Ak sa niekto, kto bol indoktrinovaný do kultu „autority“, konečne odviaže od tohto mýtu, prvá vec, ktorá sa stane bude, že uvidí realitu okolo seba v zásadne inom svetle. Ak pozoruje mýtus „autority“, ktorý sa infiltruje do takmer každého aspektu života ľudí, potom vidí veci, ako v skutočnosti sú, a nie také, ako si ich predtým predstavoval. Väčšinu z toho, keď vidí takzvaný „výkon zákona“ v praxi, rozpozná ako čistú, nelegitímnu a nemorálnu zlodejinu, používanú na vydieranie a kontrolu ľudí za účelom služby politikom. (Výnimku v tomto tvorí len prípad, keď polícia používa silu, ak niekto vykonáva akt agresie voči iným – ironicky, presne to isté, čo polícia väčšinou vykonáva v mene vládnej moci.)
Keď bývalí etatisti pozorujú rôzne politické rituáli, či už parlamentné voľby, legislatívne debaty v parlamente, alebo keď mestské vedenie vydá nejaké nové „nariadenie“, pozerá sa na to tak, ako to v skutočnosti je: bludné konanie a halucinácie ľudí, ktorí boli indoktrinovaní do kompletne neracionálneho kultu. Akákoľvek verejná debata o tom, aké „verejné nariadenie“ by malo vzniknúť, alebo akí „zástupcovia“ by mali byť zvolení, alebo aká „legislatíva“ by mala byť prijatá, pripadá tomu, kto unikol mýtu, tak užitočná a racionálna, ako sledovať dobre oblečených, atraktívnych, s rešpektom vyzerajúcich ľudí seriózne diskutujúcich o tom, ako by mal Santa Claus naložiť s ďalšími Vianocami.
Tomu, kto unikol mýtu „autority“, sa predpoklad, na ktorom sa zakladajú všetky politické diskusie, kompletne rozplynie, a každý kúsok rétoriky, ktorý vychádza z tohto mýtu, je automaticky rozpoznaný ako totálne šialený. Od-indoktrinovaný jedinec vidí každý politický míting, každý politický argument, každú diskusiu o čomkoľvek politickom, každý priamy prenos z parlamentu, kde sa rokuje o novej „legislatíve“, ako jasný signál symptómu hlbokého sebaklamu spôsobeného zaslepenou akceptáciou totálne šialenej kultovej dogmy. Každé voľby, kampane, písanie svojmu politickému „zástupcovi“, podpisovanie petícii, sa zrazu zdajú nie viac racionálnejšie a užitočnejšie, ako modlenie k bohu sopky na požehnanie kmeňa.
Ten, kto bol „odprogramovaný“, nevidí len márnu snahu vo všetkých politických krokoch, no vidí, že tieto kroky, bez ohľadu na ich zamýšľaný cieľ, vždy len posilňujú daný mýtus. Tak ako presvedčenie každého v kmeni modliaceho sa k bohu sopky je upevňované v tom, že nejaký boh sopky existuje, rovnako aj prosíkanie politikov posilňuje presvedčenie, že existuje nejaká právoplatná vládnuca vrstva, že ich príkazy sú „zákon“, a že poslušnosť k týmto „zákonom“ je morálny imperatív.
Tomu, ku ktorému ľudia teraz vznášajú najväčší rešpekt, a častokrát ho nazývajú „čestným“, je rozpoznaný ako bludný, bohurovný zakomplexovaný šialenec tými, ktorí unikli mýtu „autority“. Od-indoktrinovaný, ak potrasie prezidentovou rukou, nebude hrdý na to viac, ako keby potriasol ruku hocijakému psychotickému, narcistickému masovému vrahovi. Muži, ktorí obliekajú čierne rúcho a oháňajú sa drevenými kladivkami a nazývajú sa „súdom“, sú videní ako úplní šialenci. Tí, ktorí nosia odznaky a uniformy, a myslia si o sebe, že sú niečo viac ako bežní ľudia, už nie sú videní ako ctení bojovníci za „právo a poriadok“, ale ako pomätené duše, trpiace mentálnou poruchou.
Samozrejme, tí ktorí sa zbavili mýtu „autority“ môžu stále pociťovať nebezpečie, ktoré sú schopní megalomaniaci a ich žoldnieri (vojaci a policajti) napáchať, no činy žoldnierov už nie sú videné v žiadnom pohľade ako legitímne, racionálne alebo morálne. Tí, čo unikli mýtu, začínajú vidieť tých, ktorých činy sú ovplyvnené ich „oficiálnym“ odznakom tak nebezpečné, ako pri ľuďoch ovplyvnených halucinogénnou drogou, a práve pre tento dôvod – pretože majú halucináciu o realite, ktorá neexistuje, sú vedení touto predstavou k násilným činom bez racionálneho premýšľania. Ak sú tí, ktorí unikli mýtu „autority“ konfrontovaní s „policajným dôstojníkom“, môžu sa stále chovať tak, ako keby narazili na besného psa: hovoriť s kľudom, konať submisívnym spôsobom a nerobiť žiadne rýchle pohyby. A to bez ohľadu na akýkoľvek rešpekt k „mužovi zákona“ alebo besnému psovi; je to len z dôvodu strachu z hroziaceho nebezpečenstva vychádzajúceho z niekoho, koho mozog nepracuje správne, lebo je infikovaný deštruktívnou chorobou, či už je to besnota alebo viera v „autoritu“.
Ak tí, čo veria v „autoritu“ vykonajú násilný čin, považujú to za niečo správne, lebo je to v rámci „zákona“. Ich obete majú len málo možností. Ak sa vymáhač „dane“, policajt, alebo akýkoľvek iný vymáhač z vôle politikov pokúša vydierať, zastrašovať, kontrolovať alebo napadnúť tých, ktorí unikli mýtu „autority“, ciele takejto „legálnej“ akcie sa môžu buď zmieriť s takouto nespravodlivosťou, môžu to nejakým spôsobom obísť, pokúsiť sa skryť pred takýmto „legálnym“ agresorom, alebo sa môžu brániť silou. Nanešťastie posledná možnosť je vždy potrebná, pretože takáto obrana je morálne oprávnená (aj keď je „nelegálna“), a je smutné, že dobrý človek by mal vôbec použiť násilie voči inému dobrému človeku len preto, že jeho presvedčenie o dobre a zle bolo prevrátené na hlavu a skazené neracionálnym mýtom.
Dokonca aj vražední zlodeji najbrutálnejších režimov v histórii, si cez svoju vieru v „autoritu“ mysleli, že robia len to, čo je ich povinnosťou; mysleli si, na určitej úrovni, že ich činy sú čestné a správne, v opačnom prípade by ich ani nevykonávali. Takáto slepá oddanosť „autorite“ ponecháva daným obetiam väčšinou len dve možnosti: podvoliť sa tyranii alebo zabiť takto zmäteného „vykonávateľa zákona“. Bolo by o dosť lepšie pre všetkých, predtým ako by sa násilný odpor stal nevyhnutným, aby boli žoldnieri štátu „odprogramovaní“ z ich pomätenosti, aby sa takto odvrátila nutnosť ich vystrašenia, ublíženia alebo zabitia, na zastavenie takého zla.
Úryvok z knihy: Larken Rose: The most dangerous superstition
Poznámka prekladateľa: Autor v tomto článku popisuje možnosť obrany s použitím sily voči legálnej moci. Takáto predstava môže pre mnohých pôsobiť pohoršujúco, pokiaľ si ju dávajú do súvislosti s bežnými „ochrancami zákona“ vo vzťahu k bežným ľuďom a aktuálnemu stavu. Pokiaľ sa na to ale pozrieme z historického pohľadu legálnej deportácie židov, ich predošlého legálneho odzbrojenia, potom u mnohých forma obrany (pred deportáciou) nevyvoláva pohoršenie, naopak, tento postup by aj podporovali. Ale prečo? V princípe sa jednalo o výkon legálnej moci štátnym zamestnancom. Paradoxne ani v norimberskom procese neplatil argument „robil som si len svoju prácu“, resp. „plnil som rozkazy“, no pozeralo sa na morálnu stránku veci (teda že zabíjanie nie je v poriadku, aj keď je legálne). Podstata článku teda nespočíva v iniciácii násilia alebo podpore agresie voči štátnym činiteľom, no jednoducho uvedomenie si toho, že človek má legitímne právo chrániť svoju slobodu a svoj život v extrémnych prípadoch (ako tomu bolo aj v prípade nacistického Nemecka) aj s použitím zbrane, dokonca aj proti legálnym vykonávateľom zákona (čo nepriamo potvrdil aj norimberský proces).
10,250 celkovo návštev, 6 návštev dnes
Veriacich, a to skutocne veriacich v tento kult je tak 95%, odhadujem. Papa Ratzi moze len ticho zavidiet 🙂
Papa Ratzi 😀 … tak to si musím zapísať. Btw. len 95%? Si nejaký optimista. 🙂
toto je tliachac! odporucam hannah arendt a jej kratku knihu kriza kultury.
Nechcem byt zly, ale mne to pride iba ako ina verzia komunistickeho manifestu…
Vnímam to podobne. K tej argumentácii o nevyhnutnosti násilia – komunizmus bol zvrhnutý nenásilne.
Veď to píše aj Larken. Sú dve možnosti – podvoliť sa tyranii nenásilne, alebo s násilím vzdorovať. Obidve možnosti sú legitímne, nehovorím že som zástancom jednej alebo druhej, považujem za možnosti obidve. Len obávam sa, že židom by nejaké nenásilné protestovanie veľmi nepomohlo.
Komunizmus zvrhnutý vôbec nebol. Dnes sú u polície, na súdoch aj v politike presne tí istí ľudia, ktorí tam boli aj za komunizmu.
Pri čítaní som mal dojem, ako by to bol článok o mne. Presne tak vnímam predstaviteľogv štatnej moci a štatnych žoldnierov, ako to je v článku. Po „odprogramovaní“ vnímam tých vagabundov ako škodnú, pred ktorou sa dá ťažko brániť, ale pred ktorou nemám mať ani špetku úcty. Ich slová nemaju šancu dostať sa mi pod kožu ani milimeter, dôvod veriť im – nemám ani jeden.
Je to užasný pocit byť aspoň duševne slobodný od ich demagogie, aj ked nemôžem byť celkom slobodný od ich kradnucich paprčí.
Presne tak, tá duševná sloboda, kompletne iný pohľad na svet je úžasný sám o sebe. Ľudia sa snažia stále niečo reformovať, niečo naprávať, riešiť, snažia sa byť súčasťou, pritom ak by si uvedomili, že úplne stačí ignorovať daný skazený mechanizmus a robiť si veci po svojom tak ako doteraz, život by sa im rapídne zlepšil…
Kompletny suhlas!!!
tejto myslienke sa taktiiez hovori „Prava podstata Sci-fi“ (podla poslednej tvorby dlho uz asi nebude :o( )
.
.
tak a teraz uz rozumiem, preco si na 95% odpovedal, „optimista“
tak to mal byt 🙁
Že čo? 😀
spolu sme uz podebatovali mnohokrat, ale prides mi autoritativny a mam pocit, ze obdobne vedies aj svoj biznis. dobre by bolo vediet ako sa spravas k svojim zamestnancom, alebo ako sa spravas k rodinnym prislusnikom. autoritu a autoritativnost proste nie je take jednoduche poslat kade lahsie. mame tu proste hierarchisticky system. ten vychadza hlavne z toho, ze na zaciatku zivota sme zavisli, nesamostatni a teda neslobodni. kazdy z nas potom tuzi po nezavislosti. ale skutocne dospelym clovekom je ten kto dospel do bodu uvedomenia si vzajomnosti, ze sluzime druhym, aby sme sluzili sebe (mises).
Autorita v slobodnej spoločnosti je niečo iné, ako ju poznáme dnes. Hierarchistický systém je forma zla bez legitimity. Slobodný život má fungovať na základe dobrovoľnej spolupráce a nie nejakej hierarchie bez akejkoľvek legitimity. Ak je dieťa vychovávané autoritatívnym spôsobom, potom aj neskôr hľadá autoritu, namiesto toho aby konalo samostatne a zodpovedne. Máš pravdu, je to tak, robíme to zle, vďaka tomu tu máme silný kult etatizmu.
to nie je iba o etatizme. rovnako tak su hodnosti, ranky, pozicie v nabozenstvach, v cirkvach, v sukromnych firmach, v armade… kritizovat iba jednu sferu spolocnosti mi nepride dvakrat objektivne. a este dodam, ze autoritu si kazdy clovek moze dobrovolne a slobodne vybrat sam a my ostatni by sme mu do toho nemali kecat len preto, ze vyznavame ine hodnoty.
Kritizujem len tú časť, ktorá pôsobí represívne, z toho dôvodu že je to nemorálne.
Každý má právo uznávať nejakého speváka alebo umelca. Každý si môže dať na seba frčky alebo čokoľvek iné, no vo vzťahu k iným ľuďom to nič neznamená. Tým že si dáš na seba nejakú frčku alebo odznak, nelegitimizuje ťa to ku kontrole alebo vlastnení života niekoho iného.
Môže to byť vždy len na základe dobrovoľnej dohody. Teda napr. práca v súkromnej spoločnosti na základe pracovnej zmluvy. Poslúchaš príkazy nadriadeného, pretože ste sa dobrovoľne na takejto spolupráci dohodli. Kedykoľvek môžeš takúto spoluprácu odmietnúť.
Takto definovaný vzťah je len bežná spolupráca dvoch ľudí.
dohodol si sa na tom na com si sa dohodol. lenze hierarchisticky system v sukromnej firme zalozeny na buzeracii, potom, ze sa usilovanim o povysenie spravas ku kolegom ako debil, ze politikarcis, zneuzivas postavenie atd tak o tom ziadna pracovna zmluva nepise.
Ani nemusí, ty nemusíš také správanie trpieť. Nikto ťa nenúti také správanie tolerovať. V tom je ten rozdiel.
Martin, ale nuti a vy tu to dobre viete. nebudem pisat o vplyve okolia. ten kto ma nuti som ja sam. moje vedomosti, schopnosti, moznosti nie su neobmedzene a tym, ze chcem zit, mam pud sebazachovy a to co napisal mises o tom, ze kazdy clovek ak chce prezit musi jednat.
dalej tak ako kazdy clovek na tejto planete tak aj ja mam preferencie. to, ze tolerujem niekoho zle spravanie voci mne je nakladom mojho jednania. odidem z takej firmy az potom, ked budu naklady privysoke.
Musí jednať, ale z jeho vlastnej vôle, nik ho nenúti pracovať na nejakom mieste.
S tým druhým súhlasím samozrejme.
moje oblubene:
ked sa rozhodnem chytat vrahov, nasilnikov a zlodejov a stanem sa policajtom som ten zly stat?
ked sa rozhodnem vystudovat medicinu a zachranovat ludom zivoty v statnej nemocnici zase som ten zly stat?
ked sa stanem prepravcom a budem vozit ludom tovar z bodu A do bodu B, po statnej ceste, tak som zase ten zly stat?
ked ako politik zabezpecim, aby bolo mozne sa od niektorych „sluzieb“ statu odhlasit som zase ten zly stat?
Demokraticky stat sa da kritizovat „na urovni“, ale Rose je vedla jak ta jedla. Jedna vec je slepe nasledovanie autority, druha je suhlasit s autoritou, pretoze proste ma pravdu. Caplanov Mytus racionalneho volica je napr. perfektna kniha; co sa tyka kritiky rothbardianskej libertadianskej vetve (Rothbard, Hoppe, Block) tak doporucujem van Dunna (len je to take tazsie citanie).
Tomáš k tým otázkam:
– Ak budeš chytať násilníkov, vrahov a zlodejov, nebudeš zlý… zlý budeš vtedy, ak podľa zákona zabásneš niekoho, kto si napŕiklad doma vypestoval marihuanu, teda nikomu nijak neublížil…
– Keď sa rozhodneš zachraňovať životy, si jednoznačne ten dobrý.
– Ako prepravca jednoznačne dobrý.
– V zásade žiadny panovník (politik) nemôže byť dobrý (odporúčam „If you were a king“ na youtube) jedine v prípade ak by si rušil svoje vlastné rozhodnutia. Teda zmenšoval „štát“ – vplyv politikov.
Je to proste non-agression principle celé a čudujem sa, že práve ty sa na to pýtaš. Ak si myslíš, že Rose vedľa, tak by si mal uviesť aj dôvod, lebo ináč to vyzerá len ako čistý trolling. Ešte pre vysvetlenie, Larken Rose niečo ako „demokratický štát“ ani neakceptuje. Štát považuje za neexistujúcu entitu. Táto myšlienka je celkom zaujímavá, no osobne by som skôr hovoril v prípade štátu o nelegitímnom mechanizme.
A ďakujem za odporúčanie, dúfam že zvládnem aj ťažšiu literatúru.
Mňa by celkom zaujímala definícia štátu. Teda ako entity. Mne z logického hľadiska vychádza, že štát žiadna entita nie je. Resp. je to súbor rôznych entít. Takže ak niekto chce reformovať štát, tak mňa vždy zajíma, ktorý z tých štátov konkrétne.
.
Skúsim na príkladoch:
.
Min.vnútra za ministra Palka nakúpilo nejaké hasičské autá. A dostalo za to od iného štátneho orgánu pokutu. Ministerstvo teda zaplatilo štátu pokutu. Z rozpočtu ministerstva do rozpočtu štátu.
.
Zlepšovači štátu vtedy arugmentovali, že Palko je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla štátu. A mysleli práve a len tú pokutu, ktorú muselo ministersvo zaplatiť. Keby bol štát (jedna) entita, tak by samozrejme žiadna škoda z titulu pokuty nemohla vzniknúť. Ale štát zjavne nie je jedna entita.
.
Podobne sa do komických situácii môže dostať aj občan. Keď dva rôzne štátne orgány vydajú dve protichodné stanoviská.
.
Dokonca nie je výnimkou, že dve štátne organizácie sa medzi sebou súdia. Viete si predstaviť, že by sa súdilo marketingové oddelenie s prevádzkovým oddelením tej istej firmy?
.
Štát je z môjho pohľadu súbor rôznych skupiniek. Vplyvových, mocenských, finančných … A v poslednom čase vidíme, že škrupinka, ktorá sa tvárila, že to drží akoby v jednom celku, sa pomaly rozpadáva. Štát nemá problém presúvať v štáte vytvorené hodnoty iným štátom (euroval), štát nemá problém vydávať svojich občanov na stíhanie do iných štátov (vynútená EU legislatíva) … Čo zostáva stále a nemenné sú tie skupinky. Ktorých množina je jediná vec, ktorá sa reálne dá označiť ako štát.
Štát sa nijak logicky definovať nedá. Maximálne ho môžeš definovať do úrovne Santa Clausa. Štát neexistuje, resp. ten „mechanizmus“ ktorý okolo seba vidíme (konanie ľudí) nemá žiadnu legitimitu.
Píšem o tom článok práve a vychádzam pritom z oficiálnej definície. V každom prípade najvtipnejšia a najabsurdnejšia je najzaužívanejšia definícia – štát sme my a štát patrí nám.
Štát je fiktívny koncept ktorý má jediný účel – meniť morálku – legalizovať zlo.
To čo reálne je, sú ľudia, ktorí majú v hlavách predstavu o štáte na základe ktorej si namýšľajú že majú právo robiť niečo, čo by bez tejto predstavy nikdy robiť nemohli.
Tibor, to co popisujes nie je specialna vlastnost statu. Takto funguje prakticky kazda firma nad par stoviek ludi.
Rovnako tak je naprosto racionalne pozadovat nejaku nahradu od napr. bytoveho druzstva, ktoreho si clenom a aj obratene ak toto BD pozaduje plnenie od clena smerom k BD (viz. pokuta ministerstvo vs. stat).
V rovnako komickej situacii ako obcan vs. stat si nasto aj vo firme, ked po tebe 2 oddelenia chcu 2 protichodne veci.
Tomas ty nejak obchádzaš podstatu súhlasu. Vo firme je to spolupráca, nie násilná kontrola. Nik ti NIČ neprikazuje proti tvojej vôli. Aj keď by sa to mohlo tak zdať, v zamestnaní nemôžeš povedať, že „bol som donútený to spraviť“.
Nesúhlasím, nefunguje. Firma voči okoliu vystupuje ako jedna organizácia. Že sa vnútri hádajú, to je samozrejme možné.
.
Rozpor ohľadne štátu vzniká preto, že štát je zároveň rozhodcom a zároveň aktérom (sporu, napríklad). Pričom sa tvári, akoby bol len rozhodcom.
Inak ten príklad s bytovým družstvom je kliniec po hlavičke. Takáto právna forma je úchylná rovnako, ako štát. A sú s ňou spojené veľmi podobné rozpory.
.
Rozdiel je presne v tom chápaní. Mnoho ľudí dokáže pochopiť, že bytové družstvo je chorý a nebezpečný koncept, hoci niekedy na pochopenie potrebujú, aby sa napálili, o štáte je to pochopiť ťažšie.
Takze panelak so zhruba 250 bytmi, ktory funguje ako druzstvo alebo spolocenstvo vlastnikov je tak nejak chory.
Co navrhujjes ludom co tam byvaju – zburat?
Kupit byty do vlastnicva. Dozadovat sa svojho realneho vlastnickeho prava. Nie je jediny racionalny dovod na druzsteny typ vlastnictva bytov v bytovom dome. Ale samozrejme, ak im to napriek tomu vyhovuje, je to ich problem.
Aby sme sa nehrali na macku a mys, tak rovno napisem, ze podobne hlupy a nefunkcny je sposob vlastnictva velkej firmy cez akcie, obchodovane na akciovom trhu. Akcionar nema ziadnu realnu moznost vykonavat realne vlastnicke pravo. Postavenie „maleho“ akcionara vo velkej as je velmi podobne postaveniu clena bytoveho druzstva.
Ty stale z nejakeho pre mna nejasneho dovodu predpokladas, ze vlastnikovi podielu alebo akcii, TO VADI (ze nema kontrolu)… Mam dovod si mysliet, ze firma XY bude vyplacat slusne dividendy (lebo funguje podla mna dobre a fungovat bude) alebo, ze akcie firmy XY „pojdu hore“ a potom ich strelim. Drobni akcionari vedia o tom, ze nedokazu chod firmy ovplyvnit… A napriek tomu nakupuju akcie!
Este k tym bytom: Jasne odkupia do osobneho vlastnictva byty, ale stale zostane nemala cast panelaku vo vlastnictve spolocenstva vlastnikov (spolocne priestory, vytahy, fasada, strecha a pod).
Ak si dobre pamatam tak aj Treagedia verejnej pastviny ma okrem sukromneho vlastnictva aj ine riesenie – regulacia
Absolútne nesúhlasím s týmto:
“ je naprosto racionalne pozadovat nejaku nahradu od napr. bytoveho druzstva, “
.
Myslím, že si úplne presne trafil na ten rozpor, o ktorom je tento článok a to video. Toto si skutočne zaslúži vypichnúť. Toto je presne ten príklad, na ktorom by sa dalo mimo filozofovania ukázať aj bežnému občanovi, kde je problém.
.
NIE a 100 x NIE. Nie je to racionálne, je to jasne a úplne proti záujmom obyvateľa bytu. Jediné, čo je racionálne je snažiť sa o skutočné vlastníctvo svojho bytu. Zažili to žiaľ mnohí: zdalo sa im, že ich byt im patrí, však vlastnia družstevný podiel. Potom sa ale predstavenstvo zadlžilo, či inak spreneverilo družstevný majetok. A obyvateľ sa mohol ocitnúť na ulici.
.
Družstvo nie sme my. Družstvo sú ONI. Vždy boli a budú.
Hľadám niekoho, kto prestal byť indoktrinovaný kultom “autority”, kto vidí realitu okolo seba v zásadne inom svetle a kto mi bude ochotný odpovedať (mailom) na pár otázok o praktickom živote v spoločnosti bez štátu.
Myslel som si, že by to mohol byť Tomáš Lengyel, ale ten sa k tomu zjavne nemá.
Takže ak sa niekto taký nájde, nech mi prosím napíše na adresu: kupcik@changenet.sk
Odporucam videa na youtube, aj s titulkami su – David Icke. Je mozno vnimany ako konspirator, ale clovek, ktory ma otvorene oci a vlastnu hlavu, si spravi nazor sam. Tiez zaujimave bogy som cital na darwin.sk….
Pripomínate mi diskutujúcich na postoy.sk, ktorí keď nevedia kam z konopí, odkazujú ma na bibliu.
Ale ja nechcem len pasívne prijímať predžuté posolstvá. Chcem komunikovať so živým a logicky uvažujúcim človekom. Chcem mu dávať otázky a očakávam na ne odpovede. A potom prídu na rad doplňujúce otázky a na ne tiež očakávam odpovede. Pretože na prvý krát sa nemusíme trafiť ani do rovnakej definície pojmov.
Peter môžeš mi kľudne napísať, rád odpoviem na akúkoľvek otázku. Ideálne cez FB správy fb.com/martin.bulak.
To nie, diskusia je mozna, len nesplnam kriteria cielovej skupiny 🙂
Neviem totiz sam seba posudit, ci som prestal byt dostatocne indoktrinovany od kultu „autority“, co bola poziadavka a tiez menej statu neznamena ziaden stat. Ja nie som zastancom Zeitgeistu, ale preferujem silneho jedinca v slabom state, pricom stat si zachova v prospech obcanov len tie funkcie, na ktore bude dopyt zo strany obcanov a nebude ich ochotna zastresit ziadna ina organizacia – teda ak sa ziadna nadacia nepostara o chudobnych, ak ziadna poistovna nebude ochotna poistit stratu prace, … ak ziadna bezpecnostna sluzba nebude chciet nahradit armadu – no tak to je priestor pre stat. Je vsak strasne vela veci, ktore stat vobec riesit nemusi a riesi. Tuto sobotu 1.9. sa v kaviarni Olympia o 14.00 v BA na Kollarovom namesti ide sa udiat obciansky snem na tvorbu obcianskej ustavy a budu tam diskusie… https://www.facebook.com/events/488691017808910
tak toto miesto odporucam pre konstruktivnu debatu, kde je aj nadej na nejaku koncovku v buducnosti. Osobne som bol na prvom sneme, ponukol som aj nejake riesenia, no dalej v tom nevidim naplnenie pre seba, riesim ine veci… Tak ked inak nediskutujem, tak aspon dam odporucania 🙂 Dakujem za porozumenie.
Prečo trváš na diskusii mailami, prečo nemôžete diskutovať tu?
Ja mám podobné otázky.
Ja keby som mal definovať štát tak je to organizácia vlastniaca istý pozemok. Táto organizácia má dosť bizarnú štruktúru fungovania, ale aj v slobodnej bezštátnej spoločnosti by takáto forma existencie bola legálna.
Jej dozorné orgány vydávajú nariadenie, že každý človek žijúci na jej území musí byť zapísaný na tzv. matrike a platiť nájomné za pobyt na tejto parcele.
Ak by sme žili v bezštátnej spoločnosti, tak či tak by každý kúsok pôdy niekomu patril a jej majitelia by na nej vyberali nájomné (dane). Takisto by si na nej zaviedli svoje vlastné pravidlá (zákony).
A boli by sme tam kde sme boli.
Kukni video čo som pridal do článku, práve to publikoval Tunecedemalis.
Nasilie urcite nie je nevyhnutne. Niekedy sa da boj vyhrat dokonalym uhybanim sa, takze super sa sam vybije z energie. Neviem, ci to ide vzdy, ale rozhodne sikovnost je vyhodou. A pokial ide o vnimanie autorit, tak myslim si, ze vsetko zavisi na sulade zamerov. Ak mam nejaky svoj osobny zamer, napr. chcem si ako sustruznik zarobit a mat relativne isty a bezstarostny zarobok, potom ked mi sef fabriky ponukne miesto sustruznika, tak pomoze mi naplnit moj zamer. Sucasne si on splni svoj zamer, lebo usetri cas, kedze nemusi on sam sustruzit a predajom mojich vyrobkov zarobi. Je pre mna autoritou dovtedy, pokial vyznamne nenarusa tento vztah – teda som ochotny akceptovat jeho rozhodnutia. Ak ale zacne robit rozhodnutia mimo mojej tolerancie – napr. bude chciet, aby som sa kazde rano k sustruhu pol hodinu prihovaral, hladkal ho a prosil, aby cely den dobre sustruzil, pricom tato moja cinnost bude monitorovana kamerou, tak to asi nie. Vysledok je, ze odidem z takej prace – nase zamery sa rozisli. Zemegula je rozparcelovana, takze nie je mozne zit na mieste, ktore je nikoho, teda nepatri ziadnemu statu. A ked teda statne organy v demokracii utlacaju mensinu z vole demokratickej vacsiny, tato mensina nema inu moznost, len sa vyhybat poslusnosti voci vacsine, ak nema zapriet jednotlivec svoje vlastne hodnoty, ktorym veri. Ved mozno prave ta vacsina sa myli a ta mensina ma pravdu. Richarda Sulika vacsina vinila za pad vlady. A on so SaS si len stal za svojim nazorom. Keby pani Radicova nespojila hlasovanie, vsetko mohlo byt inak. Arogancia vacsinovej pravicovej moci si narazila cumak, lebo SaS-ka sa len vyhla nasilnej vydierajucej konfrontacii, co nik necakal. A tak je to so vsetkym. Vela individualnych „inych rozhodnuti“ ako robi doktrinovana vacsina, spravi vyznamny efekt, ziadnou autoritou neriadeny, mozno len zakonmi zivota prejavujucimi sa v celej prirode a aj intuicii mnohych jednotlivcov, ktori prestali podliehat iluzii Matrixu. Ak by napriklad nik nesiel do volieb (co netvrdim, ze podporujem) ale ak by sa to stalo, aku moc by mali politici? Otrokari su vzdy len tam, kde su posluchajuci otroci. Myslim, ze o tomto bol tento clanok. Cim skor a viac ludi sa stane „vedomymi“, tym skor aj v state budu vo vedeni ako prirodzene autority stat taki ludia, ktorych zamery budu v sulade so zamermi vacsiny ludi. Pritom prirodzene budu akceptovat aj slobodu mensiny – ktora napriklad statu nechce nic platit, ale od statu ani nic nepozaduje. Teraz to tak zial nie je…
Mylný dojem spoločnosti o anarchistoch a voluntaryistoch je taký, že chcú niečo rušiť, likvidovať, meniť. Teda že systém ktorý tu máme chcú zrušiť aj pre ostatných, ktorí tomu veria a chcú to robiť dokonca násilným spôsobom. Nie je to ale tak.
Skutoční anarchisti a voluntaryisti si totižto uvedomujú, že štát,vláda (nazvime to akokoľvek) nemá žiadnu legitimitu. Ak vznikne v spoločnosti čokoľvek čo nemá legitimitu a nárokuje si na niečo z môjho života (majetok, čas, slobodu…) bez môjho súhlasu, je to defacto prejav agresie,resp. nelegitímneho nároku.
Nelegitímny nárok môže daný subjekt ignorovať, no čo sa stane, ak daný vykorisťovateľ (presadzovateľ nelegitímneho nároku v spoločnosti) chce použiť hrubú silu na presadenie svojho nároku? Toto je zásadná otázka ktorá by ovplyvnila všetky historické udalosti ktoré poznáme.
Nenásilný odpor má veľký význam, ak je zastúpený veľkou väčšinou, resp. dopady na daný subjekt nie sú fatálne. Voľby sú nepodstatné, je to len hra, divadielko. Význam presviedčať niekoho aby išiel voliť alebo nešiel voliť má v princípe asi taký zmysel, ako presviedčať niekoho, aby sa zúčastnil víkendovej divadeľnej hry.
Čo by sa ale stalo, ak by dostatočný počet ľudí prestal platiť dane? Teda jednoducho ignorácia, nenásilný odpor? Mechanizmus „štátu“ by skolaboval. Bez daní by štát prestal existovať.
Čo ale mohli robiť židia, keď ich nemeckí vojaci začali deportovať? Mali na výber dve možnosti. Buď sa podvoliť tyranii, alebo sa brániť. Forma nenásilného odporu bola z tohto pohľadu podvolením tyranii. Akokoľvek sa na to pozrieme, pre židov by bolo oveľa účinnejšie brániť sa hrubou silou a neakceptovať autoritu – štátny „zákon“.
A ak by sa bránili, dnes by sme s veľkou pravdepodobnosťou niečo ako holokaust ani nepoznali.
Ano, zrejme nie vzdy sa da vyhnut konfrontacii, je to jedno z tych najtazsich rozhodovani v zivote cloveka a iste taketo zivotne situacie riadne zamavaju rebrickom hodnot, ktore clovek vyznava. Pud sebazachovy, ak nie je z akych moznosti vyberat, ma urcite zmysel, takze v zasade suhlas. Pokladam, aspon ja osobne, vzdy za dolezite, prioritne hladat nenasilne riesenia, ktore vedu k zachovaniu vlastneho zivota resp. zivota vseobecne. V tom sa ale predpokladam zhodneme. Lebo samozrejme, su aj taki, ktori v mene myslienky nenasilia su ochotni sa nechat aj zabit, ale to je uz ina otazka. P.S. Inak to videjko je naozaj podnetne, dakujem.
„…Voľby sú nepodstatné, je to len hra, divadielko…“
Prečo je zlé isť voliť a jednoducho vybrať najliberálnejšiu stranu?
Lebo akákoľvek strana predstavuje útlak, vydieranie, donucovanie, nech je akákoľvek liberálna. Je to dokázaný model panovníka. Môžeš byť akokoľvek dobrý a liberálny panovník, no vždy musíš niekoho vydierať a utláčať, aby si mohol vládnuť.
Nepovedal by som, že voľby sú zlé, resp. povedal by som že ak je niečo zbytočné, nedá sa povedať, že je to zlé. Je to ako keby si chcel na zelenej lúke postaviť dom a povedal by si si, že ak sa s rodinou pochytáte za ruky a budete v kruhu na tej lúke tancovať, tak sa ten dom postaví sám. Je to zlé? Možno len z hľadiska straty času, no ako za principiálne zlé by som to nepovažoval. Je to proste zbytočné. 🙂
„…Lebo akákoľvek strana predstavuje útlak, vydieranie, donucovanie…“
ano, ale rozdiel je volit stranu, ktora zavedie 40 % dan, a ktora len 19 %.
podla mna je lepsie volit stranu, ktora presadzuje najmensi podiel statu na zivote ludi.
Vsetky strany v sucasnosti presadzuju velky podiel statu, ale da sa vybrat strana, ktora ten podiel chce ako tak zmensit.
Iste, ale kde je potom tá logika. Ak sa snažíme minimalizovať niečo, lebo je to zlé, ak sa to niečo mieša do spoločnosti, načo to potom vôbec potrebujeme, ak je to zlé? 🙂 To je ako povedať, chrípka je zlá, tak ju minimalizujem vo svojom tele, aby som sa necítil tak zle.
Podla mna je lepšie minimalizovať chrípku ako ju vôbec neliečiť a len ňou pasívne pohŕdať.
Pokým sa nenájde niekto, kto dokáže zrušiť štát, dovtedy sa podla mna oplatí voliť vo volbách čo najmenšie zlo.
Štáty netreba rušiť. To ani nie je mojim cieľom. Cieľ je akceptovať ľudské právo na sebavlastníctvo a princíp neútočenia. Ak by toto každý rešpektoval, žiadne štáty by neexistovali.
To videjko je parádne !
Akurát samozrejme úplne, ale skutočne úplne iracionálne. Ak niekto pochopí fungovanie systému, prečo by sa mal dožadovať slobody? Prečo by sa naopak nemal snažiť prestúpiť z pozície otroka do pozície otrokára? Jeden podobný „filozof“, istý Robert Kiyosaki s úspechom predáva množstvo kníh, pričom ale v každej omieľa stále dookola to isté: že treba prestúpiť z krysieho kolečka (pozícia otroka) na rýchlodráhu (otrokár). Celá „prepracovaná“ investičná filozofia spočíva v tom, že najlepšie zarobíte, keď sa vyhnete daňovému systému a začnete ho naopak využívať.
.
No a socializmus je práve marketing v zmysle, že vyvoláva dojem, že každý môže žiť na úkor niekoho iného. A ak sa to niekomu nepodarí, nemôže sa sťažovať. Pretože aj on sa snažil žiť na úkor niekoho iného a teda nemôže namietať, keď niekto žije na jeho úkor.
.
So slobodou je ten problém, že to nie je hodnota pre všetkých. Že je spojená so zodpovednosťou, či nebodaj až nutnosťou pracovať.
.
Násilie sprevádza túto spoločnosť od nepamäti. A sprevádzať ju bude aj naďalej. Čo podľa mňa má zmysel, otvárať ľuďom oči. Aby to pochopili. Aby pochopili, ako funguje Matrix.
Tak toto su vety, pod ktore sa absulutne podpisujem:
„Čo podľa mňa má zmysel, otvárať ľuďom oči. Aby to pochopili. Aby pochopili, ako funguje Matrix.“
Pretoze clovek jednoducho nedokaze vnutorne zmenit niekoho druheho, ak ten sam nechce. Moze kazdy menit len sam seba a zacina to vzdy u myslienok a teda zmenou vlastneho postoja /-ov. Jednoducho, ak si ludia sami ziadaju napriklad istoty a aby niekto za nich robil rozhodnutia, vzdy sa najde niekto, kto tie rozhodnutia za nich spravi a da im aj iluziu istoty. Ti co to robia, su preto „zli“?. No neviem. Len davaju druhym to, co sami chcu. Pritom si sami plnia aj svoje preferencie. A ze ludi klamu? No, kazdy sme nejaky. Niekomu to vadi, inemu nie. Ponuka sa stretava s dopytom a s tym nikto treti nic nespravi. Tak svet funguje – zakon pritazlivosti – dopyt a ponuka toho isteho sa pritahuju.
Takze zmena je aj podla mna naozaj realna, az ked sa nam rozsiri vedomie, otvoria oci a zacneme tuzit po inom zivote, ako tom „co sa nam snival v spanku“ v sladkej nevedomosti – matrixe.
„Len davaju druhym to, co sami chcu.“
to sa ti len zda. To len preto, lebo clovek velmi tazko priznava, ze v dospelosti nieje schopny sa ubranit sikane, tak to radsej uhra na spokojnost, usmev, vsetko ok. (napr. Ako sa mas?)
Nie nedavaju, ale vnucuju a to dokonca pod roznymi typami hrozieb. Dokonca budu aj strielat, ako by mali nechat niekoho utiect aj ked nevedia preco uteka
(vyd. posledna nahanacka v BA s ciernym Golfom je nadherna ukazka k tomuto clanku )
S tym musim suhlasit, ze ak sa clovek boji z akychkolvek dovodov ist si stoj co stoj za svojim, co je inak celkom prirodzene, tak reaguje navonok inak ako podla svojho vnutorneho presvedcenia. Tiez by som mozno radsej neplatil niektore statne poplatky, ale zas nestoji mi to za to, aby som kvoli tomu sedel v base…mozno zatial…:-) A pri istom type natlaku, ako pises, moze ist aj o zivot ci stratu prace – takze hrdinstvo si jednoducho rozmyslime. Zvonku to potom naozaj vyzera, ze ti ludia to vlastne chcu.
Tento stav vsak pokladam za lepsi, ako ten, ked ludia z vnutorneho presvedcenia si nechaju rozhodovat o svojom zivote, lebo maju napriklad nizke sebavedomie a myslia si, ze nejaki odbornici, politici… to za nich urobia lepsie. To sme ale opat pri autoritach. Plynar je pre mna napriklad autoritou a ked povie, ze mi plyn zo sporaka unika, tak dam nanho – lebo ja sa v tom nevyznam. A tu ide o tu mieru „odovzdania sa“ do ruk niekoho. Ked zanedbame vlastne kriticke myslenie a kontrolu voci autoritam, lahko to mozu vyuzit pre svoje ciele, co je vsak horsie, ze aj proti nam a pritom sme si ani nie toho vedomi. A ked na to prideme, to je potom to obrazne „zobudenie sa zo spanku“.
Takze ak to mam upresnit – „davaju ludom to, co chcu, ti vsak casto nevedia, ze im popritom beru castokrat ovela viac, aj to, co by si nechceli nechat vziat“. A ked sa ludom v tomto otvoria oci, tak vnutorne zmenia svoj lojalny postoj k tymto autoritam, viac daju na svoj vlastny usudok, autority viac kontroluju vo veciach, ktore na ne delegovali.
Ak sa ale len boja autority – co som spomenul v uvode, ze je to podla mna ten lepsi pripad (lebo vnutorne sa citia slobodni), tak tam to je len o sposobe boja, ako sa s tymto nasilim vysporiadat. To je ale uz cinnost plne vedoma a moze sa prejavovat otvorenym bojom alebo partizanskou zakopovou vojnou – ci uz na fyzickej alebo mentalnej urovni.
Rose miesa dve veci – autoritu a spravu veci verejnych. To su podla mna dve oddelene veci.
Autorita moze byt iba prirodzena – ja mam napriklad respekt voci zopar ludom (aj starsim aj mladsim) z roanych pricin a napriklad voci mojej matke. Nie som ziadny submisivny typ. S terajsim prezidentom by som si urcite ruku nepodal a od premiera by som si radsej odsadol.
Riadenie veci spolocnych je zalozena na dohodnutych pravidlach a nejaka autorita nie je potrebna. Je fajn jed sa najde ale ide to aj nez nej. Staci si dohodnut zakladne pravidla a da sa viacmenej fungovat aj s uplnymi debilmi. Byval som na prilis vela sharovanych bytoch s roznymi individuami a vzdy sme si vedeli nejake to zakladne fungovanie dohodnut aj bez nejakej autority alebo vzajomneho respektu.
Presne to čo popisuješ je dobrovoľné fungovanie na základe vzájomnej dohody, čo obhajuje aj Rose.
To video je poriadne konšpiračné. Vlády sa chovajú k luďom ako k dobytku? Ten „dobytok“ má právo minimalizovať štát a zvoliť vo voľbách liberálnejších statkárov. Ani o to ludia nemajú záujem. Volia si väčšinou tých, ktorí žiadajú najbujnejší štát. Ak je autor vieda proti štátu, mal by kritizovať ludí – voličov, nie tých, ktorí len plnia volebný program. Narozdiel od otrokov, ktorí nemajú na výber, dnes majú ludia takú vládu, akú si sami zvolia a zaslúžia, politici – statkári môžu robiť len to čo im dovolí väčšina.
Vo videu sa spomína, že štát nie je prirodzené zriadenie spoločnosti. Čo je prirodzené zriadenie? Zatiaľ sme okrem štátov, v histórii iné zriadenia nemali.
Netvrdím, že štát je najlepšie zriadenie, ale je prirodzené. Na celom svete sa nezávisle od seba všade vytvorili štáty – teda pre ľudstvo je toto zrejme najrirodzenejšia forma existencie.
„Narozdiel od otrokov, ktorí nemajú na výber, dnes majú ludia takú vládu“ – a čo tí, čo nevolia?
súhlasím s Fedorom Gálom, ktorý hovorí, že za slobodu treba stále bojovať a nikdy nie je vybojovaná. Za slobodu by bolo treba bojovať aj keby sme zrušili štáty.
Neviem aým spoôsobom chcú zrušiť štát tí, čo nechodia voliť. Akú majú taktiku (podla mna nemaju ziadnu).
Lepšie je ísť voliť a zvoliť menší štát ako ignorovať volby, lebo tým sa vôbec nič nevyrieši.
Tí čo chodia voliť, pomohli odstrániť neslobodu prejavu a štátne vlastníctvo (aspon ako tak). Co dosiahli tí čo nešli voliť vôbec?
Wow
„Mytus autority“ sa zacina asi takto:
Dieta: otazka „preco?“
Rodic: odpoved typu „lebo“ (….. nedostanes cukrik)
……a to je tak 1/2 roka po tom co sa to cudo naucilo rozpravat
;o)
Presne si to vystihol. Lebo (bez racionálneho zdôvodnenia) je najhoršia odpoveď, akú môže rodič dieťaťu dať.
Pozorujem to od detstva.
Urcite si precitajte, (kto uz necital samozrejme)
z magazinu YES! -> America’s Deficit Attention Disorder
„denikreferendum.cz/clanek/13749-rozpoctovy-deficit-a-kolektivni-porucha-soustredeni“
cez google Rozpočtový deficit a kolektivní porucha soustředění