Prečo je Bratislava škaredé mesto

Minulý týždeň sa ku mne dostal zaujímavý text. Na webe New York Times vyšla krátka recenzia na Bratislavu. Tento článok je podľa mňa natoľko trefný, že sa ho oplatí trochu rozpitvať.

Naše hlavné mesto vyšlo z hodnotenia autora veľmi nelichotivo. Ak na jednej strane hovoríme o rímskych fontánach, parížskych strechách, londýnskych parkoch, slovenské hlavné mesto najlepšie charakterizuje slovné spojenie Panelaks of Bratislava.

Samotný fakt, že Bratislava je v očiach návštevníkov škaredým mestom, je podľa mňa natoľko triviálny, že sa mu ani netreba venovať. A to tvrdím ako hrdý Bratislavčan.

Bratislava má tu smolu, že je takým malým, neúspešným súrodencom dvoch štramákov – Viedne a Budapešti. A nech spraví naše hlavné mesto hocičo, nevyhne sa porovnaniu s týmito dvoma premiantmi. Taký Marcel Hossa, odsúdený na porovnávanie s Mariánom.

Ďalším dôvodom neúspechu krásavice na Dunaji je nešťastný spôsob, akým sa turisti do nej dostanú. Pre väčšinu návštevníkov je Bratislava jednodenným odskočením počas pobytu vo Viedni. A cesta z Viedne (petržalská betónová džungľa, Balkán na Hlavnej stanici a rannokapitalistická cesta taxíkom do centra) je taký tunel hrôzy, z ktorého sa nejeden turista už nespamätá.

Prečo ma teda zaujal spomínaný článok, keď považujem šerednosť môjho rodného mestečka za samozrejmú? Pretože recenzent presne vystihol dôvody bratislavskej nevábnosti a ešte aj dokázal naznačiť hlbšie súvislosti.

Momentálne sa pozastavujeme nad pastelovými farbami zateplených panelákov, z ktorého uhla pohľadu zatieňuje Aupark tower UFO na moste SNP, počet billboardov na meter štvorcový. Všetko podružnosti, ktoré si nezasvätený návštevník nemá šancu všimnúť.

Le Corbusier

Le Corbusier

Pritom problémom Bratislavy sú monolity zasadené do kľúčových častí mesta v budovateľskom nadšení predchádzajúceho režimu. Či už je to premostenie národnej galérie, budova slovenského rozhlasu, diaľničná estakáda, ktorá rozčesla a nadobro zničila stredoveké jadro mesta (čiže to, čím sme dnes mohli Viedni a Pešti vytrieť kocúra). A crème de la crème bratislavských rán, petržalské sídlisko, ktoré sprostredkovalo atmosféru pásma Gazy obyvateľom strednej Európy.

O množstve týchto majsterštukov sa bude relevantné percento architektov vyjadrovať pochvalne. Dokonca po svete pozbierali pár cien. A nepopieram, majú svoju brutálnu estetiku. Ale rovnako ako Hitchcockovu scénu v sprche si nechceme prežiť na vlastnej koži, nájde sa minimum ľudí ochotných žiť v mestách z rysovacích dosiek funkcionalistických hipsterov.

Samotná Petržalka, slúžiaca ako nocľaháreň bez akejkoľvek infraštruktúry, je nakoniec zosobnenie Le Corbusierovej predstavy moderného urbanizmu o oddelených mestských zónach na bývanie, prácu a relax. Že podobná racionalizácia v praxi nefunguje, na to stačí bežnému turistovi popoludnie v Bratislave. Autor pôvodného článku trefne poznamenáva, že Corbusierovi by po prechádzke od Námestia hraničiarov po Zrkadlový háj neostávalo nič iné, iba lakonicky skonštatovať „Whoops, I was wrong“ (ja osobne silne pochybujem o schopnosti intelektuálov priznať si chybu, aj keď im tak povediac buchne do nosa).

Smutná otázka, ktorú si ale Bratislavčania musia položiť znie nasledovne.

Prečo za obeť modernej domýšľavosti padla bratislavská synagóga, ale Parížania si nepostavili betónovú magistrálu cez Île de la Cité? Prečo sa stará dedinská Petržalka zmenila na kulisy k post-apokalyptického sci-fi, ale Notting Hill je najlepšou adresou v Londýne. Prečo madridské Prado nemá plechovú fasádu natretú na bordovo, aby nebolo vidno hrdzu?

Jednoducho, prečo urbanistické deštrukčné idei minulého storočia neboli realizované tam, kde ich vyhútali, ale v mojom meste! Netvrdím, že mám na túto ultimátnu bratislavskú otázku tú správnu odpoveď, ale za ten čas som si vytvoril určitú teóriu.

Čo stojí v ceste buldozéru, naštartovanému ambíciou vybudovať racionálne mesto na troskách chybujúcej reality? Je to ten vysmievaný sedliacky rozum so svojou spiatočníckou záľubou v staromilských gýčoch. Konzervatívny pocit, že práca našich predkov má hodnotu, ktorú stojí za to zachovať. A nikde nie je istota, že to nové bude aj lepšie.

Tak tento sedliacky rozum musí vždy na body prehrať s buldozéristom mávajúcim nad hlavou lajstrami urbanistických štúdií francúzskych akademikov.

Jedinou nádejou zdravého rozumu uchrániť dedičstvo predkov pred demoličnou čatou vzletných ideí je právo veta, čiže inštitút súkromného vlastníctva. Že ani sám Le Corbusier za volantom nebude môcť zbúrať krámek so starožitnosťami stojaci v ceste transgalaktickej magistrále, lebo jeho majiteľ si to jednoducho nepraje. Iná nádej neexistuje. Obávam sa, že práve možnosť efektívne brániť súkromné vlastníctvo zachránila historické centrá miest západnej Európy pred bratislavským osudom.

Brutalismus

Brutalismus

Všetky urbanistické rany na tvári Bratislavy boli totiž vykonané v dobe, ktorá súkromnému vlastníctvu, jemne povedané, príliš nepriala. Nejde iba o červenú totalitu. Na zničení bratislavského podhradia má výrazný podiel aj hnedá diktatúra, ktorá vyvraždila pôvodných židovských vlastníkov. A tak nebolo tej duše, ktorej by na zachovaní dedičstva predkov skutočne záležalo.

Tento príbeh sa v moderných dejinách opakuje v svetlo modrom. Možno by sa Považská Bystrica dožila obchvatu namiesto betónovej estakády centrom mesta, keby si občania mohli efektívne brániť svoje domovy. O právo na ochranu súkromného vlastníctva pred raison d’État bude treba bojovať stále.

Ale choďte sa pozrieť do Viedne, Paríža či Londýna – oplatí sa to.

6,910 celkovo návštev, 7 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

22 odpovedí

  1. Avatar
    november 10, 2015

    Ja sa teda o architektúru zaujímam a zároveň dosť cestujem. A teda si radšej ani nepredstavujem, čo by autor tej recenzie na Bratislavu napísal napríklad o takom Ríme (voči Petržalke skutočná hrôza). Nehovoriac o Toronte, či iných „mestách“ Severnej Ameriky. Obávam sa, že toto má len veľmi málo dočinenia so súkromným majetkom.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 10, 2015

      K tomu Rímu radšej priložím aj vysvetlenie.
      https://tibofo.smugmug.com/World-Cities/Rome/i-dmvz8bN/A

      Žiaľ ja si normálne fotím niečo, čo sa mi páči, takže tie fotky, ktoré by sa hodili sem, nemám Ale aj na tej fotke z centra mesta môžete vidieť ošarpané, vyslovene zdevastovane vyzarajúce domy. Kde každý byt má svoju anténu na streche a kábel z nej pekne po šerednej fasáde cez okno pekne k telke 🙂 Bol to skutočný šok, keď sme išli vlakom z letiska cez Rímske švrte panelákov, proti ktorým sú tie Petržalské vrcholom estetiky. OK, bolo to zrejme tým, že človek má ohľadne Ríma úplne naivné predsudky, takže realita potom šokuje. Ale aj tak. Skutočne hrôza, tie obytné šťvrte, plné ošarpaných panelákov s lesom antén na strechách. V každom okne samozrejme klimatizácia (každá iná).

      Ak by som obytné štvte Ríma mal prirovnať k nejakému podobnému zážitku, tak by to bol Rangún. Ale tam to človek tak-nejak očakáva.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        november 10, 2015

        tak to je paradny stredoveky dom s patinou, mozno sa tam najdu este zaklady antickej insulae.
        vsetko ine by pred panteonom posobilo nepatricne – keby si rimania tieto domy zburali a nastavali tam nieco betonove, tak by naplnili osud bratislavskej vydrice
        urcite sa nasiel v minulosti nejaky chytrak, ktory navrhol tie stare baraky s opadanou omietkou zburat a postavit tam ‘nieco lepsie’. a mozno sa to nezrealizovalo, lebo s tym majitel nesuhlasil

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        november 11, 2015

        Treba uznat, ze tie domceky maju iste caro a k tej fontane naozaj sedia. Tie anteny trocha kazia ten dojem a bohuzial na fotkach nie su dobre vidiet kablove rozvody signalu, cize k tomu sa neda vyjadrit..

        Mna vsak vzdy pri pohlade na taketo jednoduchsie stavby, kde rozvody boli planovane hala-bala a stupacky neprechadzaju jednym spolocnym bodom ale urcite rozne cez cely dom napada len jedno – my sa skutocne bojime a riesime zivotnost zelezobetonovych budov, ked vsade vo svete byvaju v niecom, co pravdepodobne nemalo ani len projektovanu zivotnost?

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        apríl 08, 2018

        Ty sa zaujimas o architekturu a hodis foto starobylych domov zapisanych v unesco?….)))

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  2. Avatar
    november 11, 2015

    chces snad povedat, ze tie architektonicke ozruty (cest vynimkam) co vznikli v BA po 89 (mimochodom na infrastrukture, ktoru postavili komunisti) su dielom akejsi cervenej totality ? zase sa hanbis za kapitalizmus a odvracias pozornost… ked uz spominas hrad a podhradie….vies o tom, ze BA hrad bol od zac. 19st v ruinach, az kym ho znovu nepostavii prave ti „zli“ komunisti v 60tych rokoch ?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 11, 2015

      Co konkretne mas po 89-tom na mysli?

      renovacia hradu sposobom ako to spravili komunisti je, mierne povedane, kontroverzna. si predstav, ze by sme teraz na devine s pomocou zeriavov a betonu postavili stredoveky hrad.
      to co sa momentalne tyci nad bratislavou je cisty disneyland

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        november 15, 2015

        pozri sa na Aupark, Manhattan, Panorama, River Park, satelity v poli bez akejkolvek infrastruktury, zahustovanie uz aj tak dost hustych sidlisk (Dlhe diely, Petrzalka) atd…hrad bol pred 50r zrekonstruovany podla podoby aku mal pred vyhorenim…

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

  3. Avatar
    november 11, 2015

    Chlope, na otazku aka je Bratislava som odpovedal rovnako v poslednych dnoch co ma real mrzelo, ale nemohol som vravet nejake klamstva, alebo ich lakat na hodinovu prechadzku od michalskej brany po hrad.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 11, 2015

      “ alebo ich lakat na hodinovu prechadzku od michalskej brany po hrad.“

      – Chyba . Ak doprevádzaš v Blave cudzincov, musíš voliť menšiu rýchlosť chôdze, a potom ti to pokryje až dve hodiny prehliadky.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  4. Avatar
    november 11, 2015

    PREČO JE BRATISLAVA ŠKAREDÉ MESTO?
    Lebo KOMUNISTI.
    -.-..-.-.-.-.-.-..-.-.–.-.-.-.-.-.-.–..
    Svätá pravda. Ale !
    Ale bolo by jednoduché skončiť pri tomto odkopnutí problému. Komunisti „odišli“ , ale problém zostal.
    Problém zostal, t.j. zostali nielen tí komunisti z dôb Husáka (ktorí už su všetci na dôchodku alebo v Mlynskej doline ) . ale narodilo sa spusta nových, „liberálnych“ , pro-bruselských komunistov. Ovládajú angličtinu, ovláduju new-speak, ale duchovne su to komunisti. Aj tu na tomto skoro-libertarianskom webe ich je dostatok, niekedy mám pocit, že váčšina (už sa teším na červené body !).
    Uvidíme (niektorí) za 50 rokov, čo po sebe zanechajú.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 11, 2015

      PREČO JE BRATISLAVA ŠKAREDÉ MESTO?
      Lebo KOMUNISTI.
      – Nuž , asi som trochu odbočil , tak sa ešte troch vrátim :
      Komunisti boli aj v Prahe, aj v Budapešti. A musím zo žiaľom priznať, že tí češi a madari asi mali nejakých biednych komunistov, pretože tí ich komouši síce nastavali ohavné sídliská a pochmurne fabriky, ale nepotrebovali k tomu pováľať všetko staré a pekné okolo seba. Ako to urobili tí NAŠI slovenskí komouši.
      Prahu a Budapešť navštevujem radšej a častejšie, ako tu našu bradavicu na Dunaji.
      Asi teda bude problém nielen v tom komunizme, ale aj v našej slovenskej národnej povahe. A ten komunizmus nebol PRÍČINOU, ale bol DôSLEDKOM .

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

  5. Avatar
    november 11, 2015

    S článkom sa dá v zásade súhlasiť, červené obdobie moc neprispelo ku zveľadeniu Bratislavy – práve naopak. Situácia je vážna, ale nie úplne zúfalá.
    V lete som mal za úlohou urobiť program kolegovi z Zürichu a na počudovanie nebol problém pripraviť niekoľkohodinovú a pre neho zaujímavú prechádzku starým mestom. Pri pohľade z hradu na mesto konštatoval, že mesto s okolím vyzerá nádherne – a pritom panoráma z hradu zachycuje aj celú Petržalku. Tvrdil mi, že Zürich nemá svoje staré mesto o nič väčšie ako Bratislava. No a večerná prehliadka starého mesta, jeho krčiem a reštaurácií pod holým nebom ho úplne očarila. Konštatoval, že už dlho nevidel taký čulý a veselý nočný život v európskom meste.
    A ku tej Petržalke. V posledných rokoch mnohí moji známi, ktorí tam bývajú, sa začínajú vyslovovať v tom zmysle, že sa im tam páči, sú v nej spokojní a aj keby mali možnosť, tak by sa už do mesta na druhej strane Dunaja nevrátili. Takže situácia sa aj tam začína meniť k lepšiemu.
    Takže si trúfnem pridať taký optimistickejší záver – Bratislava ešte stále nie je krásavica na Dunaji, ale dnes už má svoj špecifický šarm a čaro. Ešte je potrebné, aby sme sa ho nenaučili propagovať a predávať.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 11, 2015

      citát :
      „A ku tej Petržalke. V posledných rokoch mnohí moji známi, …, sa začínajú vyslovovať v tom zmysle, že sa im tam páči, a aj keby mali možnosť, tak by sa už do mesta na druhej strane Dunaja nevrátili“

      Aha…. tie paneláky skrásneli , kde sa taká Michalská ulica hrabe na ne.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        november 11, 2015

        Možno ľahšie zaparkujú v Petržalke ako na Michalskej.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      november 12, 2015

      Akurát teda Zurich je tiež škaredé mesto 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  6. Avatar
    november 11, 2015

    mna by netrapilo, ze co s BA urobili komanci, skor to, co za 26 rokov neurobili demokrati. Za tie peniaze, ktore sa v BA rozkradli za ten cas, by mala BA vyzerat 2x lepsie ako dubai.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  7. Avatar
    november 11, 2015

    Poznámka k tej nešťastnej „modernej“ fasáde galérie. Vždy, keď ju vidím žasnem a nechápem, ako kultúrne a esteticky vzdelaný a cítiaci architekt, mohol zakryť krásny palác vodných kasární a jej záhradu neforemným plechovým monštrom brutálne neladiacim so svojim okolím.
    Ale – keď čítam názory odborníkov – architektov na toto dielo, tak väčšina z nich s neskrývaným nadšením (menšina s neskrývaným obdivom) oceňuje skvelé a moderné riešenie autora (architekta Dedečka).
    Pokiaľ o stavbe debatujem s ne-architektmi – nikomu sa nepáči a svoj názor vyslovujú prevažne termínmi ako obluda a opacha.
    Takže neviem. Nemám vkus, som laický obdivovateľ starých nemoderných a gýčových foriem alebo architekti sa svojim vzdelaním a vkusom vzďaľujú estetickým pocitom a vkusu bežných ľudí ?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 11, 2015

      tak moderne umenie ma sokovat a to sa fasade dari uspesne
      len smola, ked sa tomu neda vyhnut a ja musim byt kazde rano na ceste do prace sokovany 🙁

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  8. Avatar
    november 13, 2015

    Moderne vyskove budovy v Bratislave su takisto otrasne. A snad najmenej prihodne riesenie dunajskeho nabrezia je River Park.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  9. Avatar
    január 05, 2016

    Milé. Ale odporúčam opraviť gramatické chyby, najmä tie y/i.

    tip: idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*