Menej štátu

Kde bolo tam bolo, žili raz na jednom opustenom ostrove traja kamaráti. Jano, Fero a Jožo.

Život na ostrove bol náročný. More je síce bohaté na ryby, ale pochytať ich nie je nič jednoduché. Hlavne ak nemáte žiadne nástroje. A tak ich museli naši traja priatelia loviť holými rukami. Po celodennej námahe si každý z nich chytil jednu rybu, ktorú si dal potom na večeru. Následne unavený zaspal, aby ho na druhý deň čakala úplne rovnaká rutina. A tak stále dokola.

Jano už dlhšie pôsobil dojmom, že myslí na niečo veľké. V noci nemohol zaspať a ráno prvý behal po pláži. Častokrát zadumaný neregistroval otázky svojich kamarátov. Celá situácia eskalovala jedno ráno, keď sa mali ako obvykle vybrať k moru a zase stráviť celý deň po kolená vo vode. Jano sa prekvapivo otočil a išiel smerom k lesu.

Najprv polámal množstvo prútov a zaplietol ich do tvaru košíka. Ten primontoval na dlhú palicu. Večer bol na ostrove prvý podberák. Čím vznikol aj prvý kapitálový statok.

Keď si Fero a Jožo pripravovali svoju rybu, Jano na nich len hladne pozeral. A ešte si musel vypočuť všetky tie reči o tom, ako riskuje. Ja by som do toho nešiel; ak zajtra nič nechytíš, nebudeš mať už sily na ďalšie dni, konštatoval Fero. Nečakaj, že ti dáme naše ryby, pridal k tomu Jožo. To Janovi na pokojnom spánku nepridalo.

Ráno prišiel deň zúčtovania.

Na veľké počudovanie (a závisť svojich kolegov) Jano chytil ten deň dve ryby. A stalo sa to pravidlom. Od tohto momentu zdvojnásobil svoju produktivitu. Čo sa hneď prejavilo na jeho životnej úrovni.

Keďže už nemusel stráviť celý deň lovením rýb, mal naraz čas na iné práce. Vystužil steny svojho prístrešku, aby mu neprefukovali. Postavil si primitívnu posteľ, ktorú vyplnil suchým machom a lístím. A hlavne, spravil si zásobu rýb, aby nemal nad sebou neustále Damoklov meč hladovania, keď sa rybačka náhodou nevydarí.

Jožovi a Ferovi netrvalo dlho, aby sa sami odhodlali k zostrojeniu vlastného podberáku. Ale na rozdiel od priekopníka Jana, nemuseli nutne jeden deň hladovať. Ich malá ostrovná spoločnosť už mala kvôli zvýšenej produktivite úspory. A rozhodli sa z nich čerpať.

Jedného večera zašli za Janom a spýtali sa ho, či by každému z nich nepožičal jednu rybu. Aby prežili deň, keď budú majstrovať svoj vlastný podberák. Jano sa zamyslel a súhlasil. Ale pod podmienkou, že mu vrátia ryby dve. Tá druhá ryba bude odmenou za riziko, ktoré preberá v prípade, že sa im podberák nakoniec nepodarí vytvoriť (spraviť niečo také bez vhodných nástrojov, je celkom náročné). Dôvod bol nasledovný. Ak ich projekt nakoniec skrachuje, tak Fero s Janom len pokračujú v ich doterajšom živote. Ale Jano je o dve ryby chudobnejší.

Ako celý príbeh dopadol je úplne irelevantné, pozorný čitateľ ale pochopil zmysel a zákonitosti bankovníctva.

Bežný človek sa v dnešnej dobe veľmi často stretne so základným nepochopením javov, ktoré v súdobej sofistikovanej spoločnosti nie sú zjavné, ale sú vo svojej podstate jednoduché. Dobrým príkladom je práve nepochopenie úroku a podstaty bankovníctva. Hlavne, keď podľa rozšírenej predstavy je bankár tučný pán, ktorý si zo samej roztopaše pripaľuje cigaru stodolárovkou.

Iným problémom z rovnakého súdka môže byť inflácia. Ľudia z rastu cien obviňujú predajcov, zatiaľ čo politikov, nastavujúcich cenové stropy, považujú za svojich spojencov. Pri tom je to úplne naopak. Sú to práve politici (svojho času králi), ktorí tlačením nových peňazí (znižovaním obsahu zlata v minciach) spôsobujú rast cien.

A hlavne, ľudia lovia ryby, majstrujú podberáky, stavajú prístrešky. Objem bohatstva nie je statický a na to, aby niekto zbohatol, nie je treba, aby niekto iný schudobnel.

So spomenutými ekonomickými mýtmi bojuje kniha Ekonomické bájky od autorov Petra a Andrewa Schiffovcov. Bratia sa inšpirovali comicsom svojho otca Irwina, ktorý sa im v detstve snažil priblížiť základné ekonomické zákonitosti.

Otec Schiff je v Amerike celkom známa figúra na libertariánskej scéne. Už dlho sa neúspešne snaží presvedčiť verejnosť v Spojených štátoch o nelegálnosti zdanenia. Absolvoval množstvo súdnych sporov a posedel si pár rokov vo väzení.

Na rozdiel od svojho otca, Peter Schiff nepôsobí dojmom moderného Dona Quijota. Je majiteľom úspešnej brokerskej firmy, ale preslávil sa hlavne tým, ako presne predpovedal dnešnú ekonomickú krízu.

Vždy, keď v dnešnej dobe počujem o nemorálnosti úroku respektíve o nutnosti straty v prípade zisku, spomeniem si Ekonomické bájky. Ako by som rád teraz miesto siahodlhého diskutovania iba vytiahol útlu knižočku z vrecka a vložil dotyčnému do ruky. Presne ako v reklame na prací prášok Perwoll. Predpokladám, že by sme mali výrazne menej fanúšikov Tibora Rostasa, keby sa k nim v správnom čase dostalo toto dielko.

Ak máte teda náhodou synovca, neter v školskom veku a práve majú sviatok. A vy nemáte šajnu, aký darček by mládežníkovi urobil radosť, odporúčam Ekonomické bájky. Je možné že ste práve svet zachránili od jedného konšpirátora.

6,499 celkovo návštev, 2 návštev dnes