Súdruhovia, zabudli sme, ako funguje trh?

Cyprus schválil jednorázové zdanenie vkladov vo výške 20% z vkladov nad 100 000€ v jeho najväčšej banke Bank of Cyprus.  V ostatných bankách pôjde o zdanenie vo výške 4%. Prečo takéto delenie, to netuším. Z môjho pohľadu legalizovaná krádež a otrasný precedens aj pre nás, oveľa bližšie, než by sa mohlo zdať, keďže sme v rovnakom ekonomickom priestore, malá a ohrozená ekonomika a pod rovnakým „záchranným“ dáždnikom.

Čo má prísť, príde a tak ako každý socialistický projekt, aj tento raz padne na hubu. Čo ma ale prekvapuje, je to, že aj mnohí libertariáni vyjadrujú k tomuto kroku súhlasné stanoviská. Považujú to za bežnú participáciu veriteľa v trhovom mechanizme.

Skúsim teda krátko a jednoducho uviesť, aká je moja predstava fungovania trhového mechanizmu a participácie veriteľa v prípade insolventnosti subjektu v trhovej ekonomike.

Pri banke fungujúcej v trhovom prostredí, a v prostredí, kde funguje vymožiteľnosť práva, sa banka považuje za bežný súkromný subjekt, ako každý iný na trhu, pre ktorý platia tie isté pravidlá ako pre každého iného a nie je o nič rovnejšia pred spravodlivosťou ako pekáreň, reštaurácia, či zmrzlinár predávajúci zmrzlinu cez ulicu. Do takejto inštitúcie si ide bežný človek odložiť svoje drahé kovy, cennosti a iný nadobudnutý majetok, ktorý si chce takto uchovať v bezpečí a banka mu dá za takto uložený majetok potvrdenie, ktoré môže byť aj ďalej zobchodovateľné (a môže sa volať bankovka).

Pri takto fungujúcom bankovom subjekte klient vie, že za daných zmluvne podložených podmienok je jeho majetok dobre uložený a nemá sa čoho obávať. Jeho majetok je nedotknuteľný a v najhoršom prípade zmluvou od majiteľa banky vymáhateľný. Môže nastať prípad, že bankár vidí príležitosť zárobku a zároveň aj zhodnotenia uloženého majetku klienta. S majetkom klienta ale nemôže nakladať, preto sa s klientom pokúsi dohodnúť na tejto investícii. Až po súhlase klienta dochádza k pristúpeniu na riziko a potenciálny zisk s tým spojený. Ak by toto bankár spravil bez vedomia klienta a došlo by k strate na majetku, bankár by za to musel niesť trestnú zodpovednosť, čím by riskoval nie len stratu biznisu, ale aj slobody.

Nič také dnes nefunguje. To, čo tu máme, sa nazýva frakčné bankovníctvo. Korporativizmus, fašizmus, nazvite si to, ako chcete. Jednoducho štát svojou legislatívou masívne benefituje určité subjekty a na druhej strane iné masívne znevýhodňuje. Bankovky vydávané bankami do obehu nie sú ničím kryté. To všetci vieme a mnohí tento systém aj spravodlivo kritizujú. Fungovať to ale môže teoreticky aj vo voľnom trhu.

Rozdiel by bol ale v tom, že banky, ktoré by vydávali svoje bankovky kryté určitou komoditou, by boli na trhu z dlhodobého hľadiska považované za stabilné a dôveryhodné. Naopak tie, ktoré by fungovali na frakčných rezervách, by síce v úvode mohli mnohých ohúriť, no rýchlo by zbankrotovali, ľudia by prišli o všetky svoje úspory a prestali by už takémuto systému jednoducho dôverovať.

Podstatné zostáva, a tým sa dostávame aj k meritu veci, či existujú medzi dvomi subjektami na trhu zmluvy, nad ktorými nestojí žiadna nadradená entita, ktorá môže do toho kedykoľvek vstúpiť a meniť veci „za chodu“. Takisto, či existuje nejaká tretia strana, ktorá v prípade problémov jednej zmluvnej strany príde a pod hrozbou sily bez ohľadu na zmluvné podmienky a majetkové pomery chránenej zmluvnej strany rozhodne o participácii veriteľa.

Toto sa týka aj aktuálneho prípadu. Štát je v tomto prípade nezmluvnou a netrhovou nadradenou entitou, ktorá sa snaží chrániť záujmy bohatých bankárov a politickej elity v rámci vlastných štruktúr a aj za hranicami svojho teritória, ktorí masívne profitovali a profitujú z nastoleného korporativistického systému.

Ak dôjde v trhovom systéme frakčného bankovníctva k bankrotu nejakého subjektu, do tohto vzťahu nemá nijakým spôsobom vstupovať tretia strana a dohoda na prípadnej participácii má prebiehať stále výhradne medzi týmito dvomi subjektami. Ak pri tom došlo k porušeniu zmluvy, zmluvné strany sa môžu obrátiť na tretiu stranu (na súd), ktorá vo veci rozhodne a prípadné konflikty vyrieši a následné rozhodnutia bude aj vymáhať.

Štátne rozhodnutie o jednorázovom zdanení vkladov je hrubým zásahom do trhovej ekonomiky, do zmluvných strán dvoch subjektov, je snahou o nápravu chorého koporativistického nastoleného modelu a nemá s trhovým prostredím a prirodzenou participáciou veriteľa v trhovom prostredí absolútne nič spoločné!

11,057 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

56 odpovedí

  1. Avatar
    marec 24, 2013

    Presne tak Martin. Dôležité je to, čo sa píše v zmluve a pokiaľ tam nie je klauza : „Vláda má právo kedykoľvek zdaniť váš vklad“, nie je možné toto považovať za voľnotrhový mechanizmus ale za prachsproste zlodejstvo. Tí, čo si myslia, že klienti banky sa majú v tomto prípade podieľať na krachu banky, nech si prestanú pliesť pojmy s dojmami.

    Thumb up 6 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      Vláda žiadny vklady nezdanila. Vláda len zabezpečila, že vkladatelia, ktorí by za trhových, kapitalistických podmienok dostali z tej banky možno max. 50% svojho vkladu, celkom nespravodlivo, socialisticky a rovnostársky dostanú 80% a to nielen z vkladu, ale aj z úrokov, ktoré boli veľmi pravdepodobne dosiahnuté vysoko rizikovým správaním sa banky.
      .
      Ak tie cyperské dohody niekoho reálne okradli, tak to sú ľudia z presne opačnej strany. Nie vkladatelia, ale práve tí, čo im bez svojej viny budú donútení zo svojho dorovnať ich rizikovú a nezodpovednú investíciu v banke ruskej mafie.
      .
      Ak si ukladáte svoje peniaze do mafiánskych spoločností typu BMG invest, vaše požiadavky na participáciu vašich zodpovednejších spoluobčanov na vašich stratách sú nemorálne a komunistické. Ak po takomto postoji nebudú dotknutí spoluobčania rešpektovať povedzme aj vaše legitímne vlastníctvo, bude to dôsledok vášho konania a výpalníckych požiadaviek na štát, aby pomocou prostriedkov iných uhradil vaše súkromné straty.

      Thumb up 6 Thumb down 4

      Odpovedať

  2. Avatar
    marec 24, 2013

    Zmluva o úschove a zmluva o účte sa „trochu“ líšia. Asi by to chcelo viac preštudovať.

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      Pre pochopenie, popisoval som hypotetický model vo voľnom trhu, ktorý by bol na rozdiel od dnešného stabilný a spravodlivý.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 24, 2013

        Existujúci model je spravodlivý a transparentný. (Finančne) gramotný človek má dosť informácii o fungovaní peňazí. Veľmi dobre vie, ako banka s jeho vkladom nakladá. Že ho používa za účelom jeho zhodnotenia na podnikanie. Ktoré môže byť aj stratové. Do banky si peniaze vkladáš za existujúcich zmluvných podmienok o ochrane vkladov, ktoré jasne hovoria, že riziko na 100k euro je plne na tvojej strane.
        .
        Nikto ťa nenúti svoj majetok ukladať do bánk, resp. vo forme peňazí. Je pravda, že bez účtu dnes nevybavíš skoro nič, ale určite nie je nevyhnutné, aby si mal dlhodobo na účte v jednej banke 100k+ eur. Bolo jasným zámerom vkladateľov zarobiť na špeciálnych podmienkach cyperského bankového sektora. Finančne gramotný človek vedel, že podmienky tam sú špecifické. Konkrétne výhodnejšie. A je úplne základný trhový zákon, že lepšie podmienky pre zhodnotenie zákonite znamenajú aj väčšie riziko. Vkladatelia toto riziko podstúpili úplne dobrovoľne. Tá konkrétna cyperská banka, ktorej sa náhrada vkladov cez euroval týka rozhodne nie je jediná banka v EÚ, dokonca ani na Cypre nie je jediná.

        Thumb up 4 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 24, 2013

          To čo zostalo zamlčané bolo v podstate to čo aj ty píšeš. Ja som za to, aby banka skrachovala a v najhoršom prípade, aby klient nedostal vôbec nič. Jednoducho, aby fungoval trh!! Takto sa do toho zamontoval štát a určil presné percento. Je to trhovo v poriadku? Dostal by klient viac alebo menej, ak by banka vyhlásila bankrot? Ak nefunguje trh, tak sa to nikdy nedozvieme.

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Koľko by dostal klient, keby banka skrachovala, to nie je žiadne tajomstvo. Suma aktív banky v momente jej krachu určite bola známa. Pre regulátora aj pre ECB, ktorá banku drží doteraz nad vodou. Stojím si za tým, že Rusi si tie prachy dali na relatívne reálnom trhovom základe. Akurát sa možno prepočítali. Dôležité je to možno, pretože Ty v článku píšeš, ako by o krátení vkladov už bolo rozhodnuté. Ale ono rozhodnuté nie je a ešte sa môžeme dočkať rôznych prekvapení. Pričom žiaľ z môjho pohľadu skôr negatívnych. Z tvojho pohľadu (pre mňa nepochopiteľne) pozitívnych: že vkladatelia budú niesť bremeno straty nižšie, ako je už aj tak véééééľmi priaznivých 80% z vkladu plus úrokov (čo bude niekde pri 100% vkladu)

            Thumb up 3 Thumb down 0

        • Avatar
          marec 25, 2013

          „Nikto ťa nenúti svoj majetok ukladať do bánk“ – 394 zákon z 29. novembra 2012 o obmedzení platieb v hotovosti…

          Thumb up 5 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 29, 2013

          Tibor, skus si ist kupit auto v hotovosti, nove auto, a daj nam vediet, co si vybavil, ked tvrdis, ze nas nikto nenuti davat si peniaze do banky.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

  3. Avatar
    marec 24, 2013

    To je sice vsetko pravda, ale neriesi nam to problem, ktory mame tu a teraz s cyperskymi bankami. Ludia vedeli, ze ako tie banky fungovali, dali do nich peniaze. Kto ma teraz niest straty? To je otazka. Nie to ako ma vyzerat bankovy system v idealnom trhovom prostredi.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    marec 24, 2013

    Gramotný človek by mal chápať, že pri investovaní sa s lepšími podmienkami spája vyššie riziko. V cyperských bankách je väčšina vkladov od nerezidentov, ktorí zjavne využili lepšie podmienky v cyperských bankách. Pretože aj Rusi mohli svoje peniaze uložiť do nemeckých, či slovenských bánk. Ale oni ich uložili do cyperských.
    .
    Gramotní občania EÚ sú explicitne informovaní o tom, že o svoje vklady v bankách môžu prísť, že s vkladov v banke je spojené riziko straty. Informácia je občanom podaná cez inštitút ochrany vkladov, ktorý garantuje vyplatenie vkladu do max. 100k euro. Z čoho logicky vyplýva, že vklad nad túto hranicu môže postihnúť totálna strata.
    .
    To, že sa niečo formálne nazýva daň nič neznamená. V skutočnosti je to o tom, že vklady nad 100k euro budú v jednej konkrétnej banke vyplatené len do výšky 80%. Dôležité a podstatné je to, že tých 80% nie je len zo samotného vkladu. Ale týka sa sumy, ktorá obsahuje aj dovtedy čerpané výrazne vyššie výhody (úrok, anonymitu …), oproti prípadu, keby daný subjekt mal dané prostriedky v „bezpečnejšej“ banke, t.j. už napríklad v inej banke na Cypre, banke v inom štáte EÚ, či v banke vo svojej krajine.
    .
    Cyperská participácia na strate nemá nič spoločné s frakčným bankovníctvom. Vklady boli obrazom aktív banky, ktorých časťou boli zlé, nezodpovedné a rizikové investície do gréckych dlhopisov. Je úplne správe, trhové a kapitalistické, ak investor dostane späť svoje prostriedky len a práve do výšky skutočných aktív, do ktorých investoval. Vklad v banke je úplne presne rovnaká investícia, ako vklad do BMG invest. To, že vám štát tlačí do hláv, že banky sú bezpečnejšie, je blud, virtuálna realita. Nie je to pravda. Je to vaše etatistické presvedčenie o nejakých garanciách štátu. Pretože v skutočnosti majetok majú a garantovať môžu len a práve fyzické osoby. Ak je niečo na cyperskom „znárodnení zle, tak je to presne naopak to, že vklady budú vyplatené do výšky, ktorá je stále hodne vyššia, ako reálny stav aktív bánk. Na stratách súkromných subjektov v súkromných bankách sa nakoniec poskladajú aj občania iných krajín EÚ, ktorí na Cypre nemali ani cent.
    .
    Predmetná cyperská banka je v bankrote (financovaná cez ECB) už približne rok. Je to len etatistická vychcaná viera, že súdruhovia sa neznížia ku trhovému a kapitalistickému riešeniu, totiž zosobneniu vzniknutých strát riskujúcim investorom, len táto vychcaná viera v pokračovanie socialistické riešenie bola dôvodom, prečo si investori svoje prostriedky nepresunuli zo skrachovanej banke oveľa skôr. Čím by samozrejme celý proces boli urýchlili.
    .
    Ľudia sa žiaľ o veci začnú reálne zaujímať až keď im tečie do topánok. Môže tu denno-denne recitovať Hayeka, Rothbarda, Missesa …. Ale stačí jedna síce len veľmi oklieštená aplikácia toho, že subjekt je konfrontovaný s dôsledkom svojho vychcaného, či nezodpovedného rozhodnutia a toto má oveľa väčší účinok, ako ingeleguánske bláboly.
    .
    Čo sa však nestalo? Tí, čo dostali explicitnú príležitosť ukázať, že aj napriek kalerábom v konečnom dôsledku sa ľudia dôsledkom svojich rozhodnutí nevyhnú, tak títo ľudia sa zrazu postavili na stranu štátu a žiadajú garancie, ktoré nikdy reálne neexistovali. Pretože štát nič garantovať nemôže z jednoduchého dôvodu. Nemá žiadny majetok. Majetok majú len občania. Štát garantuje a aj v prípade Cypru bude plniť pomocou prostriedkov tých zodpovednejších, tých, čo ako sprosté ovce mali svoje úspory v bezpečnejších bankách. Ale tak im treba.

    Thumb up 7 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      Pred asi 2 týždňami som vybrala cca 80% mojich súkromných prostriedkov uložených v banke a presunula mimo bankový (rozumej štátny) dohľad nad nimi. Normálny človek by sa mohol chytať za hlavu, či som sa zbláznila. Teraz som si istá, že nie. Ak riskujem tak riskujem dobrovoľne a s vedomím možnej straty. To, že štát najprv tlačí kaleráby do hlavy o pre mňa dokonalom dohľade, aby chránil mňa a bla-bla-bla, je jedna vec. Nestojím o takú ochranu. Preto s tebou súhlasím v bode, že štát a EU mali dať ruky preč od krachujúcich bánk. A to úplne všade, nie len na Cypre.

      Situáciu si vzťahujem na seba a tak ak popíšem. Povedzme, že ako súkromnej osobe mi štát garantuje tých 100.000. Zároveň štát vyžaduje od banky, aby ho informovala o každom podozrivom prevode, ktorý urobím. Zároveň štáte prikazuje prevody výplat na účty v banke. Zároveň štát obmedzuje hotovosť, ktorou môžem platiť a držať pri sebe. Komu štát dáva garancie? Akurát tak sám sebe.

      A poďme ďalej. Ako podnikateľ získam zákazku. Zarobím na nej povedzme 200.000 €, ktoré mi odberateľ prevedie na účet. Z nich mám vyplatiť tovar, platy, odvody, DPH, réžiu – povedzme 170.000. Akurát v momente prísunu peňazí si úradníci zmyslia, že ma zdania 20timi%. Zostane mi 160.000 a som v keli. Skúsim nezaplatiť za materiál? DPH? Odvody? Platy? Budem brať platby cash? To nesmiem, musím mať povinne účet v banke a hotovosť prijímať len za štátom stanovených podmienok.

      Takže ak už sa štát takto kafre do našich životov, mal by garantovať minimálne to, že nám nebude peniaze odoberať tak, že si ich vezme on sám. Účel pri tom nie je podstatný.

      Thumb up 18 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 24, 2013

        Ono je tu ešte podstatná otázka, či by peniaze mali slúžiť ako uchovávateľ hodnôt. Pretože dnešné peniaze sú z definície len prostriedkom výmeny, plus ešte prostriedkom prerozdeľovania. Už z princípu je nezodpovedné, resp. proti logike veci mať svoj majetok uložený v peniazoch.

        Thumb up 2 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 24, 2013

          vysvetli mi jednu vec.

          ked ide o zdravotnictvo alebo socialne zabezpecenie, tak si ochotny do noci bojovat na internete proti korporativistickemu rieseniu. dokonca niesi schopny uznat ani ten milimeter, ze korporativisticke riesenie je lepsie ako cisto socialisticke.

          pri rieseni bankovych krachov naraz, z mne totalne nepochopitelneho dovodu, obhajujes dohodu korporacii a statu. hoci v tomto pripade je trhove riesenie celkom predstavitelne – krach banky ako je bank of cyprus si unia kludne moze dovolit (zatial co cisto sukromne zdravotnictvo, alebo dochodkove zabezpecenie je v dnesnom svete sci-fi).

          nikto tu nepopiera, ze socialisticke riesenie (euroval) je horsie ako korporativisticke (dan na vklady)!

          to je uplne nekonzisteny postoj, ci?

          Thumb up 3 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Aké korporativistické riešenie? Dohodu štátu s danou bankou, že časť strát zaplatia nezodpovedným vkladateľom všetci, túto korporativistickú dohodu obhajuješ ty. Ja obhajujem vyplatenie vkladov do výšky hodnoty aktív, ktoré banka má. T.j. vyplatenie výrazne menšej sumy, ako je 80%, na ktoré sa poskladáme všetci cez euroval.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            marec 24, 2013

            ???

            chapes, ze ja som za krach bank of cyprus?

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Nechápem. Pretože ten krach nazývaš znárodnením. Ako by si potom nazval to, keby vkladatelia nedostali tých super výhodných 80%, ale boli by vyplatení podľa skutočnej sumy aktív banky.
            .
            Zatiaľ sa hovorí o tom, že ku krachu príde. Akcionári budú vyšachovaní, akurát klienti dostanú oveľa viac, ako pri plnohodnotnom krachu.
            .
            Ak pre klientov chceš oveľa vyššie straty (plný krach), ako môžeš nazvať obmedzenie strát ako znárodnenie časti ich úspor? Však všetky tie dohody práve smerujú o obmedzeniu strát z krachu, ktorý nastal už pred cca rokom. Však Bank of Cyprus skrachovala dávno. Na tom sa už nič nebude meniť. Teraz sa rokuje už len a práve o výške náhrady pre vkladateľov.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Ako by si potom nazval to, keby vkladatelia nedostali tých super výhodných 80%, ale boli by vyplatení podľa skutočnej sumy aktív banky.

            spravne trhove riesenie.

            Thumb up 2 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Pokiaľ ja viem, tak súčasťou dohody o riešení krachu Bank of Cyprus je jej rozdelenie na zdravú a chorú časť. T.j. ukončenie pôsobenia jej akcionárov. V zdravej časti nechajú aktíva v takej hodnote, aby mohli vyplatiť celé vklady do 100k euro a 80% vkladov vyšších. Chorú banku zlikvidujú aj s pomocou peňazí z euroválova.

            Thumb up 0 Thumb down 2

        • Avatar
          marec 24, 2013

          A preco by si ludia nemali uchovavat hodnoty v peniazoch? odjakziva to tak bolo, ale to boli peniaze niecim kryte. nie ako v sucasnosti tento monetarny tunel co sa praktizuje. snad nebudem mat v garazi ulozene 3t ryze alebo nejaku inu komoditu ako svoje uspory…

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Reálny stav vecí je taký, že peniaze sa dnes tlačia „z ničoho“. Príde mi hlúpe, držať majetok v niečom, čoho si legálne môžu isté skupiny natlačiť temer ľubovoľné množstvo. Takto to je už hodne dlho. Mne sa ten stav nepáči, ale fakty sa nedajú neakceptovať. T.j. ak si uložíš majetok do takto fungujúcich peňazí a potom oň prídeš, nemôžeš predsa povedať, že si o tom nevedel. Resp. môžeš povedať, ale to potom mám pochybnosti o tvojej svojprávnosti.

            Thumb up 1 Thumb down 0

      • Avatar
        marec 24, 2013

        Ohľadne toho príkladu s prijatím platby 200k euro máš veľkú logickú chybu. Dotyčná cyperská banka je nesolventná už cca rok. Rok si mala na to, aby si sa podľa toho zariadila. V tej banke mali peniaze už len špekulanti, resp. nesvojprávni jedinci. Nechať si za svoju prácu zaplatiť prevodom do rok skrachovanej banky, to nemá s racionálnym podnikaním nič spoločné. To je čistá špekulácia typu BMG invest.

        Thumb up 2 Thumb down 2

        Odpovedať

      • Avatar
        marec 24, 2013

        S tým sa dá len súhlasiť.
        Bankové poplatky sú také veľké že úrok z vkladov po dopočítaní dane nestačia na tieto veľké poplatky.
        Preto vláda = štát núti ľudí (aj nepodnikateľov) mať účet v banke.
        Ľudia sú vynaliezaví a určite vždy niečo vymyslia.
        Lebo prísť o peniaze v banke je oveľa väčšia pravdepodobnosť ako prísť o ne doma…
        Kto neverí nech si dá na účet v banke 100 eur.
        Ak to nie je banka INTERNETOVÁ je len otázkou mesiacov kedy o všetkých 100 eur prídete bez toho aby ste vykonali čo len jednu operáciu.

        Thumb up 5 Thumb down 0

        Odpovedať

  5. Avatar
    marec 24, 2013

    Ešte k tomu hrubému zásahu štát v prípade Cyprus:
    .
    Plne súhlasím, že ide o hrubý zásah štátu do súkromného vzťahu vkladateľ – banka. Ten hrubý zásah sa začal momentom krachu predmetnej banky. Vkladatelia mali byť so skutočným stavom konfrontovaní už vtedy. Ich vklady mali klesnúť primerane poklesu hodnoty aktív, ktorých sú obrazom.
    .
    Ak to cyperský štát (či EÚ) niekoho poškodil, tak sú to ľudia v iných krajinách, ktorí budú plniť choré a zvrhlé garancie pre riskujúcich investorov. Ktorí dlhé roky čerpali výhody. Reálne tie výhody možno aj presiahli tú smiešnu stratu 20%, ktorá je jasne netrhová a znížená hlavne prostriedkami „nič netušiasich“ občanov iných krajín EÚ. Snáď s výnimkou Slovenska, kde drvivá väčšina občanov vo voľbách s krytím cudzích strát z prostriedkov štátneho rozpočtu SR explicitne súhlasila.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  6. Avatar
    marec 24, 2013

    Ako k tomu tí chudáci špekulanti prídu, všakáno?

    No ale teraz vážne. Miesto toho, že sa tu budete zastávať záujmov Penty, Jerryho a Toma a Nových Rusov – tejto La Piovry 21. storočia – tak sa treba zamyslieť nad tým, že EÚ – resp. jej členské štáty – sa rozhodli napraviť katastrofálnu chybu, ktorou umožnili vybudovať v rámci EÚ tento de facto daňový raj. Je strašná škoda, že sa nedarí ešte jedna vec, a to je problém vyvážania vykazovania daňovej povinnosti, tak ako to robí povedzme Penta. Snáď sa raz dočkáme a nebudú vznikať také absurdnosti pri platení daní, ako predvádzajú Amazon, Gúgl, a spol.

    Ale chápem, že ste tu zdesení. Vaši mentálni guru z finančných skupín prídu o pár drobných. Ich sloboda strašne trpí. Des a hrôza…

    Thumb up 4 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      Důležitý rozdíl mezi ztrátou na trhu a ztrátou naplánovanou autoritou spočívá v něčem jiném, pokud jste četl Cestu do otroctví, je snadné ho pochopit. Stáváme se svědky situace, kdy anonymní síly trhu (při jejichž působení by pravděpodobně vkladatelé ztratili větší částku, než v současnosti – nedošlo by totiž ani k žádné záchraně, stát/nadstát by do situace vstupoval pouze jako soudce, nikoli jako plátce) jsou nahrazovány plánováním centrální autoritou, tedy dalšího kroku k přechodu od tržní k centrálně plánované (komunistické nebo fašistické) ekonomice.
      Co se týká daňových rájů, jejich existence je součástí konkurence právních řádů. Přirozenou reakcí na jejich úspěšnost (byť se to tak v souvislosti s Kyprem nemusí jevit) by mělo být napodobování úspěšných vzorů (stát se daň. rájem) a nikoli snaha o jejich regulaci (jež by znamenala zavedení jakési globální vlády, jež by měla právo zasahovat do daňové politiky jednotlivých států, tedy konec národních států – i když anarchokapitalistická část liberálů by ráda viděla stát na kolenou, pochybuji, že by ho chtěla nahradit globální diktaturou).

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      to je taky ten rasizmus po novom, v tridsiatich rokoch to boli zidia, dnes to su ruski oligarchovia.

      hascak a tkac, su ti dvaja este vobec ludia?

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 25, 2013

        Čiže ak niekto poznamená, že na Cypre niekto perie špinavé peniaze a že je to daňový raj v rámci EÚ – čo je spoločný hospodársky priestor – tak je to rasizmus… Ak Bulák vulgárne nadáva na Rómov, predpokladám, že je to len politicky nekorektné poukázanie na páľčivý problém.

        OK, však asi obaja dobre vieme, prečo tu podaktorí ten menší štát chcú…

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 25, 2013

          s pranim spinavych penazi na mna nechod. to je vas problem, ked vam ludia nechcu prispievat zo svojich penazi na vase socialisticke ptakoviny.

          ja mam radost z kazdeho eura, ktore nezozerie stat. ci uz ide o murara, co mi na chalupe spravi zarubnu, alebo o ruskeho oligarchu – pre mna su to jednoducho ludia. ale viem, ze tento myslienkovy konstrukt, ze vsetci ludia su si rovni, je pre teba nepochopitelny.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 26, 2013

            Ďalší, ktorý „nepozná“ špinavé peniaze… Ak pomlčíme o tom, že schvaľuješ a navádzaš na páchanie trestných činov, tak to celkom vypovedá o povahe a účele tejto stránky.

            Ja radšej nebudem osobný a nebudem tu menovať dôvody, pre ktoré máš evidentne zníženú citlivosť na hospodársku kriminalitu. Len by som rád zdôraznil, že tento typ pravičiarstva je sebadetrukčný, vidíme to vlastne všade naokolo.

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 26, 2013

            no schvalne, co je to ta vasa ´hospodarska kriminalita´?

            ked si siroky vybetonuje za statne peniaze hotel popri stavbe narodneho svojstojneho hokejoveho stanku?
            alebo ked v mytnom tendri su vylucene lacnejsie ponuky?
            alebo ked si slota kupi bentley za sprostredkovanie eurofondov?

            my sme na tejto stranke striktne proti samotnej existencii horeuvedenych moznosti, zatial co ty (predpokladam) povazujes eurodotacie, vystavbu dopravnej infrastruktury a sportovisk za dolezitu ulohu verejneho sektora.

            jediny konsekventny boj proti korupcii najdes na tejto stranke, tvoj postoj je len smutok alkoholika, ze sa dnes vecer zase raz opil 🙂

            Thumb up 2 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 26, 2013

            Všetky vymenované príklady sú samozrejme hospodárskou kriminalitou, podobne ako „konzultačné“ firmy nacucané na nejaké to ministerstvo (nebudem menovať), privatizační poradcovia, deregulátori, atď. Oproti tomu sú hayekovci prisatí na granty od nórskej socialistickej vlády úplný hadr. A sorry, ale neviem, aká je to „naša“ kriminalita, ja ju ani nepácham, ani neobhajujem (na rozdiel od podaktorých)!
            Ľudia tvojho typu posledné desaťročia hájili globalizáciu ako všeprospešnú vec. Akonáhle sa ukázali jej tienisté stránky – daňové raje, v ktorých si rôzni hajzlíci perú prachy patria k mnohým z nich – tak už im akože vadia aj tie zvyšky štátu, ktoré zostali. Menej štátu – viac prania…

            Thumb up 1 Thumb down 0

  7. Avatar
    marec 24, 2013

    V EU nefunguje trh.
    Ani v bankovníctve = centrálne banky vymenované politikmi plnia politické ciele.
    Poľnohospodárska politika?
    Kvóty…
    Sťažovanie vytvárania konkurencie.
    atď…..

    Kto si dá peniaze do banky a nemyslí na to, že o ne môže prísť?
    Je naivný. S tým tým trh nič nemá.
    Kto chce istoty nech pamätá na smrť.

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      V danom konkrétnom prípade, teda v segmente vkladov peňazí trh funguje. V krajnom prípade môžeš mať peniaze vo forme bankoviek uložené na bezpečnom mieste. V cyperských bankách mali väčšinu vkladov nerezidenti. Prečo asi? Prečo ich nemali v Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, Slovensku …. ? Prečo ? Pretože chceli vysoko neštandardné podmienky. Ktoré sú samozrejme spojené aj s neštandardným rizikom. Trhovým rizikom. Ktoré sa naplnilo. Akurát socialistická EÚ väčšiu časť strát týchto špekulantov hodí na plecia všetkých občanov EÚ. Komunistické a rovnostárske. V trhovom kapitalizme by tí špekulanti nedostali možno nič.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 24, 2013

        Nesúhlasím.
        Dozorujúcim sú národné banky. Ako fungujú ? Politicky.
        Bankový segment je jeden z najviac REGULOVANÝCH. Nie trhových.
        Ako NBS dozorovala Devín banku?
        Ako NBS dozorovala Agrobanku?

        Ako dnes dozoruje NBS nebankové subjekty, ktoré majú jej registráciu na poskytovanie spotrebiteľských úverov?
        Tak že je tu 50 000 súdnych sporov…

        Cyperské banky mali a majú „neštandarné“ podmienky.
        Nie pre to aké sú to banky, ale aké dal CYPRUS ako štát, nie banky svoje ekonomické podmienky (dane, anonymita…atď.)
        Sme znova pri štáte.
        Slovensko ale aj celá EU je príkladom kde štát vo svojich funkciách zlyháva.

        Thumb up 4 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 24, 2013

          To o tom preregulovanom bankovom sektore, to je mytus.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 24, 2013

            Národná banka vykonáva svoju činnosť podľa zákona o NBS
            a
            Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách,
            Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení,
            Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách,
            Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch,
            Zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov,
            Zákon č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní,
            Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve,
            Zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia,
            Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
            Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení,
            Zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,
            Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
            § 22 zákona NRSR č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov,
            § 21a až 21c a § 73 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku,
            Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.

            v znení neskorších predpisov…

            Thumb up 7 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 25, 2013

            To je na papieri. Teraz realita. Ako dohliadala nbs, ked nam takmer krachol bankovy sektor? Ako dohladal, ked tu safarili nebanky? Ako to je s tym kolektivnym investovanim? A takto by som mohol pokracovat, ale naco vsakze?

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 26, 2013

            kri
            výborne súhlasím ako dohliadala nbs?
            Presne tak ako chceli politici, krorí určujú činnosť nbs výberom jej vedenia.
            Ako dohliadali na týchto politikov občania = voliči od ktorých pochádza moc politikov???
            Za seba píšem dohliadal som veľmi zle, nesprávne a slabo.

            Thumb up 0 Thumb down 0

  8. Avatar
    marec 24, 2013

    Aj keď sa zdá 20 percent ako krádež je to len o záujme zachrániť pre vkladateľov ich peniaze.
    EU dá financie a z tých sa vyplatí každý bohatý (nad 100000).
    Čo ak by k zdaneniu 20 percent nedošlo a EU nedala peniaze na záchranu najväčšej Cyperskej banky?
    Je možné že by vkladatelia (nad 100000) nedostali ani polovicu svojich vkladov???

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

  9. Avatar
    marec 24, 2013

    Ešte možno pre zaujímavosť súvislosti zo Slovenska:
    Grécke dlhopisy v nezodpovednej miere na Slovensku mala v aktívach Poštová banka. Keď to prasklo, banka bola chvíľu podobne nesolventná, ako tá grécka. Myslím, že aktíva nakoniec a na nátlak NBS dorovnali akcionári, či spriaznené skupiny.
    .
    No a teraz si svoje rany hoja na vynikajúcom modrom dôchodkovom systéme, druhom pilieri.
    http://cmorej.blog.sme.sk/c/322418/Tuneluje-JT-nase-dochodky.html

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

  10. Avatar
    marec 24, 2013

    Pre tych co si myslia , ze bude fungovat alebo fungoval nejaky bajny trh v bankovnictve.
    http://necyklopedie.wikia.com/wiki/Soubor:Panic_of_1873_bank_run.jpg

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

  11. Avatar
    marec 24, 2013

    nazor, že štat vstupuje svojvolne ako nejaka nadriadena entita medzi klienta a banku a tým svojvolne škodí je možny len tu. v realite prave banka potrebuje štat na svoju ochranu proti klientovi. a klient potrebuje ochranu štatu proti banke. cele kralovstva fungovali bez bankovnictva a nejaka city alebo wallstreet im nechybali. štat sa uržuje silou a ta sa plati danami. (bankari dane platiť nezvyknu) takže vaš nazor, že štat sa pletie do bankovnictva je nespravny. to bankovnictvo a jeho klienti sa pletu do štatu.
    banka zaraba v zasade na principe lacnejšie si požičat a drahšie požičat. ak to banka robi vo velkom, tak ma problem ako si vymoct uver. na to potrebuje štat. jeho sudy, jeho policiu, exekutora a väzenie. rovnako klient potrebuje paragraf, ktory stanovi, že defraudacia vkladov je trestny čin a podvodnicky bankar može skončit v basea že existuje sposob ako sa mu čast vkladu zachrani.

    to čo sa deje na cypre je len obyčajne dorovnanie špekulacie s realitou cypru. proste praskla cyperska bublina. nastal čas zaplatiť za stejky zo zlateho teľata. pastieri kôz sa vratia z notarstiev ku koziam, kuchari sa vratia z bankovych pobočiek do kuchyne. a šefinkovia bank si tak ako vždy urobia niekde inde svoj danovy raj pre nafuknutie dalšej bubliny.

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

  12. Avatar
    marec 24, 2013

    Martin, podľa mňa si tému nevystihol. Stačili tieto 3 body (všetky už spomenul niekto vyššie):

    1. Na to, aby trh fungoval, nestačí čiastočne potrestať tých, čo si v banke peniaze uložili. Samotná banka musí skrachovať, musí byť potrestaná dozorná rada, manažéri na vyšších, ale aj nižších pozíciách, bohužiaľ aj zamestnanci, ktorí o ničom nerozhodovali.

    2. Peniaze, ktoré má niekto uložené na účte, nemusia byť toho daného človeka. Jana Kováčová uviedla príklad vyššie: https://www.menejstatu.sk/sudruhovia-zabudli-sme-ako-funguje-trh/#comment-21048 a je ich viac.

    3. Precedens spôsobí paniku. Tu je otázka, či je to pre dobro veci. Či si ľudia začnú banky viac vyberať a kontrolovať, alebo sa budú runy na banky šíriť.

    Dôvera je pritom veľmi silný ekonomický činiteľ. Zdá sa, že európski politici robia všetko preto, aby ju čo najviac naštrbila.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      Trestnosť neúspechu v podnikaní ako nutná podmienka existencie funkčného voľného trhu ???
      To sa teda desím, čo sa ešte na stránke „menej“ štátu dozviem 🙁
      .
      Ja to mám presne naopak. Ako jednu so závažných podmienok voľného trhu ja považujem pravý opak. Totiž právo na neúspech v podnikaní. Neúspech a teda v istom momente nemožnosť ďalej plniť dohody s obchodnými partnermi (úpadok firmy/podnikateľa) bez toho, aby to bolo považované za trestné (pokiaľ samozrejme nejde o dokázaný úmysel).

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      Mohol by si napísať, čo tak trestné podľa teba spáchali členovia vedenia Bank of Cyprus? Z dnešného pohľadu vieme, že mali príliš veľkú časť aktív uložených v gréckych dlhopisoch. Ale to bol predsa na trhu prevládajúci názor, že štátne dlhopisy vydané členskými štátmi eurozóny majú veľmi podobné riziko. Rizikové prirážky pre jednotlivé štáty sa začali rozchádzať až hóóódne dlho potom, čo vzniklo euro práve s cieľom tieto rozdiely zmazať.
      .
      Účtovne strata BoC vznikla už pri výraznom poklese ceny gréckych dlhopisov. Mohli predať už vtedy, ale to už mohlo byť aj tak neskoro.
      .
      Navrhuješ teda preventívne potrestať predstaviteľov napríklad španielskych bánk, ktoré zvyšujú angažovanosť v španielskych dlhopisoch? Pretože v danom prípade mám celkom spoľahlivú vešteckú guľu a to, že bez masívnych nákupov španielskych dlhopisov ECB ich cena pôjde dole o 10%. A takýto pokles pri normálnom korektnom účtovaní znamená krach väčšiny španielskych bánk. Takže ako? Dávaš návrh na väzbu pre ich predstaviteľov? Alebo až po tom, čo Nemcom rupnú nervy?

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 24, 2013

        Tibor, potrestať vo význame „potrestať“ (s úvodzovkami), byť potrestaný za zlé rozhodnutia krachom firmy, nie byť potrestaný uväznením. Začínaš byť ako diskutujúci s nickom „libertarian“ alias „ktosilny“. Ten má tiež neuveriteľnú potrebu sa vyjadriť ku každému jednému komentáru, pričom sa ani zaboha nesnaží pochopiť diskutujúceho, namiesto toho prevracia jeho slová a potom ho víťazoslávne dokope na svojom piesočku.

        Thumb up 4 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 25, 2013

          fajn, hlavne že si si uľavil. Škoda, že si neuviedol konkretny príklad.
          Ale , veď načo ?!?!

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

  13. Avatar
    marec 24, 2013

    Easy solution: Stat nema mat pravo niekoho nutit, aby zil s peniazmi v banke. Ak tam niekto chce mat peniaze dobrovolne, nech dobrovolne znasa vsetky rizika. Ak ludia nechcu mat peniaze v banke, nechcu veci riesit cez ucet, podnikat s uctom a pod., stat ich do toho nema co nutit. Som presvedceny, ze v danom trhovom prostredi by vznikli rozne typy bank. Od „uloziskovych trezorov“, kde by sa s peniazmi nemanipulovalo a iba by boli za poplatok strazene, az po „burzoveho maklera“ kde by rizika aj potencialne vynosy mohli byt vysoke. Ak by ktorakolvek banka peniaze zdefraudovala, zodpovedni by boli patricne potrestani.

    Dnes to funguje uplne choro: Banka investuje do greckych dlhopisov a potom pride top manazer za Angelou Merkelovou a povie: „Nuz Angela, Grecko krachuje, peniaze nam nevyplati. Bud odobris Euroval, alebo zajtra ti bude stepovat sto tisic dochodcov pred domom“. Angela si povie, ze stotisic deduskov a babiciek s dazdnikmi je predsa len trochu vela a tak odsuhlasi Euroval… Na nemeckych dochodcov sa cez Euroval a prispevok Grecku zlozia obcania kazdeho statu EU a top manazer v banke si vyplati odmeny milion EUR za svoju sikovnost… Juraj KArpis to svojho casu povedal velmi pekne: Stat a banky su v jednej posteli.

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 24, 2013

      A pritom by stačil jeden jediný trhový krach banky, ktorá vsadila na zlé investície, aby občania získali oveľa kritickejší a obozretnejší názor na „garancie“ štátu za spriaznené finančné inštitúcie. Akurát zjavne toto nechcú ani ľudia, čo normálne deklarujú, že štát je zlý správca, že garancie štátu sú len sľubom násilím prinútiť niekoho iného plniť štátne sľuby.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

  14. Avatar
    marec 24, 2013

    No, co ja viem. Cyperske banky su nesolventne, a aby mohli dalej fungovat, tak to niekto musi zaplatit. Kto? Idealne by vlastnik vyhlasil bankrot a prebehla by manazovana likvidacia. Veritelia by potom zrejme museli ratat so stratou. Medzi veritelov patria aj ludia, ktori tam maju ulozene vklady. Lenze v socialisticko-korporativistickej EU mame „solidaritu“ (t.j. externalizaciu nakladov), takze to zrejme zaplati niekto iny.

    Riesenie je Bitcoin. Je formo-invariantny a funkciu vkladoveho bankovnictva tym padom nepotrebuje. Bez vkladoveho bankovnictva kredit nema vplyv na mnozstvo penazi a je zbytocne spekulovat, ako by fungovalo bankovnictvo frakcnych rezerv (argument, ze by neexistovalo na slobodnom trhu, povazujem za slabo oddovodnene).

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

  15. Avatar
    marec 25, 2013

    to čo ste v článku popísali nie je žiadny voľný trh, ale primitívny obchod, ktorý tu fungoval za čias feudalizmu, tzv zlatého štandardu, kde každý kapitalista (knieža) razil svoje zlaté alebo strieborné mince. Fungovalo to resp. nefungovalo takmer 1000 rokov. Až ked toto skončilo a začalo fungovať moderné bankovníctvo, tak ako ho poznáme dnes. Začal svet ekonomicky prosperovať, vrátane technologického pokroku. Firma a podnikanie bez, úveru a cudzích zdrojov je úplny nonsenz. Odkedy zanikli posledné podoby zlatého štandardu, odvtedy začal technologický pokrok a rozvoj moderného sveta, ako ho poznáme dnes.

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 25, 2013

      Zlatý štandard skončil v roku 1971. Nechcem obhajovať zlatý štandard, ale tvoja argumentácia je scestná.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

  16. Avatar
    marec 25, 2013

    Slovensko prispeje Cypru z eurovalu sumou 80 miliónov eur.
    Rovnako naši = zo Slovenska „vkladatelia“ nad 100 000 eur môžu prísť o percentá a možno aj väčšinu.
    Znova príde Slovensko o peniaze. Nepriamo.
    Štát a aj spolok štátov = EU zlyháva. Zlyháva vo svojej „regulačnej“ a kontrolnej funkcii ktorú si sám dáva.
    Stále mi na tomto blogu chýbajú príspevky ako je dobré mať veľa štátu.
    Ale voliči TOHTO názoru nediskutujú.
    Načo…?

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 26, 2013

      „Stále mi na tomto blogu chýbajú príspevky ako je dobré mať veľa štátu.
      Ale voliči TOHTO názoru nediskutujú.
      Načo…?“

      – perfektne povedané.
      Ja som už dávnejšie zistil, že diskusia z etatistami je zbytočná, lebo ani oni nemajú záujem o skutočnú diskusiu. Načo by mali ?!? Veď oni momentálne využívajú silu SVOJHO štátu , takže su spokojní, a nemajú o čom kecať. Etatisti dlhodobo tvoria „vládnu stranu“. A je skoro jedno, kto je vo vláde. Furt vládnu ONI.
      —–
      Vlastne by bolo správne, aby dôsledky krachu bánk znášali HLAVNE tí s malými vkladmi. Veď oni sú väčšinou voliči vládnucej strany.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 26, 2013

        nemôžem súhlasiť aby HLAVNE niesli zodpovednosť tí s malými vkladmi…
        nech vždy nesú zodpovednosť „všetci“
        Ale tí čo dostali MOC od občanov v „slobodných“voľbách nesú najmenšiu…

        všetko chce čas

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*