Rast nedôvery v existujúci finančný systém

Ekonómovia hlavného (keynesiánskeho) prúdu nás presviedčajú, že hlavný (a snáď jediný) problém je na strane dopytu. Že v systéme je nedostatok peňazí. Riešenie vidia a aplikujú v monetárnej politike. Centrálna banka (ECB) znížila depozitnú úrokovú sadzbu na 0 %, refinančnú na 0,75 %, obe sú na historických minimách. Pomôže to? Alebo sa naopak splnia predpovede druhej strany, že výsledkom bude vysoká inflácia, či až hyperinflácia?

Ja vidím principiálny problém nie v tom, či do systému nové peniaze pridávať, alebo nepridávať. Ale v tom, akým spôsobom sa nové peniaze do systému dostávajú (a prípadne z neho odchádzajú). Ono totiž to známe „Ak bude treba, budeme peniaze zhadzovať z vrtuľníka“ je jedna veľká mystifikácia, jedno veľké a zámerné zavádzanie.

Dnes sa nové peniaze do systému dostanú jedine tak, že si ich nejaký subjekt požičia. So záväzkom vrátiť nielen vypožičané peniaze, ale aj príslušný úrok. A to isto uznáte, že je sakra rozdiel, či vám niekto dá stovku bez akýchkoľvek podmienok, alebo tak, že o istý čas mu musíte vrátiť 105.

Zlaté teľa súčasného ekonomického systému sa volá HDP. Celé kúzlo je zakliate vo vzorci, ktorým sa dá vyjadriť jeho hodnota:

HDP = verejné výdavky (VV) + súkromné výdavky (SV) + čistý export (ČE)

Ak chceme zvýšiť niektorú z týchto položiek, musí si niekto požičať nové peniaze. Na zvýšenie VV si požičia štát, na zvýšenie SV si požičia súkromný sektor, na zvýšenie ČE si požičia krajina (jej VV, alebo SV), kam náš čistý export smeruje.

Už chápete, prečo nás do EÚ prijali až po splnení istých podmienok? Ktoré boli možno formulované zaobalene, ale reálnym cieľom bolo zvýšiť našu úverovú kapacitu. Našu schopnosť za zadlžovať. Aby sme si mohli požičať na nákup tovarov a služieb zo starých krajín EÚ, ktorým sme tým pomohli zvýšiť ich HDP. Aspoň v nových krajinách EÚ sa to postupne otočilo, pretože trh nepustí a firmy si spočítali, že u nás je lacnejšie vyrábať.

Podobne to bolo aj s cieľom zavedenia eura. Zvýšiť úverovú kapacitu krajín, ktoré mali dovtedy vysoké úroky. Jednou z hlavných podmienok bolo znížiť úrokové sadzby k priemeru troch najnižších v eurozóne. Aby sa im neoplatilo vyrábať, ale oplatilo dovážať. A tak sa Gréci, Španieli, Portugalci, Taliani, … zadlžovali a Nemcom rástlo HDP. A to nielen cez export, ale aj cez zisky bánk, ktoré južanom požičiavali.

V každom prípade, čistý export nemôže rásť vo všetkých krajinách naraz. Ak má mať niekto kladný čistý export, niekto to musí od neho kupovať a bude mať obchodný deficit.

Takže nám zostali dve možnosti zvyšovania HDP: zvyšovanie verejnej spotreby, alebo zvyšovanie súkromnej spotreby. Keďže nové peniaze sa do systému dostávajú zásadne ako dlhy, znamená to, že zvyšovanie HDP je podmienené zvyšovaním objemu súkromných dlhov, a/alebo zvyšovaním objemu verejných dlhov. A keď bublina (napr. nehnuteľností) v súkromnej sfére praskne, istá časť súkromných dlhov sa presunie do verejných dlhov.

Takže ja nevidím problém v tom, že by spotrebitelia neboli ochotní zvyšovať svoju spotrebu. Oni nie sú ochotní (alebo schopní) zvyšovať svoje zadlženie. A to je sakra rozdiel. Centrálna banka sa snaží pritlačiť komerčné banky, aby zvyšovali objem nových úverov, nových peňazí. Z druhej strany však na banky tlačí predchádzajúca skúsenosť, že keď v minulosti vyhoveli skutočne každému, vytvorila sa bublina a po jej prasknutí mali problémy.

Keynesiánci si veľmi dobre uvedomujú, že súkromný sektor už veľa dlhov absorbovať nedokáže. Preto volajú po pokračovaní bezbrehého zadlžovania štátov. Pretože tu nejde o suplovanie schopnosti súkromnej spotreby. Ide hlavne o suplovanie schopnosti súkromného zadlžovania.

A čo inflácia? Inflácia by vznikla vtedy, keby sa skutočne podarilo zvýšiť objem peňazí v ekonomike. T.j. keby sa podarilo zvýšiť objem zadlženia verejného, či nebodaj privátneho sektora. A to sa zatiaľ nedarí. A to aj napriek tlačeniu likvidity a iným opatreniam zo strany ECB.

Tiež sa hovorí, že štáty môžu umoriť svoje dlhy cez infláciu. To je však pravda len vtedy, keď by sa významnou mierou na zvýšení zadlženia (objemu peňazí) podieľal súkromný sektor. Pretože pre štát je zaujímavá len a práve taká inflácia, keď nové peniaze skrze dane budú pritekať zo súkromného zadlženia. Pretože to verejné je snaha znížiť.

A čo by sa stalo, keby niekto peniaze skutočne začal zhadzovať z vrtuľníka? Nejaká časť peňazí by sa dostala do spotreby, ale istá časť by bola použitá na splatenie existujúcich dlhov. Záviselo by teda od celkového objemu zhodených peňazí a od pomeru častí, ktoré sa použijú na spotrebu (zvýši infláciu) vs. na splatenie existujúcich dlhov (nemá vplyv na infláciu, splatením dlhu peniaze zanikajú).

Ale to najpodstatnejšie, čo by sa stalo, keby sa nové peniaze skutočne zhadzovali z vrtuľníka, je to, že by neboli viazané na dlhový záväzok. Navyše by takto boli nové peniaze distribuované „spravodlivo“. Ich použitie by bolo oveľa trhovejšie, ako použitie nových peňazí v existujúcom systéme, kde sa dostávajú k vybraných subjektom.

Pretože podľa môjho názoru je existujúci systém monetárnej politiky a uvádzania nových peňazí na trh hlavne systémom redistribučným. Redistribuuje hodnoty od neprivilegovaných subjektov, ku ktorým sa peniaze dostanú (alebo aj nie) najneskôr, ku privilegovaných subjektom, ku ktorým sa peniaze dostanú ako k prvým. Naviac vytvára záväzky aj pre bežné subjekty, ktoré sa potrebujú dostať k novým peniazom (nákup nehnuteľnosti, napríklad) a inak ako dlhovým záväzkom to dnes nejde. Pričom všetci vieme, že dlhové záväzky štátu a vybraných subjektov sú reálne záväzky neprivilegovaných subjektov, ktoré sú takto zaviazané na dva krát.

Ja by som budúci vývoj videl tak, že ani veľkou snahou monetárnej a fiškálnej politiky sa rast HDP rozbehnúť nepodarí. Čo však nebude brániť systému, aby sa o to rovnakou politikou nepokúšal zas a znova. A keď sa raz niečo rozbehnúť podarí, nebude to rast HDP. Alebo rast peňažnej zásoby. Ale hlavne rast nedôvery v existujúci finančný systém ako taký.

7,139 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

28 odpovedí

  1. Avatar
    júl 16, 2012

    Mas to uplne pomylene. Hlavnym problemom dneska su komunisti. Pocnuc pravymi komunistami, poschovavanymi u Fica, konciac Dzurindovcami, ktori maju tolko tej havede, ako ziadna ina strana. Vdaka bohu za Risa, lebo to je jedina strana, ktora tym nie je nakazena. Ale ludia su slepi a radsej pocuvaju demagogickych prorokov, ako by mali otvorit oci pravde.

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

  2. Avatar
    júl 16, 2012

    hranie sa s urokovymi mierami nie je keynesianstvom ale friedmanizmom (monetarizmom). uz by ste si to mohli uvedomit.

    uroky mozu byt aj na nule, ked si ludia odmietaju poziciavat, cize tu nie je DOPYT po peniazoch. zo strany sukromneho sektora a domacnosti rozhodne nie. a kedze v tejto pyramide sa musi vzdy niekto zadlzovat tak to teraz robi vacsina vlad, lebo inak by ta pyramida isla pekne do zakladov ako svojho casu dvojicky.

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 16, 2012

      Dopyt po peniazoch by aj bol. Nie je dopyt po dalsom zadlzovani. Co je logicke, pretoze je konecny pocet obyvatelov a oni maju konecnu uverovu kapacitu. A kym inflacia nie je z hora ohranicena, deflacia je z dola ohranicena velmi jasne. Tazko si predstavit, ze niekto nebude dnes jest, lebo zajtra bude jedlo lacnejsie. A to sa z daleka netyka len potravin.
      .
      Pyramida proste skoncit musi. Bez ohladu na to, co si monetaristi myslia.

      Thumb up 2 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 16, 2012

        Tibor, jasne som napisal, ze ludia si nepoziciavaju a dnes vznikaju peniaze prave poziciavanim, to znamena, ze nie je dopyt. nie za takych podmienok ako dnes su.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 17, 2012

          Presne tak, nie je dopyt – ponukane peniaze (dlh) centralnych bank sa akosi nie a nie rozhybat, ako by aj ano v deflačnom prostredi… až keď skončí faza deflacie (to bude ešte niekolko rokov trvat), može dojst k narastu dopytu. Až potom budeme vidiet (hyper)inflaciu – ta ktora tu uz podla niektorych davno mala byt…

          O prirodnych zdrojocj a suvise penazi s energiou tu radsej pisat nebudem, nema to vyznam 😉

          Sano

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

    • Avatar
      júl 16, 2012

      e-e ak si dobre pamatam tak friedmanovsky monetaristi „sa snazia“ drzat vyrovnanu cenovu hladinu (popripade mierne stupajucu)
      zatialco keynesiani vidia problem v produkcnej medzere a v rigiditach pracovneho trhu smerom nadol – takze v AD
      a momentalne sa pokusaju jak fiskalne stimulovat G, tak monetarne manipulovat skrz urok ECB

      Povedal by som, ze skutocne nie je rec o monetaristoch, ale o monetarnom nastroji
      Nehladiac na to, co kedysi M.Friedman povedal smerom k ekonomickej obci: ze dnes sme vlastne vsetci keynesiani

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 16, 2012

        monetaristi sa snazia ovplyvnovat vysku penaznej zasoby nepriamo, cize cez zakladnu urokovu mieru CB. so snizenim urokovej miery FEDom po utoku na dvojicky prisiel prave friedman, lebo sa obaval kontrakcie penaznej zasoby, naslednej deflacie a recesie. FED ho vyslisal.

        btw to svoje tvrdenie o tom, ze sme vsetci keynesiani sa ale neskor snazil popriet, ze nic take nepovedal. proste typicky ekonom.

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 16, 2012

          clanok bol o europe a ecb plus friedmanov vyrok ber ako poznamku pod ciarou

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 16, 2012

            sam dobre vies, ze to je uplne jedno. 99,9% krajin na tejto planete funguje rovnako.

            Thumb up 0 Thumb down 0

  3. Avatar
    júl 17, 2012

    mas pravdu, som sa nechal uniest

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    júl 17, 2012

    Tibor Pospíšil,
    Zásadne pripomienky :
    1. “ začal zhadzovať z vrtuľníka? Nejaká časť peňazí by sa dostala do spotreby, ale istá časť by bola použitá na splatenie existujúcich dlhov“

    – Ale to neznamená, že tie peniaze nepôjdu do spotreby !!! Síce tie peniaze pôjdu najprv na splatenie dlhov, ale tí dlžníci si po splatení dlhu pravdepodobne znova požičajú . Žiť na dlh je životným štýlom niektorých. A z vrtulníkov môžu nazhadzovať nekonečné množstvo penazí, takže tým splatením dlhov sa inflácia nezastaví.

    2. „Tiež sa hovorí, že štáty môžu umoriť svoje dlhy cez infláciu. To je však pravda len vtedy, keď by sa významnou mierou na zvýšení zadlženia (objemu peňazí) podieľal súkromný sektor. Pretože pre štát je zaujímavá len a práve taká inflácia, keď nové peniaze skrze dane budú pritekať zo súkromného zadlženia.“

    – Nie. Štat môže vytvárať infláciu tak, že centr.banka kupuje štatne dlhopisy, a štat získané peniaze hodí do spotreby. A je vecou rozhodnutia politikov, či vzniknutý štatny dlh nechajú na triku štatu, alebo ho cez dane hodia na občanov.

    Myslím, že uvedené príklady dokazujú, že ŠTAT má nekonečné možnosti vytvoriť infláciu.
    A ešte : Za posledných 100 rokov malo hyperinfláciu desiatky štatov. Takže to nemôže byť taký problém ju vytvoriť.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 17, 2012

      štát nema nekonečne možnosti ako vytvarat infláciu, keďže momentálne sme v deflácii, (credit crunch)…

      A upozornujem, že aj štát su len ludia, podobne ako korporácie 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 17, 2012

        „štát nema …“
        – vieš to dokazať ? Ja som dolenžšie dokazal opak toho.

        „aj štát su len ludia, podobne ako korporácie“
        – a čo z toho vyplíva ?
        STAT – to su hlavne politici. A oni, na rozdiel od kohokolvek ineho, nenesu ŽIADNU fakticku zodpovednosť

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 18, 2012

          nema, naozaj nema. aj hyperinflaciu v nemecku onehda sposobili sukromne banky a „rakusania“ si dodnes prihrievaju polievku na tom, ze zly stat to bol co to sposobil. pritom hjalmar schacht z „rakusanov“ urobil uplnych hlupakov v knihe THE MAGIC OF MONEY. samotny trh je kontrolnym mechanizmom a regulatorom a dokazom toho, ze stat nemoze. trh mu odmietne pozicat, pripadne mu poziciava prilis draho, co si ziadny stat na svete nemoze dovolit. meciara odrovnali urokom 30%, spanieli a taliani sa idu po ka ka t z uroku 7%.

          a ze politik nenesie ziadnu zodpovednost? to je chyba zrovna tak volicov a obcanov, ze ich k zodpovednosti nedonutil. je to taky isty princip ako ked si ty nieco kupis, pokazi sa to, a ty to nejdes reklamovat. kto nepozaduje kvalitu, ten ju kazi!

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 20, 2012

            Štátu trh môže odmietnuť požičať – to je pravda. Lenže centrálna banka má tlačiarenský stroj na peniaze t.j. natlačí prachy a šup ich štátu – ten ich následne minie. Môže to urobiť už vyššie spomenutým spôsobom – nakúpi štátne dlhopisy – nie na sekundárnom trhu, ale na primárnom t.j. priamo od štátu. Tento spôsob je v súčastnosti síce zakázaný – avšak zakázaného toho bolo viac…
            Pravda je taká, že žiaden štát nechce hyperinfláciu – lebo v tom prípade hra s papierovými peniazmi skončila (Hyperinflácia znamená, že ľudia odmietajú používanie papierových peňazí – zbavujú sa ich snažia sa hromadiť hmotné statky a z toho dôvodu idú ceny rýchlo hore – ide o špirálu). Štáty uprednostňujú nižšiu mieru inflácie – teda takú aby občania naďalej používali papierové peniaze. K hyperinflácii dochádza v tedy keď sa im to vymkne z rúk. Pre zaujímavosť – skoro vo všetkých štátoch boli najprv vysoké deficity štátnych rozpočtov až následne hyperinflácia (viď kniha Monetary Regimes and Inflation od Petera Bemholza)

            Thumb up 2 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 22, 2012

            to je sice pravda, ale nemeni to nic na tom, co som napisal ja. panom trhu je spotrebitel a on bol panom aj vtedy, ked ludia boli ochotni prijat papier ako peniaze miesto zlata.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            júl 22, 2012

            S krim a Alexandrom súhlasím. „Nekonečné možnosti“ nemá nikto a nič, ďalej ani nebolo treba argumentovať.

            Rád by som sa ale spýtal kriho: „Spotrebiteľ bol ochotný prijať papier ako peniaze.“ Spotrebiteľ bol ochotný prijať aj štát v Severnej Kórei? Aj tam je pánom spotrebiteľ? Donútenie štátom neexistuje?

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 22, 2012

            stat su ludia, a tvoria vo vacsine pripadov mensinu. aj v severnej korei vladnu len preto ti ludia, ktori vladnu, lebo cast naroda ich podporuje a druha cast toleruje a tolerovanim tiez podporuje. ludia si proste neuvedomuju svoju moc, boja sa prevziat zodpovednost za seba samych. velmi dobru knihu na tuto temu napisal boetie – rozprava o dobrovolnem otroctvi. propaguju a ponukaju ju aj na mises.cz (je to naozaj paradne dielko). vlada a stat tu je iba preto, lebo my ju podporujeme.

            Thumb up 0 Thumb down 0

    • Avatar
      júl 17, 2012

      1. Oni tie peniaze z vrtulníkov zhadzovať nebudú. Pretože oni ich potrebujú dať v prvom rade svojim. Že ochota si ďalej požičiavať je obmedzená, to je práve to, čo sa snaží štát riešiť monetárnou politikou.
      .
      2. Podobne ako 1. To sa im zatiaľ nedarí. Akokoľvek by chceli.
      .
      Hyperinflácia nie je veľmi vysoká inflácia. Hyperinflácia v podstate nie je inflácia. Hyperinflácia je zásadná strata dôvery vo finančný systém. A strate dôvery to smeruje. Pretože systém je manipulovaný stále viac a viac. A manipulácie vychádzajú na povrch, už o nich píšu aj v médiách hlavného prúdu.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 17, 2012

        Tibor : v zásade suhlasím.

        at. 1. – len som polemizoval s tým, že STAT nema možnosť vyvolať infláciu. Má. Aj ked iste nepoužije vrtulníky.

        at.2. Ano, hyperinflácia je niečo hodne iné. Ale jedným zo spúšťačov hyperinflácie je príliš veľká inflácia, resp. obavy z nej.
        Extrémne statne dlhy dotlačia STAT k tomu, že CB začne financovať štátny dlh, vznikne velká inflácia, vzrastie nedôvera k mene, a hyperinfl. na ceste.

        Celý článok vzbudzuje NEOPRÁVNENÚ nádej, že štat nespôsobí (ani nemôže spôsobiť) inflačné znehodnotenie meny. Môže aj spôsobí.

        Myslím, že hlavná obava politikov je, že síce chcú infláciu, ale nevedia, kedy sa môže zvrhnúť na HI. To je asi JEDINÝ dôvod, prečo CB tak opatrne skupujú statne dlhopisy. Ak by dlh štátu ohrozil fungovanie vlády, ISTE SIAHNU po totálnom skupovaní dlhopisov.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  5. Avatar
    júl 17, 2012

    Pekný článok, aj keď veľmi jemne naznačuje problematiku. Avšak na danom článku sa mi nepáči jedno, a to, že spotrebitelia sa nechcu zadľžovať. V princípe je to to isté ako Sayov zákon, takže vlastne môžete byť tiež nejakým keynesiánom. Zázrakom na monetárnej politike je, že ľudí už unudí počúvať dalšie negatívne spravy a pod, a začnu ´´ žiť ´´. Všetko je viac o psychológii, ako o metodólogii. V súčasnej dobe sú akcie, fx, a pod. a tým aj HDP nadhodnotené asi o 60 %. Dôležité je povedať čo s tým. Kedže nemôže klesať, pretože ľudia chcú mať na výplate stále viac, jediná možnosť je vyrovnať to dopytom. Nejde tu o dlhy, ide tu o ponuku a dopyt, to je alfa a omega každej krízy. Neskôr sa dlhy môžu aj znižovať, pokiaľ by narástol do istej výšky dopyt. Ale spotrebitelia to nevedia pochopiť asi, a taktiež potom politici pracujú na niečom nepodstatnom, pretože politika len odráža myslenie ľudí v krajine. A takisto, inflácia sa dá vyvolať veľa spôsobmi, nie je to len monetárnymi stimulmi, môže sa to udiať aj mimo štátu. Inflácia ani tak nie je zlá, pokiaľ nie je veľká, napr. ako v Číne, aj keď tam majú iné parametre. O infláciu, ani o dlhy by som sa nestaral, ale ako naštarovať spotrebu, a to už robia, aj keď ľudia sa stále nechytajú. Hádanie sa o dlh, alebo infláciu je ako hovoritť do mlynu, kedže sa nedajú len tak určiť, alebo len tak znížiť. Je tam veľa faktorov, ktoré politici nemôžu ovplyvniť, a takisto inflácia alebo dlh je len v dôsledku dopytu a ponuky. Dôlezité faktory( vedúce ) ako sú napr. PMI index, závisiaod spotreby. Preto nie je ani tak podstatné čo robí štát, pretože zatiaľ som nevidel v svetovom meradle niečo čo by ma úplne nahnevalo :D, okrem SR, ale kedže politika je len marketing, tak skôr sa hnevám na ľudí v SR. Dôležité je ako sa chovajú spotrebitelia. A ich už to prestane ´´ baviť ´´ si odkladať, a začnú mínať.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  6. Avatar
    júl 17, 2012

    no, v tom clanku je nesmierne vela faktickych chyb. len tak zo zaciatku – peniaze sa do obehu dostavaju tym ze ich centralna banka vytlaci a potom za ne nieco kupi. Centralna banka peniaze nepoziciava. Vzorec pre HDP je spravne, ale jednotlive cleny ani HDP vobec nesuvisia s mnozstvom penazi – HDP moze rast aj pri stabilnom objeme penazi (a historicky sa tak aj dialo, aj ked to vyzaduje poklas cien – pretoze rast produkcie pri konstantom objeme penazi znamena pokles cien.) Za dalsie, objem penazi a objem dlhov priamo nesuvisia. Objem dlhov ale suvisi s objemom uspor – pretoze kazdy dlh ma svojho veritela. ‘Lacne peniaze’ nemusia viest k rastu dlhov – pretoze lacne peniaze znamenaju nizke uroky, a nizke uroky ludi odradzuju od sporenia (a tym podporuju spotrebu) a ked nie su uspory, nemozu vzniknut ani dlhy – samozrejme sa da pozicat zo zahranicia, ale to je len prelievanie – o co stupnu dlhy na jednej strane, o to klesnu na druhej strane. A tak dalej, dalej citat sa mi to nechcelo, ak autor zacne z chybnych predpokladov aku sancu ma dostat sa k niecomu zmyslplnemu neskor?

    Thumb up 3 Thumb down 4

    Odpovedať

  7. Avatar
    júl 18, 2012

    Čo poviete na túto správu?

    Agentúra Reuters včera zverejnila správu, podľa ktorej si šéf banky Piraeus Michael Sallas a jeho dve deti požičali sto miliónov eur cez spoločnosti na Cypre, aby neskôr kúpili akcie banky a tým splnili ozdravný program, ktorý bankám predpisuje Európska komisia.

    Tento obchod vyvoláva podľa Reuters pochybnosti, ako Grécku kontroluje svoj finančný systém.

    Prípad Sallasovcov ukazuje, že banky môžu ozdravné požiadavky z Bruselu spĺňať len naoko. Banka Piraeus je štvrtou najväčšou bankou v Grécku.

    „Cez trojuholník medzi bankami, podnikateľmi a ďalšími bankami boli splnené kritériá na posilnenie bánk, no bez nových peňazí,“ povedal agentúre profesor a bývalý minister hospodárstva Louka Katseli.

    Grécka centrálna banka sa pre Reuters odmietla vyjadriť. Sallas na otázky neodpovedal, agentúru obvinil zo zaujatosti.

    http://ekonomika.sme.sk/c/6460580/grekom-dosli-peniaze-zhanaju-docasny-uver.html

    Offshore companies owned by Michael Sallas and his two children paid for shares in the Piraeus Bank, the country’s fourth-biggest, by borrowing money from a rival bank.

    http://www.reuters.com/article/2012/07/16/us-greece-banks-idUSBRE86F0CL20120716

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 18, 2012

      existuje aj iny trojuholnik. banka krachuje, stat si pozicia na jej zachranu, zachrani ju a ozdravena banka poziciava vlade na jej fungovanie a plati danovy poplatnik, obcan.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 18, 2012

        Proste vlády a banky spia v jednej posteli
        http://vybrali.sme.sk/c/Vlady-banky-spia-v-jednej-posteli

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        júl 18, 2012

        a presne takto cb vznikali. len tam bol motiv vo financovani vojen. Stat banke zariadi uzemny monopol na vydavanie jedineho oficialneho platidla a za to bude banka veselo uverovat stat. a na tomto sa nic nemeni. cb a banky win, statni aparatcici win, ostatni v peeerdeli
        mato thomay na to pred nejakymi 6-7 rokmi pisal diplomku a da sa pohladat na nete. je tam historia vzniku par centralnych bank.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 18, 2012

          thomaya poznam, cital som viac jeho prac. no o financovani vojen pisal uz adam smith v bohatstve narodov, ostatni co o ich financovani nieco vedia a rozmyslaju pri tom ho uz iba kopirovali 🙂

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

    • Avatar
      júl 19, 2012

      Roman Kanala :
      „Čo poviete na túto správu? Agentúra Reuters včera zverejnila správu, podľa ktorej…….Tento obchod vyvoláva podľa Reuters pochybnosti, ako Grécku kontroluje svoj finančný systém “

      – budem ironický, možno to takto vystihnem lepšie.
      Tá správa je ohromujúca, neuveritelná, ta sprava oznamuje, že aj STAT občas robí chyby. Kto by si to pomyslel, že je to možné ?!! Ved doteraz bolo jasné, že STAT je čestný a múdry.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*