Menej štátu

Na jeseň minulého roka som v sérii článkov zhodnotil program vtedy perspektívnej koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu. Vyhodnotil som prakticky všetky časti programu, ktoré mali vplyv na zníženie alebo zvýšenie osobnej a ekonomickej slobody. Ako medzičasom vieme, PS/Spolu sa nedostali do parlamentu, no napriek tomu po 8 rokoch bola vymenená vláda na čele so Smerom za vládu na čele s OĽaNO a premiérom Igorom Matovičom. Verím tomu, že táto vláda bude v konečnom dôsledku viesť v porovnaní s vládami Smeru k zlepšeniu.

No na základe Programového vyhlásenia vlády (ďalej “PVV”) je možné vidieť, že nová vláda bude pokračovať v rôznych deštruktívnych ekonomických omyloch, ktorých sa držali vlády Smeru a navyše k tomu pridá vlastné. Z tohto dôvodu chcem najmä na tieto rizikové zámery poukázať a postupne ich analyzovať v sérii niekoľkých článkov. Toto je prvý z nich a zhŕňam v ňom návrhy s najväčším vplyvom na osobnú, resp. ekonomickú slobodu z týchto sekcií PVV:

• Boj proti korupciii, aby Slovensko bolo férová a transparentná krajina
• Obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého rovnako
• Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva
• Obranná politika a ozbrojené sily

Veľké ambície a prázdne slová

Je to síce trochu divné, no vláda v samotnom Programovom vyhlásení toto Programové vyhlásenie označuje za ambiciózne. No čo sa dá robiť, kto ich už len pochváli, keď nie oni sami? :

Napriek ťaživej situácii si uvedomujeme, že očista Slovenska a sľúbené zmeny pred voľbami nemôžu čakať do konca súčasnej krízy. Predkladáme preto toto programové vyhlásenie, ktoré je najambicióznejším plánom na zmenu fungovania Slovenska k lepšiemu v jeho histórii.

Žiaľ, veľkú časť PVV dopĺňajú v podstate prázdne slová, s ktorými by súhlasila prakticky každá doterajšia slovenská vláda za posledných 30 rokov:

K verejným financiám a štátnemu majetku budeme pristupovať ako dobrí hospodári a nebudeme tolerovať žiadnu korupciu. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú. Včasná a kvalitná zdravotná starostlivosť bude základ a výborné vzdelanie cieľ. Vytvoríme atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu. Chceme Slovensko vnútorne súdržné, silné a sociálne spravodlivé. Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým a slabším. (…) Zmysluplnou informatizáciou premeníme Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu. Efektívnym využívaním fondov EÚ znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného prostredia.

Obzvlášť veľké množstvo prázdnych slov PVV mrhá na zámery boja proti korupcii. Tie skôr vyzerajú ako marketingové reči z populistického predvolebného programu a nie ako konkrétne plány činnosti existujúcej vlády:

Korupcia ničí spoločnosť, znižuje sebadôveru národa a potláča talent a kreativitu jednotlivcov. Korupcia kradne peniaze tam, kde sú najpotrebnejšie – rodinám, dôchodcom, čestným podnikateľom. Korupcia predražuje verejné služby, znásobuje cenu stavby diaľnic, lekárskych prístrojov či informačných systémov.

Papier znesie všetko. Netreba tiež zabudnúť na to, že proti korupcii formálne bojoval aj bývalý premiér Robert Fico, ktorý na úrade vlády napríklad zriadil protikorupčnú linku a o korupcii prednášal aj v zahraničí. Napriek tomu sú však plány novej vlády v porovnaní s Ficovymi plánmi podstatne uveriteľnejšie a PVV popri prázdnych slovách navrhuje aj konkrétne riešenia na boj proti korupcii.

Boj proti korupcii dôležitejší ako prezumpcia neviny?

Žiaľ, v niektorých prípadoch môžu byť návrhy na boj proti korupcii sústredené na nesprávne problémy. Jedným z nich je napríklad snaha sfunkčniť preukazovanie pôvodu majetku:

Posledné roky vnímame na Slovensku obrovskú nespravodlivosť, keď si štát nevie efektívne poradiť s ľuďmi, ktorí sa obohacujú na štáte a nadobudli rozsiahly majetok nelegálnym spôsobom. Počet odsúdených ľudí na základe súčasného platného zákona o preukazovaní pôvodu majetku je nula. Vláda SR prijme novú koncepciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorá odstráni ústavné rozpory súčasného nefunkčného zákona a zavedie efektívny nástroj na postihovanie nelegálnych príjmov.

Tento text je zavádzaním. Pokiaľ totiž súd právoplatne odsúdi osobu za ekonomickú trestnú činnosť, danej osobe typicky prepadne majetok nadobudnutý z tejto trestnej činnosti a s vysokou pravdepodobnosťou sa tiež nevyhne väzeniu. Prakticky tak je vylúčené, aby bol nejaký majetok označený za nelegálny a zároveň by ho jeho majiteľ mohol bez problémov využívať.

PVV tak pravdepodobne hovorí o prípadoch, kedy súdy nepreukázali danú ekonomickú trestnú činnosť, a teda ani nebol legálny dôvod na prepadnutie majetku. Rozhodnutie súdu samozrejme nemuselo byť spravodlivé a ak tomu tak bolo, je potrebné riešiť práve nespravodlivosť daného rozhodnutia. Inak povedané, korupciu je potrebné riešiť “pri zdroji”, teda je potrebné postihnúť samotné korupčné aktivity, nie konať na základe nepriamych náznakov, ako je snaha zlepšiť preukazovanie pôvodu majetku.

Keď sa vláda namiesto toho sústredí na prípady, kedy osoby nedokážu hodnoverne preukázať pôvod svojho majetku, ide o vylievanie vaničky aj s dieťaťom. Ide totiž fakticky o porušenie prezumpcie neviny – už nie súd by musel preukázať ekonomickú trestnú činnosť, ale osoba by pri svojom majetku musela preukázať, že ho nadobudla legálne. Takýto princíp môže zasiahnuť nevinných ľudí, no žiadnym spôsobom nerieši práve prípady osôb, ktorých spriaznení sudcovia oslobodzovali. Koniec koncov, ak by títo spriaznení sudcovia rozhodovali o odňatí pochybne nadobudnutého majetku, môžu ich oslobodiť presne rovnako.

Podobne nezmyselný je aj nasledujúci bod:

Vláda SR považuje za jednu zo svojich priorít predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti, jej odhaľovanie, predchádzanie financovaniu terorizmu a odhaľovanie týchto javov. Legalizácia je spájaná s organizovanou trestnou činnosťou, ktorej hlavným cieľom je zakryť pôvod príjmov z trestnej činnosti, v dôsledku čoho môže byť narušená integrita a stabilita finančného systému, ohrozený vnútorný trh EÚ, ako aj medzinárodný rozvoj. Vláda SR v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vytvorí legislatívny rámec upravujúci problematiku kryptomien.

Vláda tak plánuje proti nelegálnym príjmom bojovať aj prostredníctvom zvýšenia regulačnej záťaže, teda pardón, “vytvorenia legislatívneho rámca” pri používaní kryptomien. Nie je však známe, že by sa kryptomeny používali vo významnej miere na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a už vôbec nie na financovanie terorizmu. Ide tak len o populistický boj a strach z neznámeho, na ktorý môžu opäť zbytočne doplatiť nevinní ľudia.

Populistické hodnotenie boja proti korupcii?

Zaujímavé je tiež to, ako konkrétne chce vláda vyhodnocovať úspechy v boji proti korupcii:

Merateľným výsledkom deklarovaných protikorupčných opatrení je dosiahnuť v rebríčku vnímania korupcie Transparency International zlepšenie o 20 miest oproti aktuálnemu umiestneniu.

Ak si totiž niekto myslí, že Transparency International nejakým spôsobom reálne meria mieru korupcie a vyššia pozícia krajiny v rebríčku tak automaticky znamená zníženie korupcie, tak je na omyle. Transparency International totiž hodnotí len vnímanie korupcie medzi bežnými ľuďmi, nie to, koľko korupcie sa v krajine reálne deje. Minimálne rovnako ako na reálnej miere korupcie tak záleží na marketingu – teda na tom, ako boj proti korupcii komunikuje vláda svojim občanom.

A v tom bude mať nová vláda oproti vládam Smeru minimálne jednu významnú výhodu. Inak povedané, vládou platený pravidelný marketing, ktorý si nedovolil ani Fico:

Vláda SR zabezpečí pravidelné informovanie občanov SR prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev.

Zefektívňovanie štátnych podnikov

Vláda tiež chce zefektívňovať fungovanie štátnych podnikov, najmä prostredníctvom zlepšenia ich obsadzovania:

Súčasťou dobre spravovaného a transparentného štátu je riadenie štátnych podnikov a transparentný výber zástupcov štátu v nich. (…) “Vláda SR zavedie transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.

Problémom však nie je to, ako konkrétne sú štátne podniky obsadzované. Problémom je to, že sa štát vôbec hrá na podnikateľa a množstvo štátnych podnikov stále spravuje. Neexistuje prakticky žiadny dôvod, prečo by štát mal vlastniť nejaké podniky. V čom má štát pri podnikaní konkurenčnú výhodu oproti súkromnému sektoru? Ak by sa dané podniky sprivatizovali, je namieste predpoklad, že by sa dostali do rúk vlastníkov, ktorí budú na ich spravovanie najvhodnejší. Koniec koncov, museli by na to využiť vlastné prostriedky, takže by to bolo v ich najväčšom záujme.

Je prakticky nemožné zistiť presný počet štátnych podnikov a iných organizácií v správe štátu. Na základe štúdia obchodného registra, webstránok jednotlivých ministerstiev, Finstatu, Registra neziskových organizácií a podobných zdrojov sa však môžeme dostať k určitým odhadom. Konkrétna realita organizácií v správe štátu môže vyzerať zhruba takto:

– zhruba 20 štátnych podnikov (vrátane napríklad dostihovej dráhy, alebo kúpeľov, ale aj Železníc SR)

– zhruba 100 akciových spoločností a s.r.o. – vo väčšine má štát 100% podiel, vo zvyšku menší. Podniky sa líšia od najmenších, ako napríklad Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, až po giganty ako sú Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo Slovenský plynárenský priemysel

Veľká časť týchto podnikov generuje stratu. Napríklad Slovenský vodohopospodársky podnik, o ktorom mnoho ľudí ani nepočulo, len za posledné 2 roky vygeneroval stratu vo výške zhruba 47 miliónov eur, čiže zhruba 10 eur na každého občana, vrátane dôchodcov a novorodencov.

Je tak možné očakávať, že len privatizáciou stratových podnikov by štát ušetril minimálne 100 miliónov eur ročne. Ďalšie stovky miliónov by mohol získať na vyššom výbere daní, keďže aj pri odpredaní podniku by štát stále získaval 21% ich zisku prostredníctvom dane z príjmu. Mnoho podnikov je totiž ziskových, no ich zisk je na zanedbateľnej úrovni – a nedosahuje ani mieru inflácie a nie ešte zhodnotenie kapitálu. Napríklad Letisko Sliač pred 2 rokmi dosiahlo zisk 8 158 eur, pritom jej vlastný kapitál je vo výške zhruba 1,8 milióna eur. Letisko tak dosiahlo zhodnotenie kapitálu na krásnej úrovni zhruba 0,45%.

Štát by tak odstránením straty a zvýšením daňových príjmov vďaka vyšším ziskom sprivatizovaných podnikov mohol získať stovky miliónov eur, o ktoré by ľuďom mohol znížiť dane. Samotné peniaze za predaj sprivatizovaných podnikov by mohol použiť na zníženie štátneho dlhu a vďaka následným nižším úrokovým platbám by mohol opäť znížiť dane.

Druhou alternatívou samozrejme stále zostáva prístup, ktorý je presadzovaný v PVV: nekonečné zvyšovanie transparentnosti štátnych podnikov, zakaždým, keď dôjde k výmene vlády.

V PVV sa uvádza, že “Menej korupcie znamená aj štíhlejší štát”. No realita je skôr opačná – štíhlejší štát prináša menej príležitostí na korupciu. A jedným z najľahších spôsobov ako zoštíhliť štát bez toho, aby aj v krátkodobom hľadisku v dôsledku toho trpeli ľudia, je práve privatizácia štátnych podnikov.

Chvályhodný boj proti byrokracii

Niektoré návrhy PVV zaručene zväčšia tlak na rast byrokracie (viac o tom v nasledujúcich článkoch). No iné návrhy PVV, ak budú zodpovedne dodržiavané, môžu naopak regulačnú záťaž znížiť. Tu sú tri príklady:

(vláda SR) zabezpečí dodržiavanie zákazu nepriamych novelizácií právnych predpisov a obsahovo nesúvisiacich novelizácií právnych predpisov (tzv. prílepkov)

v spolupráci s podpredsedom vlády SR a ministrom hospodárstva bude dôsledne predchádzať goldplatingu, t. j. nadpráci pri preberaní legislatívy EÚ; vláda bude dôsledne dbať na to, aby pri transponovaní a aplikovaní sekundárnych právnych aktov EÚ nedochádzalo, okrem odôvodnených prípadov, k zavádzaniu povinností nad rámec ustanoveného rozsahu EÚ; pri takýchto zmenách regulácií bude vyznačené, čo je nevyhnutná povinnosť a čo je vlastná úprava, resp. rozšírenie; v nadväznosti na realizovaný audit goldplatingu bude vláda pokračovať v odstraňovaní neopodstatneného presahu slovenskej legislatívy nad rámec legislatívy EÚ

Vláda SR presadí zásadu, aby pri návrhoch zákonov bola dodržaná dostatočná legisvakančná doba a aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Všetky 3 veci totiž patria medzi dlhodobé príčiny rastu regulačnej záťaže, resp. nízkej právnej istote na Slovensku. Obzvlášť spomínaný goldplating je spôsobuje množstvo škôd. Zvyšovanie regulačnej záťaže zo strany Európskej únie je problémom samým o sebe, no slovenská vláda chce byť často pápežskejšia ako pápež a legislatívu EÚ implementuje s ešte prísnejšími podmienkami, ako vyžaduje samotná Európska únia.

Vládna podpora mimovládnych organizácií

PVV tiež hovorí o tom, že vláda bude vo väčšej miere podporovať mimovládne organizácie, ale napríklad aj dobrovoľníctvo a to aj v oblastiach ako je napríklad boj proti korupcii:

Vláda SR posilní systémové financovanie mimovládnych organizácií, tak ako ich definuje zákon o registri mimovládnych organizácií, a vyhodnotí možnosti rozšírenia asignácie podielu dane z príjmu. Osobitne bude vláda podporovať organizácie, ktoré sa venujú ochrane a podpore ľudských práv, budovaniu demokratického občianstva, odstraňovaniu všetkých foriem diskriminácie, odhaľovaniu korupcie; organizácie zamerané na kontrolu efektivity verejných financií a verejných obstarávaní, prácu so znevýhodnenými a slabšími sociálnymi skupinami, ako aj s obeťami trestných činov domáceho a sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, boj proti konšpiráciám a prevenciu extrémizmu; ako aj organizácie, ktoré sa venujú ochrane pred závislosťami a ich prevencii.

Vláda SR sa hlási k politike podpory dobrovoľníctva (…).

To však je konflikt záujmov a navyše do určitej miery aj oxymoron. “Mimovládne” organizácie totiž už s podporou vlády nie sú celkom mimo vlády, ale sú s ňou spriaznené. Podobne, ak by predstavitelia vlády mali záujem korumpovať, zrejme by nepodporovali organizácie, ktoré budú na túto korupciu poukazovať. A ak záujem korumpovať nebudú mať, protikorupčná kontrola mimovládnych organizácií bude zbytočná.

Netreba tiež zabúdať na to, že aj ak má súčasná vláda tie najčestnejšie možné úmysly, systém podpory spriaznených organizácií, ktoré dnes vybuduje, zdedia jej nasledovníci – čiže dosť možne Smer alebo nejaký jeho nástupca, prípadne kotlebovci. Vládny boj proti konšpiráciám tak môže slúžiť napríklad aj na efektívnejšie šírenie konšpirácií samotnej vlády – ako boli napríklad v minulosti Ficove konšpirácie o Sorosovi alebo aktuálne Kotlebove konšpirácie o čipovaní prostredníctvom vakcín.

Je navyše nepochopiteľné, z akého dôvodu chce vláda podporovať mimovládne organizácie, keď len v správe štátu je pravdepodobne viac ako 200 príspevkových a rozpočtových organizácií a stovky až tisícky ďalších sú v správe VÚC, resp. miest a obcí. Tieto organizácie sa pritom zaoberajú riešením všetkých možných problémov od výmyslu sveta a o množstve týchto organizácií väčšina ľudí pravdepodobne v živote nepočula. Ide napríklad aj o organizácie ako napríklad Slovenský historický ústav v Ríme (paradoxne so sídlom v Bratislave) alebo Tanečné divadlo Ifjú Szivek.

Pred tým, ako by sa vláda rozhodla podporiť mimovládne organizácie, by tak mala zrušiť alebo aspoň zredukovať podporu pre čo najväčší počet existujúcich organizácií, ktoré sú v jej správe. A v ideálnom prípade by namiesto podpory mala radšej peniaze ušetriť a o ušetrené peniaze ľuďom znížiť dane. Predstava vládneho budovania občianskej spoločnosti alebo vládnej podpory “nezávislej” kontroly je totiž absurdná. Nehovoriac o tom, že čím menej aktivít štát vykonáva a podporuje, tým menej je vecí, ktoré je potrebné kontrolovať a chrániť pred korupciou a plytvaním.

1,759 celkovo návštev, 1 návštev dnes