Pravidlami k vyhynutiu ľudstva

„Aké sú pravidlá?! Aké sú pravidlá?!“ rozrušene a čoraz intenzívnejšie opakoval naštvaný mladý muž v šiltovke, tričku a bermudách s pohľadom upretým na nechápavo pozerajúcu ženu neďaleko. Ruku držal na obojku svojho bieleho bullteriéra, ktorého vehementne sľuboval pustiť na jej malú čiernu čivavu, ktorá nebola na vodítku, len rovnako nechápavo nakukovala spoza nohy svojej paničky, čo sa to deje.

Muž sa totiž rozhodol, že donúti psíčkarov na košickom sídlisku dodržiavať pravidlá. Teda predovšetkým pravidlo, že každý pes má byť uviazaný. Vzhľad, držanie tela aj správanie „spravodlivého“ napovedá, že to môže byť ak nie príslušník, tak aspoň sympatizant ozbrojených zložiek v civile. A bez ohľadu na to, že chutný dvojkilový psík je miláčikom tak detí, ako aj dôchodkýň a slúži viac menej na terapeutické účely každému, koho stretne, pravidlá sú predsa pravidlá.

Do istej miery komická historka však poukazuje na smutnú deformáciu myslenia, ktorá nás pomaličky opantáva. Čoraz viac ľudí sa chce opierať o napísané a hŕstkou zvolených oficiálne schválené normy správania sa, aby náhodou neurobili niečo inak a hlavne preto, aby mohli obviňovať druhých, že robia veci nesprávne. Bez štipky logického myslenia, bez náznaku empatie a uznania vlastnej alebo cudzej slobody.

Video americkej televízie zas dokazuje, že vlastný slobodný názor sa vyjadruje do očí konkrétnej osoby oveľa ťažšie než len jej obrázku. Keď sa po odchode z NY Rangers prvýkrát vracia jeho niekdajšia hviezda Robinson Cano zo svojim novým tímom do New Yorku, zisťuje reportér náladu jeho bývalých fanúšikov. Tí sú pripravení privítať ho typickým BÚÚÚ a aby potvrdili, ako veľmi ho nechcú vidieť, predvádzajú svoje odmietavé kreácie smerom k jeho veľkej fotografii. Netušia, že Cano je skrytý vo vnútri krabice, na ktorej je fotografia nalepená a ako sa tvária a ako reagujú na neho vo chvíli, keď sa im ukáže, môžete posúdiť sami. Akcia začína od cca štyridsiatej piatej sekundy.

 

 
Je zábavné pozorovať, ako sa nálada respondentov mení pri zistení, že ten, ktorým sa chystajú verejne opovrhovať, stojí pred nimi s úsmevom, priateľsky vystretou rukou a všetky ich argumenty proti jeho slobodnému rozhodnutiu zmeniť pôsobisko stratili akúkoľvek váhu. Ako by podobná situácia asi vyzerala u nás? Ako by vyzerala situácia, keď svoje silné reči zrazu máme previesť do reality?

Ďalšia scéna zo sídliskového života. Párik vracajúci sa neskoro v noci rieši problém, ktorý pre jedného z nich neexistuje. Ona tmou doďaleka sa nesúcim hlasom opakovane prisahá, že ten chlapík tam bol len kamarát, on jej podobnou intenzitou hlasu vytrvalo neverí. Jeden z nich má pravdepodobne pravdu, druhý z nich ju vehementne odmieta. Poviete si, ich problém. Iste, ale o čom svedčí? Nejde o to, či mu žena bola neverná. Je to o tom, že viac ako jeden z tohto páru sa nachádza vo vysokom stupni osobnej neslobody.

Niekedy sa zdá, akoby časť našich čitateľov očakávala, že na tejto stránke predstavíme a budeme zdokonaľovať postup pre členov spoločnosti, ktorý nás krokom ako skokom dovedie k slobode bez zbytočne nafúknutého štátu tak, aby čoraz jasnejšie svietilo to pomyselné svetielko na konci tunela. Iná skupina akoby striehla na články s úmyslom zhodiť akýkoľvek názor a návrh, rozdupať a zosmiešniť tu zverejňované menej štátne predstavy a úvahy. Je predsa jasné, že všetko to je len teória a bez štátnych zásahov by ľudstvo neprežilo.

Žiadny manuál neexistuje. Navyše je obrovským sklamaním pre slobody chtivých a zadosťučinením pre tých druhých fakt, že by aj tak nepomohol. Problém je totiž v tom, že hoci by takmer každý návštevník tejto stránky chcel viac slobody a menej štátu, zďaleka nie každý si naplno uvedomuje, čo to vlastne prináša v praxi. Preto je štátna mašinéria relatívne v bezpečí a príčina nie je len v tých „ovciach“, ktoré volia pre nás tak nelogicky.

Presvedčenie, že našu slobodu obmedzuje štát, je jednoduché, zrozumiteľné a také ospravedlňujúce. Ale dá sa nám vôbec ešte niečo vziať? Sme v svojom vnútri naozaj slobodní a sme predovšetkým pripravení niesť všetku zodpovednosť za svoje rozhodnutia na vlastných pleciach?

„Všetko, čo sa deje vo vnútri spoločnosti – cez voľný trh až po vojnu – začína fyzickou osobou, ktorá súhlasí alebo nesúhlasí. Jednotlivec hovorí ÁNO alebo NIE a je to táto páka súhlasu, na základe ktorej sloboda žije alebo zomiera.“

Výrok individualistickej feministky a anarchistky Wendy Mc Elroy v knihe The Art of Being Free sa javí v kontexte nie len spomenutých príhod ako veľmi pravdivý. Ešte ďalej, než iba po nebezpečenstvo tichého súhlasu, ide francúzsky spisovateľ a novinár Georges Bernanos:

„Dlho som premýšľal o tom, že pokiaľ vinou čoraz účinnejšej techniky nakoniec ľudský druh na Zemi vyhynie, nebude to krutosť, ktorá bude zodpovedná za naše vyhynutie. Ani nenávisť, ktorá bude reakciou na krutosť, ani odveta a pomsta, ktoré to so sebou prináša… Ale povoľnosť, nedostatok zodpovednosti moderného človeka, jeho ponížené prijímanie každého verejného nariadenia. Hrozné veci, ktorých svedkami sme boli, ani veci ešte hroznejšie, ktoré sledujeme dnes, nebudú toho príčinou, ani vzpierajúci sa neskrotní ľudia, ktorých je vo svete čoraz viac, ale bohužiaľ stále rozrastajúce sa množstvo poslušných, povoľných ľudí.“


 

4,605 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

8 odpovedí

  1. Avatar
    august 17, 2014

    Veľmi presný popis „problému“. Ja by som to napísal z inej strany: Najsilnejšou stránkou socializmu je to, že dokáže presvedčiť ľudí, že môžu žiť na úkor druhého. Že majú právo druhým určovať, čo je správne. Socializmus to robí presne tak, ako je tu naznačené: nikdy nie je potrebné obmedzenie práva, či negatívny názor prezentovať zoči-voči. Tiež som kedysi podobné spory personalizoval, ale je to veľmi nekonfortný pocit. A preto je socializmus taký silný.

    Ďalší silný inštrument je presvedčenie, že ja môžem obmedziť iného, ale on nemôže obmedziť mňa, pretože to je (vraj) iný prípad. Krásne je to vidieť v nasledovnom rozhovore:
    http://kultura.sme.sk/c/7330158/roky-pusta-v-radiu-tvrdu-hudbu-z-metalu-sa-neda-vyrast.html

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

  2. Avatar
    august 17, 2014

    ta situacia s tym baseballistom mi uvokuje jednu podobnu z protestov gorila:
    https://www.youtube.com/watch?v=ZHU4W0gDU34

    57:00 protestujuci stekaju na nestastneho ochrankara v nrsr, ktory nechce pustit do budovy rozvasneny dav (!)
    44:04 protestujuci v kamaradskej nalade pofajcievaju s kalinakom

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

  3. Avatar
    august 18, 2014

    no on ten socializmus s tymi pravidlami a ze sa bojime povedat nieco z oci do oci ma jendeho spolocneho menovatela – ludia su strasne domestifikovani, boja sa dat prichod emociam boja sa povedat spravit neico co je „tabu“ lebo boli tak vychovany, potom tu z toho vyraste akurat tak banda takych socialistickych sracov co je dnes vela ludi – a pri tom to mozu byt inak velmi prijemni mili ludia s kt. by som si rad pokecal a travil cas.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  4. Avatar
    august 19, 2014

    Žijeme v 21. storočí. Máme vynálezy a ľudstvo sa nikdy nemalo lepšie.
    Vieme komunikovať s kýmkoľvek na planéte písaním, hlasom alebo obrazom.
    Napriek tomu obrovské množstvo ľudí zomiera od hladu alebo na nedostatok vody.
    ľudí nezabíjajú vo vojnách ale aj automobily a hlavne mnohé choroby na ktoré máme účinnú liečbu…
    Na Slovensku máme analfabetov, ktorých si občania volia za svojich zástucov…

    Preto je dobré položiť si otázku čo je to ľudskosť?
    Silnejší vyhráva ako v prírode?
    Vzájomné pochopenie, sebaúcta a spolupráca?
    ????
    Povedať, že socializmu, kapitalizmus, štát … to je ZLO a nevidieť že ho tvoria ľudia, ktorí sú každodenne očkovaný strachom…???

    Ľudia sa boja mať vlastný názor. Polemizovať o ňom a hľadať riešenia.
    Dokážu sa celé dni hádať ktorý politik je horší a potom nemajú čas venovať sa svojej rodine. Rozprávať sa so svojimi deťmi ale aj starými rodičmi…
    PRAVDA je to čo je v médiách..
    Dookola opakované klamstvá sa stávajú štandardom.
    Možno ja tajne na základe rozprávok a povestí čakajú na HRDINU ktorý im vybojuje lepšiu budúcnosť. Ak neprichádza uveria že „štát“ sa o nich postará…
    Veria tomu mnoho rokov a tých ktorí tomu veria je obrovská väčšina…
    Inak by sa ozvali a urobili aspoň krok k tomu aby sa svet menil…

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    august 19, 2014

    Ako to je na Švajčiarsku po švajčiarsky? Tuná existuje niečo ako principes généraux, teda „všeobecné princípy“.

    Prvým zdrojom práva je zákon. Ak niečo nie je regulované zákonom, tak sú to zvyky, ktoré sú tak druhým zdrojom práva. Ak je sudcovi predložený prípad, ktorý nie je ani regulovaný písaným textom – zákonom, ani nepísanými pravidlami – zvykmi, tak sudca musí sám vytvoriť pravidlo, čomu sa hovorí pretoriánske právo. Teda na rozdiel od iných právnych systémov založených na jurisprudencii, vo švajčiarskom práve nie je jurisprudencia zdrojom práva.

    Ústavné právo má tri zdroje:

    najprv je to federálna ústava, kde sú spomenuté všeobecné človečiny ako právo na dôstojnosť, na rovnosť, na ochranu proti arbitrárnemu konaniu a ochranu konania v dobrej viere, právo na život a na slobodu, na ochranu súkromnej sféry, na ochranu manželstva a rodiny, svedomia a viery, názoru a informácie, slobodu jazyka, slobodu zhromažďovania, právo na majetok, ekonomickú slobodu, slobodu odborov, záruky procedúry a politické práva.

    Druhým zdrojom sú medzinárodné dokumenty ako Európska konvencia pre ľudské práva a Charta OSN. Povšimnime si druhé miesto medzinárodného práva.

    Tretím zdrojom práva je jurisprudencia Federálneho tribunálu. To je niečo ako ako Najvyšší súd kombinovaný s Ústavným súdom. Na Zlodejsku by som si to ani nevedel predstaviť, lebo to by viedlo k právnemu masakru à la Fico-Kali-Baki.

    Administratívne právo má vymenované na úplnom začiatku tri všeobecné princípy: ochrana konania v dobrej viere, proporcionalita, a ochrana občana proti arbitrárnemu konaniu štátu. V tomto sa švajčiarske právo podobá americkej ústave, ktorá bola napísaná nie ako nástroj útlaku občana štátom, ale na ochranu občana pred vládou.

    Tak a teraz sa pozrime na francúzske právo. Všeobecné princípy francúzskeho práva sú tri: uplatňujú sa aj pri absencii kodifikujúceho textu, vyliezajú zo zbierky jurisprudencie, čo je prvok zvykového anglosaského práva, a keď treba, tak nie sú vytvorené sudcom, ale „objavené“ či „nalezené“ v závislosti na stave vývoja spoločnosti.

    Aj právo EÚ, aj medzinárodné verejné právo, všeobecné princípy uznané civilizovanými národmi sú zdrojmi práva.

    Vidíte tú odlišnosť? Švajčiarske právo je málo kodifikované a spočíva na stáročných zvykoch a tradíciách, a všeobecne uznaných princípoch ľudských hodnôt. Jakobínska koncepcia (v podstate ide o ešte o princípy spísané Napoleonom) je písané právo primárne aj vtedy, ak je v rozpore so všeobecnými princípmi. Preto je švajčiarske pracovné právo zošítok s 25 stranami a keď je reforma, tak sa škrtne pol strany. Francúzsky zákonník práce je dlaždica s 500 stranami a pri reforme sa pridá zo 50 strán. Podobne aj euroústava, eurosmernice, a tak ďalej.

    Takže také javy, ako keď psychopat vodič zrazí chodca, lebo mal právo ho zraziť, lebo tento bol mimo prechodu, alebo keď psychopat exekútor zneužije písaný právny text na zbavovanie majetku obeti, alebo keď JUDr. Fico – JUDr. Kali ustanovia pohotovostný poľný tribunál ako v štatáriu, ktorý prejudikuje policajné vyšetrovanie i rozsudky súdov ako pri Hedvige či v Polomke, také niečo na Švajčiarsku po švajčiarsky síce existovať môže, ale len raz v nižšej inštancii a takí výkukovia by rýchlo dostali po prstoch od Federálneho tribunálu. Deti sú v rodine a v školách vedené k tomu, aby sa predovšetkým stali človekmi a rešpektovali iných a nerobili zle. Francúzi sú vedení k revolúcii a krvavému pádu Bastily a krvilačnej pesničke, ktorá im slúži za hymnu.

    Thumb up 7 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      august 21, 2014

      „Prvým zdrojom práva je zákon“

      – ano. A toto je zásadná chyba.
      Zákon je iba napísaná vôla politikov. Debilov a zločincov politikov.

      „Zákon“ má byť „výsledkom“ práva. Prvotné má byť právo. Právo má byť súhrnom etických, morálnych, logických, prirodzených,……….. názorov a zvykov ludstva.
      Dnes vlastne „právo“ ani neexistuje. Vytlačia sa všetky tie hlupe zákony – a tá kopa papiera sa nazve „právo“.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        august 21, 2014

        Aha ! Ved ty si vlastne napísal skoro to isté, ale až na konci, kde som to ja nedočítal :

        „Švajčiarske právo je málo kodifikované a spočíva na stáročných zvykoch a tradíciách, a všeobecne uznaných princípoch ľudských hodnôt. “

        Ano. Presne takto som to myslel. Takto to má byť.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*