Všetko, čo je, tu už raz bolo

V súčasnej dobe zvrat skloňovaný v mnohých názoroch – „vraciame sa do čias spred roku 1989“. Je zrejmé, že mnohé kroky súčasnej vlády a novelizácie zákonov veľmi pripomínajú časy, na ktoré sa spomína ako na časy neslobody a útlaku.

Vo februári 1948 podali demisiu ministri nekomunistických strán do rúk prezidenta Edvarda Beneša, ktorý na nátlak Gottwalda a početných demonštrácii demisiu prijal. Končí akákoľvek nekomunistická opozícia a je to prvý deň totalitného režimu, ktorý trval 40 rokov. Rok 1948 je obdobím, v ktorom vďaka vytrvalému úsiliu získať politickú moc KSČ dosiahla svoj cieľ.

Nepopierateľne nasledujeme v akejsi miernejšej alebo menej nápadnej miere opatrenia, ktoré boli vykonávané od roku 1948-1989. V článku možno vidno, ako sa prevrat začína a až kam môže dospieť, kým nezasiahnu uvedomelí občania.

Novelizácia zákona o povinnosti nahlasovania pohybu občana, ktorá v súčasnosti podlieha prezidentskému vetu, je často spájaná s mienkami o narúšaní základných práv a slobôd občana a prirovnávaná k postupom minulého režimu. Na základe Ústavy 9.mája (z roku 1948), však občania slobodu pohybu a pobytu ako ústavné právo mali zakotvené vždy prostredníctvom §7. Čo však malo platiť de iure, sa ani zďaleka nepodobalo situácii de facto. Svedčia o tom najmä zákony o cestovných pasoch, ktorých vydávanie zodpovedalo ľubovôli štátneho orgánu.

Ďalšiu podobnosť, i keď zatiaľ v obmedzenejšej miere, môžeme nájsť v zjednodušení vyvlastňovania rozšírením kategórie významných investícii. V období vlády KSČ bolo vyvlastňovanie najdôležitejším krokom smerujúcim k vytvoreniu JRD a jednému z najvýznamnejších bodov Občianskeho zákonníka z roku 1950 a rovnako z roku 1964 – vytvoreniu spoločného socialistického, osobného a súkromného vlastníctva, čím štát získaval rozsiahly monopol nad akýmkoľvek vlastníctvom. Vyvlastňovanie bolo taktiež uskutočňované len postupne, v rámci troch pozemkových reforiem, najskôr voči maďarským a nemeckým obyvateľom ČSR, voči kolaborantom a zradcom slovenského národa v roku 1946. V rámci druhej pozemkovej reformy (1947) sa rozsah statkárskeho vlastníctva obmedzil na 150 ha pôdy a 250 ha všetkej pôdy. Najdôležitejšie zmeny v oblasti súkromného vlastníctva nastali po neslávnom nástupe komunistickej strany. V rámci tretej etapy pozemkovej reformy dochádza k celkovej zmene vlastníckych pomerov. Táto reforma zasiahla dve kategórie – majiteľov poľnohospodárskych podnikov nad 50 ha a vlastníkov pôdy bez ohľadu na jej veľkosť, ktorí na pôde nepracovali, ale ju prenajímali iným osobám, uplatňujúc zásadu –„každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“. Takto skonfiškovaná pôda sa stala štátnym majetkom.

Podľa článku XII Ústavy 9.mája z roku 1948 bola hospodárska sústava ČSR založená na znárodnení nerastného bohatstva, priemyslu, veľkoobchodu a peňažníctva. Vlastníctvo podliehalo zásade „pôda patrí tomu, kto na nej pracuje“. Občiansky zákonník z roku 1950 a 1964 zakotvuje 3 druhy vlastníctva. Osobitná ochrana bola poskytnutá socialistickému vlastníctvu ako hospodárskej základni spoločnosti. Osobné vlastníctvo bolo odvodené od socialistického. V osobnom vlastníctve boli len predmety osobnej a domácej potreby, „domček a záhradka“ (poukazujúce na skromnosť) a úspory z práce. Veci, ktoré boli nahromadené v rozpore so záujmami spoločnosti nad mieru osobnej potreby, mohli byť kedykoľvek odňaté. Súkromné vlastníctvo nepodliehalo žiadnej ochrane, nebolo nedotknuteľné. Súkromný vlastník nemohol zmluvne prevádzať nezastavané stavebné pozemky. Zmluvná sloboda bola v záväzkovom práve obmedzená štátnym zásahom v podobe podmienky predchádzajúceho súhlasu štátneho orgánu pri nakladaní s predmetom zmluvného vzťahu. Pokiaľ nebude ohraničená svojvôľa štátnych orgánov a ich „sociálnych“ opatrení, je len otázkou času, kedy dospejeme centrálne riadenému hospodárstvu volajúc „chlapci a dievčatá, poďte k nám, spoločne splníme päťročný plán!“

Ako je z historického vývoja zrejmé, vyvlastňovanie bolo v očiach obyvateľov uskutočňované najskôr ako spravodlivé potrestanie zradcov, neskôr ako pre štát a spoločnosť prospešné, a to vždy postupne, aby nebolo obmedzené odporom spoločnosti. Veď šlo najmä o blaho občana a jeho sociálne istoty, že štát sa oňho postará a zabezpečí rovnosť. Zaslepiť oči občana za každú cenu.

Novela Zákonníka práce (z.č.311/2001) účinná od 1.1.2013 pripomína akési všemocné sociálno-ekonomické práva socialistického štátu, ktoré môžu byť v súčasnosti len ilúziou smerujúcou k horšiemu postaveniu zamestnanca a rozsiahlemu prepúšťaniu. Podľa Ústavy ČSSR z roku 1960 čl.21- právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné zvyšovanie reálnej odmeny za prácu. Je zrejmé, odkiaľ čerpá inšpiráciu novelizácia Zákonníka práce, no čl.23 Ústavy z roku 1960 o hmotnom zabezpečení v starobe sa už asi nezdal až taký dôležitý.

V roku 1948 však bolo potrebné zabezpečiť aj poslušnosť obyvateľstva. Zákon č.231/1948 na ochranu ľudovodemokratickej republiky umožnil drastické trestanie odporcov režimu. Základnými trestnými činmi boli: velezrada, združovanie proti štátu, poburovanie proti republike, hanobenie republiky, vyzvedačstvo, záškodníctvo, sabotáž, neoprávnené opustenie republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu, poškodzovanie záujmu republiky v cudzine, nedovolené ozbrojovanie a i. To, čo nedokázal zariadiť tento zákon alebo Trestný zákon č.86/1950 jednoducho vyriešili politické monsterprocesy, ktoré umožňovali legálne sa „zbaviť“ nepohodlných občanov a triednych nepriateľov. V rámci zatknutia takejto osoby boli využívané najmä sledovanie osoby a jej provokácia, pri vyšetrovaní sa využívalo fyzické násilie a nátlak, pojednávaniu predchádzal proces vedený bez svedkov, v rámci ktorého bol obžalovaný prinútený podpísať zápisnicu. Pokiaľ šlo o rozhodnutie o výške trestu nerozhodovala súdna moc, ale bezpečnostná päťka, ktorú tvorili minister spravodlivosti, veliteľ národnej bezpečnosti, veliteľ štátnej bezpečnosti, námestník ministra obrany, vedúci bezpečnostného oddelenia a evidenčného odboru ÚV KSČ, celá komisia bola podriadená generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ.

Veľa podobných znakov, veľa znakov poukazujúcich na to, kam smerujeme. Jediné, čo ešte asi dlho nebudeme vidieť v našej ústave je – „socializmus v našej vlasti zvíťazil!“ , pretože to je práve to, čo sa pred poslušnými voličmi bude ešte dlho zakrývať. Potichu a postupne sa totižto zo slobody občanov ukrajuje oveľa jednoduchšie. To bude asi jediné poučenie, ktoré sme nadobudli z minulého režimu. Najväčšia protiváha je však vždy v suverenite ľudí, ktorí, aj keď sa to dnes tak nezdá, majú možnosť určovať svoje ďalšie napredovanie. Nedovoľme, aby tento článok a názory mu podobné boli raz trestané ako poburovanie voči republike najvyššími trestami odňatia slobody.

4,036 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

13 odpovedí

  1. Avatar
    júl 02, 2013

    Problémom je, že ľudia, ktorých sa (nielen) vyvlastňovanie fatálne dotklo, už vymreli, resp. sú na konci so silami a nie veľmi dôrazne svojim potomkom a ich potomkom priblížovali, čo sa vlastne dialo. Aj z toho dôvodu sme, okrem vlastnej lenivosti a neúcte k sebe samým, tak hrozne nepozorní až apatickí.

    Thumb up 9 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2013

      Podľa mňa je to ešte horšie. Veľká väčšina ľudí, a to nielen z červeného tábora, skutočne verí, že je správne, ak „špekulant“ nestojí v ceste svetlým zajtrajškom. Dialniciam, zamestnanosti v montovniach a podobne.
      .
      Spoločnosť (žiaľ?) funguje tak, že ľudia dostanú presne to, čo chcú.
      .
      A potom ten newspeak:
      Znárodnenie je zlé, pretože je bez náhrady.
      Vyvlastnenie je akože za náhradu. Ale úplne jasne neadekvátnu. Pretože keby bola adekvátna, tak to nie je vyvlastnenie, ale predaj a kúpa.
      A ten dramatický rozdiel medzi znárodnením a vyvlastnením pre paradoxne v neprospech vyvlastnenia. Pretože pri znárodnení človek má v očiach spoločnosti aspoň morálne navrch. Pričom pri vyvlastnení, ktoré je totožne zlé, je vyvlastnený subjekt považovaný div nie za podliaka, ktorý nehcel dobrovoľne ustúpiť „spoločnému dobru“

      Thumb up 9 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    júl 02, 2013

    na našom pozemku čo ma rozlohu 25m2 chcu postavit taku verejnoprospešnú technologiu pre obecnu kanalizaciu. na základe sudneho znalca ponukaju 20 eur za m2. ale my by sme chceli 10 000 eur za meter2. predsa 250 000 sa lepšie deli ako 500. poradte predať/nepredať a pohnať ich na ústavny sud, alebo do bruselu?

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2013

      pali, neprehanaj to s tou cenou, vzdy existuje alternativa 😉 takze sa moze stat, ze sused ponukne lepsiu cenu a kupia od neho.

      tiez som zvedavy ako by si chlapom v krcme vysvetloval, ze nemaju kanalizaciu.

      ak si si vsimol, posledna úprava zakona je o vyvlastnovani v prospech velkych firiem.

      tebe este asi nevyvlastnovali dom v ktorom byvas za par drobnych, ze?

      Thumb up 3 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      júl 03, 2013

      Nakolko sa jedná o taku verejnoprospešnú technologiu, typujem, že nakoniec to štátu DARUJEŠ. Zadarmo. Ved predsa nemôžeš poškodiť tento náš spoločný najstarší štát starých slovákov.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

  3. Avatar
    júl 02, 2013

    Len par otazok, postrehov. Preco autorka nezacala tym, ze diktatura zacala uz v decembri 1943, ked bol benes u stalina? Preco nespomina benesove vyvlastnovanie, ktore je porovnatelne, ak nie vacsich rozmerov ako to komunisticke? Preco nespomina benesovu menovu reformu na ktoru dojeli najma Slovaci? Pripadne preco nespomenut zaborovy zakon z roku 1920? Vy si naozaj myslite, ze diktatura je dielom iba komancov, nacistov a fasistov?

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2013

      v benesovom vyvlastnovani komunisti nemali prsty? v clanku su spomenute pozemkove reformy pred 48. menova reforma po vojne bola nutna, aj ked dopadla tak ako dopadla. v 53 to bola cista zlodejina v dosledku zlyhania kmunistickeho riadenia statu.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2013

        aj tri miliony nemcov vyhnali komancovia?

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      júl 03, 2013

      a zrušenie klastorov Jozefom druhým je tiež dobry štartovaci úsek. len ten Jozef sa nepodoba na Fica.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      júl 03, 2013

      v decembri 1943 slováci nemali s Benešom nič spoločné. Je moc zaujímavé, prečo ho spomínaš. Alebo problém s dejepisom ?
      v decembri 1943 bol našim kamošom sudruh Hitler.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 03, 2013

        Problém s dejepisom máš ty. Beneš so Stalinom v 1943 dojednávali povojnové usporiadanie v ČSR.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    júl 03, 2013

    Dejiny sa nezačali 1948. Predsa tu bol aj Mníchov, tatíček Masaryk a jeho „jednotný“ jeden československý národ (český)…Ak by sme chceli mohli by sme aj o Samovi ´Franskom kupcovi alebo synoch Svätopluka…
    Zaujímavé, že ľudia tak často zjednodušia. Vyvlastňovanie = zásah do „súkromného“. Podľa „našej“ ústavy sú si všetky formy vlastníctva „rovné“.
    Čo sa tu deje a nielen od roku 1989?
    Štátne a aj obecné a mestské TEDA spoločné je „rozkrádané“ ,“rozdávané“ …
    Miznú neuveriteľné miliardy ročne… Nielen pri predaji zo spoločného ale aj pri míňaní eurofondov, a pri platení zákaziek zo štátneho(spoločného) a nielen rozpočtu.
    Tí čo „najviac šafária“ majú najvyššie preferencie.

    Pripadá mi to také jednoduché, ale pre mňa nepochopiteľné.
    Je tu nejaká moc = štát. Moc ktorú mala komunistická strana alebo nejaká iná a TO JE ZLO.
    Potom tu máme milióny voličov = občanov a tí sú alebo apatický, alebo vybití vzájomným osočovaním naši sú lepší, lebo Vaši sú zlí…

    Dookola sa vyhovárať na systém. Obviňovať všetko možné a nemožné a nevidieť a nechcieť uznať SVOJU vlastnú individuálnu ZODPOVEDNOSŤ za stav vecí verejných = teda aj za uplatňovanie práva na Slovensku je len výhovorka.
    Poznáme príbehy jednotlivcov, ktorí sa vzopreli. Pred 1948, pred 1989, ale aj po ňom.
    Vždy rozhodla mlčiaca väčšina a tí čo „posluhovali“ moci.
    Chcieť zmeniť niečo na Slovensku znamená začať OD SEBA,,,,

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 03, 2013

      Ján Zvolen:
      Da sa to povedať aj takto : Na vine nie je socializmus ani fašizmus, na vine su občania. A „štát“ je iba akýmsi ZOSILNOVAČOM vôle občanov. Bez štátu by jednotliví občania toho moc neskazili , ale štatna moc im dá do ruk políciu, armádu, súdy, a lúpenie môže začať vo veľkom.
      „Začať od seba“ – to znie síce pekne, ale ťažko čakať, že OD SEBA sa začnú polepšovať tí ober zlodeji, ktorí lúpia zo svojich štátnych funkcií. Týchto treba kamsi povešať.

      Thumb up 3 Thumb down 0

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*