Menej štátu

Veľkú časť svojej základnej školy som strávil ešte v socializme memorujúc sa všetkých čelných politických predstaviteľov ČSSR, na hodinách hudobnej výchovy z donútenia spievajúc piesne práce a učiac si viazať pioniersku šatku. Dôležitá skúsenosť, o ktorú sú súčasní mladí ľavičiari bohužiaľ ochudobnení. Podobne ako množstvo mojich spolužiakov, tak aj ja som bol obeťou fyzického násilia – a to nie zo strany mojich spolužiakov, ale učiteľov (dramaticky to popisuje môj spolužiak zo Základnej školy a slovenský spisovateľ Jozef Karika na prvých stranách knihy V tieni mafie, mimochodom autor článkov Zvrátenosť školy I a Zvrátenosť školy II).

Napriek tomu všetkému si učiteľstvo ako profesiu veľmi vážim a špeciálne obdivujem schopnosť a trpezlivosť učiteľov učiť tak vytrvalo a dlhodobo. Aj keď preferujem homeschooling pred tradičnou štátnou školou, v súčasnej dobe si dobre uvedomujem, že by som ani svoje vlastné deti nedokázal každý deň od rána do večera vytrvalo učiť. A o tých cudzích ani nehovorím.

Učitelia ako týrané ženy

Aj napriek tomu, že som vnútorne určite za to, aby kvalitní a schopní učitelia veľa zarábali, štrajkovanie učiteľov za zvýšenie platu mi pripomína dlhodobo týranú ženu, ktorej tyran výrazne znížil prídel jedla a ona dožadujúc sa vyššieho, začala voči nemu organizovať verejný štrajk. Táto žena je totiž intelektuálka. Vie, že môže vstúpiť do štrajku, keď sa jej niečo nepáči a požadovať od tyrana viac. Pozná totiž rôzne iné týrané ženy, ktoré majú ešte menší mesačný prídel ako ona. A tie tiež skutočne veľa pracujú. Tieto ženy sa bohužiaľ nevedia zorganizovať, ísť do štrajku a vlastne akokoľvek prejaviť svoju nespokojnosť voči svojmu tyranovi. Týraná žena nevidí dôvod, prečo by od tyrana mala odchádzať — tyran jej totiž poskytoval jedlo celý život, podobne jej rodičom a starých rodičom.

Týrané ženy by ale mali od svojho tyrana odísť

A toto sa týka aj všetkých schopných učiteľov. Len v mojom okolí a na sociálnych sieťach poznám pár veľmi schopných učiteľov. S reputáciou vďaka ktorej by im potenciálny trhový dopyt umožnil zarobiť niekoľkonásobne viac ako je ich tabuľkový štátny plat. Títo učitelia by si mohli založiť vlastné súkromne školy, byť ich pedagogickou súčasťou alebo poskytovať vlastné vzdelávacie kurzy v rôznych oblastiach po ktorých je dopyt. Napriek tomu zostávajú pracovať za zlomok svojej trhovej mzdy pre tyrana. Aj keď svoj nesúhlas voči nemu vyjadrujú štrajkom, svojím spôsobom ho majú ale stále radi, lebo kvôli miliónu dôvodov od neho nikdy neodídu. Neakceptujú totiž riziko, neistotu a vystúpenie zo svojej komfortnej zóny, ktoré toto radikálne rozhodnutie obnáša. Preto nie sú podnikatelia. Ale štátni učitelia.

Štátni učitelia alebo prečo v našej spoločnosti pretrvavá socialistické myslenie

Dostávam sa k veľmi rozporuplnej a citlivej téme —myslím si, že v našej spoločnosti pretrváva socialistické myslenie práve vďaka štátnym učiteľom a skostnatému štátnemu vzdelávaciemu programu. Sú dva dôvody, prečo štátni učitelia zostávajú aj napriek svojmu nízkemu platu na svojej pozícii a nejdú do súkromnej sféry:

1. Učiteľstvo robia z hlbokého vnútorného presvedčenia — sú učitelia telom a dušou. Toto presvedčenie je pre nich dôležitejšie ako robiť čokoľvek iné za viac peňazí.
2. Učiteľmi sú preto, lebo sa boja vystupiť zo svojej komfortnej zóny, zbaviť sa garantovaných istôt a zamestnať sa v súkromnom sektore, ktorý tvrdo kladie kritéria na veľký výkon, schopnosti či efektivitu. Štátom garantované istoty ako stabilné miesto a stabilný, aj keď nie úplne najvyšší plat, sú pre nich ale dôležitejšie. Tento bod sa dá aplikovať samozrejme nielen na štátnych učiteľov, ale v princípe na akýchkoľvek štátnych úradníkov (ktorí sa rozhodli zotrvať na mieste úradníka vzhľadom na rôzne formy istôt a “klídeček”, ktoré štátne miesto poskytuje).

Už dlhodobejšie pozorujem, že neschopnosť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, neriskovať a spoliehať sa na istoty, úzko koreluje so socialistickým uvažovaním. Toto je pre obrovské množstvo štátnych učiteľov veľmi výrazné — inak by totiž nešli štrajkovať voči svojmu tyranovi, ale slušným spôsobom by mu povedali “dovidenia” a založili si vlastnú súkromnú školu alebo sa v nej zamestnali. Netvrdím, že je to jednoduché. Vyžaduje to vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Ak ste to ale neskúsili, tak nemôžete povedať, že na to nemáte.

Štátne školstvo (podobne ako akákoľvek štátna inštitúcia) ľudí, ktorí majú radi garantované istoty a minimum riskovania priťahuje. Títo ľudia, ktorí formujú všetkých ďalších mladých ľudí v spoločnosti, svoje socialistické presvedčenie, spoliehanie sa na štát a jeho nevyhnutnosť, úspešne ďalej prenášajú na svojich študentov. Etatistické doktríny sú úspešné vtĺkané do hláv nás všetkých. Uvedomujem si to veľmi dobre na učiteľskom prístupe, ktorého som bol obeťou na základnej a strednej škole. Dôraz bol extrémne kladený na “všeobecný prehľad” znalostí, takže aj napriek tomu, že som bol v triede orientovanej na fyziku, matematiku a informatiku, musel som sa po latinsky memorovať všetky názvy svalov a kostí v ľudskom tele, či dátumy a miesta narodenia slovenských národných buditeľov. Nič z toho som samozrejme reálne v živote nevyužil. To, čo som prakticky využil vo svojom biznise (IT bezpečnosť) bola základná gramotnosť a znalosť angličtiny a matematiky. Zvyšné veci som sa naučil úplne sám. To najdôležitejšie pre ekonomicky pohodlný život, čo ma ale škola bohužiaľ nenaučila a na čo som musel prísť sám bolo “ako byť produktívny”, teda ako pre ostatných vytvárať a poskytovať také hodnoty, za ktoré mi budú ostatní ochotní platiť alebo poskytovať iné protihodnoty. Toto osobne pokladám na vzdelávaní za úplne najdôležitejšiu vec. Ako podnikateľ a kapitalista, musím konštatovať, že naše školy nevychovávajú individuality a podnikateľov. Vychovávajú zamestnancov a ľudí, ktorí sa nespoliehajú na seba, ale na štát alebo svojich zamestnávateľov.

Pokým budeme mať štátne školstvo poskytujúce isté miesto a plat všetkým učiteľom a to aj takým, ktorí by na voľnom trhu nemali šancu prežiť, je logické, že takéto školstvo bude priťahovať obrovské množstvo ľudí so socialistickým myslením a očakávaním garantovaných istôt, ktoré budú ďalej prenášať na svojich študentov a tým zabezpečovať bujnenie a pretrvávanie socializmu a individuálnej nezodpovednosti za svoj život v našej spoločnosti. Keď obrovské množstvo mladých ľudí volí SMER s ich ekonomicky absurdnými sľubmi, vidíme, že socialistická indoktrinácia štátnym školstvom je viac ako úspešná.

Opustite svojho tyrana

Vyzývam preto všetkých štrajkujúcich učiteľov, ktorí si uvedomujú svoje práva:

1. Nepracujte pre niekoho, kto vás drží v úzkych, neustále a opakovane Vás klame.
2. Vystúpte zo svojej komfortnej zóny — učte tých, ktorí dokážu vašu náročnú prácu adekvátne ohodnotiť.
3. Organizujte sa a vytvárajte neštátne komunity kvalitných učiteľov s dobrou reputáciou.

Som viac ako presvedčený, že si zarobíte viac ako dostanete od svojho tyrana. A to nezávisle od toho ako Váš štrajk dopadne.

8,431 celkovo návštev, 3 návštev dnes