Voľný pohyb osôb a jeho blahodárne účinky na rast životnej úrovne

V období rastúcej intolerancie, extrémizmu, nacionalizmu a neznášanlivosti vo všeobecnosti, sa stáva argumentácia v prospech voľného pohybu osôb cez hranice (štátne, municipiálne či kultúrno-geografické) ohrozeným druhom, ba dokonca ani pravoverní liberáli sa nehlásia k slobode pohybu tak vehementne, ako to bolo zvykom napr. v 19. storočí. Preto sme sa rozhodli nastúpiť cestu osvietenia a pokúsiť sa ukázať prínos voľnej migrácie na životnú úroveň všetkých zúčastnených strán.

Migrácia má z ekonomického hľadiska jedine pozitívne prínosy. Mobilita pracovnej sily výrazne prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne samotných pracovníkov, ako aj obyvateľov oboch krajín (krajiny, z ktorej pracovník odchádza, ako aj krajiny, do ktorej ide za prácou). Bohužiaľ, toto tvrdenie je dnes považované za nechcené a ľudia, ktorí obhajujú šancu iných osôb zariadiť si lepší život, na vyššej materiálnej úrovni a podľa svojich subjektívnych predstáv, sú považovaní za zradcov národa, krvi a za nebezpečných (a zjavne narušených) jedincov.

Skôr než prejdeme k ekonomickej argumentácii, nedá mi nepodpichnúť „ochrancov národa a pracovných miest pre Slovákov“, ktorí horkokrvne obhajujú uzavretie hraníc pre migrantov a samy pritom, buď pracujú/pracovali v zahraničí, alebo sa tam pracovať chystajú. Nedávno som mal rozhovor s kolegom, ktorý plánuje odísť pracovať na Západ, a zároveň vehementne bráni uzatváranie hraníc pre ľudí, pre ktorých sme Západom my! Keď som ho konfrontoval s jeho jasne inkonzistentnou a najmä nefér argumentáciou, nebol schopný ani kriticky premyslieť svoj postoj, či nebodaj prehodnotiť svoje predsudky. Emigrant zakazujúci a brojaci proti emigrácii mi príde ako oxymoron, či starý grécky logický paradox – ale zdá sa, že logika v dnešnej dobe nie je dostatočne štýlová. Prosto – logika dnes nemá SWAG.

Ako na problém migrácie teda hľadí ekonomická teória? Ľudská práca je ekonomický statok. Rovnako ako čas, kapitál a pôda. Znie to na prvý pohľad hrozne, ale každý človek nakladá s prácou, ktorú vykonáva šetrne, snaží sa ju alokovať tak, aby mu minimum práce, za čo najnižší čas, prinieslo čo najvyššiu mieru zisku (peňažného či duševného). Práca je ekonomická veličina a slúži iba ako pojem – pomenovanie istej kategórie ľudského konania, neobsahuje teda konotácie, ktoré sa jej snažia prisúdiť napríklad Marxisti.[1] Trh, na základe mechanizmu úrokových mier, či smithovskej „Neviditeľnej ruky trhu“[2], alokuje zdroje do využití, ktoré sú pociťované ako najsúrnejšie. Inými slovami, trhový mechanizmus alokuje všetky zdroje, teda vrátane práce, do ich najefektívnejších využití.

Všetci chápeme, že ak sa výrobca pneumatík nedostane k dodávkam kvalitnej gumy, pracuje neefektívne a znižuje tým blahobyt svoj a zároveň aj celej spoločnosti. Prečo by to malo byť inak pri mobilite práce? Odpoveďou je: Nie je to inak! Ba naopak, je to presne taký istý mechanizmus trhu, ktorý alokuje pomocou cien a úrokových mier na trhu prácu do najefektívnejšieho využitia. Ak sú uzavreté hranice pre pohyb osôb, zamestnávatelia majú problém nájsť vhodných a kvalifikovaných pracovníkov na miesta, ktoré nutne potrebujú pre svoju efektívnu výrobu. Pri relatívne nešpecifickej práci, akou je napríklad šichta za pásom vo Volkswagene, nie je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily taký zreteľný. Čo však v prípade lekárov špecialistov? Robotníka na páse nie je problém nahradiť, ale čo takého chirurga? Obmedzenie voľného pohybu osôb je viditeľné práve vtedy, keď sa to osobne dotýka ľudí. Predstavte si situáciu, že sa zraníte, no kvôli zatvoreným hraniciam pre migráciu nie je v krajine dostatok špecialistov, ktorý vás zvládnu operovať? Potom pomôže už len rýchlo zháňať číslo na kňaza, keď ma príde operovať praktikant vystrašenejší než ja.

Samotný Ludwig von Mises, ktorý tému prospešnosti migrácie pre spoločnosť (na celom svete) považoval za objasnenú a nevyvrátiteľnú už od dôb Smitha a Ricarda, to povedal na rovinu: „Pokusy ospravedlniť politiku obmedzovania prisťahovalectva z ekonomického hľadiska sú teda vopred celkom bezvýhľadné. Obmedzenie prisťahovalectva znižuje, o tom nemôže byť pochýb, produktivitu ľudskej práce.“[3] Starí liberáli, žijúci v období 18. a 19. storočia, mali teda v otázkach prospešnosti migrácie na životnú úroveň všetkých zúčastnených – ba dokonca aj nezúčastnených, aj keď iba nepriamo – jasno. Táto idea, ktorá bola v tom období všeobecným (a treba dodať, že správnym) presvedčením väčšiny obyvateľstva, sa však s nástupom socializmu a nacionalizmu úplne vytratila.

Pri zatvorení hraníc, či obmedzení migrácie, sa priaznivé podmienky určitej geografickej oblasti, ktorá je mimoriadne vhodná na rozvoj daného odvetvia podnikania, nevyužívajú (vzhľadom na nedostatok pracovnej sily v jednej geografickej a zároveň, vzhľadom na prebytok pracovnej sily v inej oblasti sveta) spôsobom, ktorý by priniesol najväčší ekonomický prínos pre všetkých. Výroba sa preto sťahuje do miest, s menej vhodnými prírodnými podmienkami, čím sa znižuje množstvo a kvalita nových statkov. Stačí si len predstaviť prínos, ktorý by mala efektívna alokácia práce na rast životnej úrovne. Podmienky by sa zlepšili zamestnancom, ktorí by dostávali vyplatenú vyššiu mzdu. Rovnako by sa zlepšili podmienky podnikateľom, ktorí by mohli vyrábať efektívnejšie, vo väčšom množstve aj kvalite statky, ktoré by boli kupované spotrebiteľmi, pre ktorých by konečná cena išla smerom dolu, zároveň s opačnou tendenciou rastu kvality.

Misalokácia výrobných prostriedkov z dôvodu explicitnej vládnej intervencie do osobnej slobody (v tomto prípade slobody pohybu) nutne a priori vedie k „zníženiu produktivity ľudskej práce a zmenšeniu materiálneho bohatstva, ktoré má ľudstvo k dispozícii.“[4]

Problémy spojené s nenávisťou voči imigrantom sú spôsobené, aspoň podľa nás, inými faktormi. Paradoxne vláda, ktorej primárnym cieľom bolo zaviesť istoty, napríklad základného príjmu či minimálnej mzdy, svojimi zlými a neefektívnymi politikami, ktoré nikdy nevedú k stanovenému cieľu (ktorým je blahobyt), vytvorila masovú inštitucionálnu nezamestnanosť[5], koncept tzv. „pracujúcej chudoby“ a polarizáciu spoločnosti. Každý však hľadá vinníka mimo svojich radov. Preto vždy príde vhod politickým reprezentantom, ak môžu hodiť svoje zlyhania v ekonomickej oblasti na pilne pracujúcich Vietnamcov, iredentistických Maďarov či príživníckych Rómov. Inými slovami, jediná pliaga horšia ako socializmus je nacionalizmus.

Zhrnutie ekonomickej argumentácie v prospech otvorených hraníc pre voľný pohyb osôb je teda asi takéto:

–          voľný pohyb pracovníkov efektívne alokuje pracovnú silu do miest, kde je potrebná

–          voľný pohyb vytvára globálny rast životnej úrovne

–          nastáva konvergencia ekonomík a životnej úrovne, tzn. ekonomika má tendenciu sa vyrovnávať

–          jednotlivci majú šancu svojím  vlastným pričinením zabezpečiť seba a svoju rodinu

Immanuel Kant

Immanuel Kant

Ak by ste stále neboli presvedčení, podľa nás nevyvrátiteľnými argumentmi apriórnej ekonomickej teórie, podloženej nespočetným množstvom empirickej evidencie, obráťte sa aspoň na nesmiernu autoritu Immanuela Kanta. Zásadou morálky nie je pomáhať iným, v prvom rade musíte prestať iným ľuďom škodiť, až následne sa môžete pustiť do altruizmu. Ako teda nám Kant prikazuje cez imperatív čistého rozumu: „Teda hovorím, že človek a vôbec každá rozumná bytosť, existuje ako účel sám o sebe a nie iba ako prostriedok, ktorý by mohla tá či oná vôľa ľubovoľne užívať, ale musí byť vždy zároveň považovaný za účel vo všetkom svojom konaní zameranom ako na seba samého, tak aj na iné rozumné bytosti.“[6] Počúvajte hlas ekonomickej teórie a konajte podľa zásady „alterum non laedere“ a úcta k osobnej slobode jednotlivca a jeho vôli sa môže opäť stať všeobecným zákonom!

Alebo viete čo? Robte si čo chcete, vlastné svedomie je najneúprosnejším sudcom.


[1] Konotáciami pojmu ľudská práca myslíme najmä pojmy ako: vykorisťovanie, wage slavery a pod.

[2] Táto poznámka už bola spomínaná v iných našich článkoch, no Adam Smith vo svojom diele Bohatstvo národov použil pojem „Neviditeľná ruka trhu“ iba 3 (!!!) krát a aj to iba na jednej jedinej strane.

[3] Mises, Ludwig von, Liberalizmus, str. 112 a 113

[4] Tamže

[5] Nezamestnanosť sa delí na 1.) Katalaktickú – tá sa vyskytuje na voľnom trhu, je jeho prirodzenou súčasťou – napríklad, keď sa zavrie veľká fabrika, časť ľudí má na čas problém nájsť novú, vyhovujúcu prácu 2.) Inštitucionálnu- inštitucionálna nezamestnanosť je spôsobená konaním vládnych orgánov, ktoré dvíhajú cenu práce nad jej trhovú úroveň, a každý kto je pod ňou sa stáva nezamestnateľným – príklad minimálnej mzdy či odborových zväzov

[6] Kant, I., Základy metafyziky mravov, str. 33

6,541 celkovo návštev, 3 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

22 odpovedí

  1. Avatar
    marec 31, 2015

    velmi dobry text, mimo ineho naozaj moze pomoct vyselektovat, kto je naozaj libetalom:)

    ps: akurat ten kant mi tu nechybal, ale to uz je len detail

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

  2. Avatar
    marec 31, 2015

    Snáď len pre tých, čo si myslia, že imigráciu obmedzujú len (hlavne) bohaté krajiny:
    Skúste sa pokúsiť „emigrovať“ napríklad na Maurícius, Seychely, či Kostariku ….

    Thumb up 4 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 01, 2015

      Tri krajiny na svete, kde je najťažšia naturalizácia, sú Švajčiarsko, Japonsko a Brazília. Občanom sa možno stať až po 15 rokoch. Inde bežne po 5 rokoch.

      Thumb up 5 Thumb down 0

      Odpovedať

  3. Avatar
    marec 31, 2015

    Suhlasim so vsetkymi pouckami z cias liberalizmu z 19. storocia, ale treba spomenut aj nieco ine. Vychadzame z toho, ze plati krivka dopytu a ponuky, teda viac volnej pracovnej sily -> nizsia cena prace. Na tom nie je nic zle a nemam nic proti. Ako je to ale v sucasnom regulovanom systeme? Velke korporacie a lobisticke skupiny manipuluju politiku a zakony aby mali mensie firmy tazsi zivot, aby bol obmedzeny pohyb kapitalu, atd. Inymi slovami, nastavia sa latky tak, aby bola obmedzena strana dopytu prace (=male firmy). K comu to vedie? Krivka dopytu po praci je umelo brzdena, zatial co krivka ponuky prace je volna. (malokedy vidno lobistov a korporacie bojovat proti lacnej pracovnej sile, ze ano?) Zamestnanci su v nevyhode.

    Ludia-zamestnanci nemusia uplne chapat ekonomiu, ale nejako vnimaju, ze jaksi tahaju za kratsi koniec. Ked sa na nich vysypu poucky, ktore im hovoria, ze je dobre, ze ich pracu bude robit Filipinec za stvrtinu penazi a sami si nebudu vediet rozbehnut biznis, lebo nedokazu splnat regulacie ako velke korporacie, tak si budu mysliet, ze klasicka ekonomia nedava odpoved na vsetko. Ja hovorim, ze dava, ale ked sa povie A, treba vysvetlit aj B.

    Thumb up 6 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    marec 31, 2015

    Niektori ludia sa drzia svojich pouciek az do hrstani tela. Pripominaju svazakov z 50 rokov. No potom sa budu velmi cudovat, ked Islamsky stat bude alokovat ich hlavu na Internete.

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 31, 2015

      Julo, a potom mi bude niekdo tvrdit, ze medzi marxistami a narodnymi socialistami je rozdiel 🙂

      Thumb up 2 Thumb down 2

      Odpovedať

  5. Avatar
    apríl 01, 2015

    Človeka, ktorému šéf na požiadavku vyššieho platu odpovie „vonku čaká dvadsať ďalších“, len veľmi ťažko presvedčíš, že ak ho prepustia a na jeho miesto zoberú utečenca zo Sýrie, že na tom získa.

    A imigrácia v mnohých prípadoch nie je ťahaná voľným trhom, ale sociálnym štátom a občas sa používa aj ako spôsob politického boja. Občas ako posilnenie voličskej základne imigrantami, ktorí majú alebo ktorých ideológia posilňuje predpoklad volenia určitých strán. A občas ako spôsob boja proti nacionalistickým stranám (neviem, čo robia v centrále nacionalistickej strany Švédskych demokratov pri komentároch vlády, že v danom roku očakávajú 100.000 imigrantov, ale asi to budú zmiešané pocity).

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 01, 2015

      To sa stáva. A človek, ktorému niečo také povie šéf, má ešte minimálne tieto 2 problémy…
      1. Nevzdelal sa, nenatrénoval sa tak, aby ho šéf nemohol vyhodiť len tak. Aby situácia bola naopak – že môže (v takomto imho škaredom vydieracom scenári) povedať, že vonku čaká 20 zamestnávateľov.
      2. Keď je jeho práca ľahko nahraditeľná 20 imigrantami, je dosť pravdepodobné, že ju čoskoro bude vedieť robiť stroj. Čiže problém má všetkých 21 ľudí. Napr. predavači v supermarketoch – už to začalo, vid Tesco a samoobslužné pokladne. Koniec ich jobov sa môže jedine urýchliť, ak náhodou naši socani ako posledný klinec ešte dvihnú minimálnu mzdu.

      Páči sa mi aj druhá polka Tvojho komentáru – prekladám si ju tak, že áno, nie je to len voľným trhom, ale aj sociálnym štátom, ktorý pod hrozbou násilia ľuďom kradne peniaze (volá sa to nejako na d) a potom nimi cez sociálne dávky robí umelú konkurenciu podnikateľom, čo by vedeli zamestnať nízkokvalifikovaných ľudí. Zároveň to naznačuje aj schizu štátu – na jednej strane ľuďom zakazuje vstup a na druhej si ich priťahuje a kupuje. Super. Aj tak mám pocit, že článok rieši, ako to funguje po očistení od násilných riešení sociálneho štátu ; )

      Thumb up 3 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 02, 2015

        1. problém je, že vzdelávať sa treba v čase, keď človek ešte prežíva pubertu. Vzdelávanie v čase, keď už má založenú rodinu, v práci strávi 8,5 hodiny a dochádzaním aspoň hodinu denne, už príliš jednoduché nie je. Je to omnoho zložitejšie, ako podľahnutie nacionalistickým alebo ludistickým vášňam. Nemusí to byť správne, ale ľudia to robia.

        2. problém môže byť v tom, že tomu stroju môžeš konkurovať len extrémne nízkym príjmom, ktorý môže podnecovať k páchaniu „ziskovejšej“ kriminálnej činnosti. Takto máš len 20 ľudí, čo žijú z nízkeho platu. Po imigrácií ich bude 22.

        Tú schízu treba zdôrazňovať viac, než ako naznačuje článok. Pretože keď hovoríš o imigrácií ako o prospešnej veci, ale prijímateľ tejto informácie si pod imigráciou predstaví Parížsku perifériu (či rómsku osadu, čo je výsledok imigrácie spred pár storočí), tak ho nepresvedčíš o tom, že máš pravdu.

        Thumb up 5 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 07, 2015

          1. Jj, spätne si búcham hlavu, že prečo som sa na strednej neučil poriadnejšie nemčinu a nosku. Ale teraz sa učím, aj keď dochádzam do a z práce 4 hodiny denne. Chápem, že je ľahšie podliehať kadečomu inému a veriť a riešiť náhradné problémy miesto svojich. Len zase sa vraciam k tomu, že to nie je moja vec riešiť, či sa niekto niečo naučil, je zamestnaný, alebo nie, pokiaľ on NECHCE, aby som to riešil. Horšie je to, že keď veľa ľudí prepadne etatizmu, tak sa s tým nehrajú sami, ale trápia aj mňa a tvrdia, že som podpísal nejaký sociálny kontrakt, čo je dobrý bulšiiiit. Ako sa z tohto vyvliecť? To je otázka…

          2. Proste ja tých ľudí nechcem riešiť. „len veľmi ťažko presvedčíš, že ak ho prepustia a na jeho miesto zoberú utečenca zo Sýrie, že na tom získa.“ — nemusí tomu veriť. Bolo by mi to jedno, nech si tomu verí a nechá sa obmedzovať…keby nám niekde nechali miesto žiť bez toho 😉

          Máš pravdu, keď si niekto zakorení opačnú predstavu, ťažko presvedčíš…aj preto diskutujem na menejštátu, kde je šanca na pochopenie a presvedčenie o čosi väčšia..

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

  6. Avatar
    apríl 01, 2015

    Najprv som pozrel na dátum, či nejde o aprílový žart. Nie, dátum je ešte 31. marec. Tak fajn. Bolo to myslené vážne.

    Problematické tvrdenie: „Migrácia má z ekonomického hľadiska jedine pozitívne prínosy.“
    A ďalej sa pokračuje: „Mobilita pracovnej sily…“
    Lenže: Migrácia nie je mobilita pracovnej sily. Migrácia je mobilita s cieľom usídlenia sa. Pracovná sila, povaľači, profesionálni poberači sociálnych dávok. Anglicko a Švajčiarsko sa neuzatvárajú do seba, lebo majú priveľa zahraničnej kvalitnej pracovnej sily, ale pretože majú priveľa dunčov a povaľačov.

    Problematické tvrdenie: „…horkokrvne obhajujú uzavretie hraníc pre migrantov a samy pritom, buď pracujú/pracovali v zahraničí…“
    Lenže: imigrácia akej kvality, odkiaľ, z akého kultúrneho prostredia, s akým vzdelaním? Vo Švajčiarsku sú tisíce a tisíce ľudí zo Sýrie. Sociálisti žiadajú, aby ich krajina prijala 100 tisíc. Kde ich ubytovať? Čo budú robiť? Doma sa len množia, modlia a zabíjajú. Čo ak v tom budú chcieť pokračovať aj v novom domove? Ako tomu zabrániť? Nie najjednoduchšie odoprením vstupu všetkým okrem tých, čo majú skončenú univerzitu? Ani toto sa nerobí, lebo by to bolo diskriminačné…

    Problematické tvrdenie: „…kvôli zatvoreným hraniciam pre migráciu nie je v krajine dostatok špecialistov, ktorý vás zvládnu operovať…“
    Lenže: otázka disponibility špecialistov nie je spojená s migráciou, lebo špecialistov je najlepšie si vychovať vlastných v potrebnom počte a kvalite.

    Problematické tvrdenie: „…Pri zatvorení hraníc, či obmedzení migrácie, sa priaznivé podmienky určitej geografickej oblasti, ktorá je mimoriadne vhodná na rozvoj daného odvetvia podnikania, nevyužívajú…“
    Lenže: otvorrenie hraníc s Čínou spôsobí prílev lacnej pracovnej sily pripravenej akceptovať všetko a potom si v Bratislave už nenájdu prácu výhodňare od Košicoch. Presne toto sa deje vo Švajčiarsku. Sociálny dumping. Aplikovať teórie s predpokladom homogenity trhu, čo sa týka podmienok i pracovnej sily, na situáciu, kde existujú silné gradienty civilizačných, kultúrnych, ekonomických parametrov na hranici, je úplne chybné. Príroda je nelineárna a svet nie je homogénny ako teórie otcov ekonómie.

    Problematické tvrdenie: „…nastáva konvergencia ekonomík a životnej úrovne…“
    Lenže: áno, nastáva, ale len teoreticky, v obmedzenej miere, a pomaly. Keď na čase nezáleží, tak v priebehu dvoch-troch generácií by sa dala vytvoriť planetárna civilizácia bez hraníc. Avšak za cenu veľkých sociálnych treníc – kto by chcel žiť ako Číňani, pracovať 16 hodín za dve eurá? Sedemmiliónové Švajčiarsko čelí masívnej invázii cudzincov, ktorí sa nevedia integrovať a po 15 rokoch pobytu ostávajú na sociálke, lebo sú Afričani, boli negramotní a takými ostali aj napriek 15 rokom jazykových kurzov zdarma. Čo včul?

    Thumb up 11 Thumb down 3

    Odpovedať

  7. Avatar
    apríl 01, 2015

    Obávam sa, že to nie je až také jednoduché. Hneď v úvode článku si mal nastoliť niekoľko základných predpokladov, pretože v súčasnosti to, čo sa obvykle označuje slovom „e/imigrácia“, nespôsobuje rast životnej úrovne. Skôr naopak.

    Ak Tvoj kolega predpokladá, že sa integruje, tak v podstate nie je problém. Cieľová krajina získa o jeden mozog navyše. Avšak materská krajina tento mozog stratí. A v mnohých prípadoch vzdelaný človek z jednej krajiny odíde robiť na nižšiu pozíciu do inej krajiny. V takom prípade cieľová krajina získa omnoho menej, než stratí materská krajina.

    Problém je, že v súčasnosti sa rovnakým slovom označuje aj to, keď sa socialistickí politic snažia uhasiť svoj pocit kolektívnej „bielej viny“. V podstate to, čo vyššie píše pán Roman Kanala. Snaha zachrániť svet alebo snaha nejako sa očistiť od imperiálnej minulosti svojich krajín (oba prístupy sú IMHO nezmyselné).
    Toto môže pomôcť vlastníkom veľkých korporácií, ktorí síce môžu do svojich fabrík naťahať Sýrskych utečencov alebo číňanov, dať im podradné platy na aké sú zvyknuté z domova a potom sa od nich separovať v uzavretých komunitách. Nezažívať tie slasti multikulturalizmu na vlastnej koži, ako ich zažíva stredná a nižšia vrstva, ktorá sa nemá kam odsťahovať.

    Nehovoriac o tom, že veľká časť z tých masových imigrantov skoční v sociálnej sieti alebo sa zapoja do kriminálnych aktivít.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 07, 2015

      „A v mnohých prípadoch vzdelaný človek z jednej krajiny odíde robiť na nižšiu pozíciu do inej krajiny.“ A čo? Nie je to Tvoj problém. On je tak na tom celkovo lepšie, ináč by tam nešiel. Tlieskam mu k odvahe a konaniu.

      „Cieľová krajina získa o jeden mozog navyše. Avšak materská krajina tento mozog stratí.“ A čo? Predpokladám, že na tejto stránke je veľa ľudí, že štát nás vôbec nemusí trápiť. Čo to je?? Geografické zoskupenie? Prečo ma má trápiť náhodné rozmiestnenie? Jazyk a kultúru si vyberiem sám a spoločenstvo si môžem vytvoriť kdekoľvek, kde sa nájdeme ako ľudia na jednej vlne. Keď už odhliadneme od arogancie a nemorálnosti rozhodovania za druhých, čo to nechcú, som rád, aj z pragmatického hľadiska. Źe napríklad mozog odíde do spoločenstva, kde spolu s inými odídencami majú priestor na výskum lieku proti rakovine, čo mňa a milióny iných môže zachrániť, ako keď bude nútený sedieť doma v nejakom slabšom aparáte, kde nemá priestor rozvinúť sa naplno a vymyslieť ten liek. Kde ma tu zaujíma štát? Benefitujú všetci, štát-neštát.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  8. Avatar
    apríl 01, 2015

    Na tomto príklade presne vidno kto je ideologický liberál a drží sa predpísaných hovadín, ktoré vymyslel nejaký „ideálny liberál“ a kto je racionálny a neriadi sa škatuľkovaním do nejakej pseudo-ideálnej roviny a tvorí si názor sám.. Radšej 10 liberálov, ktorí majú vlastný názor ako 100 tých, ktorí sa opičia po niekom inom. Emi- a im-igrácia je oveľa komplikovanejší proces ako nejaký objekt na zovšeobecnenie ako sa to stalo v tomto prípade.. V tomto článku.

    Thumb up 5 Thumb down 0

    Odpovedať

  9. Avatar
    apríl 01, 2015

    Roman, páči sa mi, ako pomenuvávaš problémy plynúce zo štátu: „…profesionálni poberači sociálnych dávok“. „…to (filtrovanie imigrantov) by bolo diskriminačné“, „…ostávajú na sociálke“.

    Pekne píšeš, že svet je nelineárny a práve preto ma prekvapuje istota niektorých tvrdení a súdov v komentári.

    Ako môže v podľa Teba nelineárnom svete vyplývať priamo len z jednej veci druhá? Odkiaľ vieš, aké má Anglicko a SUI také dôvody na uzatváranie sa? A že je to ten povaľačský? „Doma sa len množia, modlia a zabíjajú.“ = Čože?? Poznáš všetkých? Poznáš aspoň jedného? Napadlo Ti, že väčšina obyvateľov asi trpí vojnou a možno by chceli žiť v pokojných rodinách? Taktéto zovšeobecnenie…Btw máme hovoriť rovnako o Slovákoch, že „Doma sa už ani poriadne nemnožia, len sa nechávajú burcovať fanatickými náboženskými skupinami do referend a kradnú.“?

    Prečo by mal niekto niekomu prikazovať, kde má žiť? Alebo zakazovať kúpu domu, či už chcem hladovať a ležať, alebo makať ako drak v inovatívnom odvetví? Prečo by mal niekto odoprieť vstup do krajiny nájomcovi môjho bytu, môjmu vysnívanému zamestnancovi? Odkiaľ máme právo rozhodovať, čo je pre druhých najlepšie?

    Kde je dokázané, že „špecialistov je najlepšie si vychovať vlastných v potrebnom počte a kvalite.“? Náhodný ukážkový prípad: Zakladám firmu v Anglicku a potrebujem do nej troch vedcov. Vedci z UK (United Kingdom, nie Univerzita Komenského), ma budú stáť 500000 za rok. Vedci z Česka úplne rovnakej kvality 300000. Aký mám dôvod nevybrať si Čechov? Prečo by som si nekúpil český jogurt , ktorý je rovnako kvalitný, ale lacnejší ako slovenský? Čo sú ľudia v ČR horší ako tí tu?? Prečo by ma malo v dobe dopravne a informačne prepojeného sveta zaujímať niečo na báze geografickej blízkosti? Bližší mi je predsa libertarián z New Orleans, turista z Rumunska, ako presvedčený etatista z Topoľčian.

    Kde je napísané, že „otvorrenie hraníc s Čínou spôsobí prílev lacnej pracovnej sily pripravenej akceptovať všetko a potom si v Bratislave už nenájdu prácu výhodňare od Košicoch.“?? Čo je toto zase za zovšeobecňovanie? Stavil by som sa, že by sa našlo veľa zamestnávateľov, čo by nechcelo meniť za vyhodňare za Číňanov. Čo by proste nechcelo akúkoľvek zmenu. Ktorým by nepasovalo ich vzdelanie, jazyk. Ľahko nahraditeľní zamestnanci, ako som už písal vyššie, budú mať tak či tak problém aj bez číňanov, keď ich odpraví technológia. A nakoniec – a keby aj prídu o prácu kvôli Číňanom- nie je to náhodou ich chyba, ich zodpovednosť? Že neboli konkurencieschopní a netrafili sa zamestnávateľovi? Nemôžu vyhodení vyhodňare zakladať svoje podniky? Odísť do Číny, JAR, Ameriky alebo Nórska? (bavíme sa o prípade pri uvoľnení všetkých hraníc predpokladám, keď sa dovalili tí Číňania).

    K tej homogenite – ja som pochopil článok tak, že práveže autor predpokladá, že trh, „čo sa týka podmienok i pracovnej sily“, je absolútne NEHOMOGÉNNY a komplexný a práve preto sa NEDÁ zvrchu určiť, ktorých ľudí pustíme a ktorých nie, proste neexistuje tá múdra hlava, alebo ich zbor, čo to vie efektívne rozhodnúť. (A keby aj vedeli, stále by to bolo amorálne rozhodovanie o druhých ľuďoch bez nich…). Preto nechajme zbytočné hranice padnúť a nech sa ľudia sami zorganizujú dobrovoľne ako chcú.

    Niektorí otcovia ekonómie hlásajú presne toto – že svet je tak komplexný, že sa nedá mikromanažovať. A že je hodne arogantné a nemorálne myslieť si, že môžeme na druhých vykonávať násilie (už len rozhodovať o nich bez ich súhlasu a hroziť im násilím). Sorry, nech som sa snažil, ako sa len dalo, v Tvojom komentári som našiel toľko potenciálnych dier a argumentačných faulov, že som skončil s takouto spŕškou doplňujúcich otázok…

    Thumb up 4 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
    • Avatar
      apríl 02, 2015

      JohnySt :
      Tvoje rozsiahle argumenty sformulujem inak, aby som poukázal na absurdnosť argumentov R.K. :
      R.K. Argumentuje asi takto :
      1. Musíme mať štát a jeho byrokraciu. Štát je potrebný.
      2. Existencia štátu spôsobuje isté efekty, a štát musí vykonávať určité negatívne kroky, pretože tieto kroky sú vynútené tými efektami, ktoré spôsobuje štát.
      -.-.-.
      Alebo inými slovami :
      „Štát musí konať negatívne kroky, aby nimi kompenzoval svoje predošlé konanie“.
      -.-.-.
      Ano, pokial na začiatku dovolíme štátu konať, musíme do nekonečna dovoliť štátu konať ďalšie negatívne kroky na „nápravu“ tých predošlých. Posraný život je daň za to, že sme si vytvorili štát, ktorý nás mal ochrániť pred posraným životom.

      Thumb up 4 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 02, 2015

        Všetko zle. Bezhraničná mobilita je nezmysel práve kvôli existencii štátov. Štáty majú hranice. Štátna suverenita končí na hranici. Spoločnosti sa dlho vyvíjali v rámci hraníc. Legislatíva, dane, rozvoj jednotlivých štátov sú rozdielne a rozdiel začína na hranici. Hranice sa vývojom stierajú. Miznutie rozdielov je prirodzený proces. Prirodzené procesy sú samovoľné. Samovoľné procesy dosahujú dokonalú rovnováhu, ale sú pomalé. Urýchľovanie samovoľného procesu vedie k rovnováham, ktoré nemusia byť v optime. Je ťažké arbitrárne určiť optimum a ak sa už spoločnosť nachádza mimo svojho prirodzeného optima, najlepšou cestou k dokonalému optimu je dať jej čas, aby sa na mikro-úrovni identifikovali gradienty, ktoré sa stanú vývojovými trajektóriami konvergujúcimi k optimu.

        Kľúčovým slovom je čas, prirodzený vývoj, samovoľné usporiadanie na mikro-úrovni. Nie urýchľovanie umelé, neprirodzené, voluntaristické na základe ideológií a poučiek, zjednodušených tvrdení extrapolovaných mimo doménu platnosti pôvodných zjednodušujúcich hypotéz.

        Thumb up 9 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 07, 2015

          KtosiIný, diky za iný pohľad a snahu. Keby som to mal zhrnúť inými slovami aj ja: Chcem poukázať najmä na tú vieru, že niekto vie, či je „Všetko zle.“ Z toho potom vzikajú páchatelia dobra, čo ignorujú komplexitu systému a chcú ho riadiť,“ zlepšovať“…
          Btw posraný život nemám, s tým prikreslením nesúhlasím, mám ho super aj NAPRIEK štátu a viem si predstaviť, o čo by to mohlo byť lepšie (aj keď ťažšie) vo väčšej slobode. Posranosť života je imho o našom prístupe k nemu 😉

          Roman, verím, že prirodzený vývoj spôsobil, že dnes je už len zo zotrvačnosti prežívajúcim nezmyslom existencia štátu a bezhraničná mobilita prirodzenosťou. Keď môže byť podľa Teba prirodzeným vývojom to, že existujú panstvá mafie, čo nás pod hrozbou násilia okráda a potom nás akože chráni, rovnako prirodzeným vývojom môže byť to, že existujú voluntaryisti. Prečo by sa nemohlo udiať niečo aj rýchlo? Keď dinosaurom jebol meteorit, nebol to prirodzený vývoj? Že oni vymreli, hmyz mal v paži a cicavce sa rozbehli? Chceš si leukoplast stŕhavať 3 dni, alebo sekundu?

          Neviem, čo chceš tými zložitými slovami povedať. Že aj keď sa nám nepáči štát, máme ho nechať vymierať pomalšie? Aby to náhodou nebol šok?

          Ak áno, sorry, not me. Tak ako je pre niekoho prirodzené, že je štát, pre mňa je prirodzená myšlienka, že štát je blbosť. Mojím cieľom nie je presviedčať, že voluntary je top, chcem len, aby ma ostatní nechali žiť vo viere, že to tak je správne a násilne ma do ničoho nenútili. Ako keď Ťa niekto škrtí: Nemusím ho presvedčiť, že škrtenie je zlé a má byť pacifista. Nech si škrtí tých, čo sa chcú nechať škrtiť. Len nech prestane týrať mňa.

          Problém z rýchlosťou si viem predstaviť len v tom, ako ľudia reagujú na zmenu. Nejde to rýchlo a vo všeobecnosti zle. (vývoj mozgu, zvyky nám šetria energiu, atď, už som to tu raz písal). Ale to sa zase vraciam k tomu, že aj tak nechcem všetkých presvedčiť, že musia veriť tomu, čo ja, len nech mi vo forme štátu dajú pokoj.

          P.S. ako čerešničku na torte môžem spomenúť odpoveď len na 1 tak z 15 mojich otázok a aj to len linkom na dlhý zoznam blogov…BLOGOV ako zdroja.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 08, 2015

            Existujú vedomosti explicitné a tacitné. Explicitné sú jednoducho informácie, ktoré sa dajú preliať do inej hlavy. Asi ako pravidlá šachu. Tacitné vedomosti sa preliať nedajú, lebo sú súhrnom informácií už asimilovaných vo forme vedomostí, ale tiež skúseností a možno i intuície. Šachistom sa nestane človek, ktorý sa oboznámil s pravidlami šachu. Musí hrať šach.

            Podobne je tomu aj s mojimi textmi. Ste niekde úplne inde, úplne mimo, práve ste zliezli zo stromov a svet vidíte čiernobielo, štát či neštát. Pritom najväčším problémom nie je existencia štátu, lebo tá je nevyhnutná. Problémom je koľko štátu a na aké použitie. Problémom je tiež, či štát ešte slúži ľuďom, alebo ich už začal dominovať. A či ľudia majú na to, progresiu štátu zastaviť a ukázať mantinely, alebo už nemajú slovo a nemajú možnosť to ovplyvniť.

            Prečítajte si tie citované blogy. Sem to všetko vysypať neviem a aj keby som to urobil, nie som si istý, že pochopíte.

            Thumb up 5 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 08, 2015

            @RK Peknú teóriu Ikurija Nonaku o vedomostiach už dávno poznám, diky. Rovnako diky aj za to ad hominem s opicou.
            Svet práveže čierno-bielo nevidím. Od začiatku vravím, že svet je taký farebný, taký komplexný, že jedno násilné riešenie nemôže „slúžiť ľuďom“. Opakujem, nie čierno-biela – nech si existuje diktatúra, socík, demokracia, whatever a nech tam sú tí, čo tie zriadenia chcú. A prosím aj nejaký free space. Dobrovoľný. Aj štát, aj neštát. Kde je toto čiernobiele?

            Presne v aj v Tvojom štýle argumentovania vidím niečo smutné a etatistické – predpokladanie, že vieš, čo mám v hlave, čo sa mi tam dá a nedá naliať, 100% zaručené tvrdenia vytiahnuté z päty – „existencia štátu je nevyhnutná“ a zhadzovanie a predpokladanie vyššej vzdelanosti až nadradenosti… tak to vyznie…

            Thumb up 1 Thumb down 3

  10. Avatar
    apríl 05, 2015

    Kritizovať emigranta zakazujúcého a brojaceho proti emigrácii je čisté ad hominem podobne ako kriminálnik odsúdený za lúpež, brojaci proti násiliu, alebo fajčiaci lekár proti fajčeniu.

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*