Pomalá smrť demokratického štátu

Veľa ľudí nezdieľa moje nadšenie v lepšiu, efektívnejšiu a slobodnejšiu spoločnosť. Poukazujúc pritom na silnú radikalizáciu spoločnosti (výhra ĽSNS/Kotlebu, v Nemecku obdobne radikálov, v USA reálne hrozí, že bude zvolený silne nacionalistický Trump). V nasledujúcom článku by som chcel ukázať, že tento stav je len dočasný a silná radikalizácia je len kríza a predzvesť konca demokratického štátu v takej forme ako ho doteraz poznáme. Ak ste ideologický demokrat, tak to môžete vnímať ako niečo veľmi strašidelné a tragické. Naopak, osobne si myslím, že nás vďaka technológiám, čaká lepšia, slobodnejšia a vyspelejšia spoločnosť ako tá, ktorú máme teraz.

A čo je nutné podotknúť, historicky najviac individualistická.

Nacionalistickí radikáli ako kríza demokratickej voľby

Štát má monopol na regulácie, zákony a násilie. Akékoľvek veľké finančné skupiny či korporácie sú si tohto faktu vedomé a využívajú ho v svoj prospech (pravidelné tučné štátne dotácie kamarátskym firmám, zákony umožňujúce vznik kompletne umelého ‘kamarátskeho’ biznisu napríklad stravenkové firmy atď). Gorila či iné korupčné škandály sú toho dôkazom. Väčšina politikov vykonáva funkciu šlapiek korporativistických záujmov, ktoré sú presadzované a bohužiaľ externalizované na všetky daňové obete.

Investovať pár milión EUR do vlastného poslanca, ktorý schvaľuje zákony podľa vašej potreby, môže byť veľmi zmysluplná časť biznis plánu. Aspoň väčšina sponzorov politických strán sa na to pozerá takto. Odlišné to veľmi nie je ani na západe (napríklad v USA — mekke korporativistického demokratického štátu).

Behom desaťročí korporativizmus bujnel. Niekto by mohol mať pocit, že najväčší bol koncom 90-tych rokov. Bohužiaľ teraz nie je o nič menší, len viac prepracovanejší vydávajúci sa za sociálne benefity rôznych skupín obyvateľstva a nevyhnutné dotácie “kľúčových a strategických” podnikov.

Oficiálne média ako aj whistle-bloweri zahlcujú celú spoločnosť neustálymi korupčnými škandálmi a informáciami o zneužívaní moci. Takmer všetky strany politického spektra sa namočili do korporativistického hnoja. Volič, ktorý preferuje čistý vzduch, je zúfalý – preferuje a volí radikálne nacionalistické strany, ktoré sľubujú, že už toho bolo dosť. Sľubujú, že so všetkým narobia poriadok a vyčistia Augiášov chliev.

Volič voliaci radikálne strany si bohužiaľ vzhľadom na svoj intelekt neuvedomuje iné možnosti ako vyberať z dosť obmedzeného množstva politických strán a ich ešte obmedzenejšieho politického programu. Neuvedomuje si, že môže žiť niekde, kde žiadny hnoj, ani chliev neexistuje.
Korporativistický hnoj demokratických štátov na celom svete dosiahol vrchol. Aj preto sa radikálni čistitelia chlievov tešia tak popularite. A to nezávisle od toho, ako sú reálne efektívni v samotnom čistení.

Čo sa neinovuje, umiera

Dnes som čítal prehlásenie CEO Nokie, ktorý povedal, že aj napriek tomu, že nespravili vo vedení firmy nič zlé, tak skončili. Zabila ich konkurencia, ktorá bežala rýchlejšie a viac inovovala. Inovácie sú súčasťou kompetitívnosti a tá funguje iba keď máte na výber — napríklad možnosť si vybrať a svojou peňaženkou podporiť tú firmu, ktorá je najďalej a najviac inovuje. V prípade štátu a jeho služieb moc na výber nemáte. Môžete sa presťahovať do inej krajiny a využívať služby iného štátu, ale je to o niekoľko rádov náročnejšie ako zmeniť dodávateľa akejkoľvek služby. Už len kvôli vašej rodine, blízkym či prostrediu, kde žijete a ktoré máte radi.

Služby poskytované štátom sú nám vnútené, nemáme možnosť si ich vybrať a rozhodnúť, ktorá je najviac inovatívna a posúva nás najďalej. V štáte vo všeobecnosti nie je tlak na inovácie, keďže nemá prirodzenú konkurenciu a peniaze od svojich daňových obetí (pardón “zákazníkov”) má vždy garantované. Porovnajte si evolúciu technológií a spoločenského systému za posledných sto rokov.

Ľudia prežívajú zdesenie, že by nás bez štátu zahltili a úplne zneužili korporácie. Nutné poznamenať, že množstvo obrovských korporácií a finančných skupín priamo benefituje z korporativizmu a štátu ako úzkeho hrdla, ktoré im zabezpečuje pravidelný príjem a rast. Veľa ekonómov rakúskej ekonomickej školy je presvedčených, že v spoločnosti bez štátu by súkromné spoločnosti obvykle nedosahovali súčasných obrovských korporátnych rozmerov, keďže by absentoval centrálny zdroj lobingu na naháňanie biznisu.

Otázka pre čitateľa na zamyslenie:
Myslíte si, že by Penta alebo J&T boli úspešné, silné a veľké finančné skupiny bez pričinenia štátu?

Bezobetné trestné činy ako neriešiteľné problémy štátnej demokracie

Jeden z najzákernejších a najzúfalejších problémov štátnej demokracie sú bezobetné trestné činy, ktoré zahŕňajú prakticky čokoľvek čo ohrozuje alebo podkopáva jej samotnú existenciu. Uvádzam len tri, ale je ich podstatne viacej.

  1. Vojna proti drogám z ktorej benefituje celý korporátny komplex ako sú súkromné väznice financované štátom v závislosti od obsadenosti, špeciálne štátne úrady a inštitúcie zapodievajúce sa touto problematikou, tímy policajtov a kukláčov, predajcov drogových testov, celý súdny systém, atď. Toto sú dôvody, kvôli ktorým sa aj napriek názorom odbornej verejnosti, vojna proti drogám v blízkej dobe neukončí. Pokým nebudeme mať individuálnu technologickú možnosť efektívne a priamo stimulovať náš mozog, celoplošný dopyt po drogách nezmizne. Decentralizované technológie ako Openbazaar v kombinácii s rôznymi anonymnými kryptomenami v blízkej dobe umožnia doteraz najlepšiu a najanonymnejšiu distribúciu drog, akú kedy spoločnosť zažila.
    Nemožnosť efektívneho zákazu drog vo virtuálnom krypto svete bude jeden z dôvodov na presadenie celoplošného zákazu krypto technológií a kryptomien o ktoré sa štáty budú určite pokúšať.
    V situácii, kedy štát zasiahol a prakticky zničil mierumilovnú komunitu milióna navzájom dobrovoľne obchodujúcich ľudí (Silk Road market), ktorí síce neplatili dane, no nikomu ale neubližovali – stojí za zamyslenie, koľko miliónov účastníkov musí mať akákoľvek mierumilovná komunita ľudí, aby jej zo strany štátu bolo uznané právo na jej slobodnú existenciu, nezávislosť a nemožnosť intervencie. Minimálne to posledné je možné v súčasnej dobe už technicky dosiahnuť — vďaka decentralizovanému kryptomarketu a kryptomenám.
  2. Obchádzanie množstva štátnych regulácii využívaním služieb zdieľanej ekonomiky od cestovného ruchu cez lacné cestovanie až po poskytovateľov jedla. Napriek tomu, že zo zdieľanej ekonomiky preukázateľne benefituje celá spoločnosť, štáty namiesto toho, aby akceptovali jej prirodzený vývoj, tak drasticky do nej zasahujú, regulujú ju, čím výrazne zvyšujú ceny, prípadne ju úplne zakazujú.
    Podobne ako v prípade štátnej vojny proti drogám, štátna regulátorská vojna voči službám zdieľanej ekonomiky nejde vyhrať. Máme k dispozícii decentralizáciu (Openbazaar) a už teraz decentralizované služby zdieľanej ekonomiky (ako Arcade.city), ktoré zakázať a regulovať zo strany štátov technicky už nejde.
  3. Neplatenie daní —  ide zrejme o najrozšírenejší bezobetný trestný čin, ktorý je trestaný vzhľadom na jeho fundamentálnosť súvisiacu s prežitím demokratického štátu postavenom na násilí. Vznikajúce decentralizované anonymné kryptomarkety a kryptomeny umožňujúce predávať a kupovať prakticky čokoľvek, dokážu veľmi efektívne a elegantne sa vyhnúť akejkoľvek intervencii zo strany štátu, napríklad vynucovanému zdaňovaniu. Rád by som zdôraznil, že je úplne irelevantné, či kryptomarketom a kryptomenám rozumie v súčasnej dobe poľnohospodár Milan zo slovenského vidieka. Jeho syn totiž tomu rozumieť už bude.

Krypto technológie dokážu individuálne a efektívne ľudí ochrániť pred štátom a spôsobiť zánik horeuvedených bezobetných trestných činov. Sú to práve krypto technológie, ktoré umožnia ľudom ochrániť plody svojej práce pred socialistami a znemožniť ich ďalšie nedobrovoľné prerozdelenie. A je úplne irelevantné, aký spôsob kolektivistického prerozdeľovania si súčasní alebo budúci poslanci demokraticky v parlamente odhlasujú.

Ďalšie technológie podkopávajúce demokratický štát

Nižšie uvádzam štyri technológie, ktoré dokážu výrazným spôsobom podkopať funkciu demokratického štátu a vzhľadom na svoju anonymitu a decentralizáciu sú prakticky nezakázateľné:

  1. Anonymné predikčné markety umožňujúce spoločnosť ovplyvňovať vašimi krypto peňaženkami podstatne viac ako vašim voličským hlasom. Napríklad ak chcete v spoločnosti nižšie dane, tak stavíte na anonymnom predikčnom markete pár vašich bitcoinov na to, že sa v budúcnosti zvýšia alebo nezmenia dane. Pokým na to staví dostatočne veľa ľudí, tak sa vytvorí silný tlak na politikov na opačnú stávku na ktorej môžu všetci úplne anonymne veľa zarobiť. Podobné stávky na predikčnom markete je možné realizovať na to, že drogy zostanú zakázané (ak ich chcete legalizovať), prípadne na čokoľvek, čo sa vám nepáči – anonymnou stávkou vytvoríte ekonomický stimul na prípadnú zmenu. Ako som spomenul už vyššie, je irelevantné, že politici momentálne nevedia, čo sú anonymné predikčné markety alebo ako si môžu zarobiť veľa crypto-cashu. Ich pokračovatelia to vedieť budú. A možno sa to naučia aj súčasní politici, pokým suma na predikčných marketoch bude pre nich zaujímavá.
  2. Anonymný decentralizovaný kryptomarket na predaj a nákup poslaneckých hlasov. Projekt umožňujúci súčasný korporativizmus dotiahnuť do čistej dokonalosti. Vďaka puncu anonymity je možné zabezpečiť kupovanie hlasov poslancov, verejne overiť či hlasovali, tak ako mali a na základe toho im anonymne previesť na anonymný účet ich obľúbenú kryptomenu, ktorej vlastníctvo je nespojiteľné s osobou daného poslanca.
    Dôvody prečo zmigrovať na tento druh úplatku?
    Je to anonymné, nedokázateľné a časom v tom môže byť nezanedbateľný balík peňazí.
  3. Decentralizovana anonymná poisťovňa voči hlúpym štátnym zákonom a reguláciám
    Nenahlásili ste svoju novú polohu ministerstvu zahraničných vecí po 30 dňoch mimo Slovenska alebo ste odignorovali výzvu štátneho štatistického úradu na povinnej participácii ich prieskumu?
    Nevadí!
    Otvorte si stránku anonymnej decentralizovanej reputovanej poisťovne (= takej, ktorá nejde žiadnym úradníkom technicky vypnúť) voči hlúpym štátnym zákonom a vyklikajte si zoznam zákonov voči ktorým chcete byť poistený. Anonymná reputovaná decentralizovaná poisťovňa vám zobrazí mesačný paušal v bitcoinoch alebo inej kryptomene, ktorý keď uhradíte, tak ste sa práve úspešne poistili proti štátu. V prípade, že sa štát pokúsi Vás kriminalizovať za akýkoľvek nezmyselný priestupok alebo trestný čin na ktorý ste poistený, tak doklad o tom dôveryhodným šifrovaným kanálom prepošlete poisťovni a tá vám vyplatí poistné plnenie v príslušnej kryptomene, prípadne Vám anonymne vyplatí digitálny cash na profesionálneho právnika, ktorý vás z toho vyseká. Príde vám, že toto reálne nemôže fungovať a štát to nedovolí? Súčasne decentralizované (OpenBazaar) a anonymné (Tor/I2P) technológie to bez problémov umožňujú. Podobne ako teraz nejde technicky zhodiť a zakázať bitcoin, nepôjde zakázať ani decentralizované kryptomarkety používajúce anonymné kryptomeny.
    Nutné podotknúť, že dopyt po trhu s anonymným protištátnym poistením bude rásť v závislosti od množstva nezmyselných zákonov a regulácii zo strany štátu. A to bohužiaľ len rastie.
  4. Anonymný crowd-fundovaný whistleblowing — chcete mať ako občania prístup k interným informáciám SIS, prípadne tajným stretnutiam vlády alebo skorumpovaným tendrom? Žiadny problém — prispejte vašou kryptomenou! Anonymná reputovaná “escrow service” rozhodne či informácia, ktorú daný anonymný whistleblower vypustil, je autentická a keď áno, tak whistleblower obdrží celú vyzbieranú sumu od náhodných ľudí, ktorí si želajú zverejnenie tejto informácie. Samozrejme prijímateľ obdrží danú digitálnu hotovosť anonymne, podobne interné informácie zverejní anonymne. Anonymný whistleblower si dokonca dokáže budovať reputáciu a pravidelne zverejňovať citlivé informácie na základe toho, či bude anonymný trhový dopyt po tomto zverejňovaní.
    Anonymný crowd-fundovaný whistleblowing dokáže brutálnym spôsobom zmeniť a rozložiť fungovanie doterajších štátných inštitúcii podliehajúcich utajeniu a štátnych tajných agentúr, pretože vytvorí silný ekonomicky stimul pre tých, ktorí anonymne zverejnia informácie a umožní im bezpečne a anonymne za to prijať odmenu.

Prispejem aj ja k rozpadu demokratického štátu?

Otestujte sa!
Chcete si zakúpiť váš obľúbený produkt alebo službu a stojíte pred nasledujúcou otázkou:

Kúpim si ho zo štátom regulovaného e-shopu alebo uprednostním reputovaný a overený kryptomarket, kde je to o 50% lacnejšie?

Ak osobne preferujete cenu a daný produkt si objednáte z kryptomarketu, tak k rozpadu demokratického štátu prispejete.

Skúste hádať ako na túto otázku odpovie väčšina socialistických voličov, ktorý teraz volia ‘sociálny štát ‘, obzvlášť keď sa bude týkať ich peňaženky.

Priame a okamžité individuálne benefity totiž preferuje drvivá väčšina ľudí pred plošným prispievaním na kolektívne benefity z ktorých im štát možno niekedy niečo poskytne. A možno nie.

Je to ľudský individualizmus a technológie umožňujúce ho naplniť, ktoré spôsobia smrť kolektivistického zriadenia s centrálnym prerozdeľovaním.

Individualizmus neznamená egoizmus. Ľudia budú naďalej kooperovať a prevádzkovať firmy, pomáhať si a prevádzkovať charity. Existujúce krypto technológie ich ale ochránia pred inštitucionalizovanou krádežou štátu zvanou daňový systém. Zrejme budú platiť províziu množstvu súkromných firiem, ktoré im život v tejto spoločnosti budú uľahčovať. Tieto firmy budú ale podliehať kompetitívnemu tlaku — budú inovovať, zlacňovať…. A výber ich služieb bude dobrovoľný.

3,993 celkovo návštev, 8 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

10 odpovedí

  1. Avatar
    marec 19, 2016

    Ľudia sa obávajú, že bez štátu by „nás“ ovládli veľké korporácie. Akosi odmietajú pochopiť, že voľný trh všetko poskytuje dobrovoľne (aké donútenie a ovládnutie?) narozdiel od štátu, ktorý teoreticky umožňuje odpojiť sa od jeho služieb – emigráciou, čo nie je žiadna výhra, lebo iný štát; samotný akt odsťahovania sa a rozlúčenia sa s mnohým určite nie je príjemná. Trhové subjekty si nenárokujú žiadne územie zahŕňajúce majetky iných a ľudí samotných; ak sa tak stane, stanú sa čiastočne štátnymi subjektmi, čo by vyzeralo ako regres do etatizmu, ale to funguje tu a teraz. Horšie by nemalo byť v tom prípade.
    Niekto by namietal, že demokracia! Vďaka demokracii musia politické strany súperiť o voliča neustálym zlepšovaním štátu a skvalitňovaním jeho služieb – primárne sa skvalitňuje agenda strán, nič viac.

    Žiadny spoločenský systém by sa nemal zakladať primárne na technológiách. Uznávam, sú užitočné, odpustím si ako technický konzervatívec aj niečo nové, ale tie sa predsa môžu narušiť. Minimálne hacknúť alebo niečo. Verím že sa mýlim, ako to je? Otázka na autora :-).

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 20, 2016

      Standard Oil a Bell by bez rozbitia ich monopolu ovládli svet. MS-DOS je šmejd, ale má väčšinu na trhu. OS/2 od IBM bol lepší, ale zakapal. Mac OS X od Applu je lepší, lebo to je upravený FreeBSD, no jeho trhový podiel je malý. Linux je lepší a je zadarmo, ostáva „niche“.

      Tým chcem povedať, že voľný trh a demokracia nie je všeliek. Aj slobodný trh môže viesť do slepej uličky. Aj Hitler sa dostal k moci demokraticky. A keď mal väčšinu, demokraciu zrušil ako nepotrebnú rekvizitu.

      Thumb up 1 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 20, 2016

        „Standard Oil a Bell by bez rozbitia ich monopolu ovládli svet.“
        Máš nejaký dôkaz? Dokážeš vidieť paralelné budúcnosti (timelines) 😀 ???

        „MS-DOS je šmejd, ale má väčšinu na trhu.“ (Predpokladám že pod MS-DOS máš na mysli Microsoft Windows)
        Toto je tvoj osobný názor, ale kedže má väčšinu na trhu = zákazníci sú ochotní za to platiť, musí im to prinášať nejakú hodnotu. Osobne používam Linux ale to ešte neznamená že celý Microsoft je zlý. Jednoducho v tejto sfére operuje pomerne voľný trh a ľudia si vo väčšine prípadov volia Microsoft a nie alternatívy. Je to ich dobrovoľné rozhodnutie, tak nechápem prečo s tým má niekto problém.

        „Aj Hitler sa dostal k moci demokraticky“
        Pravda, len som si hneď spomenul na Godwin’s Law 😀

        Peace

        Thumb up 4 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 21, 2016

          „ale kedže má väčšinu na trhu = zákazníci sú ochotní za to platiť, musí im to prinášať nejakú hodnotu.“

          Toto je trosku problem, ked ides do obchodu a chces si kupit laptop tak na 90% je windows. To je kvoli tomu ze dnes si kazdy (aj taky co tomu „nerozumeju“) kupi PC a keby tam nebol OS tak je to nepouzitelne. No a problem nastane ked si chcem kupit napriklad super lenovo za 2000euro ale bez OS tak to sa neda. Preco mam platit za windows ked ho z toho laptopu zmazem. A dalsi problem moze byt ze ten vyrobca zamkol boot proces a nenabudujes certifikovany OS.

          no, ale to je uz ina debata

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 22, 2016

            Taky laptop by som si nekupil, ani keby bol zlaty a vykladany diamantmi. Uz chapes?

            Thumb up 2 Thumb down 0

      • Avatar
        marec 20, 2016

        Ak slobodný trh môže viesť do slepej uličky, potom súčet všetkého dobrovoľného ľudského jednania – teda i ľudstvo samotné (môžeme uvažovať o veciach ako ekologická katastrofa apod.); voľný trh je nepochybne dokonalejším a slobodnejším prvkom ako demokracia. Hitler sa chopil moci demokraticky, nie prostredníctvom trhovej ekonomiky (čo nejakú vládu a moc vylučuje).
        😀
        Darmo som čítal Ekonómiu štátnych zásahov od M. Rothbarda, fungovanie monopolov mi je proste záhadou. Aj keby ovládli svet:
        1. stále sa môžeš rozhodnúť ich služby nevyužívať.
        2. ceny by mal beztak udržiavať na nízkej úrovni, inak sa predsa objaví konkurencia.

        Thumb up 4 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        marec 20, 2016

        O Standard oil – http://www.mises.cz/clanky/lov-na-carodejnice-zlodejskych-baronov-pribeh-firmy-standard-oil-221.aspx

        A Windows si svoju pozíciu užíva práve a len vďaka štátom udelenému monopolu duševného „vlastníctva“.

        Thumb up 4 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 22, 2016

          Práveže ani zákony o duševnom vlastníctve neochránili Apple pred vykradnutím kódu zo strany MS-DOS. Celý MS-DOS je len zlátanina opajcnutých či ukradnutých kusov. Kým tcp/ip im funguje vďakla BSD stack, a licencia BSD je „vezmi čo chceš, použi ako najlepšie vieš“, Apple za vývoj svojho kódu platil armádu programátorov, systémových architektov a stratégov a toolbox mu bol sprosto ukradnutý. Ešte aj hlášky Copyright Apple Computer sa objavovali v MS-DOS 95, 98, ME. Až MS-DOS NT – Neandertal Technology – bol napísaný na čistom kerneli, ale okienka ostali opajcnuté.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

  2. Avatar
  3. Avatar
    marec 21, 2016

    demokracia ako sloboda a rovnosť neexistuje
    neplatí ústava a zákony (pravidlá spoločenstva) pre všetkých rovnako a každý deň
    nárast informácií nás o tom denne presviedča
    jednotlivec sa každý deň snaží PREŽIŤ …

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*