Menej štátu

Chcete dôkaz toho, že starý systém hierarchického riadenia a kontroly spoločnosti sa pomaly ale isto rúca? Stačí sa pozrieť na vyjadrenie šéfa Tesla Motors Elona Muska k téme revolučných motorov Tesla:

Ešte včera sme mali na stene v lobby v centrále Palo Alto umiestnené naše patenty. To je už minulosťou. Boli odstránené, vo viere slobodného prístupu k informáciám a pre rýchlejší vývoj technológií elektrických áut… Tesla nebude podnikať žiadne právne kroky proti nikomu, kto v dobrej viere použije jej technológie.

Keď som začínal so svojou prvou firmou Zip2, myslel som si že patenty sú dobrá vec a dosť tvrdo som pracoval na tom, aby som ich získal. A možno boli pred časom aj dobré, no dnes už len brzdia vývoj, upevňujú pozície gigantických korporácií na trhu a obohacujú advokátov, namiesto investorov. Po Zip2 som si uvedomil, že získanie patentu sa rovná výhre tiketu na zaručený súdny spor,  a odvtedy som sa im vyhýbal všade kde sa dalo.

Čože? Z Muska sa stal komunista? Ani zďaleka. Uvedomil si, že bude na tom lepšie v trhovej konkurencii ako keby mal držať nejaké kúsky papiera od štátu, ktorými by sa vyhrážal každému, kto by sa snažil napodobniť ich technológiu.

Inými slovami, rozhodol sa vyskúšať kapitalizmus, ktorý napriek širokej verejnej mienke, nemá absolútne nič spoločné s patentami. Voľný trh je voľný ako ľudská reč. Ak je váš produkt na trhu, každý by mal mať právo ho upravovať, vylepšovať a potom s ním aj konkurovať.

Takto funguje móda. Tak funguje aj potravinársky priemysel. Takto funguje trh. Žiadny výrobca nie je povinný prezradiť svoje výrobné tajomstvá. No ak je konkurent schopný a natoľko šikovný, že to dokáže zistiť a okopírovať to najlepšie čo výrobca ponúka, potom má smolu.

Ako aj Musk spomína vo svojom vyjadrení – nik ešte nezarobil ani cent tým, že lipol na patentoch. Ochrana patentov pred pirátstvom je extrémne nákladná činnosť a vždy ňou aj bola. Pre firmu ktorá chce byť skutočne úspešnou, nestačí len skopírovať to, čo už niekto iný na trh uviedol. Musí inovovať. Táto inovácia zas motivuje pôvodnú firmu, aby vylepšila svoj produkt a znížila jeho cenu.

Držiteľ patentu sa snaží chrániť pred prirodzenými trhovými silami.

Znie to tak, že konkurencia na trhu ťažká? Znie to nebodaj tak, že udržať si ziskovosť je ťažké bez štátnych privilégií? Určite. Vitajte vo sviežich vodách trhu, kde vládnu spotrebitelia a nie výrobcovia. Skutočný kapitalizmus je pretrvávajúce sprisahanie na redukciu ziskov najväčších hráčov na trhu na nulu.

Trvá to už veľmi dlho, možno aj stovky rokov, čo sú ľudia zmätení z patentov. Začali ako štátne licencie pre monopolné privilégiá politicky obľúbeným firmám. Starí liberáli 18. storočia, obhajcovia voľného trhu, boli proti nim. No časom sa znovu objavili a vo verejnosti sa stali stelesnením samotného kapitalizmu.

Určite to nerobilo dobrú povesť kapitalizmu, keďže ľudia si spájali trh so silnými a bohatými vlastníkmi týchto špeciálnych privilégií. Ironické na tom je, že tomu stále je tak dodnes. Ľudí to hnevá a prispieva to len k obrazu o trhu ako o skrytej forme despotizmu.

Naviac to navodzuje dojem, že nedostatky ktoré sa snažia trhoví hráči prekonať sú umelé, vytvorené zákonom. To neplatí pre väčšinu vecí, no platí že patenty vytvárajú nedostatky z informácií, ktoré by ináč patrili všetkým z dôvodu čistej povahy voľného trhu.

Trh sa spolieha na imitácie. Žiadna firma totiž nemôže inovovať niečo bez toho, aby s niečim nezačala. História ekonomického vývoja sa vyskytuje v marginálnych krokoch, kde sa jeden podnikateľ učí tým, že napodobňuje inú firmu v úspešných fázach počas celého vývoja. Zisk slúži ako signál pre ostatných: títo ľudia vedia čo robia, choďte a robte to podobne. Patenty narúšajú tento proces a násilne spomaľujú priemyselný vývoj.

V prípade Tesly boli ich patenty získané defenzívne. Inými slovami, firma nechcela vyjsť na trh s veľkými inováciami bez patentov a čeliť tým riziku, že iný konkurent by využil štát na to, aby im znemožnil výrobný proces. V tomto smere vytvárajú patenty morálny hazard. Majú tendenciu stiahnúť firmy do korupčného vesmíru štátnych regulácií a odkloniť ich pozornosť od podnikania a vývoja.

Aj keby bol každý vlastník patentu ochotný vzdať sa ho, je to v podstate samotný systém, ktorý tomu zabraňuje. Je to ako vzájomná systémová deštrukcia. Musíte sa držať zbrane, ináč budete zničený.

Tesla sa rozhodla pre tento radikálny krok len preto, že si uvedomila že ich konkurencia pre nich nepredstavuje veľkú hrozbu. Americký automobilový priemysel je tak hlboko zahrabaný v regulačnom bludisku, že v podstate stoja na jednom mieste a robia inovácie v oblasti elektrických áut len z dôvodu štátnych regulácií. To v podstate zanecháva Teslu na trhu dosť opustenú.

Vzhľadom k tejto situácii urobila Tesla nádherný krok smerom k propagácii obchodovania na voľnom trhu. Uvoľnením patentov pre všetkých vlastne vyjadrila názor, že nebudú využívať násilie na zastavenie napodobňovania. Ľudia hovoria o tomto rozhodnutí ako o altruistickom. To sotva. Je to skôr rozumné. Stačí si zrátať, že koľko firma ušetrí tým, že sa nebude musieť zaoberať všetkými tými nezmyslami.

Žiadna firma nezbohatla tým, že sa držala svojich patentov. Takmer všetky udelené patenty sú zbytočné. Nevznikli vďaka nim žiadne skvelé produkty. Nemotivovali spotrebiteľov ku kúpe. Nevznikal vďaka nim zisk. To všetko vzniká len vďaka šikovným firmám na trhu.

Napriek všetkej korupcii, všetkým nákladom a všetkej stratenej energii, zostáva len malá nádej na reformu patentov prichádzajúcej od vlády. V tomto prípade sa ale priemysel reformuje sám. Potrebujeme tisíce ďalších Tesiel, aby sme videli ako sa náš monopolistický systém priemyselných privilégií premení na mierumilovné sily trhu.

Zdroj: Liberty.me

8,608 celkovo návštev, 2 návštev dnes