Je rok 1914, krátko pred vianočnými sviatkami. Koniec veľkej vojny je v nedohľadne, aj keď „vrchnosť“ každého chlácholila, že ešte pred Vianocami sa všetko skončí.
Zákopy plné vody a blata. Premrznutí vojaci práve rozbaľujú zásielky od svojich blízkych. Táto pošta im má udržať morálku, no efekt je skôr opačný. „Zem nikoho“ medzi znepriatelenými stranami je posiata krátermi a mŕtvolami. Briti zrazu začujú nejaké hlasy v diaľke. „Nemci spievajú Tichú noc!“ povie jeden z vojakov. Jeho spolubojovník opatrne vystrčí hlavu nad okraj zákopu a kolegom oznámi: „Kráčajú tam neozbrojení a spievajú. Mali by sme tiež ísť von.“. „Nech Vás to ani nenapadne, určite je to pasca!“ kontruje dôstojník. „Kašlem na to, ja tam idem!“ ignoroval príkaz jeden z vojakov a postupne sa pridávali ďalší.
Znepriatelení vojaci, ktorí sa pred pár dňami masakrovali, zrazu začali vyliezať zo svojich úkrytov a na území nikoho medzi líniami si vymieňajú cigarety za koňak, pochovávajú mŕtvych kamarátov, spievajú a niekde dokonca hrajú futbalové zápasy. A tiež opravujú svoje úkryty, lebo o pár dní sa títo vojaci znova začnú masakrovať.
Aj takto mohlo vyzerať jedno z mnohých vianočných prímerí počas prvej svetovej vojny. Tie sa odohrávali spontánne na mnohých miestach západného frontu a to predovšetkým v roku 1914 počas obdobia vianočných sviatkov. Sporadické prímeria sa týkali predovšetkým vojsk Anglicka, Nemecka a Francúzska. Podobné, aj keď menej časté prímeria boli zaznamenané aj na východnom fronte medzi Rusmi a Maďarmi. Je pravdou, že lokálne neformálne dohody o pozastavení paľby za účelom odpočinku, alebo záchrany ranených v tejto vojne vyskytovali bežne. No intenzita a charakter Vianočných prímerí z roku 1914 ostal neprekonaný. Tieto udalosti dokladujú mnohé fotografie, svedectvá, listy z frontu a pod.
Potom sa z ničoho nič začali objavovať svetlá na nemeckej barikáde. Evidentne išlo o improvizované vianočné stromčeky, ozdobené sviečkami, ktoré pokojne horeli v mrznúcom vzduchu! Nemci začali spievať jednu z ich kolied a potom sme my zaspievali jednu z našich. Keď neskôr znova prišla rada na nás, začali sme spievať O Come, All Ye Faithful a Nemci okamžite začali spievať s nami pôvodnú latinskú verziu tejto koledy Adeste fideles. Pomyslel som si, že toto je výnimočná vec! Dva národy spievajú tú istú koledu uprostred vojny.
Graham Williams, Piata londýnska strelecká brigáda.
To, čo som pred pár hodinami mohol považovať za bláznovstvo, som teraz uvidel na vlastné oči. Jeden Angličan, ktorého ihneď nasledovali ďalší, vykročil smerom k nám a zastavil sa na pol ceste medzi zákopmi. V tom momente sa zopár našich chlapov vydalo k nim naproti. A tak, Bavoráci a Angličani – dovtedy najväčší nepriatelia, si potriasli rukami, rozprávali sa a vymieňali si drobnosti. Žiaru jasnej hviezdy nad nimi mnohí interpretovali ako zvláštne znamenie. Stále viac a viac vojakov sa pripájalo, až sa navzájom vítala celá línia.
Josef Wenzl, nemecký vojak
Prímeria neboli nikým plánované ani organizované. Prosto sa stali. Drvivá väčšina ľudí má prirodzený inštinkt nezabíjať sa navzájom (spýtajte sa suseda). A práve tento dopyt po normálnosti na krátky moment prevážil nad zaslepenou vierou ľudí v štátne autority. A viera ľudí v štátne autority môže za veľa zlého. Od vymáhania „koncesionárskych poplatkov“ za služby ktoré nechcem, až po desiatky miliónov zavraždených ľudí dvoma fúzatými ujmi v minulom storočí.
Ale späť k vianočnému prímeriu. Žiaľ, v nasledujúcich rokoch vojny boli takéto úkazy už len zriedkavosťou. Rozzúrení velitelia začali vojakom hroziť vojenskými súdmi za iniciovanie ďalších neformálnych prímerí. K ich obnoveniu nepomohlo ani neskoršie zintenzívnenie bojov a použitie chemických zbraní.
PS: Velitelia mali pravdu. Vojna sa napokon skutočne skončila “ešte“ pred Vianocami. Škoda len, že až o štyri roky neskôr.
Aj za kolektív autorov menejstatu.sk vám želám príjemné prežitie vianočných sviatkov a menej štátu v novom roku.
5,141 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Kapitalisti rosputali vojnu o prerozdelenie kolonii, a troll basni o Vianociach. Komu neni vzhuru dano v apatiece nekupi.
3 10
Aj tebe stastneca vesele priatelu.
7 1
„Drvivá väčšina ľudí má prirodzený inštinkt nezabíjať sa navzájom (spýtajte sa suseda)“
– A preto musíme mať ŠTÁT, aby túto ľudskú chybu napravil.
3 4
Ludia sa zabijali dlho predtym ako vznikol prvy stat a budu sa zabijat aj potom ako posledny stat zanikne. Zanik statu nedokaze odstranit dva najbeznejsie dovody vojen: nabozenstvo a chamtivost.
1 5
Ale ako propaganda ten vas clanok ujde, skoro som vyronil skupu muzsku slzu, good job!
2 6
ale rozdiel medzi lupeznym prepadnutim a Verdunom si tak trochu uvedomujes, ci?
9 1
Nehraj sa prosim na nechapaveho, dobre vies aky druh chamtivosti som mal na mysli.
0 9
hovori autorovi nieco slovo imperializmus ?.. vychadza to zo samotnej podstaty kapitalizmu a je to jedno z jeho stadii, kde velkokapital vidi cesty vlastneho kotenia sa cez vonkajsiu expanziu.. aj za cenu podvodov, korupcie, masoveho zabijania.. vojny boli vzdy najlepsi stimul pre akciove trhy..
0 1
Reinkarnovaný Lenin, ktože tu kastuje spoločnosť? Nikdy tu zjavne nik neobhajoval jednotlivé triedy voči iným, lebo princípy sú podstatné. Ale nie, ak niekto poctivo vlastným úsilím a odvahou si zarobí na seba a neurobí nič nemorálne, tak je imperialista (vec druhá, že má prostriedky podplácať si štátnu moc). Smutné, ale som zvedavý na vojnu, ktorú chce A. Fandák vyvolať, poondiaty imperialista.
0 1
Ked produkcne kapacity rastu rychlejsie ako dopyt, vznikaju prebytky a klesaju zisky majitelov kapitalu z domacich investicii a odbytisk. Jedinou moznostou je zahranicna expanzia a hladanie ziskov mimo materskej krajiny. Taketo investicie su mozne vtedy, ak budu zaujmove oblasti, krajiny „poludstene“, alebo inac, ak budu rozvratene ich domace/prirodzene institucie a spolocenske vztahy, teda ak ich prividieme pod „neviditelnu ruku trhu“… –> imperializmus.
Existuju nazory podla ktorych sa kapitalizmus a imperializmus navzajom nepodmienuju. Na udrzatelne fungovanie kapitalistickej spolocnosti podla nich staci radikalna resp. rozumna redistribucia zdrojov, aby sa udrzal dopyt a kapitalizmus ako taky o sebe si nevyzaduje expanziu a fungovanie na velkej globalnej baze vo forme imperializmu. Jednym z najokatejsich priznakov imperializmu bola a je prave taka oligarchicka ekonomika, v ktorej sa nachadzame aj dnes, sposobena zlou redistribuciou bohatstva v kapitalistickej spolocnosti.
Tento kolobeh absorbcie – zisku -akumulacie kapitalu ide stale dokolecka. A ked sa zasekne vznikaju krizy. Kapital totiz potrebuje POHYB, inac sa znehodnocuje. Sucasne tento pohyb musi mat potencial vytvarat aspon 2- 3% rast, inak sa zas nepokryju naroky kapitalu na sebareprodukciu. Vecnou otazkou je, ci je pohyb kapitalu autonomny. To znamena, ze ci je bez vonkajsich, rozumej statnych zasahov, schopny si najst zodpovedajucu akumulaciu. Posledna kriza opat ukazala, ze nie a aj predosla historia bola plna statnej pomoci a impulzov.
Ked to zjednodusim, „problemom“ kapitalizmu je teda samotny kapital a jeho pohyb, cize kapitalizmus samotny. Cim viac ho mas, tym viac potrebujs investovat, produkovat, akumulovat, dalsi zisk atd. Je to zacarovane koleso, z ktoreho sa svet zvycajne vzdy na chvilu dostane az nejakou kuca-pacou teda vojnou v tej ci onej forme, znici sa fixny kapital, nanovo sa cosi vybuduje, objavi sa nova technologia atd.. Rotchild napr. zacinal tym, ze financoval vojnu proti Napoleonovi a zarobil na bubline britskych dlhopisov. Povojnovy rozvoj Europy je tiez zviazany s obnovou po 2. svetovej vojne. Po krachu internet-bubble na prelome tisicroci tu bola tiez snaha o impulz v podobe rozputania vojny – vojny proti terorizmu. A nemusi to byt len vojna..
Dalsim impulzom je napr. urbanizacia. Kedysi napr. zburali a znovu vybudovali Pariz. Vyznamne bolo budovanie NY. sucasnosti napr masivne budovanie miest v Cine a Azii. S tym napr. suvisia aj Olympijske hry, ktore sa pouzivaju v poslednych 30tich rokoch na vyprazdnenie priestoru od luzy. Londyn, masivne znicenie stareho Pekingu, policajne vyhananie ludi zo slumov v Brazilii, ale i realitny boom do r. 2008. Vsetko su to masivne impulzy na absorpciu kapitalu, ktore vsak skoro vzdy skoncia bublinou a krachom. Skrachoval Pariz, NY, realitna bublina v US, Spanielsku, Irsku…
Automobilizacia bola napr. dalsi impulz. Pozname prvu a druhu automobilovu revoluciu v US. Prva pred 2. svetovou vojnou bola podporena aj zavedenim volnych vikendov a obmedzenej pracovnej doby. Tlakom na kapitalistov a bojom za lepsie pracovne podmienky vznikol volny cas, lepsie mzdy co nasledne podmienilo vznik trhu zabavy a dovolenkoveho odpocinku. Americania zacali masovo cestovat autom. S automobilizaciou suvisia dialnice, vyroba aut, zeleza, plastov, ropa, sluzby cestujucim…
Ty sa uplne nezmyselne na stat pozeras ako na akehosi nepriatela kapitalizmu. Ved je to presne naopak. Je jeho barlickou, o ktoru sa (hlavne vtedy ked je zle) opiera. Este aj ti statni predstavitelia – politici, ktorych tak kritizujes su tam kde su prave z jeho vole a zvycajne taki akych chce on a akych si sam financuje. Ci si si este nevsimol, ze v kapitalizme sa do politiky bez penazi teda podpory (majitelov) kapitalu nedostanes ?
0 1
Neviditeľná ruku nie je viditeľná ruka útlaku. Trh je systém dobrovoľného konania. Ak niekto zistí, že mu zisky klesajú, môže proste znížiť výrobu. A človek môže míňať peniaze aj po splnení svojich potrieb, pretože tie nemajú konca, akurát sa dostaneš stále k vyšším potrebám alebo novým nápadom.
Najlepšia redistribúcia je žiadna. Nikto nemá právo na majetok iných ľudí.
Krízy často vytvárajú štáty, pretože dotujú nejakých výrobcov (toto nie je kapitalistický princíp), aby ich uchránili a keď prestanú (pre šťastie iných), bublina praskne.
Ale rád by som poznal alternatívu. Centrálne plánovanie? Nefunguje.
Ak sa Ti nepáči žiť pod kapitalistami, nepracuj pre nich. Môžeš byť živnostník alebo si založiť kolektívne vlastnený podnik – nikto nikomu nebráni. Problémov socialistov však je, že radšej oberú vlastníka než by riskovali vlastný krk.
Štát je stelesnením socialistických princípov. Je to opak súkromného vlastníctva a voľnej súťaže. Ide o štátne (takpovediac verejné alebo spoločné) vlastníctvo. Aj filozoficky: vlastníctvo vytvára všetko, čím človek disponuje (sebou počnúc a vecami naokolo končiac).
A údajný kapitál môže niekoho podporovať, ale rozhodujú demokratické voľby. Ak by som mal 2 možnosti: obmedziť vlastníctvo a posilniť vládnu moc (v záujme nezávislosti od bohatých) alebo na opačnej strane oslabiť štát, aby bohatí nemali koho podplácať, jednoznačne možnosť 2.
Áno, oligarchovia. Chcú štátne privilégium, aby získavali vplyv a financie na úkor iných, na úkor súkromných vlastníctiev iných ľudí alebo podnikov. Toto nie je vôbec súčasťou definície kapitalizmu, vlastnícke práva len pre niektorých. To má blízko k feudalizmu.
0 0