Menej štátu

Ak existuje postoj, v ktorom sú neomarxisti (sami seba často nazývajú liberálmi) najmenej konzistentní, tak je to postoj k právnemu postaveniu zvierat. Priznanie právnej subjektivity a teda aj „práv“ zvieratám je cesta do pekla.

Popredný slovenský predstaviteľ filozofie neomarxizmu, poslanec Martin Poliačik si povzdychol, že Slovensko je posledná krajina, ktorá považuje zvieratá za veci. Ja hovorím, chvála Pánu Bohu. Aj Slovensko môže byť v nejakom prípade posledná bašta zdravého rozumu. A tento prípad vôbec nie je nepodstatný.

Pri obhajobe svojej zvrátenej neomarxistickej vízie zvieracích „práv“ používajú jej zástancovia demagógiu na úrovni tvrdého bulváru. Zväčša vám budú ukazovať krásne obrázky psíčkov a mačiek, ktoré treba chrániť pred sadistickými majiteľmi. Pri obhajobe právnej „ochrany“ zvieraťa sa vyskytujú zásadne a len obrázky milých tvorov, ktorým by normálny človek skutočne nedokázal ublížiť.

V iných prípadoch nás tí istí ľudia budú nabádať, aby sme používali rozum, aby sme sa nedali obalamutiť demagógiou a dali na názory odborníkov. Nuž milí moji: zvieratá, to rozhodne nie sú len psíkovia a mačičky.

Áno, aj potkan je zviera. Vo veľkých mestách býva často viac potkanov, ako obyvateľov. Potkany prenášajú choroby, v prípade premnoženia môžu ľudí skutočne ohroziť. Áno, pán Poliačik, napíšem to sem úplne bez servítky: potkany si nezaslúžia nič iné, ako cielenú likvidáciu. A to úplne bez ohľadu na to, ako budú pritom trpieť. Alebo si myslíte, že povinná deratizácia by mala byť ohľaduplná? A ako presne si predstavujete ohľaduplné masové zabíjanie potkanov s cieľom ich vykynožiť čo najviac?

Alebo si zoberte také komáre. Áno, aj to sú zvieratá, predstavte si. Takže nabudúce, keď sa budú diskutovať opatrenia s cieľom kynožiť komáre, chcem vás, pán Poliačik, vidieť v prvom rade protestného pochodu za práva komárov. Lebo áno, aj ten komár „žije, cíti a vníma zmyslami“.

Áno pán Poliačik, mám rád kuracie soté, aj pečené bravčové. Nehanbím sa za to a považujem to za úplne normálne. Žiaľ, na uspokojenie mojich stravovacích potrieb treba zabiť nejaké krásne malé kurčiatko, alebo to roztomilé malé prasiatko.

No a predstavte si, že v iných kultúrach (a vy predsa nepovažujete iné kultúry za menejcenné) majú radi psíkov. Myslím teraz „radi“ v zmysle, akým my máme radi pečené husi a kačice, len aby sme si rozumeli. Takže ak sa niekto pod slovenskou jurisdikciou rozhodne, že si dá pečené psie stehienka, alebo mačaciu polievku, má mať na to rovnaké právo, ako ja na krvavý hovädzí steak.

Pre vás ostatných, čo ste sa nad tým nezamýšľali a zatiaľ sa nechali ovplyvniť obrázkami roztomilých zvieratiek, pre vás mám varovanie: ono to neskončí pri ochrane tých milých stvorení, ktorým ubližovať je skutočne neľudské a zavrhnutia hodné. Ak zvážite, ako sa dnes tlačí „zelená“ ideológia všeobecne, tak rozhodne nie je nepredstaviteľné, že vegetariánstvo sa stane so zákona povinným. Najprv to bude o zlepšovaní prostredia zvierat, určených na porážku a neskôr logicky niekoho napadne, že tá porážka je tiež v rozpore s „právom“ toho zvieraťa.

Zvieratá sú veci. Chováme ich okrem iného aj na „spotrebu“. Cielene vytvárame podmienky pre vznik zvieracieho života s cieľom to zviera neskôr zabiť a zjesť. Tak je to celé tisícročia, tak je to správne a treba urobiť všetko preto, aby to tak zostalo aj naďalej.

My starší, čo si ešte pamätáme časy komunizmu, vidíme, ako sa to koleso dejín obracia späť. Sociálne inžinierstvo novodobých zástancov zvrátených filozofií je niečo, čo je rozhodne v dlhodobom horizonte rádovo nebezpečnejšie, ako nejaké „extrémistické“ názory, na ktoré sa snažia otočiť našu pozornosť.

6,028 celkovo návštev, 3 návštev dnes