Menej štátu

Myšlienky hlavných referátov z medzinárodného kolokvia, ktoré organizoval liberálny inštitút EURO 92 v Paríži v dňoch 16.-17. mája 1990, pod názvom „Ústava pre novú Európu“.

James Buchanan – Nobelova cena za ekonómiu 1986, člen spoločnosti liberálnych mysliteľov Mont Pelerin Society, ktorú založil v r. 1947 F.A. Hayek.

Európa je teraz v podobnej situácii, v akej bola americká konfederácia v roku 1787: po víťazstve nad koloniálnou vládou sa nedarila ekonomická a politická intergrácia. Pre Jamesa Madisona a jeho priateľov bol príčinou tohto neúspechu fakt, že konfederácia so zjednocovaním amerických štátov dosť ďaleko. Nechávala otvorený priestor pre permanentné boje medzi jednotlivými štátmi vedené ideou merkantilizmu a usilujúce o autarkiu. Američania potrebovali podľa Madisona a jeho priateľov ústavu ako súbor pravidiel, ktoré by oslabili suverénnu moc jednotlivých štátov konfederácie nad ich občanmi a zriadili by veľký centrálny štát, ku ktorému by občania mohli dovolávať. Madisonov projekt dosiahol svoj cieľ vytvoriť a udržať otvorené hospodárstvo na celom americkom území. Hranice amerického hospodárstva spadali vjedno s kompetenciami centrálneho štátu. Sloboda obchodovania, sloboda pohybu osôb, sloboda pohybu kapitálu, spoločné peniaze, všetky tieto charakteristiky amerického ústavného paktu umožnili, aby krajina čo najviac využila úspory z rozsahu a deľbu práce ponúkané rozmerom celého kontinentu. Ako sa dalo očakávať, Amerika sa stála bohatou krajinou.

Avšak Madisonův projekt federácie neuspel vo svojom druhom cieli, ktorý je menej známy, ale nakoniec ešte dôležitejší, a to obmedziť dopad tak rozsiahlej politickej sily na životy občanov. Vytvorenie federálnej únie predpokladá vytvoriť centrálnu autoritu vybavenú istým stupňom suverenity. Je však potrebné, aby bola moc tejto centrálnej autority obmedzená poistkami zabudovanými do ústavnej zmluvy. Americká skúsenosť nám ukázala, že tieto poistky nie sú dostatočné. Aby boli účinné, musí byť do ústavy vložená klauzula, ktorá občanom združeným do politických celkov priznáva právo opustiť federálnu úniu za predpokladu, že toto rozhodnutie ratifikuje kvalifikovaná väčšina občanov príslušného politického celku.

História Európy je históriou suverénnych národných a autonómnych štátov. Učí nás, nech už sú skúsenosti so spolupráce akékoľvek, že zjednotenie oboch častí Nemecka by mohlo poškodzovať ostatných Európanov. Je však podstatné vidieť, že táto potenciálna škoda existuje, len keď uvažujeme v hegeliánskom myšlienkovom rámci, ktorý kladie princíp totálnej nedeliteľnej suverenity národných štátov nad občanov, ktorí v nich žijú. Vo federácii je perspektíva úplne iná. Princípom federálneho riešenia je, že suverenita je tam rozdelená, zdieľaná. Avšak tento spôsob myslenia bol z vedomia verejnosti úplne vytlačený po tom, čo sa vlády ujali socialistických a kolektivistických myšlienok. Výsledkom bolo nekritické prijímanie nevyhnutnosti monolitického centrálneho riadenia všetkých ekonomických a spoločenských vzťahov. V duchovnom stave post-socialistickej Európy, ktorý, ako sa zdá, sa začína v Európe a inde vynárať, je federálna únia Európy reálnou možnosťou. S verejnými inštitúciami skutočne federálneho typu už nie je dôvod mať strach zo zjednoteného Nemecka. Ak Ústava federálnej Európskej únie efektívne zabezpečí, že každá politická entita, akokoľvek veľká alebo malá, zostane otvorená voči silám konkurencie, ktoré pôsobia na území celej Európy a cez vnútorné hranice, prečo by mali mať napríklad Portugalci strach z relatívne menšej veľkosti svojej krajiny oproti Nemecku?

Myslím si, že sa Európska federálna únia utvorí počas 90. rokov a bude mať dostatočné ústavné záruky na to, aby sa zabránilo vzniku politického typu monolitickej Európy s ústrednou politickou entitou, ktorá by prevzala Kontrolné riadiace funkcie charakteristické pre socialistické a kolektivistických režimy. Existujúce národné subjekty už nebudú redukované na štatút provinčných správnych okrskov alebo mať podriadené postavenie. Tí, čo predpovedali, že všetky zmeny smerom k federálnej únii budú nutne znamenať, že Bruselská byrokracia zredukuje národných politických aktérov na podriadených, sa mýli. Od centrálnej politiky v Európe s federálnou štruktúrou sa bude požadovať, aby vytvárala, rozvíjala a udržiavala klímu všeobecnej nedôvery voči pohnútkam politických aktérov a fungovaniu inštitúcií na všetkých úrovniach. Občania Európy sa nakoniec budú určite cítiť Európanmi, to však neznamená, že už nebudú myslieť po britsky, francúzsky, nemecky alebo taliansky. Brusel ako hlavné mesto federácie začne byť niečím, ako je švajčiarsky Bern, skôr než ako post-napoleonský Paríž.

Je celkom dobre možné, že moja predpoveď je sporná. Ak sa stúpenci Únie úplne nezbavia pozostatkov socialistickej neschopnosti chápať, že sily konkurencie plodia Eefektívnosť ako na trhoch produktov, tak aj medzi politickými entitami federálneho systému, je tu riziko, že zosilnie nočná mora bruselizácie, ktorá je totálne neprijateľná pre tých, ktorí nie sú ochotní ustúpiť ani o vlas z národnej suverenity. Podceňovať sa nesmie ani sila pokušenia, ktoré eventuálne ponúknu Európske byrokratické inštitúcie lovcom privilégií. Prílišná reglementácia a riadenie na úrovni Európy, nútené zjednocovanie daní, to všetko zničí prirodzené výhody sľubované ekonomickou integráciou. Nezdar celého pokusu vyústi do snahy národných jednotiek uniknúť z Únie, ak sa vôbec podarí federáciu založiť. Návrat do stavu pred rokom 1990 by bol scenárom prehry.

Spísať podrobne ústavu skutočnej európskej federácie je úžasná úloha. Trvám na tom, ze príležitosť tu je. Situácia je zrelá. Európa čaká na svojho Jamesa Madisona, ktorý by chápal ústavnosť ekonomickej teórie konkurencie a bol zároveň plne zasvätený do presviedčania a komunikovania, ktorý by rozumel vyjednávaniu a kompromisom, potrebným na dosiahnutie dohody medzi zdanlivo nesúbežnými záujmami. Európania sa musia presvedčiť o tom, že utvorenie federácie pomocou ústavy je príležitosť, z ktorej budú ťažiť všetci. Je potrebné, aby Európania, vrátane Jamesa Madisona 90. rokov, dokázali rozpoznať, ako sú im svetové dejiny naklonené.

Z francúzštiny preložil, skrátil, upravil
Tomáš Ježek

5,043 celkovo návštev, 1 návštev dnes