Menej štátu

Mnohí politici hovoria od vstupu Slovenska do EÚ o samých výhodách nášho členstva a o tom, ako by sme mali podstupovať aj tie najväčšie obete, len aby sme si zachovali naše členstvo a teda aj tie údajné výhody s tým spojené. Médiá toto prezentujú ľuďom bez oponentúry ako samozrejmosť a tak je to potom verejnosťou aj prijaté. Ako holý fakt. Celkom tak to ale nie je a keď sa pozrieme na skutočné fakty, tak zistíme, že členstvo pre nás nie je až také výhodné. A teda podstupovanie tých nevýhod ako podmienku pre udržanie členstva by sme mali veľmi dôsledne zvažovať.

V skratke teraz uvediem 5 mýtov zoradených podľa ich popularity omieľanej politikmi a médiami.

Mýtus č. 1: Sloboda pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu

Veľa ľudí si myslí, že len vďaka EÚ máme voľný obchod. Skutočnosť je však dosť iná. Voľný obchod nám nezabezpečuje EÚ, ale členstvo v Európskom Ekonomickom Priestore (EEP) ktorého členom sme sa stali spolu so vstupom do EÚ. Sú to dve oddelené veci. Členmi EEP sú okrem krajín EÚ aj všetky krajiny Združenia voľného obchodu okrem Švajčiarska, a teda Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Krajiny EEP vyznávajú rovnaké 4 slobody, ako EÚ – sloboda pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu.

Mýtus č. 2: Výhody Eura

Euro je od svojho vzniku odsúdené na zánik. Spoločná menová únia pri nekrytých menách (v súčasnosti všetky meny sveta) je dlhodobo neudržateľná pre krajiny, ktoré nemajú jednotnú rozpočtovú politiku, pretože potom sa menej zodpovedné krajiny priživujú na úkor viac zodpovedných krajín a vznikajú problémy, ako majú v súčasnosti krajiny PIIGS, a ktoré bude mať aj väčšina ostatných krajín eurozóny, keď krajiny PIIGS zlyhajú. A ako vidíme, už zlyhávajú. Euro nás tiež obralo o časť menovej suverenity a hodnotu meny už viac neurčuje centrálna banka SR, vzhľadom na podmienky len našej ekonomiky, ale ECB, vzhľadom na celkovú ekonomiku eurozóny, ktorej tvorí SR len malú časť. Menová únia jednoducho nikdy nebude fungovať. K tomu je potrebný federálny systém zdaňovania a výdavkov – teda rovnaký daňový systém aplikovať na všetky krajiny. A toto by už pre Slovensko bolo úplne nevýhodné. A určite nie len pre nás. To je aj dôvod, prečo John Major a Norman Lamont vyjednali výnimku pre Britániu z účasti v eurozóne. A ako vidíme, briti názor dodnes nezmenili, skôr naopak.

Mýtus č. 3: Eurofondy

Veľa ľudí si myslí, že napriek všetkým zlým veciam nám EÚ pomáha aj v tom, že si cez eurofondy rozvíjame našu krajinu. Ako fakt už berú vec, že SR z EÚ viac čerpá, ako z nej dostáva. Alebo dokonca že sme čistým príjmateľom. To je však obrovský omyl. Za obdobie rokov 2004-2010 bolo na prijatie 1 Eur z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov výdavkov z našich zdrojov. Do roku 2009 to bolo dokonca rovné euro. Podstatné nie sú až tak sumy, ako to, že peniaze ktoré my priamo odvádzame na daniach najskôr idú na spotrebu samotného Bruselu a keď sa dostanú k nám, idú rôznym záujmovým skupinám, aj to až po ťažkom administratívnom boji a nemalých a častých úplatkoch pre úradníkov. Ničím trhu neprospievajú, naopak skôr ho likvidujú a zväčšujú korupčné prostredie.

Mýtus č. 4: Konkurencieschopnosť Slovenska v globalizovanom svete

Ďalším argumentom je to, že SR ako maličká krajina by nemala šancu konkurovať gigantom, ako sú vyhasínajúce USA a vzostupujúca Čína a zvyšné krajiny. Tento názor je však veľmi nesprávny a absolútne neberie do úvahy historické a ani ekonomické súvislosti. Európska únia sa namiesto slobodného trhu pokúša vybudovať akúsi „pevnosť“, ktorá je ohradená smerom von (clá, bariéry vstupu na trh) a regulovaná smerom dovnútra. Ak by EÚ skutočne išlo o konkurencieschopnosť, tak by musela buď znížiť alebo úplne zrušiť clá, nie robiť opak ako teraz, zrušila by prerozdeľovanie od produktívnych k menej produktívnym (eurofondy) a nepresadzovala by neustálu harmonizáciu a regulácie ale podporovala suverenitu a rozmanitosť.

Mýtus č. 5: Upevňovanie európskej jednoty

Presný opak je pravdou. Európa nie je USA. Či už je to osoba z Alabamy, New Yorku, alebo Californie – každý z nich sa považuje za občana USA a berie USA ako svoju vlastnú, prirodzenú krajinu, na ktorú je hrdý. No pri krajinách EÚ je to úplne iné. Nemec nikdy nebude cítiť rovnakú príslušnosť k EÚ a ku Bulharovi, ako k Nemecku a k Nemcovi, napriek enormným snahám EÚ o vyvolanie národnostnej hrdosti. Pokiaľ si myslia, alebo cítia, že žijú jeden na úkor druhého (a to si myslia aj Nemci o Grékoch), tak sa nikdy nemôžu mať radi. Na Slovensku to môžeme porovnať veľmi dobre – po rozdelení s Čechmi s nimi máme také dobré vzťahy, ako nikdy predtým. EÚ nás nespája, ale naopak – rozdeľuje.
—
Ak sa vám článok páčil, budem rád ak kliknete na facebookové „Páči sa mi to“.😉

Použité zdroje:
Filip Vačko
INESS

4,659 celkovo návštev, 2 návštev dnes