval, atď…? Fico? Nie. V prvom rade ľudia. Naše rodiny, známi, susedia, priatelia… oni za to môžu. Sú to zlodeji, aj keď si to len ťažko pripustia.

      Thumb up 4 Thumb down 3

      Odpovedať

  4. Avatar
    jún 12, 2012

    Toto je snáď prvý Martinov článok, s ktorým nesúhlasím. Páči sa mi, že je to kritika demokracie, lebo demokracia nie je svätá a kritizovaná má byť! Článok má aj niekoľko dobrých argumentov, napr. že demokracia vedie ku zvyšovaniu prerozdeľovania. Ale…

    Tak ako je poukazovanie na „anarchistické“ Somálsko chybné, pretože ho je potrebné vnímať v porovnaní s jeho predošlou situáciou (ešte horším štátom), tak aj demokraciu je potrebné vnímať v kontexte. Čo tu bolo pred tým?

    Martin zvolil si kontroverznú tému, musíš znášať vlnu kritiky. 😉

    Thumb up 2 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      ok, ale ak chces kritizovat anarchistov tak skus dat nejake riesenie. Ked nie anarchia tak co ine?

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

  5. Avatar
    jún 12, 2012

    Autor napísal zopár rozporuplných vyjadrení, ale týmto jednoznačne „exceloval“:

    ///Vskutku, v malých skupinách, kde každý pozná každého osobne, ľudia musia uznať, že pozícia majetných je zvyčajne výsledkom ich osobných výkonov, rovnako ako pozícia nemajetných je obvykle spôsobená ich osobnými nedostatkami a neschopnosťou.///

    —————————————————–
    Samozrejme, že OJEDINELE sa vyskytnú prípady, keď táto veta má svoju logiku (napr. naozaj seriózni podnikatelia, opačný prípad sú bezdomovci a lenivá chamraď – všeobecne), ale vskutku je tento autorov výrok PRVOTRIEDNA DEMAGÓGIA.
    Dnes už aj malé dieťa vie, že v minimálne 90% je pozícia majetných je zvyčajne výsledkom špekulácií, pohybovaní sa na hranici zákona, resp. jeho prekračovania (ale navonok slušní ľudia, pričom sú to evidentne gorily, gorilky a gorílčatká – podľa moci aktivít, od hora až po malé rybky) alebo úplne ´legálny´ príjem, ktorý dnes poznáme ako pojem – legálna zlodejina. Tam spadá obrovské množstvo funkcií. Od darmožráčov v európskom parlamente, cez finančný „kolotoč“, štátnu správu, až po tzv. „celebrity“ – športovci, umelci a akožežumelci, mediálne „hviezdy“, tzv. „celebrity“, ktoré nevyprodukujú pre spoločnosť žiadnu RELEVANTNÚ HODNOTU. To sú zväčša ich REÁLNE OSOBNÉ VÝKONY. :-))
    Naopak, obrovské množstvo ľudí (od robotníkov až po VŠ vzdelaných ľudí)), vytvárajúcich a vyrábajúcich skutočne nevyhnutné potreby a hodnoty pre spoločnosť, je odsunutá na okraj spoločnosti a neraz žije z ruky do huby.

    Pán autor, budíček!

    Thumb up 5 Thumb down 6

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      Treba trošku triezvy pohľad na vec a nebyť zaslepený demagógiou. Potom si všimneš, že väčšina bohatších ľudí si svoj kapitál nadobudlo tvrdou prácou. A na zákon sa vždy nepozeraj – zákony častokrát ľudí len obmedzujú, preto je úplne legitímne, ak si niekto napr. optimalizuje daňový základ. Pozeraj na morálku. Poobzeraj sa po svojom okolí, po bohatších ľuďoch a zisti si, vďaka čomu zbohatli…

      Thumb up 4 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 12, 2012

        ///väčšina bohatších ľudí si svoj kapitál nadobudlo tvrdou prácou///

        Ale veď ja to nevylučujem, neraz tvrdo makajú. A občas aj poctivo! 🙂
        Ja som však písal (aj) o tých, ktorí síce tvrdo makajú, ale neprinášajú žiadnu SKUTOČNÚ HODNOTU pre spoločnosť. A tých je, ak si si nevšimol, väčšina.

        {{{ Trochu to odľahčím (hoci je to pravda pravdúca) aby si POCHOPIL, čo som chcel svojim predchádzajúcim príspevkom povedať:
        Aj v USA si v jeho počiatkoch (ale aj v súčasnosti :D) väčšina bohatších ľudí svoj kapitál nadobudlo tvrdou prácou.
        Násilne vniknúť na cuzie územie, ukradnúť (privlastniť si ho) si ho, vykynožiť takmer všetko domáce obyvateľstvo, navláčiť otrokov z Afriky, to bola skutočne makačka a neuveriteľne tvrdá práca, fakticky.
        Na opačnej strane, hokejista, alebo futbalista, ten sa tiež poriadne namaká, a poriadne. Ale keby títo ľudia (ale aj komplet všetky „celebrity“ sveta) šmahom ruky v jednej sekunde zmizli z povrchu zemského, nič by to pre existenciu ostatného obyvateľstva neznamenalo. Ak by to bolo naopak, „celebrity“ by za pár dní pokapali hladom. }}}

        Píšeš, aby som pozeral na morálku. Veď práve, na tú narážam najviac(!), a nielen v prípade kapitálu nadobudnutého TVRDOU PRÁCOU zvážaním otrokov v minulosti. Drvivá väčšina poctivo pracujúceho obyvateľstva prinášajúc REÁLNY úžitok pre iných, to sú tiež z istého uhla pohľadu – novodobí otroci. Nedocenení a nezaplatení.

        Vytvárať si svoj kapitál TVRDOU PRÁCOU (nelegálne, či „legálne“) na úkor iného, nie je MORÁLNE (veľmi mierne povedané :D).

        Thumb up 4 Thumb down 3

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 12, 2012

          Neprinášajú skutočnú hodnotu? Kto? Politici? S tým súhlasím. Lebo len pri štátnych zamestnancoch (teda tým kto nemá trhové hodonotenie) nevieš určiť prínos. Ten prínos je teda buď nulový, minimálny, alebo môže byť aj záporný (a častokrát aj je).

          Pekná odbočka do histórie USA. Tiež sa mi to nepáči. A čo tým chcel básnik povedať?

          Legálne či nelegálne si nezamieňaj s morálne a nemorálne. To je podstatná vec pre pochopenie súvislostí.

          Thumb up 1 Thumb down 3

          Odpovedať

        • Avatar
          jún 12, 2012

          Ja som však písal (aj) o tých, ktorí síce tvrdo makajú, ale neprinášajú žiadnu SKUTOČNÚ HODNOTU pre spoločnosť.
          -> to ci niekto vytvara skutocnu hodnotu pre spolocnost nemozes posudit ty, nato tu mame trh. ak nemas rad sladke, tak ti cukrar nema co ponuknut, ale pre niekoho maju jeho vyrobky vysoku cenu. ak si niekto dobrovolne kupi na trhu urcity produkt, tak ten produkt je skutocnou hodnotou.

          hokejista, alebo futbalista, ten sa tiež poriadne namaká, a poriadne. Ale keby títo ľudia (ale aj komplet všetky “celebrity” sveta) šmahom ruky v jednej sekunde zmizli z povrchu zemského, nič by to pre existenciu ostatného obyvateľstva neznamenalo.
          -> ak by naraz zmizli vsetci huslisti, maliari, holici, maseri … tiez by to existenciou ostatneho obyvatelstva nic nespravilo, ale nespochybnujes, ze su to poctive zamestnania
          futbalisti, hokejisti, umelci zarabaju vela, lebo to nemoze robit kazdy. ak si robil nejaky sport, tak vies o com hovorim. potrebujes velku davku talentu, aby si hral v ac milano a preto je dost obmedzeny vyber na toto zamestnanie – to taha ceny hore.

          Thumb up 2 Thumb down 2

          Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      hehe, tak toto je typicky slovensky prispevok.
      vsetci uspesnejsi su zlodeji, len ja som lietadlo. prestan citat novy cas!

      v dnesnej dobe zbohatne kazdy, kto je sikovny (nadpriemerne) a je ochotny makat (24/7), to som odpozoroval za 10 rokov mojej prace v IT. vacsina uspesnych z mojej generacie (tridsiatnici) si svoje prachy jednoznacne zasluzi.

      viem, ze existuje na slovensku aj paralelny tzv statny sektor, kde funguju firmy, ktore sa specializuju na verejne zakazky. a na zaklade znamosti a korupcie sa dostavaju k peniazom. ak pracujes v takomto byznise, tak chapem tvoj prispevok. ale existuje aj iny svet.

      Thumb up 7 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 12, 2012

        ///to som odpozoroval za 10 rokov mojej prace v IT///

        To hovorí za všetko. Iba si potvrdil moje slová a dal tomu punc [í té] 🙂
        Vďaka za pomoc, úprimne.
        —————————–

        ///vsetci uspesnejsi su zlodeji, len ja som lietadlo.///

        Máš problém s čítaním, alebo chápaním písaného textu? 🙂 Samozrejme, je to typická demagogická reakcia, ešte si zabudol napísať, že závidím, ITEČKÁR 🙂

        Thumb up 2 Thumb down 5

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 12, 2012

          Takže ítéčkári sú vykorisťovatelia? 🙂 Čo sa ešte nedozviem (aj o sebe). 😀

          Thumb up 4 Thumb down 2

          Odpovedať

        • Avatar
          jún 12, 2012

          sak pises:
          minimálne 90% je pozícia majetných je zvyčajne výsledkom špekulácií, pohybovaní sa na hranici zákona, resp. jeho prekračovania (ale navonok slušní ľudia, pričom sú to evidentne gorily, gorilky a gorílčatká – podľa moci aktivít, od hora až po malé rybky) alebo úplne ´legálny´ príjem, ktorý dnes poznáme ako pojem – legálna zlodejina.

          ergo 90% bohatych je zlodejov, ci si tym chcel povedat nieco ine?

          IT mi pride ako normalny vyraz?!

          Thumb up 2 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar

            Don Corleone – velka cast 90% existuje len vdaka existencii statu. rozdel ich na tych co ziju zo statu a tych co ziju z vlastneho talentu. politici a gorily + statna sprava ziju z tvojich dani a je ich X nasobne viac ako tych co sa zivia vlastnym talentom a neberu ti peniaze pod hrozbou nasilia (nezaplatis dane – zatvorime ta do basy). Ani jednych nepotrebujes k zivotu, ale prva x nasobne vacsia skupina parazituje na tvojej praci a este si im vdacny za to ze to robia. Sportovci a spol. od teba nic nechcu a nenavidis ich. nevnimas ten rozpor?

            Budicek skor pre teba 🙂

            Thumb up 5 Thumb down 2

  6. Avatar
    jún 12, 2012

    skusme takuto naivnu modifikaciu vseobecneho volebneho prava:
    – kazdy ma pravo volit (t.j. aj chudobni, aj zeny, ale napr. nie nesvojpravni. vazni a cudzinci — neviem)
    – voli sa do dvoch komor parlamentu:
    1) dolna — rozhoduje o beznych ekonomickych agendach; hlas volica ma vahu umernu jeho odovzdanym daniam
    2) horna — rozhoduje o etickych politikach (potraty, vojny, medzinarodne zmluvy a pod), ma pravo vetovat rozhodnutia dolnej; jeden volic — jeden hlas

    —- ciara —-
    poznamka pod ciarou: urcite tu su uskalia, ktore nevidim, berte to len ako namet na diskusiu.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 16, 2012

      V zásade súhlasím, aj ja som mal podobné myšlienky o dvoch komorách parlamentu.
      Podobný nápad je aj na http://3veci.sme.sk/Volebne-pravo-by-mali-mat-len-ludia-ktori-platia-dane/is/2935 .

      Problém by mohol byť aj v rozdelení kompetencii. Môže horná komora povoliť krádeže? Dobre, takto priamo by to zrejme bolo v rozpore s ústavou, ale iste by sa našli nejaké nepriame spôsoby, ako znepríjemniť život bohatým. Stále to však je zlepšenie oproti dnešnému stavu.

      Ešte by som pridal myšlienku, že rozpočet by mal byť schvaľovaný čo najväčšou väčšinou v tej dolnej komore, teda nie nadpolovičnou, ale pokojne napr. dvojtretinovou. A chcelo by to nejaký dobrý mechanizmus pre prípad neschválenia rozpočtu, aby sa peniaze občanom vrátili, ale neprerozdelili. To by znamenalo menej násilia a diktatúry, veď s rozpočtom by súhlasil „skoro každý“, kto doňho prispel.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  7. Avatar
    jún 12, 2012

    Demokracia je prostriedok riešenia istého problému. Demokratické rozhodovanie by sa malo používať len a práve pre tie prípady, keď nie je možné, aby sa každý rozhodol sám za seba. Napríklad v doprave sa musíme rozhodnúť, po ktorej strane cesty sa bude jazdiť.
    .
    Problém nastane, keď demokrati začnú hovoriť, že demokracie je najlepší spôsob správy vecí verejných Pretože to jednoducho nie je pravda. Najlepší spôsob správy vecí verejných je ten, keď si každý môže slobodne realizovať svoje preferencie. Akurát toto nie je v tak husto osídlenom území realizovať a preto sa niektoré veci musia rozhodnúť demokraticky.
    .
    No a úplné zlyhanie demokracie začalo vtedy, keď sa za demokratické začalo považovať prerozdeľovanie zdrojov. Keď sa za demokratické rozhodnutia začali považovať aj tie, ktoré jednému zoberú a druhému dajú. Len na základe rozhodnutia väčšiny. Pretože neexistuje žiadny dôvod, žiadny problém, ktorý by musel byť riešený takýmto chápaním demokracie. Každý si môže žiť za svoje. Resp. s pomocou dobrovoľnej solidarity okolia. Bezpochyby.

    Thumb up 5 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 12, 2012

      nuz napriklad doprava je perfektny priklad toho ako velmi je vacsina ludi pomylena.

      Za prve: neviem o tom, ze by sa v niektorej krajine hlasovalo o tom na ktorej strane sa bude jazdit. Cize tato otazka je pravdepodobne vsade rozhodovana autokraticky uradnikmi alebo vladnucou klikou.

      Za druhe: rozhodovanie o tom na ktorej strane sa bude jazdit ma zmysel iba vtedy pokial cesty patria statu, co je sice dnesny stav, ale rozhodne to neznamena ze je to jediny mozny stav. Historicky je dolozene ze existovali a prosperovali plne sukromne cesty a mnozstvo ekonomickych monografii sa venuje tematike kompletnej privatizacie tohoto sektora, t.j. odluku statu od dopravy.

      Thumb up 3 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 17, 2012

        Tu majú význam aj zvyky a tradície, z ktorých len časť je kodifikovaná v zákonoch. Potom je praktická stránka veci. Napríklad ľudom sa neklame do očí, ale to by politici na Zlodejsku po zlodejsky mohli rovno zavesiť remeslo na klinec. Alebo že sa ľudia zdravia. Toto dodnes platí, ale len na vidieku, kde cestou na pole stretnem štyroch ľudí, čo tiež idú na pole. Mešťania sa k sebe správajú nevšímavo, lebo pozdraviť ráno 11 tisíc ľudí, ktorých stretnem cestou do práce, nie je praktické.

        Na ktorej strane cesty sa bude jazdiť, to najprv určovala tradícia a praktická stránka veci. Pravú ruku bolo treba mať pri jazde na koni voľnú, aby sa v prípade potreby dal vytasiť meč. Väčšina ľudí sú praváci, preto sa jazdilo na zlej strane cesty. Dnes sa jazdí na dobrej strane cesty, lebo to tak rozhodli Nemci za vojny. Žiadna demokracia, jednoducho vyhláška a beda tomu, kto ju nečítal.

        Demokracia by mala mať svoje limity tam, kde jednotlivcovi ukladá povinnosti, čo už nie sú nutné, a keď jednotlivcovi berie viac slobody, než môže ostatným dať. Teda ak je suma škôd v spoločnosti vyššia, než suma úžitku.

        Toto sa týka len tých-ktorých jednotlivých rozhodnutí, nie demokracie ako konceptu a nie štátu ako konceptu. Aj demokracia sa môže občas potknúť. Problém je, že niekedy dopredu nevidno, ako veci dopadnú. Aj Hitler bol demokraticky zvolený legitímny kancelár. Obsadenie Sudet už nebolo legitímne napriek podpisu Talianska, Francúzska a Anglicka. Preto treba byť bdelý a mať otvorené oči. Doporučujem jeden link:
        http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/2012/06/12/svajciarske-referendum-o-referende/

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  8. Avatar
    júl 17, 2012

    Cau Martin, najprv som rozmyslam ze vypichnem logicke a argumantacne chyby v tvojom clanku, ale ked som docital do konca tak som to vzdal :). Tak pre jednoduchost len jedna otazka: tvrdis ze „Po niekoľko desaťročí (od konca šesťdesiatych rokov a skorých rokov sedemdesiatych) skutočný životný štandard na západe stagnoval, alebo dokonca klesal.“ Mozes toto divoke tvrdenie niecim podporit? Postaci graf disponibilnych prijmov na obyvatela alebo human development index. Dik

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 17, 2012

      Daniel, co tak si dat tu pracu ako si davaju autori clankov a dat dohromady nejake myslienky alebo data sam:
      ja som bleskovo nasiel napr. data za USA:
      tu mas per capita gdp growth rates (rocne priemery vzdy za desatrocne obdobie podla realnych cien (prvy udaj je 1960-1950, posledny logicky 2010-2010)
      2,20%
      2,80%
      2,20%
      2,20%
      1,99%
      0,70%

      ked k tomu pridame zadlzenie, ktore sa obzvlast u statov prejavuje z velmi velkym oneskorenim
      federal debt po destarociach 1950-2010 (stale ceny 2005):
      2085 v miliardach USD
      1918
      1916
      2154
      4792
      6384
      12117

      k tomu si prirad total gdp stale ceny 2000 – prepocitaj si sam
      1913
      2845
      4253
      5903
      8021
      11034
      12938

      a vidis, ze drtiva cast rastu (teda iba USA) je prakticky dotovana dlhom (a lame sa to prave v tych rokoch sedemdesiatich)

      Ano, mozeme sa bavit ci HDP za takto dlhe obdobie ma vobec relevantnu vypovedaciu schopnost…

      nic lepsie momentalne nemam. Cakam od teba, ze teraz Martina zaklincujes nejakymi datami ty, your turn

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 18, 2012

        Cau Tomas, na tvoj konfrontacny ton ti odpoviem ze by malo byt na autorovi clanku aby svoje tvrdenia podporil referenciami, nie na citateloch.

        Co sa tyka samotnej otazky vidim ze si sa chytil na udicku, ako velmi podla teba suvisi zivotny standard ktory spomina Martin a GDP per capita ktore spominas ty?

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 18, 2012

          Cau, sorry ak to vyznelo moc konfrontacne (urcite to ale konfrontacne aspon trochu byt malo :)).
          a) GDP je velmi nedokonaly ukazovatel, ale nie nezmyselny, okrem toho si chcel disponibilne prijmy (tak mi to neprislo uplne od veci – a este som splnil tvoje zadanie)
          b) chytanie za udicku a podobne srandy si nechaj, lebo napr. mojim cielom nie je davat chytaky a potom sa naparovat, ze hahaha – napisem nazor a necham sa konfrontovat. Nieco v zmysle, „kde autor vzal taketo bludy, lebo…“ a nasleduje nejaka argumentacia – to bolo ostatne to, co mi pri tebe chybalo a mna tak namosurilo!
          c) asi by bolo zaujimavejsie aj lepsie, keby som ti dal GDP, mortalitu novorodencov, vek dozitia a milion inych ukazatelov, najlepsie v grafe a trende v porovnani s predoslym vyvojom a podobne – aj by som to rad urobil, ale daj mi tak aspon rok casu a zaplat mi to 🙂 – toto je fakt s usmevom a vobec nie konfrontacnym, dufam, ze obaja vieme kam tym smerujem
          d) ostatne sam si vlastne urobil b) poukazanim na index, ktory patrne toto zahrnuje – nepoznam index detailne (ako sa pocita, z coho sa sklada a tak) – urcite sa na neho niekedy pozriem, ale kazdopadne zacina rokom 1980 a tazko sa porovnava s tym co bolo do 1960, 1970
          e) odkaz na tie grafy – beriem, ale poznam aj lepsie (napr. Lomborg-Skepticky ekolog – inak toto fakt doporucujem)
          f) inak ano, to povodne tvrdenie, voci ktoremu si sa ohradil je same o sebe prestrelene, na druhu strany, ked to porovnas s tym zadlzenim, tak ono to nebolo uplne od veci

          Tak vsetko v dobrom dufam

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 18, 2012

            Vsetko v dobrom :).

            Ano, to tvrdenie bolo prestrelene a presne to som chcel ukazat. Vsetci sme za menej statu ale nemali by sme pri tom sklzavat do bulvaru, uz len pre to ze tym nahravame argumenty etatistom.

            Velmi dobry clanok o HDI najdes rovno na Wikipedii (http://en.wikipedia.org/wiki/Human_Development_Index), je tam aj zoznam dalsich pribuznych indexov.

            Co mas na mysli s tym Lomborgom? Postni link ak mas nieco zaujimave. Dik.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 18, 2012

            Ono este k tomu clanku – slubujem, ze naposledy 🙂
            v originalnom preklade je za tou vypichnutou vetou tato poznamka
            (17) Zajímavou analýzou rozvíjející Rothbardovy myšlenku alternativního systému národního účetnictví je práce Robarta Batermarco, „GNP, PPR, and the Standard of Living,“ Review of Austrian Economics 1 (1987).
            – proste Batemarco to „nejak“ pocita a jemu to tak vyslo – nedokazem vyhodnotit, nepoznam; takisto som necital celu knihu od Hoppeho a neviem, ci to tam dalej rozvadza

            K tomu Lomborgovi:
            Ekologem , který se stal skeptickým, je v tomto případě Bjørn Lomborg, dánský člen Greenpeace, který byv popuzen v roce 1997 výroky ekonoma Juliana Simona, že celý Svět stále bohatne, žije si lépe a radostněji, vydal se po stopách jeho (laciných pravicových) tvrzení, že je jako snadno vyvrátí. Patrně jen díky skandinávskému smyslu pro pravdu nedošel k tomu, co si předsevzal, ale k tomu, co mu vycházelo z čísel, že globální krize, očekávaná od dob pádu Sumeru se nekoná a s minimální mírou soudnosti ani konat nebude. Zažil za to pronásledování hodné 15. století – v něčem však přesto poplatné výjimečné situaci (bohatství a z něj plynoucí slušnosti) Západu – nebyl briskně podřezán či zastřelen, jak se obyčejně stává zvrhávačům korýtek pro tučné čuníky. Jaký je skutečný stav světa? To je oč tu běží!

            strucny popis tu: http://www.knihovnice.cz/recenze/lomborg-b-skepticky-ekolog.html

            On mal hlavne ako statisticka hviezda Greenpeace vyvratit podla nich nezmysly Juliana Simona (Ultimate Resource – vyslo v CR ako Nejvetsi bohatstvi). A Lomborg nazbieral neskutocne kvanta dat, aby to empiricky vyvratil – no a ked to dal dohromady, tak Simona potvrdil empiricky a stoji si za tym.

            U mna maju obe knizky cestne miesto v kniznici a doporucujem

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 19, 2012

            To si urcite precitam, sam uz mam dost vsetkych tychto vyplakavacov co stale nariekaju ze vcera bola trava zelensia a politici slusnejsi…

            Ty ale nie si autorom toho clanku vyssie, ci si na tom s Martinom spolupracoval?

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 19, 2012

            to je preklad (viz odkaz dole) Hoppeho – Democracy God that Failed (teda je to len cast nejakej kapitoly), takze „nieco“ o tom viem
            Martina osobne nepoznam 🙂
            Inak ten Lomborg je fantasticky aj v tom, ze ma VZDY a VSADE odkazy na zdroje. Viac ako stvrtinu knihy tvoria odkazy na konkretne zdroje.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 19, 2012

            Tak k tomu mam uplne ine vyhrady. Jednak je Martinov clanok plny hrubych argumentacnych chyb, co som naznacil na zaciatku, ale to by bolo na velmi dlho (ale mozme sa do toho pustit ak chces :)). V zasade si myslim ze:

            1.Ty co tvrdia ze demokracia zlyhala maju vacsinou nerealne ocakavania, je to ako by nadavali konovi ze nevei lietat. Demokracia nemaximalizuje efektivitu vladnutia ani slobodu jednotlivca. Je to vlada priemeru a nad tento priemer budu vzdy vytrcat vsetci nadpriemerny, ale to neznamena ze demokracia zlyhala. Mame sa lepsie nez kedykolvek pred tym, vid moje linky nizsie.

            2. Ty co kritizuju demokraciu vacsinou neponukaju lepsie (a realne) riesenie. Napriklad jeden z dovodov preco okolo seba nevidime ziadny libertariansky ci anarchysticky „stat“ je ze by takyto „stat“ nebol zivotaschopny, inak by uz davno prirodzene vznikol.

            3. Ty co odmeitaju demokraciu vacsinou ignoruju volu tych ktory danemu demokratickemu statu dobrovolne davaju legitimitu a chceli by im nanutit svoje riesenie. Ak je Martinove riesenie lepsie moze kandidovat vo volbach s programom na zmenu statneho usporiadania na anarchyzmus a ked ho podpori nadpolovicna vacsina tak je probelm vyrieseny.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 19, 2012

            urcite sa mi do toho pustat nechce… tie tvoje tri body su pre mna zaujimavejsie
            1. pekelne komplexne tema – kazdopadne mozeme sa bavit, ci je to navzdory alebo diky. Ale ono je lepsie porovnavat skor konkretnu konstituciu versus inu konkretnu konstituciu. Ono samotne pomenovanie demokracia je sialene siroke – a mozu byt veci uzasne demokraticke (odobrene vacsinou) a pritom to mozu byt absolutne zverstva. Do tohoto sa mi nechce moc pustat
            2. iba skor upozornim na omyl. Tohoto omylu sa dopusta myslim uz Hume. Je to forma argumentacie v kruhu – to co mame teraz je dobre (najlepsie), lebo keby to nebolo dobre (najlepsie), tak to nemame
            3. tuto jednoznacny a extremny suhlas s prvou vetou. Narazame vsak na problem u ludi, ktori nie su hrozbou pre ostatnych, ale zaroven nechcu paticipovat (moralne, utilistaristicke dovody a pod).

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 19, 2012

            V tom bode 2 si ma riadne dostal :).

            Uz dlhsie ma zaujima jedna myslienak a chcel by som pocut tvoj nazor. Cital som v jednom clanku nazor (http://goo.gl/AEW2b), ze „ak majú občania poslúchať zákony je dôležité aby mali všetci rovnaké právo sa podieľať a spolurozhodovať o procesoch, v ktorých sa tieto zákony prijímajú“. Ale mne sa to zda hlupost lebo som nikdy so ziadnym statom nevstupil do kontraktu kde by som sa zavezoval posluchat zakony vymenou za volebne pravo.

            A prave tato myslienka mi pride klucova, ak by sa demokracia zacinala dobrovolnym vstupom do statu (vo veku 18 rokov?) vyriesily by sa tym vsetky otazky ohladne libertarianizmu, anarchizmu a (ne)zlyhani demokracie.

            Co myslis?

            Thumb up 0 Thumb down 0

      • Avatar
        júl 18, 2012

        Aby som ta zbytocne nenapinal, skus si precitat napr toto: http://mises.org/Community/forums/p/15824/322341.aspx

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        júl 18, 2012

        Alebo myslis ze je GDP per capita lepsi ukazatel „zivotnej urovne“ ako napriklad Human Development Index? http://hdr.undp.org/en/data/trends/

        Co tak keby si si dal tu pracu a nasiel pre mna jednu stagnujucu ci klesajucu krivku „zapadneho“ demokratickeho statu?

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  9. Avatar
    júl 19, 2012

    zacnem ine vlakno
    postavim to inak – podstatnou podla mna nie je moznost vstupit, ale moznost vystupit

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*