Úplatky z vlastných peňazí

Boli to čudné dni.
Každodenný život bol zmesou dohľadu, regulácií a štátnych zásahov.
Hotely sa zatvárali o šiestej.
Iba vláde bolo dovolené vysielať televízne programy.
Úrokovú mieru stanovovala vláda.
Ak ste chceli doviezť taliansku dlažbu, nemecké pivo, alebo americké auto, potrebovali ste vládnu licenciu.
Pracujúci museli byť členmi odborov.
Vaše príjmy boli obmedzené sadzbou dane, ktorá dosahovala šesťdesiat šesť centov na dolár.
V tom čase trvalo zavedenie telefónnej linky pre podnikanie tri až šesť týždňov.
Zahraničné filmy prichádzali do kín po deviatich až osemnástich mesiacoch.
Existovali len dva druhy chladničiek – obidva vyrobené tým istým výrobcom podľa rovnakej technickej špecifikácie.
Pokiaľ ste si chceli prenajať televízor, bolo zo zákona povinné zložiť šesťmesačné nájomné.
Ak ste chceli investovať v zahraničí alebo tam založiť podnik, museli ste zaprieť svoju národnosť, aby ste z krajiny mohli vyviezť svoje peniaze.
Potrebovali ste povolenie, aby ste si mohli predplatiť zahraničný časopis.
Nesmeli ste prevážať tovar nákladným automobilom na vzdialenosť väčšiu ako 150 kilometrov bez povolenia Štátnej železnice.
Predávať benzín za nižšiu ako minimálnu cenu bolo nelegálne.
Javad Miandad povedal, že keď v roku 1979 prvý raz prišiel do krajiny, nemohol sa najesť po piatej – šiestej hodine.
Vyrábať koberce z iného materiálu ako vlny bolo nezákonné.
Na nákup margarínu ste potrebovali lekársky predpis.

Orwell v praxi a to ešte pred rokom 1984? Alebo pochmúrna atmosféra v Sovietskom zväze, Albánsku, Rumunsku, či inej hypertotalitnej krajine tesne pred dosiahnutím vrcholu komunizmu?

Nie, nie. Ide o opis situácie v demokratickej krajine zvanej Nový Zéland tak, ako ho podal v roku 1993 strojca tamojšej raketovej ekonomickej reformy Roger Douglas. Práve on sa v roku 1984 po predčasných voľbách ujal šéfovania na ministerstve financií a práve on mal z nastupujúcej garnitúry v hlave najviac jasno ohľadom krokov, ktoré bolo nevyhnutné pre radikálnu zmenu stavu v krajine uskutočniť.

Reforma onálepkovaná aj ako šoková terapia ekonomiky je predmetom štúdií a viacerých odborných a ideologických pohľadov. V širokej verejnosti u nás sa nevie o reforme ani o stave, ktorý jej v tejto geograficky aj historicky vzdialenej krajine predchádzal. Napriek článkom zverejneným na Slovensku aj v Česku alebo odborným publikáciám, ktoré sa pri dobrej vôli dajú na webe nájsť. Tento zvláštny a úspešný počin z pochopiteľných príčin nebudú propagovať mainstreamové média. To by sa ich veľkým sponzorom a ani vládnym predstaviteľom nepáčilo. Podstatou reformy totiž nebolo nič iné, než zmenšovanie vplyvu štátu.

Mapa Nového Zélandu

Regulácie, obmedzenia a vplyv štátu na takmer všetko bol na Novom Zélande taký veľký, že nie je šanca ho vtesnať do jedného článku. Všetko začalo už v devätnástom storočí, keď si štát uzurpuje hlavné slovo vo viacerých odvetviach a ako prvý na svete – už v roku 1898 – zavádza všeobecný dôchodkový systém. Začínajú fungovať vládne programy v zdravotníctve (vzniká tu prvý systém bezplatnej zdravotnej starostlivosti na svete), školstve, zavádza sa sociálna sieť a štátna kontrola nad pracovným trhom. Vysoké penzie sú vyplácané z daňových príjmov štátneho rozpočtu, dane sa šplhajú na úroveň 66 %.

V dvadsiatom storočí nastupuje systém dovozných licencií, ktoré majú za cieľ zamedziť konkurencii domácej produkcie. Štát ťaží aj zo svojej geografickej polohy, ktorá mu umožňuje vyhýbať sa vojnovým konfliktom na vlastnom území a tiež z istoty odberu svojich poľnohospodárskych produktov Veľkou Britániou. Tento zaručený odbyt skončil vstupom Británie do EHS v roku 1973. Obchodné postavenie krajiny sa výrazne zmenilo a jej prakticky žiadna konkurencieschopnosť a uzavretosť ťaživo doľahla aj na bežných občanov.

Postavenie krajiny z pohľadu HDP na obyvateľa je zjavné z údajov, ktoré ukazujú, že v roku 1950 bol z krajín OECD druhý najvyšší z 24 ekonomík hneď za USA, v roku 1980 mu patrilo devätnáste miesto.

Modlou vládnych garnitúr sa stala pokiaľ možno žiadna nezamestnanosť – aj za cenu mizernej produktivity práce (v rokoch 1974-1984 dokonca s jej nulovým rastom), keď zamestnanosť výrazne zabezpečoval verejný sektor.

Vláda nariadila zmrazenie platov, cien aj úrokových sadzieb. Za žiadnu cenu nechcela dovoliť centrálnej banke devalvovať. Inflácia v roku 1974 dosiahla 15 %, deficit dosiahol 14 % HDP. Štátny dlh teda nemal inú možnosť, len narastať.

Natíska sa otázka: Ako mohli Novozélanďania dopustiť, po všetkých svojich historických počinoch, ktoré vychádzali z nezastaviteľnej potreby oslobodiť sa, aby sa v takej veľkej miere vzdali osobných slobôd, aby sa ich krajina prepadla tak hlboko, ako bolo len vo veľmi hrubých črtách naznačené vyššie?

Odpoveď som našla v tomto rozhovore s R. Douglasom:

Tento problém je dnes v podstate vo všetkých západných krajinách. Približne v tridsiatych rokoch minulého storočia začalo veľa štátov – aj pod vplyvom hospodárskej krízy – vykonávať hospodárske aktivity, ktoré za normálnych okolností majú robiť ľudia a trh. A ako sa ukazuje, ľuďom neprekáža, keď sú uplácaní ich vlastnými peniazmi.

Smutná a tvrdá realita, ktorú aj u nás veľmi dobre poznáme.

Nebudem sa na tomto mieste venovať samotnej reforme. Zaujali ma paralely medzi predreformným status quo na Novom Zélande a nedávnym aj súčasným stavom na Slovensku.

Obmedzenie osobných slobôd jednotlivca

Sugestívny popis situácie na Novom Zélande je v úvode tohto článku. U nás sme vrchol v tejto oblasti zažívali pred rokom 1989, špeciálne počas normalizácie. Nevieme si predstaviť, že by sa to vrátilo. Ale tieň obmedzení sa plazí Slovenskom neustále, stačí sledovať nariadenia a zmluvy prichádzajúce z Bruselu.

Populizmus

Národná strana v roku 1975 odmietla návrhy labouristov na sporenie na dôchodok, zostala naďalej pri financovaní penzií z daní a naviac stanovila, že dôchodcovia (manželské páry) bez výnimky budú dostávať dôchodok vo výške 80 % z priemernej mzdy.

U nás až takto podplácať netreba. Stačí zmienka o vyššom okrádaní bohatých a úspešných, o vyššej minimálnej mzde, o motivovaní zahraničných investorov prísť na Slovensko a postaviť si tu za naše peniaze fabriku. Volebné víťazstvo je zaručené.

Hospodárska situácia

Nový Zéland je geograficky izolovaný od ostatného sveta. Predovšetkým žije z pôdohospodárstva a lesného hospodárstva, tiež cestovného ruchu. Má pôvodné obyvateľstvo, o ktorom sa dá nájsť aj takáto osobná skúsenosť z poreformného obdobia:

Tito bezesporu krásní lidé vykazují typické vlastnosti odlišného životního stylu jako je vystačení si s málem a rozhodně nepatří mezi náruživé pracanty. (Myslím, že se velkou mírou podílí na oněch nelichotivých číslech nezaměstnanosti a chudoby).

Odhliadnuc od geografickej vzdialenosti, sme si v tomto ohľade s nimi bližšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci naše polia a lesy padajú za obeť developerom a hnedoparkovým investorom tempom, ktoré neveští nič dobré.

Politická situácia

Takú totalitu ako naše obyvateľstvo, na Novom Zélande ľudia nezažili. Trúfam si povedať, že ani toľko politických strán, koľko sa po Nežnej revolúcii vyrojilo u nás. Ale prižmúrme obe oči a zapchajme si uši a povedzme, že u nás fungujú dva hlavné politické prúdy, ktoré by mohli byť porovnateľné s novozélandskou Národnou stranou (údajná pravica) a Labouristickou stranou (vraj ľavica). Národná strana sa snažila udržať vplyv štátu na maximálnej úrovni. Labouristi prišli v roku 1984 s ekonomickou revolúciou.

Tu nie je paralela. Síce u nás prebehlo veľa odštátnenia, privatizácie a rozvoja podnikania, ale naozaj nikto tu nepodnikol reálne kroky na obratie štátu o kompetencie a hlavne zodpovednosť za životy jednotlivcov, ktorá bola samotným jednotlivcom odcudzená.

Záujmové skupiny

Novozélandská spoločnosť bola rozdelená na dve základné skupiny. Podľa toho, či im zmena v politike štátu vyhovovala alebo nie.

1. skupina (ich situáciu najviac vystihuje úvod tohto článku):

  • Spotrebitelia – najviac pociťovali dopad regulácií, ktoré ochraňovali vybrané domáce firmy pred konkurenciou, boli nútení kupovať menej kvalitný tovar za vyššie ceny, čakať v poradovníkoch na autá, znášali vysoké daňové zaťaženie, zmrazené mzdy bez ohľadu na podaný výkon a výsledky, nemohli voľne nakupovať zahraničnú menu, vyvážať vlastnú menu do zahraničia.
  • Časť podnikateľov, ktorá negatívne pociťovala obmedzovanie v podnikaní, regulácie, obmedzenie získavania finančných zdrojov.
  • Paradoxne niektorí predstavitelia samotnej Národnej strany a tiež ľudia z ministerstva financií, ktorí upozorňovali vtedajšieho premiéra Muldoona na nebezpečenstvo jeho politiky, ale ich varovania neboli brané do úvahy. Niektorí boli z vlády dokonca vyhodení.

Všetky tieto podskupiny pociťovali akútnu potrebu reforiem a zmeny smerovania krajiny, v celkovom súčte ich bola drvivá väčšina obyvateľstva a preto zmenám dali vo voľbách zelenú.

2. skupina

  • Podnikatelia zo silných lobistických skupín, ktorí ťažili z nedostatku konkurencie a z „ochrany“ domáceho trhu. Všemožne sa bránili reformám a tlačili na vládu, aby si udržali a ďalej získavali privilégia, ktoré im prinášali výhody napríklad v podobe „ekonomickej renty“. Týmto samozrejme maximálne záležalo na udržaní existujúceho stavu.
  • Zamestnanci štátnej administratívy, ktorým z pochopiteľných príčin stav musel vyhovovať.

Treba toto porovnávať so situáciou u nás?

Predčasné voľby

„Jedného dňa sa premiér Muldoon opil a vyhlásil predčasné voľby“, spomína Douglas. (A vraj alkohol vo veľkom množstve škodí. ;)) Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že opoziční labouristi nemali vôbec šancu predstaviť verejnosti ich drastický reformný program, čo ich zrejme zachránilo a dostali sa tak k vláde. Je nutné povedať, že hoci novú vládu čakali nástrahy, Douglas mal už o reformách jasnú predstavu, ktorú potom neskôr už len stačilo uviesť do praxe. Voľby labouristi vyhrali s nevídaným výsledkom – 56 kresiel z 95, teda takmer 60 %.

Či boli predčasné voľby v marci 2012 u nás dôsledkom nejakého opojenia, sa možno ešte ukáže. Ani víťazstvo ľavicovej strany nebolo až také zdrvujúce ako to vyššie spomínané. Ale v podstate má v zavádzaní reforiem a nepopulárnych opatrení voľné ruky. Ako to využije? Tak ako na Novom Zélande – napríklad znížením štátnych zásahov, zjednodušením podnikateľského prostredia, znížením výdavkov štátu, znížením daní?

Ha, hlúpa otázka.

Pomaly prejde 30 rokov od reálnej ukážky, ako sa dá dostať zo srabu spôsobeného silným štátom. Napriek tomu sa u nás, aj v celej Európe pokračuje v zavádzaní pravidiel a reštrikcií, ktoré nás pod zámienkou sociálneho cítenia a ochrany vedú do stále hlbšieho bahna.

Je na mieste spomenúť, že samotný Roger Douglas na svojom poste napriek svojim zásluhám nevydržal závratne dlho. Jeho politická éra na dlhý čas skončila, keď po ďalších víťazných voľbách v roku 1987 (ako sám tvrdí) prišiel s nápadom, s ktorým ešte nikdy nikto neprišiel a ktorý už nebol pre vládnych a straníckych predstaviteľov stráviteľný. Zrušiť všetky dane s výnimkou DPH.

Novozélandská ekonomická reforma je fascinujúca. Myslím, že predstaviť ju širokej verejnosti je povinnosťou každého, kto sa o nej dozvedel. Je to také svetielko, ktoré ukazuje cestu, ktorá nás snáď môže doviesť od čoraz väčšieho obmedzovania k vytúženému cieľu slobodného človeka. Je smutné, že vo verejných médiách sa okolnosti tohto prerodu tutlajú. Je hanebné, že vládni európski predstavitelia za tichého aj hlasného súhlasu tých našich národných vedome vedú spoločnosť presne opačným smerom. Ale svetielko tu je. Čím viac bude rozdúchavané, tým viac ľudí za ním pôjde. Odmietam nebyť optimistom.

Stojí za prečítanie a mne poskytlo množstvo cenných informácií: Eva Dvořáková – Nový Zéland: ekonomické reformy 80. a 90. let a jejich důsledky.

4,337 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

21 odpovedí

  1. Avatar
    apríl 15, 2012

    diky hlavne za ten zaciatok, naozaj otvori oci;)

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    apríl 16, 2012

    az tak velka slava to teda nie je. vid napr.:

    http://unpan1.un.org/intradoc/groups/public/documents/apcity/unpan015710.pdf

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 16, 2012

      uz som inde pisal, ze posledne roky NZ zase ide cestou spat a sklzava do bahna opat

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    apríl 16, 2012

    Smutné na tom je, že my sami – Slovensko, sme do istej miery úspešným príkladom takýchto reforiem, len sa na to akosi zabudlo (za pár reformných rokov sme predbehli maďarov/poliakov, dobiehame čechov).

    Aj silne pravicovému voličovi, ak spomeniete privatizáciu, tak mu naskočia zimomriavky a radšej volí veľkého garanta istôt. Slovenskému „pravicovému“ voličovi, ak spomeniete drahé paušály a praktiky mobilných operátorov, tak ho napadne regulácia, nie prizvať ďalšieho operátora, resp. ďalších. Aj ten najpravicovejší volič pokrytecky odsúhlasí super podmienky pre prasatá, kuratá a neviem aké zvieratá ešte, aj keď tuší, že to zvýši ceny mäsa, vajec, atď., ale BIO produkty pred tým nekupoval, lebo boli drahé.

    Ja som optimista tiež, ale zatiaľ to reálne ide do kytek. Ja osobne verím, že sa to ešte pred kolapsom nejak obráti. Snáď tu ten kolaps ešte nie je… :-/

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    apríl 16, 2012

    Ja neviem, či som optimista. Len zubami nechtami odmietam ním nebyť.

    Ono, aj na NZ nakoniec od niektorých reforiem a zrušení obmedzení odskočili. Napriek tomu je úžasná tá kontinuita. Reformy začala Labouristická strana, znovu pokračovala v modifikovanom zložení po víťazstve v ďalších voľbách a po prehre v nasledujúcich v reformách pokračovala Národná strana. Keby toto platilo u nás, mohli sme byť oveľa žiarivejším príkladom reforiem. Takto to ide celé skutočne do „istôt“. Za veľkého prispenia socialistického vedenia EÚ. Asi by sa zo slovenského projektu Menej štátu mal urobiť europsky projekt a neustále do všetkých bušiť a bušiť. Lenže tí, ktorí dostávajú pri úvode tohto článku skoro hnačku od pripomenutia si toho, čo sme aj u nás mali, sú v EÚ minorita.

    Kedy to celé rupne, uvidíme. Volila by som osobne skôr skorší termín.

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 16, 2012

      „europsky projekt“ je myslim Mises institut, ktory je dostupny vo viacerych krajin, nielen EU, ale sak urcite poznate. Ale menejstatu.sk je konkurencia dobra 🙂
      Osobne to vidim pesimisticky, nevidim ziadne svetlo na konci tunela…

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 16, 2012

        To je pravda. Beriem späť. 😉 Žiadna EU menejštátová spolupráca, ale tvrdá konkurencia!

        Zlepšenie ktoré by mohlo prisvietiť je podľa mňa možné jedine cez uvoľnenie regulácií. Práve tým začali aj NZ reformy. Zdá sa to nemožné v súčasnosti, ale nakoniec k tomu dôjde. Bojím sa, že skôr po zlom, ako po dobrom.

        Thumb up 3 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 17, 2012

          new zealand ma vacsi stat (prerozdelovanie, vyber dani k hdp) ako slovensko a vysokoprogresivny danovy system, nehnevajte sa, ale obcas mam pocit ze si na tomto fore mnohi predstavujete udrzatelnu spolocnost a ekonomiku ako hlupy Jano kozmodrom, za kazdu cenu mlatite slamenych panakov, pricom ucelovo vytrhavate veci zo sirsich kontextov, podla toho to co sa vam hodi do vasho ideologickeho videnia

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            Bavíme sa predovšetkým o uvoľnení regulácií. Ale iste, toto je námet na ďalší článok, ak výjde čas. Len ešte prosím o informáciu z prvej ruky, aké je tam, okrem toho progresívneho daňového, odvodové zaťaženie.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            O uvolneni akych regulacii ? to uvolnenie (napr. financnych) regulacii prinieslo svet do najvacsieho marazmu od 30tych rokov, nemozes snivat a vytrhavat z kontextu, ty chces mat aj nizke odvody, aj nizke firmemne dane, aj nizke spotrebne, aj nizke DPH, aj ziadne dane z dividend, aj nizke z prijmov. Zaroven chces robit nakladnu dochodkovu reformu v tom istom case atd..vsetko naraz..ty chces proste anarchiu, ktora by zrejme nasledne skoncila autoritarskym rezimom..na NZ mas nizsie odvodove zatazenie, ale zato mas vyssie ine dane .. pristala by si napriklad keby ti znizili odovodove zatazenie a zvysili napr. majetkove, firemne dane ci dane z dividend? lebo tieto su na NZ zase vyssie..myslim ze nepristala, lebo ty odmietas z principu akukolvek dan, takze furt sa tocis v bludnom kruhu vlastnej schizofrenie

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            Ahoj,

            len chcem pripomenut, ze bez statnej regulacie by ziadna nakladna dochodkova reforma nebola potrebna, ludia by sa sami postarali o svoj dochodok. (A prosim nerozculuj sa v odpovedi, ze z coho by mali zit sucasni dochodcovia, keby sa zrazu zrusil statny dochodkovy program, lebo by nemali ziadny prijem. Samozrejme ze to neide zrusit zo dna na den. Tak ako sa to postupne zavadzalo, takisto postupne sa to musi rusit. Pre vsetkych tu je dolezity smer, ktorym sa Slovensko, Europa, svet ubera. Za spravny smer povazujeme presne to, co je nazov stranky – Menej statu, doplnit za ciarku si mozes cokolvek (viac slobody, viac ludom ….) (a smer nie je narazka na politiku).

            Menej statu neznamena LEN ziadne (velmi nizke) dane ale aj menej zbytocnosti, ktore si statna byrokracia vymysla ako napln prace a zneprijemnuje ludom zivot (samozrejme aj ochudobnuje ludi). Skus sa zamysliet, ktoru ludsku cinnost stat nereguluje. Ked si na akukolvek spomenies, napis v odpovedi, ale obavam sa, ze to bude velmi dlhe premyslanie a aj tak si na nic nespomenies, lebo absolutna vacsina ludskych cinnosti je nejakym sposobom zo strany statu regulovana.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            Podľa mňa sa od 30-tych rokov regulácie len pritvrdzujú.

            Je super, že už sa bavíš o článku, ktorý som zatiaľ nenapísala a vyčítaš mi, čo všetko tam bude uvedené :). A že vieš čo všetko chcem. Akurát, že je toho trošku viac. Či teda menej. (To len na potvrdenie schizofrénie, ktorú si mi diagnostikoval 🙂

            Ale aspoň že ty si vyrovnaný a pokojný človek.

            Thumb up 3 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            ake specialne novozelandske ‘deregulacie’ si teda mala na mysli, napis teda co vlastne myslis konkretne pod tym, nerozumiem v com sa tak ten NZ vymyka z ramca ostatnych anglosaskych krajin, ze to stoji za tolke zmienovanie sa o nom pomaly ako akehosi vysnivaneho raja v celom vesmire

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            V čom sa vymyká? Prečítaj si ešte raz kurzívou písaný začiatok. Samozrejme len ak chceš. Ak ty nevidíš dôvody a súvislosti , neznamená, že tam nie sú. To ale ja nemienim riešiť. Zodpovedám za to, čo som napísala, nie za to, ako si to niekto iný vyloží. To je totiž tiež sloboda, vyložiť si hocaký text podľa seba.

            Ale máš pravdu, konkrétne deregulácie v článku neriešim, je to tam aj napísané: „Nebudem sa na tomto mieste venovať samotnej reforme. Zaujali ma paralely medzi predreformným status quo na Novom Zélande a nedávnym aj súčasným stavom na Slovensku.“

            Thumb up 3 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 18, 2012

            Uved aspon 3 ludske cinnosti do ktorych stat nezasahuje regulaciami.

            Ked si uvedomis, co vsetko je regulovane, pochopis.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            vsak nulovy a dokonca zaporny stat by boli predsa urcite lepsie ako toto, nie? 😉
            Na ideologickom parenisku hladat racionalitu …

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            Vymenuj desať krajín, v ktorých sa dane platia z HDP.

            S ohľadom na pomer exportu k HDP (v porovnaní s NZ takmer 2x viac) a nakoľko je z väčšej časti tvorený právnickými osobami a s ohľadom na výšku daňového zaťaženia právnických osôb by bolo veľmi prekvapujúce, ak by Slovenská republika mala porovnateľné príjmy/výdavky ako iné, menej exportujúce krajiny.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            Ospravedlňujem sa, v tej zátvorke som uviedol nesprávny násobok, resp. som ho nesprávne označil.

            Pomer exportu k HDP je na Slovensku niečo viac ako trojnásobný oproti Novému Zélandu.

            Objemu exportu je na Slovensku takmer dvojnásobný oproti Novému Zélandu.

            Thumb up 0 Thumb down 1

  5. Avatar
    apríl 17, 2012

    AMEN!

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    apríl 18, 2012

    K zásadným zmenám dôjde až potom, ako bude „politická vôla“. A politická vôla bude potom, ked príde taká kríza, že nebude čo žrať. Treba dufať, že kríza príde už čoskoro, čím skôr príde, tým to padne z menšej výšky. Ale ak to padne z malej výšky, tak sa ludia nepoučia.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 19, 2012

      Ked pride kriza nenastane ziadny liberalny „raj“, ale priplava Aurora alebo pojde otvoreny po celej krajine Mercedes a potom budu vsetci cumiet. A USA nemusia mat stastie na Roosvelta , ktory ich pri Velkej krize vytiahol zo sraciek , takze Aurora neplavala okolo Wallstretu

      Thumb up 0 Thumb down 3

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*