17. november z neba nespadol
Ďalší 17. november je úspešne za nami. Tento rok to bolo 23. výročie pádu komunistického režimu v Československu. 23 rokov je málo na to, aby sa historici zjednotili na príčinách konca jednej z najnešťastnejších etáp v ľudskej histórii. Pozrime sa, aký názor majú na pád režimu súčasníci. Generácia priamych účastníkov interpretuje dôvody kolapsu rôzne. Závisí, či verzia pochádza od takzvaných víťazov novembra - skupina, ktorá boľševický režim búrala, respektíve sa zhovárame s porazenými, čiže skupinou, ktorá sa vnútorne stotožnila s odchádzajúcimi kádrami. Obe skupiny majú vlastných hrdinov prevratu a sami si robia zásluhy na hladkom priebehu mocenskej zmeny. 
Podľa víťazov novembra bol zamatový prevrat klasickou revolúciou. Občania už nedokázali znášať príkoria mocných, povstali, zvrhli svojich diktátorov a nastolili slobodný a demokratický režim. Hrdinami tejto verzie sú postavy československého disentu a americký prezident Ronald Reagan. Ten sovietov uzbrojil a tlakom prinútil ríšu zla ku kapitulácii. Naopak strana porazených má svojich hrdinov v skupine takzvaných proreformných komunistov. Tí veľkoryso umožnili svojim občanom demokratické benefity a zabránili krviprelievaniu, ktoré hrozilo z konzervatívneho krídla komunistickej strany. Ikonou reformistov je Michail Gorbačov. Ich zosobnením na území bývalého Československa sú takzvaní šesdesiatosmičkári (Dubček), respektíve kádre, ktoré počas prevratu plynule prešli z jedného režimu do druhého (Čalfa). Títo ľudia nepatrili ku skompromitovanému vedeniu strany a preto boli použiteľní, keď nastupujúca skupina potrebovala niekoho, kto ich zasvätí do technológie moci. Medzi ľudmi ešte koluje množstvo bizarných konšpirácii. Ostatne ako ku každej významnej dejinnej udalosti. Pred tým, ako sa zamyslíme nad príčinou pádu boľševického režimu, považujem za dôležité upozorniť, aká bláznivá ekonomická idea samotný komunizmus bol. V dnešnej dobe sme konfrontovaní s rôznymi lisabonskými stratégiami, v ktorých na papieri predbehneme svet do desiatich rokov. Európske polia maľujeme na žlto repkou olejnou. Ničením starých, ale funkčných automobilov, sa chceme dopracovať k prosperite. Všetky tieto bláznovstvá sú v porovnaní s teoretickým marxizmom-leninizmom triezva stratégia. Centrálny plánovač bez znalosti trhových cien vytýči plán výroby na niekoľko rokov dopredu. Bez možnosti kalkulácie stanoví alokáciu vzácnych zdrojov v časoch, o ktorých má predstavu asi ako slovenský meteorológ o zajtrajšom počasí. Zaujímavá je aj marxistická mytológia ohľadne budúcnosti. Celá spoločnosť sa najprv dostane do stavu jedna (socializmus), kde každý dostane statkov a služieb podľa svojich zásluh. Následne sa dostaneme do stavu dva, kde už bude mať každý všetkého dostatok (komunizmus). Vybavené. Východný blok sa preto nachádzal permanentne v ekonomických problémoch. Hospodársky vývoj v jednotlivých krajinách vyústil niekoľkokrát do krachu. V bývalom Československu prišiel bankrot už po piatich rokoch plánovanej ekonomiky. Hospodárstvo plnilo ciele plánované z Moskvy. Efektivita a rentabilita neboli v centre záujmu. Orientácia na ťažký priemysel a investície do vojenskej výroby vyčerpali krajinu. Absentoval spotrebný tovar, prídelový systém na potraviny fungoval ešte od čias vojny. Súdruhovia sa rozhodli riešiť situáciu takzvanou menovou reformou. Táto reforma mala oficiálne
odstrániť znehodnotenú menu. Dialo sa to v silne nevýhodnom kurze pre bežných občanov. Hotovosť do 300 korún bola prepočítavaná v kurze 5:1. Všetko ostatné navyše sa už prerátalo v kurze hraničiacim s krádežou (vklady nad 50 000 v kurze 30:1). Priemerný výmenný kurz všetkých finančných prostriedkov bol 35:1, zatiaľ čo ceny klesli v intervale 5:1 až 10:1 (zdroj wikipedia). Menová reforma rapídne znížila životnú úroveň a tým aj domáci dopyt. Protestujúce obyvateľstvo bolo konfrontované so silnou represiou. Zasiahnuté boli všetky vrstvy obyvateľstva a režim tým výrazne stratil sympatie aj vo svojej doterajšej opore - robotníckej triede. Nepokoje vyústili do zatýkania a zastrašovania. Podobné prejavy nesúhlasu prebehli v päťdesiatych a šesťdesiatych vo všetkých sovietskych satelitoch. Ich rozbuškou bola vždy tristná ekonomická situácia. A všetky prejavy nesúhlasu boli násilne umlčané. V 53. bolo vo východnom Nemecku potlačené povstanie robotníkov protestujúcich proti neustále sa zvyšujúcim normám výroby. Maďarskú revolúciu v 56. utopili v krvi sovietske tanky. Po vlne nepokojov a ich násilnom potlačení nastala etapa takzvaného reálneho socializmu. Vládnuca vrstva si uvedomila, že vládnuť iba terorom a propagandou sa už nedá. Rozbehli sa rozsiahle sociálne programy, potraviny a energie štát predával za dotované ceny. Panelové sídliská mali vyriešiť biednu bytovú situáciu obyvateľstva. Signál bol jasný. Každý, kto akceptuje nedemokratický režim, bude mať prístup k sociálnym benefitom. V ČSSR túto fázu reprezentuje Husákova normalizácia. Tento prístup ale časom vyčerpal stagnujúce hospodárstvo rovnako ako militaristické šantenie v päťdesiatych rokoch. Slabé ekonomické fundamenty nedokázali uniesť štedrý sociálny systém. Koncom osemdesiatych rokov nastala druhá fáza bankrotov. V tejto dobe už ale krachoval východný blok za výrazne inej domácej a medzinárodnej situácie. Keď v päťdesiatych rokoch vrcholila studená vojna vyhrať mohli ešte stále obe strany. Štáty sa predháňali vo výrobe kalenej ocele na 1000 obyvateľov, v množstve obrnených transportérov a traktorov. Tu treba súdruhom uznať, vo všetkých týchto ukazovateľoch dokázali s imperialistami držať krok. Centrálne riadené hospodárstvo jednoducho dokáže presmerovať zdroje krajiny kvôli splneniu nejakého bizarného cieľa a zároveň ignorovať dôsledky, ktoré to bude mať na bežných občanov. Bohužiaľ v osemdesiatych rokoch sa už situácia diametrálne líšila. Svetové hospodárstvo bolo vo fáze informačnej ekonomiky. A zostrojiť osobný počítač bola úloha pre socialistické hospodárstvo neriešiteľná. Zaostávanie sovietskej sféry vplyvu bolo do očí bijúce. Markantný rozdiel v životných úrovniach spôsobil, že režim musel celú krajinu obohnať ostnatým drôtom. Emigrácia dosiahla rozmery, ktoré ohrozovali samotné hospodárstvo krajiny. Strieľanie na hraniciach síce zastavilo púšťanie žilou, ktoré predstavovala neustála strata kvalifikovanej pracovnej sily. Pre režim to bola ale neuveriteľná propagandistická prehra. Väzenie sa ťažko prezentuje ako sociálna utópia. V čase druhej vlny hospodárskych turbulencií už komunistický režim nemal žiadnu legitimitu. Nikto neveril, ze dokáže riešiť ekonomické a hospodárske problémy lepšie ako trhová ekonomika. Neistota sa vkrádala aj do vrcholných riadiacich pozícií. Od polovice osemdesiatych rokov registrujeme snahu o reformu pochádzajúcu zo samotného mocenského aparátu strany. 
A takáto komunistická strana už nedokázala riešiť neradostnú hospodársku situáciu ďalšou menovou reformou. Socialistický tábor sa následne rozpadol do pol roka ako domček z karát. Komunistické vedenie už nemalo legitimitu na to, aby ďalšiu sériu bankrotov riešilo utiahnutím šróbu a to v čase, keď neúspech socialistickej utópie bol všade pozorovateľný. Už v prvých dňoch prevratu bolo jasné, že celý proces nadobudne zamatovo mierumilovný charakter a tým padol aj posledný dôvod socialistického establishmentu brániť svoju neudržateľnú pozíciu. Prečo si 23 rokov po prevrate pripomínať dôvody pádu režimu? Dala by sa identifikovať paralela medzi dnešnou situáciou v európskej únii a stavom spoločnosti v socialistickom bloku na konci osemdesiatych rokov. Verejné rozpočty rovnako ako vtedy nedokážu zvládnuť rozšafné výdavky. A zatiaľ jediným spôsobom ako na vzniknutú situáciu reagujú politici, je uťahovanie šróbov prostredníctvom zvyšovania daní. Dnešné elity ale na rozdiel od boľševických kádrov disponujú legitimitou, ktorú si pravidelne obnovujú v demokratických voľbách. Rovnako aj menová reforma pod taktovkou ECB je sofistikovanejšia a jej dôsledky nedopadnú na bežné obyvateľstvo tak priamočiaro ako v roku 1953. Jedno poučenie si ale môžme zobrať. Každý systém, ktorý je permanentne v deficite, musí nakoniec zbankrotovať.
Ján Zvolen ·
Kto sa stále díva dozadu často sa potkne.
Hovoriť dookola ako to bolo a prečo a kto je zbytočné hádzanie hrachu na stenu.
Je kríza a vidíme to okolo seba. Na najvyšších štátnych postoch bývalí komunisti. Bývalí členovia a aj "vedenie" ŠTB (Štátnej tajnej bezpečnosti) patria medzi najúspešnejších podnikateľov.
Ale čo je PROBLEMOM? Korupcia , kradnutie, plytvanie a míňanie zo štátneho.
Premiér začal a ministri pokračujú v teórii, že lacno sa nedá stavať kvalitne. Kvalitné diaľnice musia byť drahé. Ale lacno sa dá pracovať v školstve, zdravotníctve, na úradoch, súdoch....
Podľa odhadov sa na Slovensku stratia 4 miliardy eur pre korupciu a 2 miliardy z výberu DPH ROČNE.
Náš premiér rok a pol v opozícii dookola opakoval. Sme krajina s najväčším rastom. Tou sme aj tento rok a mali by sme byť aj na budúci 2013.
O čom hovorí návrh štátneho rozpočtu? Aj keď každému sú jasné fakty o raste HDP a únikoch pri výbere DPH ministerstvo plánuje nižší výber ako v roku tomto.
Občania spia. Nechcú vidieť, že PROTI korupcii sa ti nerobí nič. Zverejňovanie zmlúv na internete bol prvý pokus, ale už sa chystajú ďalšie dvierka.
Tak na záver pár čísel inak ALE ročne
Na platy učiteľov treba 180
korupcia na Slovensku 4 000
na výbere DPH sa vyparí 2 000
LEBO národ to tak chce.
Schody sa zametajú zhora.
Ale na to majú LEN a IBA občania vo veľkých počtoch.
Tibor Pospíšil ·
Mám faktické:
.
Na platy učiteľov je v rozpočte ministerstva školstva, resp. miestnych rozpočtov peňazí dosť. Rozdeľte tie peniaze rodičom (alikvótne rovnako na jedného žiaka) a nechajte rodičov, aby si vzdelanie zabezpečili podľa svojich preferencií rovnako, ako si zabezpečujú iné svoje potreby. A je po probléme. Ak budú skutočne chcieť vzdelanie pre svoje deti a naozaj na slobodnom a neregulovanom trhu nenájdu školu, či inú ustanovizeň, ktorá im to za tie penieze dokáže zabezpečiť, potom sa bude dať baviť o tom, či je peňazí dosť, alebo málo
.
Rozprávka o "stratách" na DPH je založená na VLÁDNOM materiále, v ktorom je jasne uvedené, že je to materiál experimentálny. A z ktorého vyplýva, že v Luxembursku vyberú na DPH viac, ako vychádza podľa používanej metódy. Čiže tá rozprávka je založená na veľmi problematickej a spochybniteľnej metóde výpočtu.
http://pospisil.blog.sme.sk/c/308201/Kam-unikaju-danove-uniky-na-DPH.html
mrakoplas ·
este raz... na prvy krat mi to nepreslo a tak skratim....
Diky za pripevok o skolstve, uzasny a dufam, ze niekto od vas pripravuje clanok aj nasom skolstve...este raz diky aj za clanok...
Ján Zvolen ·
Poukázal som na číslach, že korupcia a výber DPH sú obrovské čísla oproti platom učiteľov.
Áno aj v školstve sa veľa plytvá ALE nič sa nerobí aby sa plytvalo menej. Je známy mechanizmus kedy nejde školám čo má, ale samosprávy to po SVOJOM dávajú aj tým horším školám aby prežili.
Zaujímavé , že je to o tom výbere DPH blud.
LEN dva fakty"
1 VAREHA A JEHO MILIÓNY z DPH to je FAKT.
2. Štátny rozpočet na rok 2013 naozaj počíta s menším výberom DPH aj keď Slovensko má mať rast = vyšší počet EUR sa vyprodukuje.
Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer si takmer tri štvrtiny Európanov myslia, že korupcia je hlavným problémom krajiny, v ktorej žijú. Na Slovensku ju považuje za hlavný problém 78 % občanov. Zber údajov prebiehal v septembri 2011, teda pred vypuknutím kauzy, zvanej Gorila, ktorá sa objavila v decembri.
V porovnaní s rokom 2009 ide o pozitívny posun. Medzi členskými štátmi však existujú značné rozdiely. Kým v Dánsku považuje korupciu za hlavný problém spoločnosti len asi pätina občanov (19 %), v Grécku je to skoro každý (98 %).
Takmer polovica Európanov (47 %) si myslí, že korupcia za posledné tri roky narástla. Viac ako tretina (35 %) považuje úroveň korupcie za rovnakú a len 7 % občanov tvrdí, že úroveň korupcie sa znížila. Najviac sa zhoršilo vnímanie korupcie v Slovinsku, na Cypre a v Českej republike. Údaje zo Slovenska sa približujú k európskemu priemeru. Kým 47 % Slovákov tvrdí, že korupcia za posledné tri roky narástla, 38 % občanov ju považuje za rovnakú a len 8 % si myslí, že korupcie je menej.
Európania pociťujú korupciu veľmi negatívne na všetkých spoločenských úrovniach – miestnej (76 %), regionálnej (75 %), národnej (79 %), ako aj európskej (73 %). Zaujímavé je aj to, že len občania nových členských štátoch, vrátane Slovenska, si myslia, že korupcia je na európskej úrovni menej rozšírená ako na národnej úrovni.
Slováci si myslia, že z politikov najviac dávajú alebo berú úplatky, prípadne zneužívajú svoju moc politici na národnej úrovni. Myslí si to 61 % ľudí v porovnaní s 40 % na regionálnej úrovni a 36 % na miestnej.
Najviac skorumpovanou skupinou sú podľa Europánov politici a úradníci vo verejnom obstarávaní. Nejmenej skorumpovaní sú pracovníci v školstve. Ako najčastejší dôvod korupcie ľudia uvádzali príliš veľkú prepojenosť firiem a politikov. Druhý najčastejší dôvod bola pasivita politikov v boji s korupciou a tretí nízka transparentnosť.
Inštitút finančnej politiky Ministerstvo financií SR
aktualizované dňa: 13. 03. 2012
V rámci tohto materiálu je prezentovaný odhad celkovej daňovej straty a daňovej medzery pri dani z pridanej hodnoty. Táto daň patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy, pričom v ostatných rokoch rast výnosu DPH nezodpovedal rastu makroekonomickej základni. Tento nesúlad sa pripisoval nárastu daňových únikov, pričom zatiaľ neexistuje komplexná analýza v tejto oblasti. Na odhad daňovej medzery sa v tejto analýze použili dve metódy: výpočet na základe tabuliek použitia a výpočet na základe očistenia nominálneho HDP. Z výsledkov kvantifikácie vyplýva, že celková strata DPH dosiahla v roku 2010 v absolútnom vyjadrení úroveň 2,3 mld. Eur, čo predstavuje 3,5% HDP. Z celkovej straty DPH menej ako 30% dokáže daňová správa zachytiť a identifikovať. Zvyšných 70% predstavuje daňovú medzeru, teda daňovú povinnosť, ktorú sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. Takmer polovica daňovej straty (1,6% HDP), je kvôli nižšej efektívnosti výberu voči priemeru EÚ. Inými slovami, pokiaľ by sme dosahovali rovnakú efektívnosť výberu ako je priemer v krajinách EÚ, základná sadzba DPH by mohla byť nižšia o 4,7 p.b. (14,3% v roku 2009) pri zachovaní súčasného výnosu DPH alebo by sme zvýšili výnos o 1,6% HDP (1,1 mld. Eur).
Tibor Pospíšil ·
ad: " 2. Štátny rozpočet na rok 2013 naozaj počíta s menším výberom DPH aj keď Slovensko má mať rast = vyšší počet EUR sa vyprodukuje. "
.
DPH platia koncoví zákazníci. To, že nejaká HDP štatistika vykáže, že SA VYPRODUKUJE môže, ale aj vôbec nemusí mať vplyv na počet eur, ktoré tí zákazníci budú môcť utratiť. A už vôbec to nebude mať vplyv na to, KDE tie svoje eurá utratia.
.
Ja verím len tým štatistikám, ktoré si sám sfalšujem. Resp. k oficiálnym štatistikám pristupujem kriticky a ideálne som rád, keď mám ich výpočet popísaný tak, ako bol materiál o "únikoch" DPH.
Ján Zvolen ·
Bol to jeden génius ktorý tu 2 roky opakoval - veď sme Vám zanechali Slovensko s najväčším ekonomickým rastom = to znamená že celkové príjmy štátu rastú najviac. Teraz ho to dobehlo a sám má Slovensko s najväčším rastom .
Všetci vieme , že u nás je výber DPH hlboko pod priemerom EU. Ak by bol aspoň priemerný bolo by v rozpočte cca o 1 miliardu Eur viac.
Ja tvrdím, že výber je slabý a že DPH je zdroj obohacovania. Príkladom je nielen Vareha, ale aj štátny rozpočet na rok 2013.
Nikto s tým nič nerobí. TO je ten problém aj rozpočtu na rok 2013 a všetkých ostatných opatrení.
Ján Zvolen ·
ak zdroje tak aj tento
http://download.bivs.cz/public/SLOVENSKO/zbornik/zbornik-Vedecka-konferencia-2012/zbornik-Vedecka-konferencia-2012.pdf
Bankovní inštitut Zahraničná vysoká škola BB Zborník príspevkov 2012
stačí si pozrieť stranu 27
Spišiak ·
Netreba, aby bol národ múdry, čím je zadubenejší, tým sa lepšie ovláda. Bača F to vie a preto na mzdy učiteľom dá iba toľko, aby neumreli hladom.
yamato ·
nuze, mozno ze ak sa pani ministri ocitnu v skripci, kde z jednej strany su strajkujuci ucitelia, lekari a cojaviemktovsetko, z druhej strany EU s rozpoctovou disciplinou, moznoze nakoniec nebudu mat inu moznost ako zastavit sialene predrazene tendre, polmiliardove vyvlastnovania, nastenky a vobec vsetky oblubene metody premeny verejnych zdrojov na sukromne. Budme optimisti :)
kial ·
Je smiesne ako autor clanku a jemu podobni neustale omielaju tie iste osuchane frazy o rezime a bolsevizmu.O slove bolsevizmus ani nebudem pisat to je ako porovnavat komara a slona.Ak je stat nejaka forma ,,RODINY,,(duchovnej,narodnej ) tak jej jedinci zvycajne spolupracuju spolu Ak si kazdy clen rodiny bude robit co chce tak ta rodina sa dlho neudrzi.Socializmus spajal v chudobe dnesna DEMOKRACIA naopak rozdeluje v bohatstve.Mozete si vybrat.Tento dnesny system je nastaveny na striktny individualizmus,stat je len muzealna trofej.problem dnesneho slovenska je ten ze sme pouzili nasilie,a presli extremom do divokej westernovej privatizacie,zabudli sme ze existuje nieco ako POSTUPNY PRECHOD !...nejaky medziclanok medzi obdobie.Dnesny kapitalizmus na Slovensku je forma ANARCHOKAPITALIZMU,extremne liberalne povoleny predaj vsetkych hodnot.
Ján Zvolen ·
Zaujímavé. Ak volili občania Slobodne najviac hlasov dostal mečiar a fico. Sú teda mečiar a fico predstaviteľmi westernovej privatizácie a autormi liberálne povoleného predaja všetkého.
Všetky vlády po 89 slúžili nejakým záujmom. Tie pred 89 len jedinému ZSSR.
Kto si tie vlády zvolil? Občania. Komu dali najviac hlasov?
Kto si myslí, že sa tu nekradlo pred 89, je rovnako naivný ako ten čo si nemyslí, že sa tu nekradne po 89.
Štát sa MUSEL zbaviť štátnych podnikov, lebo slúžili a slúžia na "obohacovanie" jednotlivcov. Sú to dobré dojné kravy aby peniaze tiekli zo štátneho .
Nemôžeme donekonečna opakovať o štátnych podnikoch ako vzore. Lebo tie naše Slovenské vždy boli dobrým peňazovodom pre súkromné ciele.
Aj preto štát (a aj mestá a obce + VUC) sa stále na Slovensku ukazujú ako najhorší vlastníci. Určite sa nájde pár výnimiek. Ale v drvivej väčšine je to tak.
Ale ak existujú dobré štátne, obecné, mestské a VUC podniky sem s nimi. Rád si o tom prečítam a určite nie sám...
Ján Zvolen ·
Výroky Miloša Jakeša rok 1989 17/7 Červený Hrádok - bol to Njavyšší predsataviteľ strany = Generálny tajomník KSČ
zdroj http://www.youtube.com/watch?v=h_OW9zIRFoU
Jakeš nikdy nebol a nebude môj obľúbený politik, ale ak toto povedal ON verejne nech si každý urobí záver aký chce....
“Jestli dáváme někomu malou hospodu, kde jsme měli jednoho člověka a platili jsme ze státní pokladny každý měsíc čtyři tisíce ztráty na tu hospodu, tak je asi lepší dát ji jemu, i když on si tam možná vydělá daleko víc než předtím, ale nás to ty čtyři tisíce nestojí.“
„Ty živnosti menší, kde pracují sami, kde nikto nikoho nevykořisťuje, ty potřebujem. V NDR je zaměstnáno takto, jako soukromí podnikatelé, tedy soukromníci, ne podnikatelé, to je velký slovo, celkem čtyři sta třicet tisíc osob.“
"Dnes je nespravedlivý rovnostářství, krajně nespravedlivý. To je to hlavní, s čím se musíme rozejít. Rovnostářství platilo tehdy, když šlo o to, aby každý se najed, někde bydlel, něco na sebe oblékl, do něčeho se obul. To bylo správný. Ale dnes, jestli bude mít takový auto, makový, takový byt, onaký byt, takový nábytek, onaký nábytek, to musí být na základě výsledků jeho práce, jeho příjmu, jeho mzdy a ta mzda musí být spravedlivá, a to je jeden z kardinálních problémů, před kterým stojíme.“
„Neni chleba. Co dělá vláda? Co dělá strana? Ptá se v kapitalismu někdo na takovouto otázku? Vůbec ne, vůbec ho nenapadne spojovat svojí vládu, že pekař neupek chleba. Kritizujou pekaře, kterej neupek chleba a nejdou k němu podruhý ... Na Západě jsou za ekonomiku odpovědni ti vlastníci, ti kapitalisté a ty jí řídí a dělají, jak jim to vyhovuje ... Je důležitý, aby strana nevstupovala do bezprostředního řízení, aby nerozhodovala, aby neříkala, jaká má bejt technologie, jak mají bejt postaveny stroje.“