Menej štátu

Podľa čoho sa rozhodujete, čo je dobré a čo zlé? Čo koriguje vaše správanie voči vašej rodine, známym či kolegom? Aké kritéria musí spĺňať riešenie problému, aby ste ho považovali za správne? Ako poznáte správny názor? Rozhodujete sa aj vy na základe normálnosti?

Ako vlastne vzniká normálnosť?

Ľudské vnímanie reality ma zaujímavú vlastnosť. Ak človek pozoruje určitý jav, či skutočnosť dostatočne dlho, začne ju vyhodnocovať ako normálnu resp. bežnú. To spôsobí, že človek takto zaškatuľkovanú vec príjme za samozrejmú a prestane nad ňou rozmýšľať. Napríklad východ slnka je tak bežný a samozrejmý, že táto skutočnosť v nás nevyvoláva žiadnu skepsu, ani strach. Jednoducho je to normálne, že každý deň vyjde slnko. Hotovo! Niet k tomu čo viac dodať.

Lenže tento princíp funguje nielen na takéto banality – funguje rovnako aj na spoločenské javy, ktoré hýbu dnešným svetom. Ľudia od nepamäti spájajú slovo normálne a správne. Toto spojenie často funguje ako „kliatba“ otupujúca zdravý rozum. Ak sa stretnete s vetou „veď je to normálne“ zvýšte obozretnosť, pretože je to pravdepodobne správna chvíľa na oprášenie zdravej skepsy.

Dnes sa už nikto nepokúsi obhajovať otrokára zo 17. storočia tým, že otroctvo bolo v tej dobe normálne (navyše aj legálne) a preto aj správne. Vieme, že bolo nesprávne a nemorálne. Avšak kto v tej dobe tvrdil, že to nie je správne bol považovaný za čiernu ovcu. Princíp normálnosti je založený na kvantite, na dostatočnom počte zopakovania určitého javu (v tomto prípade konania). Platí to pre vnímanie jednotlivca ako aj celej spoločnosti. Ľudia často považujú za správne to, čo robí väčšina. A obhajujú sa vetou „veď je to normálne, robí to každý“. Tu dodám len jednu vec:

„V histórii sa väčšina väčšinou mýlila.“ (Inkvizícia – pálenie čarodejníc boli prijaté väčšinou, názor, že Zem je plochá bol tiež väčšinový názor, nacistická, či komunistická vláda boli populárne a podporované väčšinou apod.).

Používanie normálnosti ako meradla správnosti spôsobuje nebezpečné stádovité správanie. Mantinely vášho myslenia sú stanovené opakovaním väčšinového názoru. Vytvárate si tak mentálne väzenie – svoj vlastný matrix.

Je na vás, či aj vy budete patriť medzi „normálnu“ väčšinu

Nebojte sa vyjadriť odlišný názor, i keď to práve nie je výhodné. Mať odlišný názor od väčšiny nutne neznamená byť čiernou ovcou. Používajte svoju vlastnú morálku. Morálka je založená na vlastnom presvedčení, ktoré je nezávislé na názoroch ostatných. Nie je závislá od kvantity, naopak prikláňa sa ku kvalite. Jednoducho máte svoje časom overené morálne zákony a zábrany, ktoré považujete za nemenné a to v akomkoľvek prípade. Ak si uvedomíte túto skutočnosť, pomôže vám to začať sa na svet pozerať inými očami. Zrazu sa vám začne veľa normálnych vecí začne zdať nesprávnych.

Každý nositeľ pokroku zo začiatku zastával menšinový názor. Nenechajte sa znechutiť argumentáciou typu: „Čo ty môžeš vedieť?“ To je útok na osobu, nie na argument. Nebojte sa vytŕčať z pomyselného zástupu priemernosti. Väčšina ľudí sa bojí nových vecí, preto reagujú na každú novotu odmietnutím, či zosmiešňovaním. Zastávať menšinový názor je vzácne. Čo je vzácne, to by sme si mali ceniť. Tým, že ste v menšine, ste vzácni a jedineční. Len mŕtve ryby plavú prúdom.

Slepé nasledovanie väčšiny spojené s kolektivistickou morálkou z nás robí bezbranné ovečky. Ak chcete udržať status quo, opakujte stokrát: „Jedinec nič nezmení!“ Tento spôsob uvažovania spôsobí, že nekonáte sám za seba. Považujete sa za slabého a zbytočného. Konáte len v súlade s väčšinou. Nemožnosť meniť veci nesúvisí s bezvýznamnosťou jednotlivca. Tkvie v nečinnosti všetkých jednotlivcov, zapríčinenú čakaním na akt väčšiny. Jednoducho povedané všetci ospravedlňujeme vlastné zotrvávanie v nevyhovujúcej situácii, vyhováraním sa na ostatných.

To, čo drží nespokojný národ doma, nie sú obušky polície, je to presvedčenie občanov o slabosti národa a neochote ostatných meniť veci k lepšiemu. Ak je každý presvedčený o slabosti ostatných, celý národ sa tým stáva slabým. Naopak s individualistickým prístupom je zmena možná.

Najlepšie je to vidno v rámci voľného trhu. Ak vám napríklad nevyhovujú ceny vášho mobilného operátora, zmeníte ho. Nezaoberáte sa tým, koľko ľudí ho zmení spolu s vami. Netrápi vás, či vaše vypovedanie zmluvy inšpiruje ostatných. Nie ste spokojný a to vám bohato stačí. Myslíte a konáte sám za seba. Konáte vo svojom záujme, nie v záujme ostatných. Zmena je vo vašej réžii a nie ste odkázaný na postoj väčšiny.

Ak ste si vy osobne dokázali uvedomiť výhodu vypovedania zmluvy, prečo by to nedokázali ostatní? V prípade, že operátor naozaj poskytuje predražené, či nekvalitné služby, trest ho neminie. Hnev davu sa prejaví stratou zákazníkov a nižšími ziskami. Ak začne každý konať sám za seba, až vtedy začne byť konaná skutočná väčšinová vôľa. Tu je konkrétny príklad ako ľudia „premohli“ korporáciu. Udialo sa to bez násilia za pomoci individualistického prístupu.

Aktualizujte rady od svojich rodičov

Od mlada deťom vštepujeme protichodné vzorce uvažovania. Určite ste počuli, alebo sami použili vetu: „Nezaujímajú ma ostatní. Ak by skočili z okna, skočíš aj ty?“ Za hodinu sme schopní povedať dieťaťu: „Prečo sa nemôže správať ako ostatní? Prečo nemôžeš byť normálny?“

Čo vlastne rodičia od vekov po deťoch chcú? Dve protichodné veci. Chcú, aby ich deti boli výnimočné, špeciálne, nadané, až geniálne. No, vzápätí si želajú, aby ich deti nevytŕčali priveľmi z davu. Dá sa to vôbec?

Ak ste geniálny a nadaný v určitej oblasti je predsa logické, že vaše názory na túto oblasť sa budú značne odlišovať od väčšinového názoru, ktorý je vytváraný ľuďmi s priemernými (podpriemernými) znalosťami o danej problematike. Každý prelomový objav sa vymykal zabehnutým normám, či poznatkom. Práve preto bol prelomový. Riešil, či nazeral na problém z úplne novej perspektívy.

Pri čítaní životopisov slávnych filozofov, vynálezcov alebo vedcov zistíte, že každý z nich sa na začiatku stretol a možno dodnes stretáva s odporom väčšiny. História jasne ukázala, či sa mýlili oni alebo väčšina. Pravda často stojí na strane odvážnych a vytrvalých jednotlivcov, ktorí majú odvahu rozbiť konvencie a oslobodiť ľudskú myseľ od diktátu väčšinovej dogmy.

V neprospech väčšinových názorov, či morálky svedčí samotná realita. Väčšina ľudí sa stravuje nezdravo, nedodržiava správnu životosprávu, nemá dostatok pohybu, žije v nefunkčných vzťahoch, holduje alkoholu alebo cigaretám, nadmerne spotrebúva zdroje, plytvá energiou, alebo sa neživí prácou, ktorá ich duševne napĺňa.

Každé vysielanie správ sa nás snaží presvedčiť o tom, že celý svet sa rúti do záhuby vďaka nesprávnemu väčšinovému konaniu. Média nám sprostredkúvajú obraz dnešnej doby: „Ľudia nežijú tak, ako by mali, chceli, alebo mohli.“ Všetci to vidíme a napriek tomu nasledujeme väčšinový dav, názory, či morálku. Z čoho pramení naša snaha stať sa súčasťou beztvarej šedivej väčšiny?

Škola základ života

Každý z nás je jedinečný, neopakovateľný a individuálny. Jedine malé deti sú zžité so svojou jedinečnosťou. Deti sa neboja neúspechu ani experimentu. Nevadí im vytŕčať z davu. Začínajú si uvedomovať samých seba a dav nevnímajú. Neboja sa vyfarbiť zajka červenou farbičkou, ani kresliť abstraktné obrazce na stenu. Deti sa rodia ako čistý list papiera. Sú ako nepopísaný a nepokreslený papier bez štandardizovanej formy.

My, dospelí sme už nalinajkovaní, zostrihaný do zošitov príslušných formátov, zotročení štandardmi a normami. Píšeme zľava doprava. Používame zabehnuté frázy, farby a tvary. Dokonca aj umenie je v škole jasne definované ako exaktná veda. Správna metafora musí byť v zhode so svojou definíciou, ako by bola fyzikálny zákon. „Tvarovacie nástroje“ dnešnej spoločnosti robia z ľudí občanov, zamestnancov, konzumentov a daňových poplatníkov. Štátny úradník vytvoril „správne“ osnovy pre celé generácie. Určil, čo by sme mali všetci vedieť. Čo je potrebné sa naučiť a čo je treba zabudnúť. Nedbal na príslovie: „Kde idú všetci spoločne tou istou cestou, tam hrozí, že aj spoločne zablúdia.“

Kreativita je silná zbraň, s ktorou sa rodí každý. Je vysoko cenená. Tak, ako každá vzácna komodita. Školstvo si to plne uvedomuje a robí všetko preto, aby bola kreativita i naďalej nedostatkovým tovarom. Bezmyšlienkovité bifľovanie zastaraných textov, memorovanie a opakovanie po väčšine zvíťazili nad logickým myslením, konštruktívnou kritikou a individualitou.

Pár rád na záver

Myslite sami za seba. Ak ste pevne presvedčený o správnosti svojho postoja, trvajte na ňom. Vždy však majte na mysli, že aj vy sa môžete mýliť. Majte myseľ otvorenú a nebráňte sa novým názorom. Aj väčšinový názor môže byť správny. Veľa inteligentných ľudí trpí nedostatkom pokory. Nič nebráni pochopeniu nových vecí viac ako presvedčenie o vlastnej neomylnosti. Nový názor môže byť kontroverzný, radikálny, odvážny, správny i nesprávny. Dôležité je mať na pamäti, že osoba, ktorá zastáva akokoľvek nezvyčajný názor, nie je stelesnením zla. Názor sám o sebe nemôže byť zlý, ani nebezpečný. Slepé nasledovanie ideí, dogma, či tabu sú skutočným nebezpečenstvom. Ak vás nabudúce niekto nazve nenormálnym, skúste to brať ako kompliment.

2,774 celkovo návštev, 3 návštev dnes