O pavúkoch, hospodárskych cykloch a nálepkovaní

Sú niektoré ekonomické zákonitosti špeciálnymi prípadmi obecnejších prírodných zákonov?

Pavúky sú normálne samotárske tvory. Starajú sa iba o seba, o iné pavúky svojho druhu sa zaujímajú iba v období párenia. Často sa navzájom požierajú. Existuje však druh Nephila clavipes, ktorý sa správa zvláštne. Keď je dobré obdobie a hojnosť koristi, Nephily stavajú svoje siete tesne vedľa seba do rozsiahlych celkov, ktoré zvyšujú šancu na ulovenie koristi. Keď je zlé obdobie a koristi je málo, každý jedinec si stavia sieť na osamelom mieste.

Na prvý pohľad to vyzerá ako neracionálne správanie, ale nie je tomu tak. Keď je koristi veľa, prežije takto viac potomkov každého jedinca a je výhodné sa takýmto spôsobom „deliť“ o potravu. Keď je koristi málo, tak prevažujú individuálne rozdiely. Jeden je šikovnejší a má väčšiu šancu splodiť viac potomkov, iný je menej šikovný, alebo má prosto smolu, a jeho gény neprežijú. Z pohľadu druhu Nephila clavipes je to najoptimálnejšia možná stratégia v danom prostredí, stratégia, ktorá umožní prežiť maximum jedincov druhu v meniacom sa prostredí.

Nephily objavili trik, ako v období hojnosti vyťažiť z prostredia viac zdrojov ako iné druhy pavúkov, ktoré tento trik neobjavili. V období nedostatku zdrojov sa správajú ako iné druhy pavúkov.

Ako k takémuto objavu príde? Nephily boli pôvodne samotárske, ako sa na pavúkov sluší a patrí. Zrejme sa u niektorého predka dnešných Nephíl objavila zmena, mutácia, ktorá pozmenila jeho správanie tak, že sa nesnažil až tak úzkostlivo vyhýbať ostatným príslušníkom svojho druhu, ako je u pavúkov normálne. V danom prostredí, kde sa cyklicky striedajú obdobia hojnosti a biedy, to cyklicky decimovalo populácie predkov dnešných Nephíl, rovnako, ako to robí s inými druhmi. Lenže tie Nephily, ktoré mali pozmenený ten hypotetický gén prežili vo väčšom počte jedincov, pretože mali v období hojnosti viac potomkov. Gén sa postupne krížením rozšíril v populácii a teraz sú Nephily spoločenskejšie.

Je to jeden z nespočetných darwinisticky rozprávaných úspešných príbehov. Za ním je ovšem celá plejáda príbehov neúspešných, pretože tam, kde uspeli Nephily, neuspeli iné varianty riešení a ich nositelia. O tých sa pravda nič nedozvieme, pretože neprežili. Môžeme dokonca skoro s určitosťou tvrdiť, že boli aj spoločenskejšie varianty riešení, kedy Nephily spolu zostávali aj v období nedostatku. Lenže takéto society neprežili. Prežili iba tie, ktoré striedajú svoje správanie podľa okolností. Prežilo najoptimálnejšie riešenie.

V rozhovore pre sme.sk Radovan Procházka z KDH okrem mnohého iného povedal:

…Je ťažká predstava, že budem zastupovať človeka, ktorý si myslí, že najlepším modelom úpravy spoločenských vzťahov je darwinistická súťaž druhov o prežitie.

Ponechajme teraz stranou, že R. Procházka zjavne nerozumie evolučnej teórii, pretože prírodný výber na úrovni druhov organizmov prebieha iba výnimočne a podľa Ch. Darwina druhy vzájomne nebojujú o prežitie, ale každý jedinec sa snaží optimalizovať na zmeny podmienok v prostredí. Podstatná je tu Procházkova predstava, že v spoločnosti sapientov je možné nastaviť podmienky tak, aby darwinistický prírodný výber neplatil vôbec. Inými slovami: darwinistický mechanizmus evolúcie nie je všeobecne platný princíp, platí iba v prírode, nie v spoločnosti.

Tento postoj nie je vlastný iba R. Procházkovi, spolu s ním ho zdieľa veľa ľavicových, ale aj pravicových, či iných politikov. Dokonca slovo „darwinistický“ sa stalo pejoratívnym adjektívom, dehonestujúcou nálepkou, o ktorej sa samo sebou vie, že označuje nesprávny, primitívny, či zjednodušujúci pohľad na nejaký spoločenský jav. A to napriek historickej skúsenosti, ktorá nás učí, že nejaký názor, či nejaké poznanie nezmetieme zo stola tým, že ho označíme za škaredé.

Ak dnes väčšina vzdelaných ľudí prijíma ako vedecky podložené, že život na tejto planéte sa vyvíja podľa darwinistických princípov, a teda aj náš druh je súčasťou tohoto procesu, je prinajmenšom intelektuálnou povinnosťou toho, kto tvrdí, že v spoločnosti sapientov tieto zákonitosti prestali platiť, toto tvrdenie obhájiť. To znamená, musí preukázať, ako sa to stalo a prečo. Alebo inak: ako sa v prostredí evolučných princípov stalo, že prestali platiť? Pokiaľ to vierohodne neurobí, tak by si mal vybrať: buď evolučné zákony platia vždy a všade, alebo neplatia nikdy.

Vráťme sa teraz k príkladu s Nephilou. V dobrých časoch je výhodná užšia kooperácia, v zlých je výhodné hľadať samostatné riešenia. Dá sa tento princíp uplatniť na spoločnosť sapientov? Vezmime si krajné polohy. Ak je mier a prosperita, dá sa všeličo skooperovať a obyčajne sa tak aj stáva. Ak nastane vojna, alebo katastrofa dlhšieho trvania, obyčajne sa mravy zmenia a každý bojuje za seba a svoju rodinu. Je to podobnosť čisto náhodná? Domnievam sa, že nie.

Veď čo to je v princípe darwinistický evolučný mechanizmus: Na jednej strane sú vždy obmedzené zdroje. To vyplýva z termodynamických zákonov, pretože v tom najkonečnejšom dôsledku môžeme každý zdroj vyjadriť ako mieru voľnej energie. A energia nášho Vesmíru je (aspoň podľa súčasných predstáv) obmedzená.

Na strane druhej hovoríme o spôsobe, ako je tá energia usporiadaná, hovoríme o informácii, tvare, usporiadaní, organizácii, forme a všelijak inak. Častice sú usporiadané do atómov, atómy do molekúl, molekuly do organizmov, organizmy do ekosystémov. Informácia ovšem nepozná niečo ako termodynamické obmedzenie. Niet zákona, ktorý by tvrdil, že nejaké usporiadanie, nejaké informácia môže byť len v takom, či onakom množstve kópií.

Každý z nás má v črevách potomkov baktérie Escherichia Coli. Táto jednoduchá baktéria sa dokáže pri dostatočnom prísune potravy (ktorú pre ňu tak ťažko získavame v hypermarketoch) každých 10 — 15 minúť rozmnožiť. Každý deň priemerný človek vylúči stolicou pol bilióna jedincov tejto veľmi úspešnej baktérie. Ak by mala neobmedzený prísun potravy, tak by údajne za 24 hodín jej kolónia dosiahla rozmery Zeme. Jej forma usporiadania, teda informácia Escherichia Coli má potenciálne neobmedzené možnosti replikácie.

Každá informácia má potenciálne neobmedzené možnosti replikácie.

Máme tu dva prírodné zákony, jeden hovorí o neobmedzenosti konkrétnych foriem, kým druhý o obmedzenosti toho, čo sa formuje, teda energie. Riešením toho je jav, ktorý Darwin nazval prírodný výber a ekonómia to síce nenazýva nijako, ale vnútorne z toho vychádza. Nie je v takom prípade výhodnejšie poučiť sa z riešení, ktoré už v prírode darwinistický prírodný výber našiel, ako ich zosmiešňovať a ignorovať? Jedno je isté — platiť neprestanú.

Je isté, že tak, ako sa vyvinul sapientí spoločenský systém do dnešnej globálnej formy, hospodárskym cyklom sa nevyhneme. Budú sa striedať dobré a zlé časy. A bude sa tak ako u Nephily striedať sociálna integrácia so sociálnou dezintegráciou. Možno by bolo užitočné v zlých časoch umožňovať malú dezintegráciu, nie jej brániť, pretože nastane tak či tak, len bude mať možno formu veľkej dezintegrácie v podobe globálnych vojnových konfliktov. Možno je dnes výhodnejšie nechať skrachovať malé štáty, alebo banky, ako v budúcnosti skúšať zúfalo prežiť na územiach zamorených rádioaktivitou. Možno je práve dnes lepšie zmenšiť mieru integrácie EÚ a v lepších časoch ju posilniť. Neviem… Neverím na možnosť riadenia evolúcie. Verím však v to, že ju nemožno oklamať a ani sa z nej vynálepkovať.

6,552 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

29 odpovedí

  1. Avatar
    júl 01, 2012

    dik za clanok.
    ako vzdy pohlad „odinokadial“ a ako vzdy zaujimave

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2012

      Rado sa stalo. Domnievam sa, že v základoch sa tento portál opiera o libertariánstvo, lenže problém vidím v tom, že u nás sa libertariánstvo chápe primárne ekonomicky. Je to však oveľa širšia téma. Sú tu otázky ako: prečo vôbec je štát stále väčší, prečo sa priestor slobodného konania stále zmenšuje a pod. Dúfam, že budem mať možnosť sa aj týmito témami zaoberať.

      Thumb up 3 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2012

        To je aj moj „problem“. Je to asi tym, ze velka castludi sa k obmedzovaniu statu dostane skrze ekonomicke vzdelanie (nemusi byt nutne formalne – vs).
        Ale aj z ekonomickej strany su viacere cesty, nielen rakusania, ale aj institucionalna ekonomia, law & economics a vyrazne „stato-obmedzujuca“ je aj mainstreamova neoklasika.
        Filozoficky je ten zaber este sirsi a takisto roznorody a nie je zdrave sa nadsene vrhat jednym smerom a ignorovat ine… kedysi som to tak nechapal a bola to chyba.
        tot vse

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

  2. Avatar
    júl 01, 2012

    Najprv malé jazykové okienko:

    „najoptimálnejšia možná stratégia“, „Prežilo najoptimálnejšie riešenie.“ To je niečo ako najmŕtvejšia možná mŕtvola. Ak je niečo optimálne, tak už z definície neexistuje nič optimálnejšie.

    „Táto jednoduchá baktéria sa dokáže … každých 10 — 15 minúť rozmnožiť.“ Táto baktéria je prítomná v hrubom čreve novonarodenca už 40 hodín po narodení. Kontaminácia sa udeje potravou, vodou, či kontaktom s dospelými osobami a stačí k nej 50 jedincov baktérie. Rozmnožovanie sa deje binárnym štiepením a cyanobaktérie môžu zdvojnásobiť svoj objem v priebehu 6 hodín. Pre E. coli to môže byť aj 30 minút v roztoku glukózy. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC372817

    „… hospodárskym cyklom sa nevyhneme. Budú sa striedať dobré a zlé časy. A bude sa tak ako u Nephily…“
    Príklad Nephily popisuje odozvu jedného špeciálneho druhu pavúkov na dobré a zlé časy, ale z toho nevyplýva nevyhnutnosť dobrých a zlých časov. Prechod medzi dvoma rovnovážnymi stavmi môže byť asymptotický alebo oscilovať – aj v elektrickom obvode, aj biologickom pokuse, aj v ekonómii. Všetko závisí od parametrov prechodu. Problém je, že v praxi sa parametre prechodu v ekonómii dajú ako-tak presne zistiť až ex-post, keď je už po všetkom.

    Thumb up 7 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2012

      Kua chlope, ty sa v tom vyznas. Skoda ze si tak daleko, lebo ta cervena pliaga sa rozlieza coraz dalej. Zavrtava sa do stranickych struktur statu ako mihula. Cerveni u na zapade aj na vychode. Onedlho nas utlcu capicami.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2012

        Musím Vás sklamať, nechystám sa ani na Zlodejsko, ani do politiky. Nedokázal som dopozerať ani túto zaujímavú debatu
        http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-13.html
        a nedokázal by som hodiny posedávať a diskutovať o fazuľkách. Nedokázal by som byť niekde na vysokej škole v krajine, kde profesori iba učia a kde výskum neexistuje, kde sú červené konexie dôležitejšie, než ozajstná vedecká práca. Ale aspoň máte moje sympatie, že ste tam ešte zostali.

        Všeobecne k článkom tuná – je fajn, keď je viera v trhovú ekonomiku a minimálny štát, ale nie je dobre, ak to je len viera bez faktov a znalosti súvislostí. Potom je riziko, že sa to podobá na omšu či zasadnutie europarlamentu, kde sa za kritický hlas vyobcuje z cirkvi. Ľudia, ktorí študovali prírodné vedy, si zvolili vedeckú metódu veľmi prísnu. V spoločenských vedách býva tá prísnosť trochu menej prísna až uvoľnená. Najhorší sú právnici a tzv. politológovia. Úskalie spočíva v tom, že aj oni sa považujú za vedcov, bádajú, skúmajú, publikujú. Tak im treba pripomenúť, že veda je o objektivite a nestrannosti. Ak je niečo stranícke, už to je politika a nie veda. No a to isté platí aj vo „vlastných“ radoch.

        Thumb up 6 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 12, 2012

          Budeš sa diviť, ale existuje právna veda a tá vedou je.

          Bohužiaľ väčšina právnických škôl sa miesto teórie práva zaoberá memorovaním zákonníkov a tak vyzerajú aj ich absolventi.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2012

      Roman, väčšinou považujem tvoje komentáre za prínosné, ale tento taký nebol. Prvé dva body (jazykové okienko) sú z pohľadu argumentácie článku irelevantné a majú len „nahlodať“ ostatné tvrdenia v článku – takéto veci sa hodia až na koniec komentára, po hlavných argumentoch.

      Posledný tvoj odstavec ako jediný chcel niečo vyjadriť, ale je irelevantný tiež, pretože v článku sa žiadna implikácia typu „ak sa striedajú cykly u nephily => budú sa aj u nás (a tu je dôkaz)“ nenachádza. Za to som postrehol zaujímavú paralelu v prírode s autorovým názorom. A za dôležité považujem posledný odstavec a slová ako „Možno, Neviem, Verím/Neverím“.

      Aby sa diskusia pohla niekam, tak sa spýtam… Chceš povedať, že sa hospodárskym cyklom dá nejak vyhnúť?

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2012

        Verím/Neverím, možno a neviem asi budete odo mňa čítať častejšie. Venujem sa evolučnej teórii už viac ako dvanásť rokov, a jediné čo za ten čas môžem povedať s istotou je, že evolúcii nerozumieme. Zároveň však si myslím, že to čo vieme ako tak s určitosťou naznačuje, že svet je určitým spôsobom organizovaný a ten samotný spôsob v politickej rovine dáva skôr za pravdu libertariánom ako iným politickým názorom. Dúfam, že sa mi o tom niečo podarí napísať. Len si nie som istý, či to ekonomicky zameraných liberálov čítajúcich tento portál vôbec bude zaujímať.

        Thumb up 4 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2012

        samozrejme, ze sa da. je to v hayekovom citate:

        „Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“
        Friedrich August von Hayek
        Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 02, 2012

          Nevidím, že by z toho vyplývalo, že sa to dá. Hayek povedal, že sa to určite nedá, pokiaľ bude menová politika taká, aká je. To nie je to isté ako povedať, že bez tej menovej politiky by hospodárske cykly neexistovali. Čiže neexistencia takejto menovej politiky je nutná podmienka, nie postačujúca.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 02, 2012

            z citatu jasne vyplyva, ze ak zmenime monetarnu politiku tak sa MOZEME zbavit hospodarskych cyklov. sprievodnym znakom toho co hayek v citate naznacuje je deflacia, pokles cien, vyssie dostupnost tovarov a sluzieb pre sirsi okruh spotrebitelov… kde by toto vsetko odzrkadlovalo technologicky pokrok.

            Thumb up 0 Thumb down 0

    • Avatar
      júl 02, 2012

      Súhlasím s vami, že slovo „najoptimálnejší“ je nezmysel, a to ani nie tak z jazykového hľadiska ako semiotického. Čo je však z môjho pohľadu dôležitejšie je to, že je to slovo, ktoré v kontexte evolučnej teórie vlastne nič nevyjadruje, pretože ak má evolučná teória platiť, tak iné ako optimálne nastavenie v každom časovom úseku neexistuje. Evolučná teória je vo svojom konečnom dôsledku deterministická.
      Čo sa týka kvantitatívnych údajov o E.Coli zrejme máte pravdu. Ja má uvedené údaje z nejakej knihy, nechce sa mi to dohľadávať, pretože si ani nepamätám z ktorej. Na argumentáciu to však nemá dopad. Potencialita informácie E. Coli je neobmedzená bez ohľadu na to, či sa zdvojnásobí počet potomkov za 10, 15, 100 minút.
      S čím však nijako nemôžem súhlasiť je, že by som niekde tvrdil, že z adaptácie Nephíl na dané prostredie vyplýva nevyhnutnosť dobrých a zlých časov. ni v ekonómii ale ani v evolučných vedách sa vopred nedajú parametre prechodu určiť. Principiálne nedajú, domnievam sa. Aspoň by to malo vyplývať z teórie chaosu.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2012

        Cykly sa dajú ovplyvniť. Švajčiarsko robí anticyklickú štátnu politiku – v kríze štát nešetrí na investíciách, ale na výdavkoch. Práve v kríze sa spúšťajú veľké stavebné projekty. Švajčiari majú radšej 1-2% rast bez poklesov, ako veľký rast a potom veľké korekcie. To je ako dať odpor do okruhu kondenzátor-cievka, alebo ešte lepšie dať tam tranzistor, ktorý to bude robiť aktívne a vyhladzovať extrémne výkyvy.
        http://www.tradingeconomics.com/switzerland/gdp-growth
        Na tom obrázku si zvoľte začiatok rok 1960, pohrajte sa s ukazateľmi ako absolútna hodnota HDP, rast HDP, HDP na obyvateľa a uvidíte vplyv petrolejových šokov, ktorým hovoríte ropné krízy, no to sú externé faktory. Inak je to pomalý, stály rast. Menej štátu, rozumné hospodárske intervenovanie.

        Článok je fajn, ale nie je dosť rigorózny. Presvedčí len takých, ktorí už presvedčení sú. Príklady sú dobré do zbierky príkladov, ale protistrana príde s vlastnými protipríkladmi. Dobré cvičenie je chodiť medzi červených, alebo medzi fašistov, alebo medzi aktivistov, otrokov politickej korektnosti a skúsiť im oponovať tam.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        júl 02, 2012

        Vlastne som mal na mysli tento graf, je to zo Svetovej banky na Googli:
        http://www.google.ch/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_&met_y=ny_gdp_mktp_cd&idim=country:CHE&dl=en&hl=en&q=swiss+gdp+graph

        Švajčiarsky trik spočíva v tom, že kríza prinesie štrukturálne zmeny. Nejde o extenzívne parametre, o výrobu oceli a kyseliny sírovej, ako v ZSSR, alebo o automobily a plazmové obrazovky ako v Žiline a v Galante. Ide o franky, ktoré sú také isté, nech prichádzajú zo zastaralého poľnohospodárstva alebo z high-tech elektroniky. Švajčiarsko investuje veľké prostriedky do vzdelania a priťahuje investorov podnikateľským prostredím s vysoko platenou, no vysoko kvalifikovanou pracovnou silou. Podobne Nový Zéland dokázal vďaka ekonomickým reformám vstať z popola. Kórea bola najzaostalejšou krajinou na svete a v priebehu ani nie 40 rokov je na špičke. Presne ako to je spomenuté v článku v odstavcoch o Darwinovi, ale nie je to dosť podčiarknuté – ak si živočíšny druh nevezme ponaučenie z krízy a rýchlo sa neprispôsobí, tá ďalšia ho vyhubí.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 02, 2012

          zial anticyklicku politiku dnes na svete nevedie prakticky ziadna vlada. samotny keynes tvrdil, ze v case konjunktury maju vlady setrit a tvorit uspory. v case kriz a depresii nasledne investovat usporene peniaze do ekonomiky, cim by sa zmiernili dopady krizy a vyhladzoval hospodarsky cyklus. znie to realne nie? za to keynes nemoze, ze politici kradnu a minaju ked je slnecno aj ked je zamracene… toto iste tvrdia aj rakuski ekonomovia, ale v podnikatelskej sfere a v sprave domacnosti (mikroekonomia). dodnes som neprisiel na to, ze preco nejaki hlupaci prisli aj s makroekonomiou. ale asi to bude tym, ako sa kradne na vrchole pyramidy v dobrom aj v zlom pocasi.

          a nez ja zacnem tvrdit, ze sa niekto dostal z bahna na vrchol, tak si vzdy najprv pozriem, ze ako vyzera jeho verejny a zahranicny dlh, dlh na hlavu a schopnost tento dlh splacat. takto sa popalil kekonom ivan miklos, ked rozpraval o ciernych konoch svetovej ekonomiky, skoda, ze zabudol slovenskych obcanov informovat o tom, ze ake bremeno so sebou tieto staty nesu 🙂

          Thumb up 1 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 03, 2012

            Švajčiarsko robí anticyklickú politiku, spomínam to na viacerých miestach v tejto diskusii.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 03, 2012

            roman, mozes to spominat, ked to aj tak nie je pravda. funguju na dlhu tak ako ostatni, ekonomiku maju postavenu na sluzbach, maju velke zahranicne zadlzenie, zaciatkom roka 2010 im takmer skrachovali vsetky najvacsie banky… toto a mnoho dalsieho nie velmi podporuje tvoje tvrdenie. skor to moje.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 03, 2012

            Definícia anticyklickej ekonomickej politiky je úsilie vyrovnávať rozdiely v rôznych fázach ekonomického cyklu. Zákaz deficitu štátneho rozpočtu pri recesii a zákaz prebytku v kríze, plus ďalšie sprievodné opatrenia, spĺňajú túto definíciu. O dlhu, službách a ostatnom nie je nikde ani slova. Je dobré vedieť, o čom je reč.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 03, 2012

            ale isto. v case konjuktury zobrat ludom prachy, aby vyrabali a spotrebovavali menej a potom im to v recesii vracat. normalne si viem zivo predstavit, ako to svajciari naozaj robia. zial je to len predstava, realita je ina.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 03, 2012

            Kto ste, že sa tak zasvätene vyjadrujete o švajčiarskej realite?
            Mávam aj natvrdlých študentov. Obvykle neprejdú skúškou.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 04, 2012

            som niekto, kto s presnostou na 3-4 mesiace predpovedal tuto krizu. som niekto kto na tyzden presne predpovedal krach, zlucenie co je defacto krach, zachranu dvoch z najvacsich bank v USA. na svete sa s niekym ako ja moze porovavat iba taky nouriel roubini. som niekto na koho sa nechyta ani peter schiff. som niekto kto vie, ze co sa ekonomickych otazok tyka tak, ze aj od takych ludi ako lenin sa moze nieco naucit (vlastnosti penazi a aky vplyv maju na ludi, inflacia…).

            som niekto, kto nakupuje ked ovce predavaju, kto predava ked ovce nakupuju. som niekto kto preda CHF ked ovce budu nakupovat. som ten kto tvrdi, ze ak EUro krachne tak medzi prvymi stiahne so sebou svajciarsko.

            som niekto, kto radi ucitelom, aby ako svoj prvy krok vo vztahu k nim, respektovali svojich ziakov, lebo sa ucia navzajom.

            Thumb up 0 Thumb down 1

  3. Avatar
    júl 02, 2012

    Súhlasím plne v tom, že treba študovať aj konkurenčné názory a diskutovať s oponentami. Napokon niekoľko takých akcií mám za sebou aj u ľavičiarov, Greenpeace a aj inde. Napokon aj Marxa mám naštudovaného priamo z jeho prác, nie z nejakých x-krát zreplikovaných názorov. Len problém mám v tom, že všetky politické smery žijú v kebysvete. Keby sa ľudia správali tak, či onak, tak by bol raj na Zemi. Ja neponúkam riešenia. Snažím sa svet popísať tak ako sa mi zdá, že funguje. Napríklad spomínané tvrdenie, že cykly sa dajú riadiť. SÚHLASÍM. Bez akejkoľvek námietky. Dajú, lenže zasa iba v nejakom kebysvete. Iste, niečo skúsili Švajčiari, niečo Estónci, a podobne. Niekde zafungovalo niekde nie. Je to z môjho pohadu jedna z možností, evolučný variant správania sa nejakej komunity. Domnievam sa však, že môže prežiť iba ako endemický druh, pretože v podstate parazituje na globálnom ekosystéme planéty. Parazitická symbióza predpokladá, že nemôže byť z pohľadu fyzikálneho väčší objem parazitov ako ich symbiontov. Skrátka Švajčiarsku sa darí pretože svet nejako funguje. Ak by začal celý svet rovnako fungovať, vždy sa nájde lokálny príživník, ktorý to naruší a zmení postupne väčšinové správanie na niečo podobné tomu, čo je dnes. Z takéhoto pohľadu, teda globálneho sú cykly zrejme nezmeniteľné.
    Neviem, či naozaj opakujem to, čo všetci tak či tak vedia. Posolstvo článku podľa mňa je, že existujú obecnejšie zákonitosti ako sú čisto ekonomické, že tie ekonomické sú špeciálne prípady tých obecnejších a je na pár príkladoch naznačené v čom to môže byť. Aspoň podľa mojej mienky. Tento názor nie je na Slovensku často prezentovaný. V Čechách je takáto diskusia častejšia. Slováci sú názorovo dosť konzervatívni. Pripravujem článok s predbežným názvom „Podiel štátu na domestikácii opice“. Som naozaj veľmi zvedavý ako to zapôsobí, pretože to bude možno aj celosvetovo unikátny názor, hoci bude postavený na evolučne biologickej a evolučne psychologickej vedeckej evidencii.

    Thumb up 5 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 02, 2012

      Neviem, ako to riešia Estónci, ale napríklad vo Švajčiarsku sme mali referendum o „dlhovej brzde“ v roku 2001, keď federálna vláda prišla s návrhom zákona ešte poldruha roka pred tým hlasovaním. Odvtedy viaceré kantóny prišli s podobnými riešeniami. To je riešenie, ktoré podľa konjunktúry buď zakazuje deficit, alebo prebytok štátneho rozpočtu. Suma výdavkov nesmie prevýšiť sumu príjmov, no referenčný rámec nie je rok, ale jeden ekonomický cyklus. Deficit teda nie je absolútne zlo, ktoré treba zakázať, ale anticyklický nástroj. Podobne aj prebytky rozpočtu. Tak sa klasická teória ešte od Ricarda skĺbi s keynesiánskou makroekonomikou bez toho, aby tam bol pro-cyklový impulz ako teraz v eurokríze. Detailne to je popísané tu:
      http://www.efd.admin.ch/dokumentation/zahlen/00579/00595/00603/index.html?lang=fr
      No a v tom čase v EÚ všetci ešte ochkali a achkali nad eurom a tešili sa svetlým zajtrajškom pri zatínaní nových a nových sekier. Švajčiarsku sa darí nie preto, že je iné, ale preto, že kašle na Brusel a na Paríž a riadi sa zdravým rozumom. Pretože sa to dnes veľmi nenosí, tak je zároveň aj iné.

      Ešte dobre mienená rada (jazykové okienko):
      Veta „Táto jednoduchá baktéria sa dokáže pri dostatočnom prísune potravy (…) každých 10 — 15 minúť rozmnožiť.“ – – je kostrbatá a nedáva veľmi zmysel. Nejde o presnú kvantifikáciu, ale že sa baktéria množí len každých 10-15 minút.

      V predošlom diskusnom príspevku s dátom 2.7.2012 o 11:24 je posledné slovo „evidencia“. Pozor na falošných priateľov. Evidence je po anglicky dôkaz, no na Zlodejsku je to systém registrácie údajov.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 03, 2012

        Ďakujem za link. No a termín „vedecká evidencia“ je vo vede bežný termín označujúci všetko to, čo daný vedný obor o svojeom predmete zozbieral.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    júl 02, 2012

    chcel by som ti podakovat za clanky, poslat pozitivnu energiu , a povedat, ze neprestavaj pisat svoje clanky, lebo su ine ako zvysok. A to je treba 🙂

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    júl 06, 2012

    „Ak nastane vojna, alebo katastrofa dlhšieho trvania, obyčajne sa mravy zmenia a každý bojuje za seba a svoju rodinu“
    ludske spolocnosti, ktore takto fungovali uz dnes neexistuju, lebo si ich podmanili (a ich uzemie zabrali a obyvatelov bud zabili predali do otroctva alebo vclenili do svojej populacie) uz davno kniezatstva, kralovstva, hordy, imperia a staty, ktore boli pocas vojny organizovanejsie a to im dodalo konkurencnu vyhodu pocas obdobi vojen v jednom velkom darwinovskom zapase kultur, nabozenstiev, narodov a etnik.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  6. Avatar
    júl 19, 2012

    Najskor k Radovanovi Prochazkovi z KDH. Kedze je slobodny clovek, moze si sam volit, koho je ochotny zastupovat a koho nie. Ja osobne som sa nim nedal zatial v nicom zastupit a tak nemam problem s tym, ze ani on by nechcel zastupovat mna a dovody jeho nechcenia su uplne ukradnute, nech je to aj jeho nepochopenie Darwina.
    Co plati pre pavukov a ich vyvoj nemusi platit pre inych pavukov. Napr. v obdobi prosperity i nedostatku u ludi dost casto ziskavali ti, ktori kooperovali (napr. vazni v koncentracnych taboroch v obdobi nedostatku zdrojov sa zgrupovali do skupin, kde sa delili o stravu a poskytovali si aj aku taku ochranu aj pred kradezami zdrojov zo strany spoluvaznov). Na druhej strane, mnozstvo Zidov bolo zabitych preto, ze nedokazali opustit spolocenstvo a rodinu a uprednostnit individualne prezitie. Moja babka prezila len preto, ze po oznameni, ze sa chysta zatach opustila vsetko a vsetkych a okamzite usla, zvysok jej rodiny bol deportovany a keby neusla, deportovali by i ju. Tazko urcit, v ktorej situacii je vyhodnejsie uprednostnit individualne ciele na ukor skupiny a kedy je vyhodnejsie kooperovat.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*