Partisan Bias

Partisan – (v politike) presvedčený člen politickej strany
Bias – skreslenie, šum

Chovanie a rozhodovanie každého z nás ovplyvňuje vlastná neobjektivita. V prípade chovania voličov a zastupiteľov sa toto skreslenie nazýva Partisan Bias (asi stranícke skreslenie).

Členovia i priaznivci jednotlivých partají alebo myšlienkových smerov majú tendencie hodnotiť návrhy a politiky prevážne podľa toho, kto je ich predkladateľom. Návrh pochádzajúci od strán profilujúcich sa doľava, tak býva automaticky pokladaný za prosociálny. A naopak návrh strán prezentujúcich sa ako pravicové bude pokladaný za protržný. Pri troche (?) nadsázky by sme mohli konštatovať, že to isté opatrenie bude vnímané priaznivcami i odporcami pozitívne respektíve negatívne iba v závislosti na tom, kto je jeho predkladateľom.

Toto skreslenie hrá rolu dokonca aj v momente, keď dochádza k spätnému vyhodnoteniu konkrétnych politík, pôsobenia vlády a podobne. „Je predsa známou pravdou“, že sociálni demokrati sa chovajú rozpočtovo nezodpovedne, že prehĺbujú deficity a likvidujú tržné prostredie. Ich voličmi sú obvykle dedinčania, sociálne slabší a nezamestnaní. Pravicové strany sú zase sociálne necitlivé alebo jednajú v prospech lobistov a korporácii. Ich voličtstvo pochádza z miest a tvoria ho úspešní podnikatelia a podozriví zbohatlíci. Ani kvantá dát reálnych volebných výsledkov nedokážu skoro nikoho presvedčiť o tom, že to nie je pravda. Jednoducho aj realita alebo retrospektívny pohľad na ňu bývajú často skreslené a nahradené iba vykonštruovaným obrazom o realite založeným na akejsi viere (faith-based reality). Výsledkom je uzatváranie sa do svojích nereálnych bublín a ostrejšia polarizácia celej spoločnosti.

V súladne s konceptom racionálnej iracionality by mohlo byť riešenie založené na zvýšenej finančnej motivácii. Toľko teória. A ako dopadli „pokusy na ľuďoch“?

Partisan Gap – je rozdiel medzi typickou odpoveďou Republikána a Demokrata (v tomto prípade) na pomyselnej stupnici 0 až 1. Ak je typická odpoveď jedných 0,21 a druhých 0,38, tak Partisan Gap je 0,17.

Podľa štúdie Partisan Bias In Factual Beliefs About Politics, v rámci ktorej boli niektorí respondenti odmeňovaní za správne odpovede na vecné (faktické) otázky. Odmena zredukovala „partisan gaps“ o 55% až 60%, pri finančnej motivácií aj za odpoveď „neviem“ boli redukované „partisan gaps“ o ďalších 20%. Takže celkovo až 80% z rozdielu pochádza z kombinácie dvoch faktorov, a to dobrý pocit patriť k tej „našej“ skupine a ignorovanie pravdy.

Aj drobný peňažný stimul dokáže rozbehnúť naše od prírody lenivé mozgy a výrazne pozitívne popostrčiť vnímanie od imaginárneho obrazu smerom k realite. Jednoducho keď položíme prachy na stôl, tak svoje názory preverujem dôkladnejšie.To by sme si mali za volebnú účasť priplatiť? Neviedlo by to k znevýhodneniu chudobných?

V súčasnosti si predsa za volebnú účasť platíme takisto. Za každý odovzdaný hlas dostane politická strana príspevok z verejných financií. Pre toto volebné obdobie 2012-2016 sa počíta so štátnym príspevkom zhruba 48 miliónov EUR. To znamená približne 11 EUR na každého oprávneného voliča alebo 18 EUR na každého zúčastneného voliča.

Riešením by teda mohol byť presun týchto prostriedkov smerom k oprávnených voličom formou poukážky. Túto by venovali vo volebnej miestnosti svojej strane spolu s volebným lístkom. Vzhľadom k výsledkom experimentov by stála za pokus aj varianta aktívneho neovplyvňovania volebného výsledku. Nie som si istý, neviem, nedokážem sa rozhodnúť a nechám toto rozhodnutie na ostatných. Poukážka alebo jej časť by v tomto prípade zostala k preplateniu aktívnemu nevoličovi.

Partisan Bias by mohol byť v takomto prípade výrazne obmedzený, čo by v súlade s teorémom stredového voliča, rovnako ako v prípade racionálnej iracionality malo viesť k „lepším“ volebným výsledkom. Výhodou takéhoto opatrenia by mala byť technická jednoduchosť realizácie za využitia stávajúcich procesov a finančných prostriedkov.

______________________________________________________________________________
Partisan Bias v praxi, vezmite si tieto 2 výroky:

Dollarwi$e Best Practices: Earned Income Tax Credit, 2nd Edition.” U.S. Conference of Mayors. 2008
Ekonómovia vravia, že jednodolárové zvýšenie príjmu rodiny s nízkymi a strednými príjmami má multiplikačný ekeft medzi 1,5 až 2 na lokálnu ekonomiku.

Ján Dinga, INESS Policy Note 5/2012:
Jednou z najväčších prekážok vytvárania nových pracovných miest na Slovensku je vysoká miera odvodového zaťaženia. Tá zaťažuje a predražuje cenu práce zamestnancov, a obmedzuje tak dopyt najmä po nízkokvalifikovanej pracovnej sile. Zlepšenie situácie by mohlo priniesť zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmovým skupinám podľa nižšie opísaného návrhu.

Predpokladám, že máte svojho favorita. Lenže riešenie vyplývajúce z oboch návrhov by bolo prakticky identické – zvýšenie progresivity daňovo-odvodového zaťaženia. Jediné, čo sa zmenilo bol obal a forma komunikácie. Partisan Bias zafungoval.

10,091 celkovo návštev, 2 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

32 odpovedí

  1. Avatar
    jún 14, 2013

    „Chovanie a rozhodovanie každého z nás ovplyvňuje vlastná neobjektivita. “
    Veľmi výstižné.
    Aj tento týždeň som mal „šťastie na diskusiu“ so zarytými zástancami ľavice a pravice. Utvrdilo ma to v nasledujúcom. Ľavica = smer vie veľmi dobre robiť propagandu. Dokonca aj pri otázka na vládnutie mečiara šikovne prejdú na dzurindu a čo všetko sa za neho sprivatizovalo. Nemajú snahu „diskutovať“ o riešeniach… Tam je všetko jasné. mečiar a teraz fico vždy boli lepší ako dzurinda a tým to končí.
    Pravicoví (zástacovia terajších opozičných) stále čakajú AKO sa ich zástupcovia dohodnú.
    Keď sa dohodnú potom bude fajn, lebo budú mať silu = spočítaniu malých čísel. Lne zabúdajú, že sa dohodnúť nechcú, lebo každý chce svojich pár percent preferencíí „UKAZOVAŤ“ ako povestný jazýček na váhach.
    Dovolím si tvrdiť, že rovnako voliči ľavice ako neobjektívne nehľadajú riešenia. Nezaujíma ich čo a ako „vylepšovať“ a meniť. Im stačí mať tam svojich.
    Možno sú výnimky, ale je ich tak málo že ich „väčšina“ Prevalcuje každý deň…

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

  2. Avatar
    jún 14, 2013

    Zaujalo ma toto:
    “ v rámci ktorej boli niektorí respondenti odmeňovaní za správne odpovede na vecné (faktické) otázky. “
    .
    Takže ak potrebujem dokázať teóriu Partisan Bias, tak nemám problém uvažovať s tým, že motivácia zmení správanie. Ale ak rovnaká výhrada zaznie voči výsledkom iného behaviorálheno výskumu, tak zrazu nie je relevantná.
    .
    Tento bias sa ako nazýva ? 🙂

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 14, 2013

      Toto dokazuje iba tolko, ze maly narast (najlepsie z nuly o kusok, casto uz len sanca samotna), dokaze uzasne zlepsit vysledok.
      Lenze pri rastucich odmenach uz vysledky linearne nerast. Pri kognitivne narocnejsich ulohach sa dokonca zacne s vyrazne rastucou odmenou vysledok zhorsovat.
      Rovnako tak ti s rastucou odmenou rastie riziko „incentive super-response tendency“, kde napr. robis nezmyselne veci (z pohladu zamestnavatela) len aby si si vylepsil statistiku

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 14, 2013

        Neodpovedal si na otázku:
        Prečo pri dokazovaní Partisan Bias pracuješ aj s motiváciou, ale pri obhajobe (napríklad) Kahnemanových experimentov výhradu, že testované osoby nemali motiváciu zapojiť Systém 2, či až vedomé konanie za istým účelom, v tomto prípade s motiváciou a jej zásadným vplyvom na výsledok pokusu nepočítaš.

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 14, 2013

          lebo tam sa porovnavaju skupiny s ROVNAKOU motivaciou!
          Ak chcem dat nieco k vplyvu motivacie na rozhodovanie, tak budem hladat napr. Dan Ariely alebo Francescu Gino

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

  3. Avatar
    jún 14, 2013

    A záverečný príklad je klasický rozdiel v definíciách.
    .
    “ zvýšenie progresivity daňovo-odvodového zaťaženia. “
    .
    Záleží na tom, ako definujem zdaniteľný príjem. Podnikateľ si napríklad môže znížiť daňový základ o výdavky, nevyhnutné na dosiahnutie zisku. Ale, čuduj sa svete, pri fyzických osobách to zrazu neplatí. Tie akoby žili zo vzduchu, bývali vo vzdušných zámkoch a chodili oblečení, ako na nuda plážach.
    .
    Ja si osobne pod pojmom “ zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmovým skupinám “ predstavujem prosté uznanie reálnej skutočnosti, že aj u fyzickej osoby by mali byť od výpalného oslobodené príjmy, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie existencie danej fyzickej osoby. Z môjho pohľadu teda zníženie odvodového zaťaženie nízkych príjmov žiadnu progresivitu nespôsobí. Pretože daňový základ by nemal obsahovať povedzme prvých 200 euro príjmu mesačne.
    .
    Ale toto vám vedátorom ide znamenite. Mierne posuniete významy slov, motiváciu niekde započítate, niekde od nej abstrahujete. Takýmto spôsobom nie je problém dokázať čokoľvek.

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 14, 2013

      Zvysenie nedanitelneho zakladu JE zvysenim progreivity zdanenia bodka

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 14, 2013

        To je tvoja definícia, na ktorej to celé stojí. Ak máš moc definovať základné pojmy, tak je zrejmé, že „pravda“ je na tvojej strane. Ty si zvíťazil nie pomocou argumentov, ale z definície.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    jún 14, 2013

    A do tretice, pokúsim sa to vysvetliť názorne:
    .
    Východiskový stav:
    Rovná sadzba výpalného, vyberaná od prvého centu, výška výpalného 30%.
    .
    Návrh 1:
    Redefinícia daňového základu, výpalné sa nebude vyberať z prvých 200 euro mesačne.
    .
    Návrh 2:
    Zvýšenie sazdby pre príjmy nad 2000 euro mesačne na 40%.
    .
    TL a jemu podobní považujú oba návrhy za zavedenie progresivity výpalného systému. Zástancom N1 budú dookola vyhadzovať na oči svoju definíciu daňového základu (že má byť od prvého centu) s tým, že aj oni predsa presadzujú progresivitu výpalného systému. Tak prečo na inom mieste proti progresivite (podľa návrhov, podobných N2) protestujú.
    .
    Je taká stará známa pravda:
    Keď dvaja robia to isté, nemusí to by to isté.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    jún 14, 2013

    A to je prave ono. Nikde si nemohol nic takeho odo mna precitat, v tych uryvkoch nic takeho taktiez nie je. Klasicke mlatenie slameneho panaka.
    Takze ano, nie je to to iste. Nie, nic takeho som netvrdil

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 14, 2013

      Ak do niečoho mlátim, tak do príručky modifikácie významu jazyka z dielne istého pána Orwella. Samozrejme, že vy nepotrebujete tie veci napísať explicitne, aby sa na to dalo priamo poukázať. Však o tom to celé je. Že sofistikovaným spôsobom posuniete významy slov. Že definujete základné pojmy tak, aby ste potom aj „nevinnou“ diskusiou dokázali niečo povedať bez toho, aby ste to museli napísať explicitne.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  6. Avatar
    jún 14, 2013

    Ešte k modifikáciám volebného systému:
    Na zásadnú zmenu by stačilo, keby volič, pri výbere svojho zástupcu mal možnosť zvloliť aj „nikoho z navrhovaných“. A že by sa táto voľba aj skutočne rátala. T.j. pomerný počet poslaneckých lavíc by zostal prázdny. A na prijatie rozhodnutia by bolo samozrejme potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
    .
    Ale toto demokrati zvyknú označovať za „nedemokratické“, „nebezpečné“ a podobne. Pretože hrozí, že by ľudia ukázali politikom, či existujúcemu spôsobu správy spoločnosti (tzv. demokracii) vztýčený prostredník. A toho sa každý demokrat bojí ako čert kríža.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 14, 2013

      Nie nezostal by prazdny. Stale plny pocet – neviem, nehlasujem

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 14, 2013

        Vôbec som neporozumel, tak len doplním svoj príspevok vyššie:
        .
        Kým Ty navrhuješ ovplyvniť voliča pri voľbe z neúplnej množiny možností, ja navrhujem doplniť množinu možností o tú chýbajúcu možnosť. Netporebujeme upravovať motivácie voliča, podľa mňa stačí, keď dostane na výber skutočne všetky možnosti.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  7. Avatar
    jún 14, 2013

    Tibor sorry, ale ak ja napisem „o pol stvrtej“, tak ty sa budes do krvy hadat, ze o pol stvrtej je neskoro/priskoro, ze je treba 15:30

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 14, 2013

      Opäť som nepochopil, preto len pre istotu zrhniem rozdiely v našich názoroch:
      .
      1. Pod pojmom progresívny daňový systém si predstavujeme každý niečo iné.
      2. Motivácia ako významný faktor pri konaní človeka sa Tebe hodí len v prípade, že potvrdzuje Tvoje tvrdenia. Ak im odporuje, nepočíta sa.
      3. Tvoj článok Partisan Bias ukazuje túto vlastnosť ľudského správania ako negatívnu. Na záver si ju „prišil“ istému výroku, či názoru napriek tomu, že ide o problém definície.
      4. Chytil si sa pre zmysel môjho postu nepodstatnej vety (Keď dvaja robia to isté, nemusí to by to isté.), pričom však moja námietka bola v zmysle bodu 3: Názor, obsiahnutý vo výroku Jána Dingu neobsahuje znaky Partisan Bias, nie je mu korektné prišiť túto nálepku, pretože v skutočnosti ide len o rozdielny výklad definície.
      .
      Kde konkrétne vidíš zhodu v našich názoroch?

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 14, 2013

        Iy1. Progresivita je, ked vyssie mzdy odvadzaju vyssie percento zo mzdy ako nizsie. Na grafe s prijmo na x a danou na y bude konvexna krivka znamenat progresinu dan, konkavna degresivnu. Cim viac konvexna krivka, tym viac progresivne zdanenie. Ako bude vypadat flat tax si vies domysliet.
        2. Vonkajsia motivacia je silnym faktorom, ale nie jedinym. Nehadal som sa s tebou nikdy, ze nema vplyv, iba som sa ti snazil povedat, ze nie je vseriesiaca
        3. Vyplyva z nepochopenia viz 4
        4. Partisan Bias je v tom ze ako priaznivci nejakeho myslienkoveho smeru (alebo odporcovia ineho „keynesianske woodoo“) mozeme v dvoch vyrokoch, ktorych prienik je dostatocne velky, velmi lahko dojst k odpluvnutiu nad jednym a k zatlieskaniu druhemu

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 14, 2013

          Nemusíš stále dookola opakovať svoju definíciu progresívneho daňového systému, ja s ňou nesúhlasím. Kahneman vôbec nepracuje s motiváciou. Testované osoby nemajú žiadnu motiváciu, aby sa rozhodli inak, ako podvedome. Medzí výrokmi, o ktorých sa tu bavíme je prienik len a práve vtedy, ak je medzi nimi prienik z definície.
          .
          Ty si si zobral dva výroky a definitoricky si určil, že medzi nimi je prienik. A potom si to použil na onálepkovanie istého názoru tvojou značkou. Ak ťa to baví, O.K. ale ja mám úplne rovnakú (svoju) pravdu v tom, že oslobodenie prvých 200 euro od výpalného neznamená zavedenie progresívneho daňového systému. Pretože mám jednoducho inú definíciu.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 14, 2013

            Sem s tou definiciou

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 14, 2013

            Však čítaj poriadne:
            daň sa platí z daňového základu. Pri firmách je úplne bežné, že sa od príjmov odpočítajú náklady, potrebné na zabezpečenie zisku (ktorý sa potom daní). Tak prečo nie u fyzických osôb?
            .
            Alebo mi chceš tvrdiť, že aj u firiem máme progresívny daňový systém? Aj u firiem počítaš daňové zaťaženie nie zo zisku, ale z príjmov? Takže firma, čo má vysoké náklady, platí minimálne dane, kým firma s malými nákladmi platí väčšie dane.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 14, 2013

            Sice si tymto tahom uplne odskocil aj od blogu aj od vyrokov v nom, ale nevadi.

            …predstavme si danovy system, v ktorom si zamestnanci vedu uctovnictvo (alebo maju pausalne vydavky), lebo ich naklady su danovo uznatelne. A teda Jozko, ktory jazdi do prace 10km denne odcita od danoveho zakladu 10xmenej ako Misko, ktory jazdi do prace 100km denne (ak maju auto za rovnaku cenu a tankuju za rovnaku cenu a bavime sa iba o tejto polozke) … a mozeme sa vratit tam kde sme v diskusii skoncili

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 14, 2013

            Druhy vyrok hovori. Zvysme odpocitatelnu polozku.
            Prvy vyrok moze viest k tomu istemu. Rovnako tak moze viest k zvyseniu socialneho transferu – ale to bude mat ten isty efekt.

            Thumb up 0 Thumb down 0

  8. Avatar
    jún 14, 2013

    Prečítal som si diskusiu a dovolím si napísať neobjektívne svoje vlastné názory:
    Väčšina voličov nievie :
    koľko sa platí pri podnikaní do sociálnej a zdravotnej poisťovne za fyzickú osobu ktorá podniká
    aké sú ceny elektrickej energie pre podnikateľov (vrátane všetkých fondov a polatkov a za hodiny atď)… Fotovoltaika sa akoby zabudla ale zmluvy na 15 rokov pri výkupe 435 Eur za MW platia.
    koľko stojí zamestnať niekoho a nielen odvodov a daní ale aj „administratívy“ a ďalších nákladov..
    čo všetko úrady a inštitúcie štátu vyžadujú ako „nutné“ zlo ktoré má niekto vydržať..
    zákonné poistenie, cestná daň , dialničné nálepky, vysoké ceny pohonných hmôt , STK a EK…to všetko treba platiť ak je potrebné auto…
    zdvihnuté poplatky od 1.1.2013 za všetko…

    V médiách ukážu pár veľmi bohatých ale väčšina živnostníkov a drobných prežíva…
    Hovoriť o znížení daňovo odvodového zaťaženia a nepovedať či ide len o PRIAME dane je presne pre tú väčšinu čo nemá ani vedomosť aké sú priame a nepriame dane

    Väčšinu nezaujímajú fakty ani riešenia…
    Oni potrebujú počuť že sa o nich niekto postará , zastane sa ich, a bude za nich bojovať…
    Že to nerobí ?? Nevadí ale je taký sympatický…

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 14, 2013

      Zadrhelom moze byt to, ze ak mas neinformovanych priblizne rovnomerne rozhodenych v populacii napr. medzi volicov lavice a pravice, tak to velky efekt na volebny vysledok nebude mat.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 14, 2013

        myslim, ze to, ze volici nedokazu odhadnut ich skutocne naklady na verejny sektor sa nijakym sposobom nevynuluje. Nulovat sa mozu – pri velkych cislach – len nahodne, nesystematicke udalosti….

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        jún 15, 2013

        Tomáš Lengyel :
        “ ak mas neinformovanych priblizne rovnomerne rozhodenych v populacii napr. medzi volicov lavice a pravice“
        – čo je ABSURDNÝ predpoklad, pretože voliči „ľavice“ sú práve preto jej voličmi, pretože NIE su informovaní. Kto je informovaný, prejde k „pravici“. A tí NAJlepšie informovaní odmietnu politikov celkovo.
        – –
        Keby ficov volič vedel, že VŠETKY dane, ktoré platí podnikateľ, zaplatia v cene podnikateľovho produktu títo chudobní voliči,….
        Realita je taká, že voliči „ľavice“ nevedia prakticky skoro nič.

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 15, 2013

          „Realita je taká, že voliči “ľavice” nevedia prakticky skoro nič.“
          – toto iba upresním :
          S výnimkou tých voličov „ľavice“ , ktorí priamo bohatnú na štatnych zakázkach, resp. tých, ktorých jediný celoživotný príjem tvoria socialne dávky. Tí prví sú až moc dobre informovaní. A tí druhí vedia iba to, čo potrebujú pre bezprácny život.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 16, 2013

            Bohatli aj voliči PRAVICE…

            Thumb up 0 Thumb down 0

        • Avatar
          jún 16, 2013

          To musim zial povedat, ze to je hlupost co pises. Hned na uvod musim poznamenat to, ze nepoznas preferencie lavicoveho ako ani pravicoveho volica, nepoznas ich motivacie a nevies ani to do akej miery su informovani a na zaklade ktorych informacii demonstruju svoje preferencie. Lavicovy volic je rovnako tak ako pravicovy pohanany vlastnymi motivaciami, sebeckymi motivaciami. Voli toho pri koho vlade mu zostane viac penazi na ucte.

          Uvediem moj osobny priklad. Ak som bol volit, tak som vzdy volil „pravicove“ strany. Rozhodoval som sa ako mlady na zaklade vsetkych v tom case dostupnych informacii. Nikto mi ale nepovedal napr. to, ze dzurinda pojde do vlady s komunistami z sdl. Nikto nehovoril, ze dzurinda rozpreda pol republiky a druhu polovicu rozkradne, nikto nehovoril, ze ceny energii a vody vzrastu radovo o stovky percent. Ze mi vzrastie celkove danove a odvodove zatazenie, tak o tom tiez nikto nehovoril. Takto mi zostavalo vdaka malemu bicyklistovi na ucte menej penazi a toto podporovali aj trotli z inessu, z ineka, z hpi atd. Aj kvoli tomuto museli ludia zacat robit to co nechceli. Poznam vela ludi, ktori nechceli ist pracovat von, ale museli. Ja som tiez isiel pracovat tam kde som nebol „doma“, ze som musel dochadzat denne takmer 100 km. Nebyt mojej zasadovosti, tak volim fica. „Dnes“ uz radsej ani volit nechodim.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 26, 2013

            Haha, že pravičiar čo nevedel že pravica privatizuje 😀

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 30, 2013

            Nevedel? Privatizoval aj meciar a to bol praviciar. Ide o ine a to o slovo chlapa. Ked ja poviem, ze nebudem privatizovat strategiu, tak proste nebudem.

            Thumb up 0 Thumb down 0

      • Avatar
        jún 16, 2013

        Nejde o volebný výsledok, ale o hľadanie riešení…
        Výsledok je vždy tesný.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*