Menej štátu

Hlavné mesto Caracas patrí momentálne medzi najnebezpečnejšie na svete. Organizované gangy vás obvykle prepadnú, hneď ako vystúpite na letisku. Kvôli pár dolárom a hladomoru (Venezualčania za posledný rok schudli v priemere o 11kg) Vás dokážu zabiť alebo vyzliecť do naha. Hotovosť sa vo Venezuele kvôli šialenej hyperinflácii prestala úplne používať. Jednoducho sa nezmestí do bankomatov. Všetci platia platobnými kartami, ktoré postupne expirujú a materiál na vydávanie nových chýba.

Výrobky z bezcenných bolívarov.

Venezuelu som zo strachu o vlastný život zatiaľ nikdy nenavštívil. Strávil som ale mesiac v susednej Paname. V krajine so státisícmi emigrantov z Venezuely. Väčšina z nich žije v Paname nelegálne, platiacich pravidelné “tiché výpalné” ako poistku pred deportáciou.

Množstvo Venezuelčanov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia — právnici, lekári, učitelia… V Paname im neuznali vysokoškolské diplomy, takže pracujú častokrát na podradných pozíciach. Obrovské množstvo Venezualčaniek sa živí ako prostitútky (v Paname fungovali a zrejme ešte stále fungujú špeciálne víza pre zahraničné prostitútky, tzv “alternadora visa”).

Priemerný mesačný Venezuelský plat je menej ako 1 USD. Venezuelská ambasáda na vystavenie víz, na vycestovanie z Venezuely, vyžaduje preukázať 500 USD v hotovosti. Rovnakú sumu vyžadujú preukázať panamskí colníci od Venezuelcov pri vstupe do Panamy. Inak ich vrátia naspäť do Venezuely. Ak správne počítate, tak dôjdete k bizarnému záveru, že priemerný Venezualčan si dokáže na svoje víza pri súčasnej ekonomickej situácii zarobiť za 42 rokov.

Venezuelci masovo predávajú svoje domy, byty, autá a robia všetko preto, aby sa zo zdemolovanej krajiny socializmom dostali. V Paname väčšina predajcov krypto sú Venezuelčania, ktorí získavajú za to doláre a posielajú ich domov rodinám. Sú ochotní akceptovať takmer akúkoľvek prácu vrátane prostitúcie, prípadne sa vydať alebo priženiť za akéhokoľvek cudzinca, ktorý ich z tohto pekla dostane. Keďže len v Caracas zavraždia denne(!) až 60 ľudí, môžeme tvrdiť, že nelegálne fingované svadby s Európanmi dokážu reálne zachraňovať ľudské životy. Možnosti Venezuelcov bez vonkajšej pomoci opustiť svoju krajinu sú veľmi obmedzené. Je síce možné požiadať o politický azyl, ale pre väčšinu ľudí je to problematické, keďže musíte dokázať, že ste vo Venezuele politicky exponovaná, stíhaná a prenasledovaná osoba. To, že vás na ulici prepadne náhodný gang a vyzlečie do naha sa do toho samozrejme nepočíta. Odchod ľudí z Venezuely je vo vlnách. Na začiatku odišli najbohatší a najšikovnejší. Postupne odchádza množstvo ľudí aj z nižších sociálnych vrstiev. To v Paname spôsobujú nenávisť voči novým menej kultivovaným Venezuelským emigrantom.

Hranica medzi Venezuelou a Kolumbiou.

Situácia je tragická nielen vo Venezuele, ale aj vo väčšine vyspelých krajín. USA voči Venezuele vynucuje tvrdé embargo a to sa týka aj akýchkoľvek Venezuelských emigrantov, ktorí majú vstup do USA zakázaný. Venezuelci sa síce dokážu do EÚ dostať na trojmesačné turistické víza, ale s ich výrazne obmedzenými prostriedkami a neznalosťou prostredia je pre nich extrémne ťažké tu legálne zostať. A EÚ im to nijako nezľahčuje. Je to veľká škoda, lebo Venezualčania predstavujú obrovský nevyužitý ľudský potenciál, z ktorého by všetky krajiny sveta dokázali benefitovať.

Ako je možné, že krajina, ktorá je veľa rokov zmietaná hyperinfláciou, úplným ekonomickým kolapsom, vraždami na dennom poriadku, tak neustále politicky prežíva. Dôvodov je viacero:

1. Používanie štátneho násilia (armáda, polícia), ktorým si Maduro dlhodobo udržuje moc, jeho štátny aparát vraždí protestujúcich, znemožnuje akékoľvek demonštrácie
2. Privilegizovanie vládnucej triedy a spolupracovníkov, vo Venezuele existujú napríklad špeciálne relatívne dobre zásobované obchody pre “privilegizovanú vrstvu”, ktoré sú extrémne drahé a pre väčšinu Venezualčanov nedostupné.
3. Relatívne stály finančný príjem z kľúčových štátnych podnikov (ropný priemysel), ktorý je manažovaný Ruskom a Čínou (to je mimochodom tiež dôvod, prečo USA do tejto krajiny stále ‘neprináša mier’ ako to bolo v prípade Blízkeho východu)
4. Štátny brainwashing postavený na nenávisti a závisti voči špecifickým skupinám obyvateľstva. Presne tá nenávisť a závisť, ktorá v Rusku či Sovietskom zväze spôsobila pogromy a milióny mŕtvych. Tá, ktorá fungovala ako palivo do hnacieho motora všetkých socialistických režimov umožňujúcim im zotrvať desiatky rokov. A to aj napriek výrazným ekonomickým problémom. Vo Venezuele je kľúčovým stmeľovacím elementom Madurovho režimu štátom podporovaná nenávisť voči USA. A súčasne závisť voči bohatým ako úhlavným triedným nepriateľom. Je zaujímavé sledovať, že po úteku najbohatších ľudí z Venezuely je nenávidená už aj stredná trieda a postupne ktokoľvek, čo niečo vlastní.

 

Madurova politická kampaň: “Spolu, všetko je možné”

Venezuela je odstrašujúci príklad drastického socialistického experimentu dotiahnutého do perverznej dokonalosti. Krajina bohatá na nerastné suroviny aj vzdelaných ľudí sa vďaka nemu a úplnej kontrole štátu nad ekonomikou, prepadla z pozície jednej z najvyspelejšej krajín Latinskej ameriky na úplne dno. S obrovskými obeťami nevinných ľudí.

Najsmutnejšie na tom je, že tento príklad nebol ani prvý, a nebude ani posledný.

6,818 celkovo návštev, 3 návštev dnes