Voľný pohyb osôb a jeho blahodárne účinky na rast životnej úrovne

V období rastúcej intolerancie, extrémizmu, nacionalizmu a neznášanlivosti vo všeobecnosti, sa stáva argumentácia v prospech voľného pohybu osôb cez hranice (štátne, municipiálne či kultúrno-geografické) ohrozeným druhom, ba dokonca ani pravoverní liberáli sa nehlásia k slobode pohybu tak vehementne, ako to bolo zvykom napr. v 19. storočí. Preto sme sa rozhodli nastúpiť cestu osvietenia a pokúsiť sa ukázať prínos voľnej migrácie na životnú úroveň všetkých zúčastnených strán.

Migrácia má z ekonomického hľadiska jedine pozitívne prínosy. Mobilita pracovnej sily výrazne prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne samotných pracovníkov, ako aj obyvateľov oboch krajín (krajiny, z ktorej pracovník odchádza, ako aj krajiny, do ktorej ide za prácou). Bohužiaľ, toto tvrdenie je dnes považované za nechcené a ľudia, ktorí obhajujú šancu iných osôb zariadiť si lepší život, na vyššej materiálnej úrovni a podľa svojich subjektívnych predstáv, sú považovaní za zradcov národa, krvi a za nebezpečných (a zjavne narušených) jedincov.

Skôr než prejdeme k ekonomickej argumentácii, nedá mi nepodpichnúť „ochrancov národa a pracovných miest pre Slovákov“, ktorí horkokrvne obhajujú uzavretie hraníc pre migrantov a samy pritom, buď pracujú/pracovali v zahraničí, alebo sa tam pracovať chystajú. Nedávno som mal rozhovor s kolegom, ktorý plánuje odísť pracovať na Západ, a zároveň vehementne bráni uzatváranie hraníc pre ľudí, pre ktorých sme Západom my! Keď som ho konfrontoval s jeho jasne inkonzistentnou a najmä nefér argumentáciou, nebol schopný ani kriticky premyslieť svoj postoj, či nebodaj prehodnotiť svoje predsudky. Emigrant zakazujúci a brojaci proti emigrácii mi príde ako oxymoron, či starý grécky logický paradox - ale zdá sa, že logika v dnešnej dobe nie je dostatočne štýlová. Prosto - logika dnes nemá SWAG.

Ako na problém migrácie teda hľadí ekonomická teória? Ľudská práca je ekonomický statok. Rovnako ako čas, kapitál a pôda. Znie to na prvý pohľad hrozne, ale každý človek nakladá s prácou, ktorú vykonáva šetrne, snaží sa ju alokovať tak, aby mu minimum práce, za čo najnižší čas, prinieslo čo najvyššiu mieru zisku (peňažného či duševného). Práca je ekonomická veličina a slúži iba ako pojem - pomenovanie istej kategórie ľudského konania, neobsahuje teda konotácie, ktoré sa jej snažia prisúdiť napríklad Marxisti.[1] Trh, na základe mechanizmu úrokových mier, či smithovskej „Neviditeľnej ruky trhu“[2], alokuje zdroje do využití, ktoré sú pociťované ako najsúrnejšie. Inými slovami, trhový mechanizmus alokuje všetky zdroje, teda vrátane práce, do ich najefektívnejších využití.

Všetci chápeme, že ak sa výrobca pneumatík nedostane k dodávkam kvalitnej gumy, pracuje neefektívne a znižuje tým blahobyt svoj a zároveň aj celej spoločnosti. Prečo by to malo byť inak pri mobilite práce? Odpoveďou je: Nie je to inak! Ba naopak, je to presne taký istý mechanizmus trhu, ktorý alokuje pomocou cien a úrokových mier na trhu prácu do najefektívnejšieho využitia. Ak sú uzavreté hranice pre pohyb osôb, zamestnávatelia majú problém nájsť vhodných a kvalifikovaných pracovníkov na miesta, ktoré nutne potrebujú pre svoju efektívnu výrobu. Pri relatívne nešpecifickej práci, akou je napríklad šichta za pásom vo Volkswagene, nie je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily taký zreteľný. Čo však v prípade lekárov špecialistov? Robotníka na páse nie je problém nahradiť, ale čo takého chirurga? Obmedzenie voľného pohybu osôb je viditeľné práve vtedy, keď sa to osobne dotýka ľudí. Predstavte si situáciu, že sa zraníte, no kvôli zatvoreným hraniciam pre migráciu nie je v krajine dostatok špecialistov, ktorý vás zvládnu operovať? Potom pomôže už len rýchlo zháňať číslo na kňaza, keď ma príde operovať praktikant vystrašenejší než ja.

Samotný Ludwig von Mises, ktorý tému prospešnosti migrácie pre spoločnosť (na celom svete) považoval za objasnenú a nevyvrátiteľnú už od dôb Smitha a Ricarda, to povedal na rovinu: „Pokusy ospravedlniť politiku obmedzovania prisťahovalectva z ekonomického hľadiska sú teda vopred celkom bezvýhľadné. Obmedzenie prisťahovalectva znižuje, o tom nemôže byť pochýb, produktivitu ľudskej práce.“[3] Starí liberáli, žijúci v období 18. a 19. storočia, mali teda v otázkach prospešnosti migrácie na životnú úroveň všetkých zúčastnených - ba dokonca aj nezúčastnených, aj keď iba nepriamo - jasno. Táto idea, ktorá bola v tom období všeobecným (a treba dodať, že správnym) presvedčením väčšiny obyvateľstva, sa však s nástupom socializmu a nacionalizmu úplne vytratila.

Pri zatvorení hraníc, či obmedzení migrácie, sa priaznivé podmienky určitej geografickej oblasti, ktorá je mimoriadne vhodná na rozvoj daného odvetvia podnikania, nevyužívajú (vzhľadom na nedostatok pracovnej sily v jednej geografickej a zároveň, vzhľadom na prebytok pracovnej sily v inej oblasti sveta) spôsobom, ktorý by priniesol najväčší ekonomický prínos pre všetkých. Výroba sa preto sťahuje do miest, s menej vhodnými prírodnými podmienkami, čím sa znižuje množstvo a kvalita nových statkov. Stačí si len predstaviť prínos, ktorý by mala efektívna alokácia práce na rast životnej úrovne. Podmienky by sa zlepšili zamestnancom, ktorí by dostávali vyplatenú vyššiu mzdu. Rovnako by sa zlepšili podmienky podnikateľom, ktorí by mohli vyrábať efektívnejšie, vo väčšom množstve aj kvalite statky, ktoré by boli kupované spotrebiteľmi, pre ktorých by konečná cena išla smerom dolu, zároveň s opačnou tendenciou rastu kvality.

Misalokácia výrobných prostriedkov z dôvodu explicitnej vládnej intervencie do osobnej slobody (v tomto prípade slobody pohybu) nutne a priori vedie k „zníženiu produktivity ľudskej práce a zmenšeniu materiálneho bohatstva, ktoré má ľudstvo k dispozícii.“[4]

Problémy spojené s nenávisťou voči imigrantom sú spôsobené, aspoň podľa nás, inými faktormi. Paradoxne vláda, ktorej primárnym cieľom bolo zaviesť istoty, napríklad základného príjmu či minimálnej mzdy, svojimi zlými a neefektívnymi politikami, ktoré nikdy nevedú k stanovenému cieľu (ktorým je blahobyt), vytvorila masovú inštitucionálnu nezamestnanosť[5], koncept tzv. „pracujúcej chudoby“ a polarizáciu spoločnosti. Každý však hľadá vinníka mimo svojich radov. Preto vždy príde vhod politickým reprezentantom, ak môžu hodiť svoje zlyhania v ekonomickej oblasti na pilne pracujúcich Vietnamcov, iredentistických Maďarov či príživníckych Rómov. Inými slovami, jediná pliaga horšia ako socializmus je nacionalizmus.

Zhrnutie ekonomickej argumentácie v prospech otvorených hraníc pre voľný pohyb osôb je teda asi takéto:

–          voľný pohyb pracovníkov efektívne alokuje pracovnú silu do miest, kde je potrebná

–          voľný pohyb vytvára globálny rast životnej úrovne

–          nastáva konvergencia ekonomík a životnej úrovne, tzn. ekonomika má tendenciu sa vyrovnávať

–          jednotlivci majú šancu svojím  vlastným pričinením zabezpečiť seba a svoju rodinu

Immanuel Kant

Immanuel Kant

Ak by ste stále neboli presvedčení, podľa nás nevyvrátiteľnými argumentmi apriórnej ekonomickej teórie, podloženej nespočetným množstvom empirickej evidencie, obráťte sa aspoň na nesmiernu autoritu Immanuela Kanta. Zásadou morálky nie je pomáhať iným, v prvom rade musíte prestať iným ľuďom škodiť, až následne sa môžete pustiť do altruizmu. Ako teda nám Kant prikazuje cez imperatív čistého rozumu: „Teda hovorím, že človek a vôbec každá rozumná bytosť, existuje ako účel sám o sebe a nie iba ako prostriedok, ktorý by mohla tá či oná vôľa ľubovoľne užívať, ale musí byť vždy zároveň považovaný za účel vo všetkom svojom konaní zameranom ako na seba samého, tak aj na iné rozumné bytosti.“[6] Počúvajte hlas ekonomickej teórie a konajte podľa zásady „alterum non laedere“ a úcta k osobnej slobode jednotlivca a jeho vôli sa môže opäť stať všeobecným zákonom!

Alebo viete čo? Robte si čo chcete, vlastné svedomie je najneúprosnejším sudcom.


[1] Konotáciami pojmu ľudská práca myslíme najmä pojmy ako: vykorisťovanie, wage slavery a pod.

[2] Táto poznámka už bola spomínaná v iných našich článkoch, no Adam Smith vo svojom diele Bohatstvo národov použil pojem „Neviditeľná ruka trhu“ iba 3 (!!!) krát a aj to iba na jednej jedinej strane.

[3] Mises, Ludwig von, Liberalizmus, str. 112 a 113

[4] Tamže

[5] Nezamestnanosť sa delí na 1.) Katalaktickú - tá sa vyskytuje na voľnom trhu, je jeho prirodzenou súčasťou - napríklad, keď sa zavrie veľká fabrika, časť ľudí má na čas problém nájsť novú, vyhovujúcu prácu 2.) Inštitucionálnu- inštitucionálna nezamestnanosť je spôsobená konaním vládnych orgánov, ktoré dvíhajú cenu práce nad jej trhovú úroveň, a každý kto je pod ňou sa stáva nezamestnateľným - príklad minimálnej mzdy či odborových zväzov

[6] Kant, I., Základy metafyziky mravov, str. 33

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (22)