Menej štátu

Koronavírus viedol k ochranným opatreniam, ktoré sú za posledné desaťročia bezprecedentné a v niektorých ohľadoch dokonca prekonávajú izoláciu Slovenska pred rokom 1989. Je tak prakticky zaručené, že nie len slovenská ekonomika, ale aj svetová ekonomika vo všeobecnosti, bude po odznení koronavírusu počítať rozsiahle škody, ktoré pravdepodobne môžu prekonať aj krízy posledných desaťročí. A preto, keď je liberalizácia trhu prospešná aj za dobrých podmienok, v reakcii na zlý ekonomický vývoj môže byť doslova záchranou.

Ako koronavírus ochromuje ekonomiku

Od piatka na Slovensku platí karanténa. Slovensko je prakticky izolované od ostatných krajín. Na Slovensko je zakázané pricestovať všetkým ľuďom, ktorí tu nemajú trvalý alebo prechodný pobyt. Drobnú výnimku majú len zamestnanci, ktorí pracujú v prihraničných regiónoch. Všetky medzinárodné letiská sú zavreté a zrušené sú tiež medzištátne vlakové a autobusové spoje. Hranice sú otvorené len pre zásobovanie.

Vnútri Slovenska platia tiež významné obmedzenia. Zakázané sú všetky hromadné podujatia a cez víkend budú v obchodných centrách otvorené len predajne potravín, liekov a drogérie. Je pritom možné, že tento zákaz sa rozšíri aj na pracovné dni. Popri štátnych obmedzeniach tiež mnohé podniky obmedzujú prevádzku dobrovoľne. A podobné obmedzenia sú zavedené, zavádzajú sa, alebo sa budú zavádzať aj v mnohých ďalších krajinách po celom svete.

Nie je preto prekvapivé, že tieto zmeny ekonomiku ochromujú. Kľúčový index Dow Jones Industrial Average na Wall Street vo štvrtok padol až o 10%, čo je najviac od októbra 1987. Rekordný pád v posledných dňoch zažili aj európske burzy. Ekonomické vyhliadky jednotlivých krajín sa revidujú smerom nadol a je možné, že najväčšie ekonomiky sveta ako Čína, USA, Japonsko a Európska únia, sa v prípade pretrvávajúcej epidémie významne prepadnú. Mnohí politici a aj bežní ľudia preto budú volať po tom, aby sa moc štátu v reakcii na zlé ekonomické pomery zvýšila. No to je to posledné, čo by svetová (alebo trebárs slovenská) ekonomika potrebovala.

Sloboda vedie ku prosperite

O tom, že viac štátnych zásahov má tendenciu poškodzovať ekonomiku, na Menej štátu píšeme už roky. Aby som teda nenosil príliš veľa dreva do lesa, spomeniem tu len niekoľko korelácií.

V prvom rade, existuje veľmi silná korelácia medzi dlhodobou úrovňou ekonomickej slobody a životnou úrovňou obyvateľstva. Nie bohatstvo prírodných zdrojov, ani múdri a morálni politici, ale ekonomická sloboda prináša prosperitu. V prvej päťke ekonomicky najslobodnejších krajín sveta sú napríklad 2 krajiny (Hong Kong a Singapur) s prakticky zanedbateľnými prírodnými zdrojmi, no napriek tomu aj tieto krajiny patria v životnej úrovni ku svetovej špičke. Celé poradie top 5 ekonomicky najslobodnejších krajín sveta vyzerá takto:

1. Hong Kong
2. Singapur
3. Nový Zéland
4. Švajčiarsko
5. Austrália

Naproti tomu minimálne 2 z 5 krajín s najnižšou ekonomickou slobodu na svete (Kuba a Venezuela) majú historicky obrovské množstvo nerastného bohatstva, no v dôsledku katastrofálnej úrovne ekonomickej slobody je tam životná úroveň len veľmi nízka. Konkrétne ide o tieto krajiny:

• 176) Kongo
• 177) Eritrea
• 178) Kuba
• 179) Venezuela
• 180) Severná Kórea

Nejde navyše o žiadne výnimky. Podobné výsledky uvidíme aj vtedy, keď sa pozrieme na zhrnutie ekonomických výsledkov všetkých krajín sveta v závislosti od ich ekonomickej slobody. Ako môžeme vidieť, HDP na osobu je v najslobodnejších krajinách sveta až 63 588 dolárov, zatiaľ čo v najmenej slobodných krajinách je to len 7 716 dolárov. Tu sa tiež ukazuje kontraproduktívnosť nárekov ľavičiarov, ktorí volajú po väčšej ochrane chudobných a väčších zásahoch štátu. Chudobný človek v ekonomicky slobodnej, a teda bohatej krajine sa totiž má stále lepšie ako väčšina obyvateľov v ekonomicky neslobodnej, a teda chudobnej krajine.

Navyše, nie je potrebné si vyberať ani medzi väčšou alebo menšou chudobou. Ekonomická sloboda totiž má tendenciu chudobu potláčať a zvyšovať aj “sociálny pokrok”:

 

Ako sloboda pomáha aj v boji s koronavírusom

Vyššia ekonomická sloboda pomáha stále a bez výnimky – nie len pred krízami a po nich, ale aj počas nich. Vládne regulácie cien potravín môžu priniesť nedostatky potravín (ako to bolo u niektorých druhov potravín realitou za socializmu). Vďaka rovnakému princípu však aj vládne regulácie cien rôznych ochranných pomôcok, ako sú napríklad rúška a respirátory, môžu priniesť nedostatok týchto pomôcok alebo zväčšiť existujúci nedostatok.

Presne takýto prístup však ohľadom respirátorov určilo napríklad české ministerstvo financií. Pri respirátoroch vyrobených v EÚ určila maximálnu cenu 175 kč bez DPH a pri respirátoroch vyrobených mimo EÚ 350kč bez DPH. Konkrétnejšie a dôkladne vysvetľuje dopad tohto kroku napríklad článok “Potřebujeme, aby cenový systém fungoval svobodně, zejména v době krize”. Ten okrem iného uvádza:

Stejný postup již dříve navrhly vlády Itálie a Francie. Frederik Roeder, zdravotní ekonom z Consumer Choice Center, toto opatření komentoval na Twitteru slovy: „Itálie a Francie navrhují cenové kontroly pro sanitizéry a obličejové masky. To je naprosto špatný krok! Ztrojnásobení cen vinou vysoké poptávky umožňuje sehnat zboží těm, kteří ho skutečně potřebují, a ne těm, kteří ho pouze chtějí hromadit.“
(…)

Zvýšená cena pak signalizuje výrobcům respirátorů, že teď právě je čas, kdy poptávka po respirátorech narostla, což znamená, že si mj. mají prodloužit pracovní dny, nemají pouštět zaměstnance na dovolené, mají upřednostnit výrobu respirátorů před výrobou např. prostěradel, mají dokoupit další výrobní stroje, objednat více zásobovacích kapacit atd. Toto všechno něco stojí, a aby si to mohl výrobce respirátorů dovolit zaplatit, potřebuje nutně zvýšenou cenu svého zboží.

A nepriamo súvisiace príklady tohto prístupu môžeme vidieť aj na Slovensku. Viaceré firmy narýchlo preorientovali svoju výrobu a začali vyrábať ochranné pomôcky, keďže sa im to jednoducho oplatí viac. Niečo také spravila aj táto firma, ktorá sa dlhodobo špecializuje na výrobu dámskych kabeliek, no počas aktuálnej zdravotnej krízy začala vyrábať rúška.

Sloboda pomáha aj v zdravotníctve

Podobne tento článok ukazuje odlišný prístup Južnej Kórei ku koronavírusu v porovnaní s Čínou. Zatiaľ čo Čína proti vírusu bojovala radikálnym obmedzením slobody čínskych občanov, Južná Kórea zvolila prístup väčšej slobody a vyzerá to tak, že táto stratégia je úspešná.

Ďalšie dobré porovnanie je medzi zdravotníctvom Južnej Kórei a Talianska. V oboch krajinách je zdravotníctvo monopolom štátu. No napriek tomu je zdravotníctvo v Južnej Kórei oveľa slobodnejšie, keďže napriek štátnemu poisteniu v ňom existujú trhové ceny. Trhové mechanizmy fungujú aj v oblasti správy nemocníc, keďže až 94% kórejských nemocníc je v súkromnom vlastníctve. Aj vďaka relatívne slobodnejšiemu trhu sa počet kórejských nemocníc zvýšil medzi rokmi 2002 a 2012 z 1 185 na 3 048. Vďaka tomu sa počet lôžok v kórejských nemocniciach zdesaťnásobil a dnes predstavuje dvojnásobok priemeru krajín OECD.

V talianskom zdravotníctve naproti tomu absentujú transparentné trhové ceny a zdravotnícke služby tam preto sú pre každého “zadarmo”. V dôsledku toho tam počet nemocníc klesá už desaťročia a len medzi rokmi 2000 a 2017 klesol z 1 321 na 1 063. Talianske zdravotníctvo podobne ako slovenské nezvládalo ani bežný nápor zdravotnej starostlivosti. Epidémia koronavírusu ho tak už úplne položila. V dôsledku toho musí talianske zdravotníctvo masívne odmietať starostlivosť o ľudí nakazených koronavírusom. Prioritu tak majú mladí ľudia, zatiaľ čo mnohí najzraniteľnejší starí ľudia sú odkázaní na seba. To je reálny dôsledok socialistického prístupu v praxi.

Ako nám minulá sloboda pomáha dnes

V priebehu posledných desaťročí v priemere stúpla svetová ekonomická sloboda po každej stránke. Ľudia môžu podstatne slobodnejšie podnikať a obchodovať v rámci svojej krajiny, ako aj s ľuďmi z iných krajín. Dôsledkom toho je bezprecedentný nárast životnej úrovne a bezprecedentné potlačenie chudoby.

Áno, vďaka väčšej globalizácii je populácia náchylnejšia na šírenie rôznych chorôb, ako napríklad aj tej, ktorú vyvoláva koronavírus. No vďaka globalizácii tiež vznikli technológie, ktoré dopady takýchto kríz znižujú. Je to vďaka väčšej dostupnosti potravín, v dôsledku čoho je prísun jedla zabezpečený aj v časoch ochromenej ekonomiky. Také niečo nebolo samozrejmosťou počas drvivej väčšiny ľudskej histórie. Je to aj vďaka rozvoju internetových technológií, vďaka ktorým môžu počas karantény mnohí pracovať z domu. Títo ľudia tak môžu pomáhať udržiavať ekonomiku v chode aj bez toho, aby zvyšovali riziko šírenia nákazy. A je to aj vďaka lepšiemu zdieľaniu informácií o priebehu tejto choroby, ako aj vďaka jednoduchšiemu zdieľaniu materiálového vybavenia naprieč svetom. SME napríklad v piatok informovalo o tom, ako do Ríma pricestoval tím zdravotníkov z Číny, ktorý im má svojimi skúsenosťami a 30 tonami zdravotníckeho materiálu a ochranných pomôcok pomôcť prekonať zdravotnú krízu.

Vďaka rozvoju technológií tiež dnes pracuje podstatne menej ľudí natlačených vo fabrikách ako tomu bolo napríklad pred 50 rokmi. To opäť riziko šírenia nákazy znižuje. Tomu pomáha aj prebiehajúca robotizácia priemyslu, vďaka ktorej sú fabriky plné manuálnych robotníkov v čoraz väčšej miere minulosťou (viac informácií v mojom článku “Nezamestnanosť nespôsobuje automatizácia, ale štát”). Čím väčšiu slobodu budú mať ľudia v budúcnosti, tým lepšie zvládnu aj akékoľvek iné krízy, od zdravotných až po tie environmentálne (viac informácií v mojom článku “Životné prostredie – porovnanie predvolebných programov vo voľbách 2020”). Ukazuje to teória a ukazuje to aj prax. Sloboda jednoducho funguje.

Dôležité je zvládnuť súčasnú situáciu

No kľúčové je zvládnuť čo najlepšie súčasnú situáciu. Väčšia ekonomická sloboda môže pomôcť zmierniť škody napáchané korona vírusom. No ideálne je tieto samotné škody znížiť na minimum a to tým, že ľudia budú zodpovedne dodržiavať hygienu a iné zásady prevencie. Niektoré konkrétne rady môžete nájsť aj v nedávnom facebookovom statuse Menej štátu.

2,313 celkovo návštev, 1 návštev dnes