Soľ nad zlato alebo zlato nad soľ?

Snáď každý pozná slovenskú rozprávku Soľ nad zlato od Pavla Dobšinského. Pokúsim sa vám ju teraz podať z trocha inej perspektívy. Konkrétne z perspektívy neoklasickej ekonómie, ktorej priekopníci (Menger, Javons a Walras) položili základy nového revolučného prístupu v ekonómii.

Rozprávka začína premýšľaním sa starého kráľa o tom, ktorá z jeho troch dcér by sa mala stať kráľovnou. Po pravdepodobne nie moc dlhých a hlbokých úvahách sa rozhodol odovzdať kráľovstvo tej dcére, ktorá mu z jeho pohľadu najlepšie vyzná lásku. Vcelku originálna alokačná technika, ktorá, ako ukážeme, zanecháva niekoľko otvorených otázok. Ale postúpme ďalej v napínavom príbehu. Najstaršia dcéra Austriana vedomá si monetárnej funkcie zlata prirovnala svoju lásku k otcovi k tejto komodite. Stredná dcéra opísala svoju náklonnosť cez lásku k zelenému vienku. Keď ku kráľovi prišla tretia dcéra spýtal sa jej: „No dobre; a ty, dcérko najmladšia, akože ma ty ľúbiš?“, na čo Maruška odpovedala: „Ja, tatuško, ľúbim si vás ako soľ!“ a pozrela sa milo na otca. Ten však neprejavil žiadne pochopenie pre snahu najmladšej dcéry byť originálnou a obratom ruky ju nechajú, ako bolo zvykom trestať deti ešte pred vynájdením televízie a počítača, vyhostiť z kráľovstva.

Rozprávka potom pokračuje v rýchlom spáde. Maruška emigrovala. Niekto alebo niečo preklialo kráľovstvo a všetka soľ sa premenila na zlato. Pre naše potreby môžeme predpokladať, že kráľovské ministerstvo pokladu uvalilo prohibitívne vysoké clo na soľ v snahe ochrániť domáce solvary. Koniec koncov dá sa predpokladať, že v tomto období sa naprieč rozprávkovým svetom šírili merkantilistické myšlienky. Ale späť k príbehu. V kráľovstve po počiatočnej radosti z bohatstva prišla studená sprcha v podobe neslanej praženice na raňajky a nedochutených rebierok na obed. Svoje čaro stratil aj chleba s masťou na večeru a do toho všetkého nepríjemná cválajúca inflácia. Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Najmladšia dcéra sa vrátila. Priniesla so sebou aj nejakú tu soľ. Cenová hladina sa ustálila a pokračovala v miernom každoročnom poklese. A o par rokov neskôr napísal Adam Smith knihu Bohatstvo národov, kde merkantilistov slovami Davida Hume „rozsekal, rozdupal, roztrhal na kusy nebo zomlel na prášok“. (aj keď tieto slova predniesol pri inej príležitosti).

Celou rozprávkou sa tiahne morálna pointa, ktorá je koniec koncov vyjadrená už v samotnom názve, a to že odpoveď najmladšej sestry bola tá najlepšia, že soľ je skutočne nad zlato. Otázka teraz znie, spravil otec na začiatku naozaj nesprávne rozhodnutie? Platí teda, že soľ nad zlato, alebo zlato nad soľ?

Snaha prísť s odpoveďou na otázku nás privádza k dvom konceptom. Hodnota a užitočnosť. Zlato sa zdá byť hodnotné, na druhu stranu už menej užitočné a soľ naopak – zdá sa byť užitočná, ale jej hodnota už relatívne nižšia. Hodnotu tak nie je možné rozpoznať podľa užitočnosti a užitočnosť nám nehovorí nič o hodnote. Čo je to teda hodnota?

Práve tu prichádzajú na scénu priekopníci ekonomickej revolúcie. A prichádzajú so zaujímavou odpoveďou. Odpovedajú, že samotná formulácia otázky je nesprávna. Odpovedajú, že hodnotenie je čisto subjektívny akt jednotlivca a tento akt je demonštrovaný do objektívneho sveta prostredníctvom konania, ktoré sa vždy odohráva v hraničných veličinách. Preto pýtať sa na hodnotu soli samotnej, teda molekulu chloridu sodného NaCl je čisto filozofická otázka bez odpovede.

Správne položená otázka znie, koľko soli je nad koľko zlata. Koľko soli je hodnotnejšie ako koľko zlata. Ak chceme túto otázku zodpovedať a pritom brať do úvahy všetky relevantné faktory (objektívne – fyzikálne aj subjektívne – hodnotové) neostáva iná možnosť len nechať ľudí dobrovoľne a vymieňať vlastnícke tituly k zlatu a soli. Výsledkom následnej činnosti, ekonómami tiež nazývanej konkurencia, bude výmenný pomer medzi statkami navzájom, alebo medzi nimi a všeobecne prijímaným výmenným prostriedkom – peniazmi.

Takýto pomer/cena predstavuje jedinú interpersonálne porovnateľnú, vyjadriteľnú a pochopiteľnú odpoveď o hodnote. Cena tak predstavuje informáciu, ktorá berie do úvahy objektívnu užitočnosť (kauzálna schopnosť uspokojovať potrebu) , subjektívnu hodnotu (intenzívnosť pociťovanej potreby) a zároveň relatívnu vzácnosť (pomer hraničnej jednotky ku celkovej zásobe statku). Takáto cena však vznikne len splnení určitých podmienok. Ľuďom ako autonómnym bytostiam je umožnené slobodne konať a teda aj zapájať sa do dobrovoľných výmien. Čo predpokladá existenciu súkromného vlastníctva, ktoré nie je ničím iným ako spoločenský vytvorenou vzácnosťou – spoločenským obmedzením pri disponovaní a rozhodovaní sa o statkoch.

Názornú ukážku prepojenia ceny a hodnoty môžeme nájsť v kráľovstve po prekliati (uvalení cla). S poklesom zásob soli, rástla pre jednotlivcov hraničná hodnota každého zrnka soli, čo vyústilo do vysokých cien na čiernom trhu. Pozor, to však neznamená, že cena je alebo by mala byť dokonalým odzrkadlovateľom subjektívnej hodnoty, tá vždy bola a ostane spojená výhradne s jednotlivcom a jeho hraničným úsudkom.

6,754 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

14 odpovedí

  1. Avatar
    jún 16, 2013

    ad: “ Práve tu prichádzajú na scénu priekopníci ekonomickej revolúcie. “
    .
    Toto je presne ten dôvod, prečo ja ekonomické prekáračky rôznych ekonomických „škôl“ nemám nikdy šancu pochopiť. Pre mňa tú závery, uvedené napríklad aj v tomto článku, natoľko jasné, primitívne, že nechápem, čo je na tom priekopnícke. Prečo sa tomu vôbec venovať na vedeckej úrovni.
    .
    Pochopil som len toľko, že drvivá väčšina spoluobčanov to chápe presne opačne, resp sa im tie závery nezdajú triviálne.
    .
    A to som pritom absolvoval nespočetne diskusií o vraj efektívnom trhu a trhovej cene. A stále nechápem, ako môže existovať nejaká pre všetkých rovnaká cena, keď reálne sa výmenný pomer predsa týka len a práve jedinej konkrétnej transakcie v konkrétnom okamžiku a za konkrétnej situácie.
    .
    Ja používam takýto príklad:
    Sú dvaja chovatelia dobytka, jeden má dvoch býkov a druhý dve kravy. Obaja chcú rozšíriť svoj chov. Prebehne výmena s výmenným pomerom 1 krava za 1 býka. Stanovila sa vraj trhová cena. Ktorá však okamžite po vysporiadaní transakcie prestáva platiť. Motivácia, resp. príslušné preferencie pre výmenu už neexistujú.

    Thumb up 7 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 17, 2013

      Vsak o medznych nakladoch nikto od marginalistickej revolucie spory nevedie.
      A k tomu, co pises. O cene, ktora prestala platit, tak ano, tychto dvoch sa uz netyka, ale ked vidis, ze sa okolo predava liter polotucneho mlieka za 50 centov, tak bude asi nerozumne rozbehnut vyrobu, kde by si ty vyrabal liter za Euro (alebo musis vykomunikovat, ze to je „ine“ mlieko). Ale ak su minule ceny iba historickym faktom, tak preco nie, ze?
      Samozrejme, ze ta zaujima buduca cena a nie minula, ale minule ceny ti poskytuju odhad pre buduce. Neviem ako ty, ale sa nelakam pred vstupom do Sparu, ci bude bezlaktozove mlieko stat 1, 5 ci 10eur.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    jún 17, 2013

    Keby sme nemali sociálny štát možno by sme mohli aj o tej soli a jej TRHOVEJ hodnote.
    Ale denne vidíme ako sa ceny dvíhajú ak sa dáva zo „štátneho“ svojim.
    Fotovoltaika KDE štát cez regulačný úrad schválil a garantuje 4x viac pri výrobe cez solárne panely ako drobným výrobcom cez vodné elektrárne. Potom sa čudujeme prečo podnikatelia majú vysoké ceny elektrirny a my všetci vysoké ceny výrobkov a služieb.
    O cenách stavebných prác hovorí posledná zákazka Váhostavu = štát zaplatí Váhostavu 3x viac ako bola nižšia ponuka za tie isté práce.
    Pri súdnom spore so spoločnosťou Achmea (vlastník Unionu) štát zaplatil právnikom 8x viac ako zaplatila Achmea svojim. Tí štátom platení prehrali a dostanú za svoje „služby“ toľko ako bola hodnota sporu.
    Hovoriť o cene ako ekonomickej veličine za týchto sociálnych podmienok je komédia a nie rozprávka.
    Keby niekto dodával štátu soľ Určite by bola 10x drahšia ako je je bežná cena v obchode…

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 17, 2013

      nuž, maš pravdu. Ale pravdou je aj to,že tie fakty, ktoré uvádzaš, poznaju všetci ludia, ktorí ich chcú poznať. A väčšina to vôbec nevadí , resp,. väčšine sa to páči.
      V tomto absurdistane je šialené skoro všetko.
      Tu už ťažko dávať nejaku náplň pojmom DOBRO a ZLO. Ked sa zlodejstvo páči ludom , ktorí sú okrádaní — je to ZLO ?

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 18, 2013

        Autor článku píše o rozprávke a ja som dal pohľad na Slovensko.
        Ľudia chcú byť klamaní, chcú aby im niekto sľuboval.
        Vysoké dôchodky, nízke ceny…IBA sľuby.
        To že ich niekto v obchode oberie o 10 centov si všimnú hneď.
        Ak sa berie zo štátneho je to „normálne“ = made in Slovakia.
        Náš národný hrdina je zbojník.
        Nie vedec, umelec, robotník, … Niekto kto dokázal a dokáže niečo vybudovať, vytvoriť..Taký nemajú hodnotu…
        Preto cenovo a „Hodnotovo“ najvyššími a obdivom uznávaní sú „zbojníci“…

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

  3. Avatar
    jún 19, 2013

    Je naivne si mysliet ze bez statu sa dostaneme k nezmanipulovanym cenam. Tomu moze verit iba clovek ktory zije v bubline a nevidi ze ludia manipuluju ceny uplne bezne bez pomoci statu – ci uz sa zamestnavatelia dohodnu na nizsich mzdach, vyrobcovia sa dohodnu na vyssej cene, alebo odbory umelo navysia svoje mzdy. Na svete nikdy nebude existovat trhovy mechanizmus ktory by tomuto mohol zabranit.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

  4. Avatar
    jún 19, 2013

    Nechápem, čo to znamená „zabanovať soľ“. Lebo ľudské telo obsahuje soľ, bez nej by umrelo. Takže určite sa všetka soľ nepremenila na zlato. Ak by sa aj všetka minerálna soľ v doloch premenila na zlato, nezabránilo by to chemikom ju syntetizovať. Alebo bol ban na sodík a chlór zároveň (zložky soli)? Nuž, to by možno šlo: premeniť všetky Na a Cl atómy na atómy zlata, a v ľudskom tele ich ponechať, nech si ešte chvíľu požije. Má niekto iné technické vysvetlenie, ako prebehla premena soli na zlato?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    jún 20, 2013

    Adam Smith bol merkantilista ako hrom. Aby som vas nenapinal, vyplyva to z jeho tu tiez spominanej knihy a najznamejsieho vyroku z nej, o neviditelnej ruke. To co presadzuju aistriani to vzdy konci vojnou a vrazdenim.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 21, 2013

      Necitite sa niekedy v tomto svete sam? Nikto vam nerozumie, vsetci su uplne pomyleni, len vy vidite skrz svoje okno tu skutocnu pravdu. Pravdu, okrem ineho, ze Smith bol merkantilista ako hrom.

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 21, 2013

        to mi napise priaznivec okrajovej ekonomickej skoly? len na slovensku sa nezmozu na nic, len robit poskokov zdruzeniu penty a pomahaju im presadzovat ich zaujmy?

        btw ja zastavam teoriu napisat resp povedat co viem, povedat resp napisat svoj nazor. zastavam nazor, ze panom trhu je spotrebitel. je len na vas ako nalozite s tym, co ja hovorim, alebo pisem.

        „By preferring the support of domestic to that of foreign industry, he intends only his own security; and by directing that industry in such a manner as its produce may be of the greatest value, he intends only his own gain, and he is in this, as in many other cases, led by an invisible hand to promote an end which was no part of his intention. Nor is it always the worse for the society that it was no part of it.“

        PS a nezamienal by som neporozumenie za ignoraciu 🙂

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      jún 24, 2013

      Vidiet ze si tu knihu necital. Merkantilisticke praktiky v nej velmi nepodporoval …

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 24, 2013

        Praveze cital, dokonca mam doma obe jeho veldiela, ale na rozdiel od vas nefiltrujem to co sa mi hodi. A nie som jediny na svete co si vsimol „rozpory“ povedmze medzi dvoma jeho dielami, ale dokonca aj v konkrektnych dielach. Nie nadarmo sa hovori aj o syndrome adama smitha. Smith dokonca pisal o obmedzovani slobody bankarom, aby nevrhavali celu spolocnost do nebezpecia, nepriamo dokonca vyjadril podporu aj buducim odborom a zdruzeniam pracovnikov.

        PS niekedy nestaci iba citat 🙂

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*