Menej štátu

8 dôvodov, prečo si myslím, že štát zabraňuje pokroku.

Rád by som sa podelil o moje osobné dôvody, prečo štát vnímam ako reálnu brzdu technologického pokroku v spoločnosti. Morálne dôvody (do akej miery má štát právo vynucovať násilie voči občanom pre kolektívne blaho spoločnosti) neuvádzam, kedže ide o dôvody diskutabilné v spektre socialistov či libertariánov.

Je potrebné si uvedomiť, že historicky cieľom štátu bolo, je a bude čo najviac zachovať tzv. „status quo“ využitím monopolu na regulácie a zákony, a teda udržať v chode rentabilitu biznisov v danej dobe veľkých a vplyvných firiem ako aj spokojnosť demokratickej masy, ktorej existencia by bola výrazne ohrozená novými technológiami.
Nutné podotknúť, že pokusy štátu znemožňovať alebo regulovať rozvoj nových technológií zabraňuje napríklad dobrovoľným výmenám (v prípade zdieľanej ekonomiky), čo prakticky vždy vedie k nižšiemu blahobytu v spoločnosti.

1. Štátny monopol na podnikateľské licencie

Poznám desiatky ľudí, ktorí sú veľmi šikovní a schopní, ale do podnikania sa nikdy nepustili, lebo majú príliš veľký strach z byrokracie a záväzkom voči štátu, o ktorých si myslia, že by ich neboli schopní splniť. Byrokracia štátneho monopolu na podnikateľské licencie teda nezvyšuje, ale práve znižuje potenciálnu produktivitu ľudí, ktorí podliehajú týmto obávam. V niektorých krajinách (napríklad USA) je toto podstatne jednoduchšie, kedže živnostníkom je prakticky každý človek, ktorý môže ráno predávať hotdogy, na obed robiť Uber vodiča a večer predávať lístky do kina. Nepotrebuje na to žiadne nezmyselné živnostenské oprávnenia ako je to v prípade byrokratického podnikania na Slovensku.

Keď som takmer pred 10-timi rokmi zakladal moju prvú slovenskú firmu, vnímal som štát ako vydavateľa podnikateľských licencií (živnosť/sro/..) a s tým spojenú byrokraciu (zakladanie firmy, vedenie účtovníctva, registrácia na množstve úradoch, platenie odvodov, množstvo pravidelných výkazov rôznym štátnym inštitúciám) za nevyhnutnosť. Niečo, bez čoho jednoducho podnikať nejde, niečo, čo predstavuje nevyhnutný legislatívny a právny rámec na čestné a férové podnikanie.

Po 10-tich rokoch podnikania môžem verejne povedať, že si to už nemyslím.

Štátne licencie na podnikanie a jeho regulácia podnikaniu nielenže škodia, ale častokrát úplne znemožňujú jeho naštartovanie.

V globálnom svete online biznisu, kedy ktokoľvek si dokáže jednoducho založiť na pár kliknutí zahraničnú firmu (napríklad Estónsku vrátane bankového účtu), stojí za zamyslenie či je stále dobrý nápad využívať akýkoľvek slovenský právny subjekt spätý s byrokraciou a socialistickými praktikami slovenských štátnych inštitúcií. Tí, ktorí radi experimentujú, môžu vyskúsať zahraničné právne subjekty,ktoré podliehajú nulovému daňovému zaťaženiu s čím automaticky odpadá veľké množstvo byrokracie (napríklad povinnosť si viesť účtovníctvo).

V blízkej budúcnosti bude možné úplne sa odpúťať od štátnych monopolov na podnikanie — založiť a podnikať využitím plne decentralizovaných autonómnych organizácií (DAO, DAC), ktorých pravidlá fungovania (napríklad spoločenská zmluva) bude možné zadefinovať pomocou inteligentných kontraktov („smart contracts“) uložených v blockchaine. Právny stav týchto decentralizovaných mimoštátnych spoločností je síce momentálne stále nejasný — ak si klienti a poskytovatelia využívajúci DAO budú navzájom veriť, je možné, že transformácia z „národnych“ právnych subjektov na DAO nastane skôr ako si to štátni úradníci stihnú všimnúť.

Už teraz môžete svoje služby a produkty ponúkať bez právneho subjektu na plne decentralizovanej platforme OpenBazaar za bitcoiny či inú kryptomenu a využívať interný OpenBazaar reputačný mechanizmus. O pár mesiacov bude k dispozícii verzia 2.0 s podporou IPFS, čo bude znamenať možnosť používať OpenBazaar s Tor anonymizáciou, teda bez možnosti zo strany štátu monitorovať, regulovať či zastaviť predajcov, ktorí nemajú potrebnú „štátnu“ podnikateľskú licenciu.

O pár mesiacov môžeme tiež čakať prvú stabilnú verziu Shadow projektu, ktorý predstavuje plne decentralizovanú platformu na anonymné obchodovanie s vlastnou kryptomenou.

Zosumarizujme si teda budúcnosť online podnikania:

• štátne podnikateľské licencie na podnikanie nebudú potrebné (vzťahy medzi spoločníkmi zadefinujete inteligentnými kontraktmi nad blockchainom)
• bankové účty nebude potrebovať — infraštruktúra bitcoinových a iných altcoin služieb (SEPA brány, bitcoin/altcoin debetné karty, zmenárne atď) je už teraz tak rozvinutá, že pri online biznise bankový účet nepotrebujete. Ak sa vám nepáči bitcoin, môžete si vyskúsať z veľkého množstva altcoinov. Niektoré (napríklad Monero, ZCash, ZCoin) vďaka svojej anonymite už teraz môžeme pokladať za plnohodnotnú anonymnú digitálnu hotovosť, ktorú podobne ako normálnu fyzickú hotovosť nejde nijakým spôsobom zo strany štátu sledovať alebo monitorovať
• svoje produkty alebo služby dokážete predávať na decentralizovaných trhoch (napríklad OpenBazaar alebo Shadow Project), kedy vďaka decentralizácii a použitiu anonymných kryptomien, štáty nedokážu nijako intervenovať do vášho biznisu, identifikovať ho, prípadne ho zhodiť len kvôli tomu, že na to nemáte tú správnu „štátnu“ podnikateľskú licenciu
• ako konzument už nebudete potrebovať štátnu ochranu spotrebiteľa a veci s tým súvisiace (napríklad obchodnú inšpekciu, zákonník práce apod) — bude vám stačiť vhodne zvoliť reputačný systém či „escrow“ služba, ktorá vám zabezpečí maximálnu čestnosť a spoľahlivosť zo strany predávajúcich, a to dokonca aj v situácii, kedy produkty či služby budete nakupovať od úplne anonymných predajcov
• a čo je najdôležitejšie, bude úplne irelevantné či sa čokoľvek vyššie uvedené štátnym štátnym úradníkom páči alebo nie — novodobé online podnikanie totiž už štát nepotrebuje

Som presvedčený o tom, že možnosť slobodne podnikať bez byrokracie a štátnych licencií, ako aj možnosť nenechať sa okradnúť štátnymi parazitmi, dokáže celosvetovo plošne zvýšiť prosperitu všetkých ľudí, ktorí sú produktívni a vytvárajú hodnoty.

Samozrejme, že v prípade, že budete ako zákazník vyžadovať, aby váš dodávateľ služby alebo produktu disponoval štátnou podnikateľskou licenciou, predpokladám, že takúto možnosť (pokým štáty budú existovať) naďalej budete mať. Je ale isté, že si za tento „komfort“ extra štátnej regulácie extra priplatíte.

2. Štátny boj proti zdieľanej ekonomike

Zdieľaná ekonomika síce nevytvára nový kapitál, vďaka technológiám umožňuje ale jeho lepšie a dokonalejšie využitie a teda nižšie transakčné náklady (za zmienku stojí minimálne Uber a Airbnb). Napriek tomu, že je preukázateľné, že zo zdieľanej ekonomiky dokáže plošne benefitovať obrovské množstvo ľudí, stále sme svedkami silných lobbyistických tlakov, vďaka ktorým je zdieľaná ekonomika buď výrazne regulovaná alebo úplne zakázaná (napríklad nedávny zákaz Uberu v Budapešti, zákaz Airbnb v Berlíne či Barcelone).

Zákazníci musia kvôli uvedeným štátnym zákazom platiť za predražené pofidérne taxíky či predražené hotely. Vlastníci osobných áut, ktorí by si dokázali vďaka Uberu privyrobiť, sú častokrát nezamestnaní a nehnuteľnosti, ktoré by dokázali byť potenciálne využité, naopak chátrajú. Zdieľaná ekonomika nielenže znižuje transakčné náklady, ale je aj ekologická, kedže viacero ľudí môže zdieľať jeden prostriedok.

Zákaz zdieľanej ekonomiky nielenže znižuje prosperitu v danej spoločnosti (a udržuje výhradný biznis úzkej skupiny firiem ako taxikárov alebo hoteliérov), ale pod hrozbou násilia znemožňuje poskytovanie a následne akceptovanie služieb na ktorom sa obe strany dobrovoľne dohodnú.

Nutné podotknúť, že zákaz zdieľanej ekonomiky má aj sekundárny negatívny dopad napríklad na turizmus v danej oblasti (osobne napríklad preferujem mestá, kde je lacná doprava či ubytovanie a zdieľaná ekonomika k tomu jednoznačne prispieva).

Kedže dopyt po službách zdieľanej ekonomiky je väčši ako úradníkova túžba ich zregulovať alebo úplne zakázať, sme svedkami prvých decentralizovaných implementácii zdieľanej ekonomiky, ktoré nejde ani zakázať, ani zregulovať (napríklad Arcade.city ako decentralizovaná náhrada Uberu, podobnú decentralizovanú náhradu môžeme očakavať aj v prípade služby Airbnb).

V dobe, kedy budeme mať decentralizovanú aplikáciu (niečo ako „Uber na všetko“) umožňujúcu peer-to-peer prepojiť ľubovoľného poskytovateľa akejkoľvek služby s jeho zákazníkom kdekoľvek na svete a zaplatiť kryptomenou, už nebudeme vôbec rozumieť štátnemu spiatočníckemu korporativizmu s vysokými transakčnými nákladmi, ktorého sme momentálne obeťami.

Ak sa chcete dozvedieť viac informácií o zdieľanej ekonomike, tak odporúčam podcast Róberta Chovanculiaka o zdieľanej ekonomike, transakčných nákladoch, uberi a súkromných školách v slumoch, prípadne publikáciu INESS Menej regulácie, viac reputácie.

3. Štátny boj proti kryptomenám

Štátny boj proti kryptomenám vo forme ich démonizácie, regulácie či úplneho zákazu prebieha už teraz v plnom prúde na celom svete a môžeme očakávať, že tento boj bude v blízkej dobe zo strany štátov ešte agresívnejší. Sú to práve kryptomeny, ktoré ľudom po veľa rokoch vracajú finančnú slobodu (štát vám dokáže zhabať nehnuteľnosť, zastaviť vašu podnikateľskú licenciu, zmraziť vaše bankové účty či zhabať zlato alebo iný majetok — k vašim bitcoinom či inej kryptomene sa ale nedostane). Bitcoinové účty nejde zablokovať alebo zmraziť a to nezávisle od toho, čo si o tom myslí finančný úrad. Podobne nie je možné zistiť, akým množstvom kryptomeny disponujete a koľko z toho vám štát v mene „kolektívneho blahobytu“ môže zhabať.

Kryptomeny umožňujú ľuďom, kde štát skolaboval či spôsobil hyperinfláciu, prežiť. Vďaka bitcoinu milióny ľudí na svete a to aj v zaostalých krajinách, ktorí nemajú bankový účet alebo si ho z nejakých dôvodov nedokážu vytvoriť, môžu slobodne obchodovať a vymienať si svoje produkty či služby. Stačí im na to len jednoduchý smartfón.

Reguláciou alebo zákazom kryptomien, štát znemožňuje ľudom na celom svete jednoducho a instantne obchodovať. A núti ich do predražených služieb (napríklad Western Union) alebo predražených a regulovaných bankových účtov, ktoré dokáže kedykoľvek zmraziť alebo zastaviť.

V situácii, kedy máme už k dispozícii plne anonymné decentralizované kryptomeny (Monero, ZCash, ZCoin) či decentralizované zmenárne, je evidentné, že štát v boji proti kryptomenám bez drastického obmedzenia našej slobody, nedokáže zvítaziť. Stále ale dokáže strpčiť život obrovského množstva ľudí, ktorí sa rozhodnú preferovať kryptomeny pred fiat peniazmi, vystaviť ich kriminalizácií a spraviť z nich obetných baránkov na tŕnistej ceste do bezštátneho monetárneho systému.

4. Monopol na kontrolné a regulačné mechanizmy

Na začiatok si položme pár otázok:

„Čo sa týka dopravy, dôverujete viac Uberu alebo štátom licencovaným taxikárom?“

„Čo sa týka reštaurácií, dôverujete viac ratingom na Foursquare/Tripadvisorom/Michelin alebo štátnej hygienickej kontrole?“

„Čo sa týka kvality jedla, dôverujete viac štátnej potravinovej správe alebo výsledkom dTestu?“

Aj napriek, že na všetky tri otázky odpoviete v prospech štátu (dôverujete štátom licencovaným taxikárom, štátnej hygienickej kontrole a štátnej potravinovej správe), je obrovské množstvo ľudí, ktorí štátu v týchto oblastiach jednoducho nedôverujú a preferujú neštátne reputačné / ratingové systémy. Napriek tejto nedôvere, služby a produkty, ktoré sa rozhodnú zakúpiť, štátnym kontrolám a reguláciam musia podliehať, čo automaticky (niekedy celkom výrazne) navyšuje cenu. Neexistuje v prípade výrobcov produktov alebo poskytovateľov služieb možnosť „opt out“, teda možnosť vyhnúť sa (častokrát úplne nezmyselným) kontrolám/reguláciam zo strany štátu a použiť súkromné reputačné systémy (ako používa Uber, Foursquare, Tripadvisor a iné). Vysoko pozitívne hodnotení Uber vodiči či podobne vysoko hodnotené reštaurácie na Foursquare/Tripadvisore, jednoducho musia naďalej spĺnať štátne kontroly a regulácie, a to nezávisle od toho či ich klienti alebo pasažieri dôverujú štátnemu kontrolnému systému (ktorý častokrát zbytočne navyšuje ceny a podlieha klientelizmu a korupcie) alebo nie.

Možnosť „opt out“ na kontrolné a regulačné mechanizmy štátu v prospech kontrolných a regulačných mechanizmov súkromnej sféry je podľa mňa úplne nevyhnutná vec v súčasnom digitálnom svete. A pokladám za nemorálne, neférové a anti-pokrokové, aby cena produktov a služieb bola pod hrozbou násilia navyšovaná o náklady spojené s naplňovaním štátnych kontrol a regulácií v prípade, že to klienti explicitne nevyžadujú alebo preferujú súkromné reputačné/ratingové mechanizmy.

5. Štátny boj proti drogám

Štátny boj proti drogám na celom svete usmrtil štátisíce nevinných ľudí, ktorí sa buď stali obeťami konfliktov narkomafií a narkobarónov (Mexiko je veľmi žalostný príklad) alebo umreli na predávkovanie nekvalitnými drogami s nebezpečnými prímesami, pretože si nedokázali na čiernom trhu zabezpečiť kvalitné a čisté drogy od reputovaného predajcu.

Sme svedkami toho, že dekriminalizácia všetkých drog reálne funguje (Portugalsko, kde už 15 rokov sú dekriminalizované všetky drogy vďaka čomu pokleslo množstvo ľudí závislých na opiátoch ako heroín, prípadne celá západné USA, kde je marihuana už kompletne legalizovaná na rekreačné aj medicínske účely a to bez zjavného negatívneho dopadu na spoločnosť).

Okrem toho štátny boj proti drogám znemožňuje pre ľudstvo dôležitý výskum psychadelických drog, ktoré by nám reálne mohli pomôcť pri liečení veľkého množstvo psychických chorôb, pacientom v mortálnom štádiu vysporiadať sa s vlastnou smrťou alebo lepšie pochopiť ako funguje náš mozog a naše vedomie.

Viac informácii, prečo je v progresívnej spoločnosti nevyhnutné legalizovať všetky drogy som zosumarizoval v nasledujúcom článku.

6. Selektívna štátna podpora

O nemorálnosti štátnej podpory (a čo s tým) som napísal rozsiahlejší článok na menejstatu.sk. Selektívna štátna podpora vytvára prudkú asymetriu prerozdeľovaných peňazí v prospech privilegovaných a výrazne deformuje trh a samotné platy. Ak podnikáte, tak by ste mali byť vždy proti privilegovanému a selektívnemu prerozdeľovaniu štátnych dotácií, nakoľko vás to ako firmu (pokým nie ste vyvolený šťastlivec) vždy diskriminuje.

7. Zoštátňovanie a cenzúra Internetu

Znie to neuveriteľne, ale od roku 2017 máme na Slovensku reálnu cenzúru Internetu. Napriek tomu, že tento korporativistický zákon je prezentovaný ako boj proti nelegálnemu online hazardu, ide historicky o prvú plošne vynucovanú cenzúru Internetu na Slovensku.

Detailnejšie vysvetlenie o čo presne ide tu.

To, čo sa reálne na celom svete deje je, že tzv. proces „zoštátňovania Internetu“, t.j. proces, kedy štát si uzurpuje kontrolu nad Internetom. Vo vyspelých krajinách je cenzúra Internetu zaobaľovaná do boja proti terorizmu, detskej pornografii, organizovanému zločinu, extrémizmu či ochrany intelektuálneho vlastníctva. Niečo, čo v konečnom dôsledku chráni Internetového konzumenta pred negatívnými vplyvmi (o ktorých štát rozhoduje, aké sú to).

Nutné podotknúť, že rozširovanie štátnej cenzúry v čase vždy rastie (nikdy neklesá), takže „blacklisty“ zakázaných stránok slovenského Internetu sa v čase budú len rozširovať, podobne ako je to v iných štátoch, kde cenzúra Internetuje je už v rozkvete.

Vzhľadom k tomu, že štáty majú kontrolu minimálne nad terestriálnou infraštruktúrou Internetu, je potrebné uvažovať nad potenciálnym využitím satelitného Internetu (ktorý v necenzurovanej forme bude zrejme dostupný aj na Slovensku) ako aj nad vybudovaním mimo-štátnej sieťovej infraštruktúry (napríklad projekt FunkFeuer). Zoštátňovanie a cenzúra Internetu automaticky tiež vedie a bude viesť k použitiu šifrovaných technológii a v diktátorských krajinách, kde sú šifrované technológie už zakázane alebo regulované, k použitiu steganografie (napríklad projekt obfsproxy).

Je potrebné si uvedomiť, že žijeme v období, kedy súčasné technológie nám prakticky zadarmo umožňujú dosiahnúť historicky najväčšiu digitálnu slobodu. A to aj napriek snahám štátov mať maximálnu kontrolu nad našou komunikáciou a naším správaním v online svete.

Problematike ochrany digitálneho súkromia sa venuje napríklad „Cryptoparties“ organizované všade na svete.

8. Štátny boj proti automatizácii

Štátny boj proti automatizácii (a robotizácii) už reálne prebieha a osobne očakávam v najbližšej dobe jeho veľmi agresívnu formu — zrejme hneď potom ako dôjde k masívnemu rozšíreniu plne autonómnych áut, ktoré kompletne nahradia milióny vodičov na celom svete (v Pittsburgu už teraz jazdí Uber s plne autonómnymi autami).

V tomto bode je dobré si opätovne ozrejmiť ako funguje náš demokratický systém. Odhliadnuc od korupcie a korporativizmu, ktorý natívne súvisí s monopolom štátu na regulácie a zákony, demokracia je postavená na hlasoch väčšiny ľudí, ktorých záujmy preferuje. Politikov v demokracii, ktorí chcú zvíťaziť ako aj tých, ktorí sú pri moci, obvykle nezaujímajú menšiny, ale názory más, ktoré rozhodujú o ich ďalšom politickom osude.

Ak proces automatizácie v blízkej dobe prebehne príliš rýchlo a obrovské množstvo ľudí v spoločnosti sa prakticky zo dňa na deň stane nezamestnanými (a neproduktívnymi), myslím si, že samotní politici, ktorí sú závislí na demokratických hlasoch tejto masy, prístupia k radikálnemu boju proti technologickému pokroku — napríklad zákazom autonómnych áut alebo takej drastickej regulácií, prípadne zdaneniu, kedy bude ekonomicky nerentabilné nové technológie nasadzovať alebo používať.

Vraciame sa k pôvodnej myšlienke článku — cieľom štátu bude čo najviac zachovať tzv. „status quo“ využitím monopolu na regulácie a zakony, a teda udržať v chode ako rentabilitu biznisov veľkých a vplyvných firiem, tak spokojnosť „neproduktívnej“ demokratickej masy, ktorej existencia bude výrazne ohrozená novými technológiami.

Politici sa dokážu s automatizáciou, ktorá ohrozí biznisy ich sponzorov ako aj existenciu ich voličov, vysporiadať aj menej radikálnym spôsobom — zavedením „základnej mzdy“. Základna mzda síce nie je eticky konzistentná (na jej vyplatenie je samozrejme potrebné okradnúť množstvo produktívných ľudí a to bez ich súhlasu), v budúcnosti môže ale predstavovať jediné riešenie ako sa štát dokáže udržať vo svete technológií, ktoré dokážu vytvoriť viac ako z polovice populácie nezamestnaných ľudí, a teda veľmi nespokojných voličov tlačiacich na zachovanie svojho životného štandardu. V prípade základnej mzdy je potrebné sa samozrejme zamyslieť nad jej adekvátnou výškou — aby nebola príliš vysoká na to, aby ľudí demotivovala naďalej pracovať a súčasne príliš nízka, aby nevznikali vzbury vedúce k politickému zastaveniu alebo obmedzeniu rozširovania nových technológií.

„Technology leads, politicians just follow“

Môj kamarát Frank Braun na svojej prednáške kedysi povedal, že sú to práve technológie, ktoré spoločnosť posúvaju dopredu, nie neproduktívni politici snažiaci sa o udržanie „status quo“.

Ako kryptoanarchista si myslím, že technologický rozvoj nie je kompatibilný so štátom, pretože sú to práve technológie, ktoré ho umožňujú na rôznych úrovniach kompletne nahradiť (monopol na podnikateľské licencie, regulácie zákony, monetárna politika, centralizované registre atď) a sú to práve technológie, vďaka ktorým štátna politika prestáva byť technicky vynucovateľná.

Snowden: Coincidentally, new technologies raise the possibility of unstoppable tax protests.

A myslím si, že vzhľadom na exponenciálny rast a rozširovanie technológii, bude udržanie „status quo“ spoločnosti zo strany štátu možné len tvrdými despotickými zákonmi a digitálnou diktatúrou.

7,303 celkovo návštev, 1 návštev dnes