Zvieratá sú veci. Bodka.

Ak existuje postoj, v ktorom sú neomarxisti (sami seba často nazývajú liberálmi) najmenej konzistentní, tak je to postoj k právnemu postaveniu zvierat. Priznanie právnej subjektivity a teda aj „práv“ zvieratám je cesta do pekla.

Popredný slovenský predstaviteľ filozofie neomarxizmu, poslanec Martin Poliačik si povzdychol, že Slovensko je posledná krajina, ktorá považuje zvieratá za veci. Ja hovorím, chvála Pánu Bohu. Aj Slovensko môže byť v nejakom prípade posledná bašta zdravého rozumu. A tento prípad vôbec nie je nepodstatný.

Pri obhajobe svojej zvrátenej neomarxistickej vízie zvieracích „práv“ používajú jej zástancovia demagógiu na úrovni tvrdého bulváru. Zväčša vám budú ukazovať krásne obrázky psíčkov a mačiek, ktoré treba chrániť pred sadistickými majiteľmi. Pri obhajobe právnej „ochrany“ zvieraťa sa vyskytujú zásadne a len obrázky milých tvorov, ktorým by normálny človek skutočne nedokázal ublížiť.

V iných prípadoch nás tí istí ľudia budú nabádať, aby sme používali rozum, aby sme sa nedali obalamutiť demagógiou a dali na názory odborníkov. Nuž milí moji: zvieratá, to rozhodne nie sú len psíkovia a mačičky.

Áno, aj potkan je zviera. Vo veľkých mestách býva často viac potkanov, ako obyvateľov. Potkany prenášajú choroby, v prípade premnoženia môžu ľudí skutočne ohroziť. Áno, pán Poliačik, napíšem to sem úplne bez servítky: potkany si nezaslúžia nič iné, ako cielenú likvidáciu. A to úplne bez ohľadu na to, ako budú pritom trpieť. Alebo si myslíte, že povinná deratizácia by mala byť ohľaduplná? A ako presne si predstavujete ohľaduplné masové zabíjanie potkanov s cieľom ich vykynožiť čo najviac?

Alebo si zoberte také komáre. Áno, aj to sú zvieratá, predstavte si. Takže nabudúce, keď sa budú diskutovať opatrenia s cieľom kynožiť komáre, chcem vás, pán Poliačik, vidieť v prvom rade protestného pochodu za práva komárov. Lebo áno, aj ten komár „žije, cíti a vníma zmyslami“.

Áno pán Poliačik, mám rád kuracie soté, aj pečené bravčové. Nehanbím sa za to a považujem to za úplne normálne. Žiaľ, na uspokojenie mojich stravovacích potrieb treba zabiť nejaké krásne malé kurčiatko, alebo to roztomilé malé prasiatko.

No a predstavte si, že v iných kultúrach (a vy predsa nepovažujete iné kultúry za menejcenné) majú radi psíkov. Myslím teraz „radi“ v zmysle, akým my máme radi pečené husi a kačice, len aby sme si rozumeli. Takže ak sa niekto pod slovenskou jurisdikciou rozhodne, že si dá pečené psie stehienka, alebo mačaciu polievku, má mať na to rovnaké právo, ako ja na krvavý hovädzí steak.

Pre vás ostatných, čo ste sa nad tým nezamýšľali a zatiaľ sa nechali ovplyvniť obrázkami roztomilých zvieratiek, pre vás mám varovanie: ono to neskončí pri ochrane tých milých stvorení, ktorým ubližovať je skutočne neľudské a zavrhnutia hodné. Ak zvážite, ako sa dnes tlačí „zelená“ ideológia všeobecne, tak rozhodne nie je nepredstaviteľné, že vegetariánstvo sa stane so zákona povinným. Najprv to bude o zlepšovaní prostredia zvierat, určených na porážku a neskôr logicky niekoho napadne, že tá porážka je tiež v rozpore s „právom“ toho zvieraťa.

Zvieratá sú veci. Chováme ich okrem iného aj na „spotrebu“. Cielene vytvárame podmienky pre vznik zvieracieho života s cieľom to zviera neskôr zabiť a zjesť. Tak je to celé tisícročia, tak je to správne a treba urobiť všetko preto, aby to tak zostalo aj naďalej.

My starší, čo si ešte pamätáme časy komunizmu, vidíme, ako sa to koleso dejín obracia späť. Sociálne inžinierstvo novodobých zástancov zvrátených filozofií je niečo, čo je rozhodne v dlhodobom horizonte rádovo nebezpečnejšie, ako nejaké „extrémistické“ názory, na ktoré sa snažia otočiť našu pozornosť.

3,576 celkovo návštev, 4 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

8 odpovedí

  1. Avatar
    november 26, 2016

    Trvá to dlho a vidíme to okolo seba denne.
    Existujú občania a nie je ich málo pre ktorých ICH zvieratko, sympatické celé zvieracie druhy sú „AKOBY“ nad inými ľuďmi.
    Listina základných práv a slobôd sa týka ĽUDÍ. Tou sa nezaoberajú. To ich netrápi.
    Často počujem a čítam o pokroku, vyspelosti , technickým a vedeckým napredovaniam.
    Len čo sa týka morálky, ľudskosti, pomoci ľuďom a konania v prospech ľudí sme stále v dobe kamennej.
    A možno sme na tom ešte horšie.
    Stále existujú ľudia čo nesú „svoju ľudskosť“ v sebe. Len ich prebíjajú „neľudia“ a mlčiaca väčšina !

    Thumb up 3 Thumb down 8

    Odpovedať

  2. Avatar
    november 26, 2016

    Co s tym Marx,cital si nieco od neho, alebo len pustas vetry.

    Thumb up 8 Thumb down 5

    Odpovedať

  3. Avatar
    november 26, 2016

    Prečo nedokážeme zákonne opatriť ochranu domácich maznáčikov? V spoločnosti sme dospeli k bodu, kedy robíme rozdiel medzi úžitkovým zvieraťom (krava, prasa), domácim zvieraťom (pes, mačka, škrečok) a škodcom/prenášačom chorôb (voľne žijúci potkan, mestský holub). Týranie zvierat je zámerné sposobovanie bolesti alebo trápenia tvora, ktorý sa nedokáže sám ubrániť. Ak si niekto zadováži psa a drží ho vyhladovaného na reťazi, dáva ho na psie súboje, prípadne deti dávajú túlavým mačkám do úst petardy, je to nenormálne správanie a človek, ktorý toto vykonáva by mal byť za to potrestaný. Zabíjanie zvierat za účelom získania produktu by malo prebiehať čo najrýchlejšou cestou. Jedinci, ktorí trápia zvieratá sú chorí a mali by byť za toto správanie potrestaní. Preto ak by bola zavedená právna ochrana zvierat, mala by sa hlavne vzťahovať na domáce zvieratá a nevravte mi, že sa to nedá nejako správne zadefinovať. Rozdiel medzi vecou a zvieraťom je, že ak vec rozbijem, je to moja vlastná škoda. Ak zámerne bijem svojho vlčiaka palicou, spôsobujem inému tvorovi fyzickú bolesť. Spolu s tým by mala prísť aj zodpovednosť za zviera – nezabezpečil som si pittbulla, ten ušiel a roztrhal decko na pieskovisku.

    Thumb up 15 Thumb down 0

    Odpovedať

  4. Avatar
    november 27, 2016

    Dovidenia!

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  5. Avatar
    november 29, 2016

    Nikdy v živote som neplakala za žiadnou stratenou vecou a nikdy mi žiadna vec tak veľmi nechýbala ako náš psík, ktorého oplakávam od leta, keď som ho dala utratiť, aby netrpel. Napriek tomu súhlasím s tým, čo tu je popísané.

    Je to všetko o zdravom rozume, stave morálky a vnútornom nastavení jednotlivca. Potom sa to šíri ďalej.

    Inak, už sa asi nedá vylúčiť žiadna verejná téma, čo zas príde niekomu závažná a bude sa pretriasať v parlamente, aby sa názor zákonom vnucoval všetkým. Osobne sa snažím nesledovať politické a verejné dianie a minimálne k sebe púšťať vonkajšie vplyvy. Ako za socializmu, nie?

    Thumb up 7 Thumb down 3

    Odpovedať

  6. Avatar
    január 08, 2017

    Autor zámerne zamlčuje jeden dôležitý parameter: či je to domáce zviera, spoločník človeka, ku ktorému je možné sa emocionálne pripútať. Mačky a psy takými domácimi spoločníkmi sú. Aj škrečok, papagáj, rybičky alebo leguán. Potkan ním tiež môže byť za určitých okolností. Ale nie komár, pavúk, dážďovka.

    Krava, kôň a ovca sú hospodárske zvieratá chované kvôli úžitku, aby ťahali, dávali mlieko, a na konci existencie mäso. To je zas iná kategória. Ak to v zákone nie je rozlíšené, tak je to hlúpy zákon, ďalší nepodarok. Ale nepodarené legislatívne texty nezakladajú nové filozofické pravdy.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

  7. Avatar
    január 16, 2017

    Otrasný článok, čistá ideológia v zmysle akákoľvek regulácia či zmena je zlá, bez najmenšej snahy sa nad predmetnou záležisťou zamyslieť. Nejde tu o zákaz živočínej výroby, ale tak, keď už tie zvieratá cítia bolesť, mohlo by sa na to občas aj pomyslieť, nie? Lebo ak je pre autora to isté kopať do psa a kopať do steny, niečo v hlave nemá úplne v poriadku.

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*