Podobenstvo skorumpovaného pekára Petra

Bol raz jeden šikovný pekár – nazvime ho Peter. Tento pekár piekol vo svojej obci chlieb a svojim zákazníkom sa ho snažil pripraviť vždy čerstvý, chutný a kvalitne pripravený, z tých najlepších surovín. Svoju prácu mal rád, robil ju zodpovedne a svedomito. Jeho zákazníci k nemu radi chodili, lebo vedeli, že u neho sa môžu vždy spoľahnúť na výbornú chuť a kvalitu – napriek tomu, že bol oproti konkurencii o niečo drahší.

Boli to ťažké časy a mnohí ľudia si za svoje peniaze ledva mohli kúpiť to jedlo a zaplatiť ostatné základné životné potreby. A tak jedného dňa jedného sociálne-cítiaceho politika napadlo, že by bolo dobré ustanoviť jedlo za základné ľudské právo každého človeka. Argumenty ktoré použil vo svojej kampani boli vcelku logické – ten, kto nemá (na) jedlo, tak skôr či neskôr zaručene zomrie. Je to teda jednoduché. Ak má byť niečo ľudským právom, tak určite jedlo.

Aby nezostalo len pri prázdnych frázach a vyhláseniach, politik v kampani navrhol presadenie zákona, ktorý zabezpečí to, aby všetci ľudia platili do spoločného potravinového fondu tzv. „potravinový odvod„. Tento potravinový odvod bude platiť každý podľa svojich možností a schopností podľa výšky svojich príjmov, pričom tie najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny nebudú platiť nič. Poplatok bude teda solidárny – tí čo si už beztak môžu dovoliť dostatok jedla, prispejú tým, ktorí si to základné životné právo dovoliť nemôžu.

Na základe tohto poplatku bude mať následne každý právo na prídel základných potravín z miestnych pekární. Do základných potravín sa zatiaľ zahrnul chlieb a mlieko. Každý kto bude potrebovať tieto potraviny zájde napr. do miestnej pekárne a pekár mu vydá chlieb na výdajný lístok podobný receptu u lekára. Pekár to zaznamená do systému a štátny potravinový fond mu po mesiaci za to pošle jednotnú platbu podľa počtu vydaných chlebov.

No a tak prebehli voľby a politik sa zázračne dostal do parlamentu a s drvivou prevahou prevalcoval svojich súperov. Analytici sa zhodli na tom, že to bolo asi kvôli tomu, že nik nedokázal ponúknuť tak dobrý sociálny program.

Systém sa naplno rozbehol a ľudia začali podľa svojich potrieb brať chlieb z pekární. Mnohí si ho ale brali viac než potrebovali, pretože vedeli, že už zaň zaplatili a nik od nich už nebude pýtať peniaze znovu.

Ako systém pár mesiacov fungoval, ľudia si všimli, že chlieb od pekára Petra už nechutí tak ako dakedy. Už nie je taký chrumkavý, a majú pocit že aj celková chuť sa zmenila k horšiemu.

Pri ďalšej návšteve sa jeden zákazník opýta pekára Petra, v čom to je, že chlieb už nie je taký ako býval. Peter mu odpovedal takto: „Viete, dakedy som si mohol stanoviť cenu, za akú svoj chlieb budem predávať. Teraz to už možné nie je, lebo cena za chlieb je jednotná. Na druhej strane, zákon mi ani nijak nepredpisuje, že aké suroviny a aké postupy musím pri výrobe použiť. Nepoužívam teda už také dobré suroviny ako predtým a snažím sa len o to, aby bol chlieb jedlý, zodpovedal hygienickým normám a aby som tých chlebov vyrobil čo najviac.“ Zákazník sa nechápavo zatvári a odíde.

Po dlhšom čase sú niektorí zákazníci už veľmi nespokojní s kvalitou, tak jedného dňa príde za Petrom ďalší zákazník a  požaduje od pekára Petra, aby teda použil tak kvalitné suroviny ako v minulosti a rovnaké postupy, aby bol chlieb znovu tak chrumkavý a tak kvalitný ako kedysi.

Peter súhlasí, no len pod podmienkou, ak je za to ochotný zákazník aj zaplatiť. Peter argumentuje tým, že potrebuje kvalitnejšie suroviny, ktoré sú drahšie a takisto viac času na prípravu. V neposlednom rade argumentuje aj tým, že je to niečo, čo vie urobiť široko ďaleko len on, a tak ak chce zákazník niečo viac ako štátny nekvalitný štandard, musí si za to priplatiť. Naviac, príplatok je omnoho vyšší ako cena za chlieb v minulosti, lebo pekár pečie len pre tohto jedného zákazníka. Zákazník je síce rozčarovaný, no nakoniec si zaplatí a Peter mu chlieb ochotne napečie.

Peter takto pokračuje aj u iných zákazníkov, až jedného dňa sa o tom dozvedia miestne noviny, ktorým sa jeho správanie mimo legislatívne postupy pozdáva trochu neštandardné. Všetci majú predsa piecť chlieb zadarmo – je to základné ľudské právo a nik by nemal toto právo spochybňovať, či dokonca ho priamo porušovať!

Vyberú sa teda za ním a konfrontujú ho so svojimi zisteniami. Redaktorka sa ho pýta priame otázky a Peter priamo odpovedá. Argumentuje kvalitou a svojimi schopnosťami a tým, že to čo mu chodí z potravinového fondu mu ledva stačí na upečenie chleba chabej kvality. Hovorí aj to, že ľudia síce do fondu platia veľké peniaze, no tie sa v systéme asi niekde strácajú. Teraz ak chce niekto kvalitu, tak okrem už zaplateného odvodu si musí ešte priplatiť – dokonca viac ako za jeden chlieb v minulosti. Na záver sa ho redaktorka opýta: „A čo ľudia, ktorí by váš kvalitný chlieb chceli, no nemôžu si ho dovoliť?“ Peter na to odpovedá: „No tak tí majú smolu.

Reportáž sa odvysiela a okamžite zdvihne vlnu kritiky v spoločnosti. Stalo sa niečo nevídané! Niečo, čo si nik nedovolil doteraz tak otvorene pomenovať. Niekto si dovolil v systéme s funkčným potravinovým fondom na základné životné potraviny vypýtať peniaze naviac za svoje služby. Niekto porušil základné ľudské právo – právo na jedlo! Okamžite to miestne orgány začali prešetrovať a Peter sa ocitol v nepríjemnej situácii masovej kritiky a trestných oznámení z každej strany. Ľudia boli rozhorčení a požadovali za tento morálny prečin ten najtvrdší trest. Niektorí mu dokonca želali len to najhoršie – aby sa raz ocitol v situácii, že nebude mať na jedlo a umrie od hladu.

Petra nakoniec aj vďaka spoločenskému tlaku odsúdili za branie úplatkov na podmienečný trest so zákazom vykonávania profesie pekára. Peter mal šťastie a našiel si prácu radového zamestnanca v inej profesii a ľudia boli spokojní, že vinník bol aspoň takto potrestaný. Teda nie úplne všetci – tí, ktorí by chceli ten vychýrený kvalitný chlebík od Petra ho už nedostali. Teraz sa už musia uspokojiť so štandardným štátnym chlebom nízkej kvality.

Najnovšie chýry hovoria o tom, že v neďalekej obci už tiež niekto za úplatok predáva tak dobrý chlieb ako mal Peter. No ten úplatok je už podstatne vyšší. Kvalitný chlieb sa stal luxusom. Cena išla hore s rizikom spojeným s výrobou, lebo pekári sa boja, že skončia rovnako ako Peter.

6,437 celkovo návštev, 1 návštev dnes

14 odpovedí

  1. Avatar
    február 11, 2015

    V tej úvahe chýba NAJPODSTATNEJŠIA časť = realita Slovenska.
    ….
    Fond do ktorého prispieval každý sa vytvoril a prispievali do neho všetci občania.
    Spravoval ho politik na základe pravidiel ktoré sám vymyslel a odsúhlasil.
    Vytvoril správnu radu zo svojich.
    Správna rada väčšinu peňazí míňala na niečo iné ako chlieb.
    Dávala si veľké platy.
    Vymyslela informačný systém, ktorý evidoval platby do a z fondu. Tento systém tvorili
    spriaznené firmy, ktoré odvádzali peniaze do daňových rajov.
    Predpísala pekárom OD KOHO môžu nakupovať a za koľko najskôr základné suroviny a postupne
    zoznam rozširovala až to bolo všetko čo treba pri pečení chleba.
    Určovala koľko dajú z fondu ktorému pekárovi…
    Politik a všetci okolo neho bohatli.
    Ani jeden pekár nebol schopný za týchto podmienok piecť dostatok chleba a tak chlieb bol na prídel…
    Najskôr raz za týždeň, potom dva, tri….
    Ľudia nadávali na pekárov …
    Hádali si ktorý politik je horší, pozerali seriály a pomaly umierali od hladu…
    Čakali na ďalšie voľby lebo chceli nových politikov (alebo aj toho starého)….AKO KTO !!!

    Thumb up 19 Thumb down 3

    Odpovedať

  2. Avatar
    február 11, 2015

    hmm….. pekné podobenstvo. Ale k čomu to ?
    Presviedčať ludí, že slobodný TRH je lepší ako tvrdo regulovaný systém – to je beznádejné. Ludom je akosi „logickejšie“ , že ked sa všetko detailne nalinkuje, predpíše, obmedzí, nastaví, …priklincuje…. tak to predsa musí fungovať najlepšie.

    Mám ešte názornejšie podobenstvo : Vytvorenie živeho tvora, človeka :
    Tá nekonečná zložitosť, až nepochopitelná komplikovanosť a vnútorná poprepájanosť , ale sučasne dokonalá funkčnosť, samo-opravitelnosť, schopnost samo-vývoja. Schopnosť adaptibility. Genialne, a pritom absolutne bez zásahu parlamentných odborníkov, bez štátnej podpory, bez vedeckého výskumu štátnych ústavov. Bez dotácií a bez regulácií. Ludské telo FUNGUJE, a nie je to vďaka štátu.
    Štat dokáže ludské telo iba dokonale a rýchlo zlikvidovať. Štat je dokonalý NIČITEĽ.

    Thumb up 10 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      február 12, 2015

      To, ze trh naozaj funguje si je mozne lahko overit. Staci navstivit so svojim psom veterinara… Bez cakania, CT, vysetrenia aj operacia v ten isty den nie je problem, lekar k vam pride domov o siedmej vecer…

      A este nevznikne taky paradox, ze niekto plati do ZP 120€ mesacne a nemoze si dovolit uzivat liek ktory potrebuje, lebo je za dopaltok na ktory nema…

      Thumb up 6 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      február 13, 2015

      To podobenstvo s ľudským telom je fakt dobré.

      Navyše to z časti vysvetľuje nenávisť veriacich ľudí voči slobode.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    február 11, 2015

    v tejto vete je typo 😉 „…potrieb brať chlieb z lekární.“

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

  4. Avatar
    február 12, 2015

    Treba este dodat ze chlieb zadarmo povediet okrem nekvality aj k plytvaniu, Ludia chlieb pouzivat aj na ine veci ako vlastne krmenie; ale na krmenie prasiat, mozno ako hnojivo, stavebny material… Takmer nulova cena = nekonecny dopyt

    Thumb up 6 Thumb down 1

    Odpovedať

  5. Avatar
    február 12, 2015

    neviem ci uz nieje sproste tu vsetko v poslednom case chvalit… parada… viac takych… poposielam dalej…

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    február 12, 2015

    Ešte by som pridal, že platci do fondu boli z NÚTENEJ solidarity tak znechutení, že na DOBROVOĽNÉ pomáhanie tým, ktorí aj s chlebodávkami nemali čo jesť, stratili motiváciu…

    Alternatívny rozprávkový koniec:
    Väčšina chlebožrútov konečne pochopila, aké je arogantné a nemorálne rozhodovať o druhých bez toho, aby to tí druhí chceli, a do potravinového fondu platili a chlieb zadara dostávali len tí, čo to chceli. Druhí na oplátku rešpektovali, že niektorým sa nechce rozhodovať za seba. Dobrovoľne si vymieňali chleby, rožky, vianočky a iné pečivo a všetci žili šťastne až kým nepomreli. (Keďže socík nefunguje, dovolím si hádať, ktorá skupina pošla prvá…)

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  7. Avatar
    február 13, 2015

    Ozajstná epizóda mimo metafory: Na Francúzsku po francúzsky pokutovali pekára, ktorý mal otvorené 7 dní v týždni namiesto 6 podľa zákazu prefekta. Policajti mu povedali, že nabudúce už nebudú takí priateľskí, lebo oni riešia náročné úlohy a behať za pekárom ich otravuje. Pekár má teraz povinne deň voľno. Zákazníci sú sklamaní. Teraz pekár rozmýšľa o tom, že by si otvoril druhú prevádzku s iným voľným dňom, keď sa inak nedá – ale budova a vybavenie sú veľmi drahý špás a musí si to dobre rozmyslieť. Má imobilizovať veľký kapitál len kvôli tomu, aby mohol pracovať, ako chce?

    Thumb up 5 Thumb down 2

    Odpovedať

  8. Avatar
    február 13, 2015

    Na tomto podobenstve je najzábavnejšie sledovať autorove vstupné predpoklady, ako napr.v úvodnom odstavci ale aj inde. Škoda,že v prípade iných, možno autorom zamýšlaných profesií taká história ako sa predpokladá u pekára, nikdy nenastala. Preto logicky nemožno dané podobenstvo extrapolovať na niektoré iné profesie a je to čistá strata času autora i čitateľa 🙂 Bolo by asi potrebné vymyslieť iné reálnejšie podobenstvo 🙂 Prípadne úplne prestať s podobenstvami a začať nazývať veci pravými menami. Aby sa človek nezamotával v nezmyselných inotajoch 🙂

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 16, 2015

      Vstupne predpoklady mozu byt aj ine:
      – trhova ekonomika: bol raz jeden lenivy a nesikovny pekar a nikto k nemu nechodil, tak zbankrotoval
      – socializmus: bol raz jeden lenivy a nesikovny pekar ale dokazal regulaciami obmedzit konkurenciu, tak prosperoval

      Thumb up 3 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        február 16, 2015

        Hehehe, neprosperoval, neprosperoval. V socíku neprosperoval nik. Ale hlúpy a lenivý pekár si žil spokojne a vyrábal svoje šmejdulózne nepodarky, ktoré mu ľud pospolitý povinne kupoval. Lebo nič iné ani nebolo.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

  9. Avatar
    február 15, 2015

    dik za pekne podobenstvo, aj za dobre doplnenie v provom komente.
    chcel by som autora poprosit ci by vedel napisat aj ine podobenstvo, temu uz mam vymyslenu len to treba skomponovat.
    Takze tema: SZCO = samostnatne zarobkova cinna osoba = rozdvojena osobnost.
    napriklad ja som SZCO a hlavna cinnost je programovanie. Pracujem doma. Po novom vyzsia instancia hovori ze vydavky ktore maju povahu osobnej spotreby tak vo vydavkoch mozem uplatnit iba 80% ceny. Ano, v podstate je to okay, ved ked si kupim laptop tak ho pouzivam aj na osobne ucely, napriklad teraz nanom pisem 🙂 alebo s autom je to tiez tak. LENZE vyzsie instancia zabudla nato ze zivnostnik a obyvatel je JEDNA osoba !!!! takze ak obyvatel neminie nejake peniaze {napriklad kurenie, elektrika, toaletny papier, jest, voda, oblecenie} tak zivnostnik nezarobi ani cent. Takze by som uvytal keby vyzsia instancia umoznila aby zivnostnici mohli nejakym sposobom zahrnat trebars 50% osobnej spotreby ako rezia zivnostnika.
    dik

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*