Môj názor verzus tvoja sloboda

Ako sa tak stane, keď dvaja majú rôzne názory, spustí sa debata. Niekedy pokojná, inokedy ostrejšia. Bez mučenia priznám, že oba druhy sa mi sem-tam prihodia. Jednak preto, že rozumné diskusie obľubujem a dvak preto, lebo materiálu k takej dobrej debate je na okolí stále viac než dosť. Ono to totiž vyzerá, že nielen v tejto časti sveta si ľudia oveľa viac cenia svoje nápady na správne fungovanie spoločnosti, než právo ostatných, aby ich nápadmi neboli postihnutí. A ako libertarián-minarchista sa s tým snažím aspoň trochu bojovať.

Ako aj včera. Je úplne nepodstatné, s kým som debatu viedol, a aká bola téma, keďže obľúbenú vetu, že „štát by si mal ponechať nejakú mieru kontroly v danej oblasti“ som už počul na zdôvodnenie rýpania sa snáď do všetkých ľudských aktivít. (Áno, aj tých.) Tak som sa najskôr a asi trochu neinvenčne pokúšal vysvetliť, že použitý argument „štát má na rozvoji tejto oblasti záujem“ síce znie veľkolepo, ale v skutočnosti je nejaký divný.

“Štát má záujem”? Ako môže mať nejaký konkrétny záujem abstraktná entita? Navyše zložená z členov, ktorí môžu mať svoje „záujmy“ diametrálne odlišné? Ktorý z týchto odlišných “záujmov” je potom ten veľký, spoločný? S tým štátom a záujmom to potom bude asi nejako ináč, všakže?

Ale bohužial, ako obvykle, snažiac sa svojmu oponentovi ukázať nové obzory som si u neho vykoledoval akurát uzavretejší postoj. Vždy si myslel, že niečo ako „štátny záujem“ existuje a ja mu tu zrazu ukazujem, že je to nezmysel. Ak je to nezmysel, potom jeho predstavy o svete sú zlé a to pravda nie je možné. Takže sa treba brániť. Nevyhnutne sa tak priblížil okamih, keď už viac nechcete vyhrocovať spor a pre pokoj v krčme, rodine a na pracovisku neochotne prikývnete na známu zmierovačku: „ja mám svoj názor a ty máš svoj“. A vtedy mi to docvaklo.

„Ja mám svoj názor a ty máš svoj“ tu neplatí. Táto veta totiž v princípe implikuje vôľu nechať toho druhého napokoji a nechať ho, nech sa zariadi po svojom. Ale presne toto názor môjho oponenta nedovoľuje.

Mnou presadzovaný systém spravovania vecí bez všadeprítomného štátu nevyžaduje akúkoľvek účasť môjho oponenta, k ničomu ho nenúti a rešpektuje jeho právo zariadiť sa, ako on uzná za vhodné.

Naproti tomu jeho systém by okamžite skolaboval, keby mne a ostatným účastníkom dal šancu sa k nemu nepripojiť a ignorovať ho. A pozor, nehovoríme tu o aktívnom boji proti tomu “druhému” systému. Hovoríme tu len o jeho úplnej ignorácii. On nechá na pokoji nás, my jeho. Ale to je veľký problém.

Veď, o čom by bol napríklad taký systém štátnej podpory športu a kultúry, keby ktokoľvek mohol naň dobrovoľne neprispievať daňami. Alebo systém socialistického zdravotníctva, kde by bola možnosť neplatiť do neho štátom určenú časť výplaty, ale radšej vložiť svoje peniaze do konkurenčného systému, kde sa výrazná časť peňazí nestráca v čiernej diere prerozdeľovania a krádeží. Alebo príklad pre najotrlejších: čo takto platiť lokálnej polícii, ktorá sa skutočne živí ochranou svojich zákazníkov, namiesto podpory systému, kde je buzerácia a zašívanie normou a akákoľvek snaha o skutočné služby spravodlivo potrestaná.

Medzi prístupom mojím a môjho oponenta je tak obrovský a principiálny rozdiel. Obaja si síce po diskusii môžeme skúsiť povedať spomínané „ja mám svoj názor a ty máš svoj“, ale je to on, kto toto heslo nesmie a nechce dodržať. Ak má jeho štátny systém fungovať, nesmie mi dovoliť, aby som sa ho nezúčastnil. Presne ako píšem. Nesmie mi dovoliť sa ho nezúčastniť.

Naproti tomu, môj systém ho nijako nezväzuje a kľudne si môže vytvoriť svoj vlastný konkurenčný, kde budú ľudia odvádzať percento z ceny tovaru ktorý nakúpia v prospech organizácie, ktorá sa kľudne môže volať ministerstvo a bude za to trebárs určovať, čo a ako sa bude vyučovať v školách, ktoré tým zároveň živí. Ale nech je možnosť sa do tohto systému neprihlásiť a platiť za tovar o príslušné percento menej.

Že mu to nebude fungovať a ľudia sa nebudú hlásiť? No je to možné, pretože konkurenčné systémy majú potenciál pritiahnuť všetkých, ktorí si myslia, že vzdelávanie má zmysel a nezdráhajú sa za dobré vzdelanie dobre platiť. A to napríklad aj peniazmi ušetrenými na nákupoch, ktoré majú lacnejšie.

Existuje samozrejme aj možnosť, že sa pletiem a stane sa presný opak a bude to jeho organizácia, ktorá bude z dlhodobého hľadiska veľmi príťažlivá a pritiahne všetkých zákazníkov. Neviem naisto a priznávam, že sa môžem mýliť, že ministersky organizované školstvo je hlúpy nápad. A preto tiež nikomu nebudem brániť, ak si také niečo bude chcieť vybudovať. Ale zároveň nesmie nikoho násilím nútiť, aby sa takéhoto dobrodružstva zúčastnil, či dokonca násilne mu rušil alternatívne systémy. Veď čo keď sa mýli on?

Bohužiaľ, presne tento prístup si obhájca štátnej kontroly nemôže dovoliť. Bez násilia, či aspoň jeho hrozby, je jeho systém od začiatku nepoužiteľný. Ak sa odmietnem pripojiť, tak si to zlíznem pekne natvrdo, pokuta, exekúcia, okradnutie, zavlečenie do klietky, ak sa budem nebodaj aj brániť, tak aj bitka, prípadne iné “donucovacie prostriedky”. Ak je vaším oponentom slušný človek a podarí sa vám vysvetliť mu, čoho všetkého je vlastne zástancom, máte vcelku slušnú šancu, že ho zaskočíte a to možno do tej miery, že sa nad tým všetkým začne poctivo zamýšľať. A to je v skutočnosti váš jediný cieľ.

Pri diskusiách som sa totiž už tvrdo naučil, že nemá zmysel pokúšať sa oponenta presvedčiť o mojej pravde. Od určitej doby, je tak mojou snahou len ho donútiť rozmýšľať. Čo sa samozrejme ľahšie napíše, ako učiní. Ale ak to oponent nakoniec urobí skutočne a poctivo, tak zo skúsenosti viem, že bez výnimky dospejeme k veľmi podobným názorom, čo je ten štát vlastne zač a čo vlastne svojimi názormi podporujú. Čo pri obyčajných a slušných ľuďoch znamená pomalý, ale istý posun k menšiemu štátu a väčšej slobode. Tak ako sa to včera večer prihodilo aj mojej mame.

Skúste ísť predávať snežienky zo svojej záhradky na námestie a odmietnuť výzvu mestskej polície na okamžité ukončenie vašej zločinnej aktivity a odovzdanie dôkazových predmetov.

3,641 celkovo návštev, 2 návštev dnes

26 odpovedí

  1. Avatar
    február 10, 2012

    Vyborny clanok !
    Ja myslim ze problemom skoro vsetkych politickych diskusii je problem pristupu. Libertarian si mysli, ze moze pretvorit socialistu na anarchistu za polhodinovu debatu. Je to uplne nemozne. Zmena takeho nazoru si vyzaduje kompletnu zmenu vnimania reality a s tym uzko spojene aj charakterove vlastnosti cloveka. Preto si myslim, ze je vhodnejsie ked na dane veci clovek pride sam, a postupom casu (mesiace – niekolko krat opakovane terapie – debaty). Preto radsej kladiem spochybnujuce otazky tak, aby som nepriamo naviedol cloveka na nazor, ktory bude vytvoreny nim samym, a teda sa s nim bude vediet lahko identifikovat. 🙂

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    február 10, 2012

    Ja som podobné spory (o úlohe štátu) istý čas „hrotil“ do sporov osobných. Bolo to už dávno, keď som sa svoje dieťa snažil dať na 8-ročné gymnázium. Štát vtedy (a tuším je to dodnes) obmedzoval počty detí v týchto školách. Aj celkom vzdalaní a inteligentní ľudia mi vtedy vraveli, že je to správne, pretože inak by na základných školách zostali len „nešikovné“ deti. Ja som vtedy argumentoval: Takže Ty osobne chceš moje šikovné dieťa používať na to, aby tvoje nešikovné dieťa dostalo dobré vzdelanie? Ale však si zaplať doučovanie. Akým právom chceš násilím používať moje dieťa na Tvoje dekadentné ciele?

    Pretože ono je to v skutočnosti tak, že štát je naozaj len abstraktná entita. A etatistické názory presadzujú konkrétni ľudia. A čo často inteligentní, rozhľadení, vzdelaní …. A to je imho tragédia tejto spoločnosti.

    Samozrejme, tí ľudia, ktorí vtedy zastávali obmedzovanie „výberových“ škôl, akonáhle majú deti, resp. ich deti dorástli do školopovinného veku, zrazu „zázračne“ zmenili názor. A detičk si dali na 8-ročné gymple, resp. do súkromných škôl.

    Mám taký názor, že skutočne liberálny človek sa pozná tak, že presadzuje slobodu aj vtedy, keď jemu samotnému „regulované“ správanie vadí. Napríklad fajčenie v reštauráciách. Ja do takého podniku ani nevkročím, ale som jednoznačne za to, aby si majiteľ mohol politiku fajčenia upraviť podľa svojich preferencií.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 10, 2012

      Veľká pravda: „skutočne liberálny človek sa pozná tak, že presadzuje slobodu aj vtedy, keď jemu samotnému “regulované” správanie vadí“.

      Bol som za platené súkromné školstvo, aj keď som bol študent, som proti podpore živnostníkov, aj keď by sa mi to hodilo: https://www.menejstatu.sk/uhni-mi-z-cesty-politik/, prestal som fajčiť a nechcem zákon proti fajčeniu, atď.

      Liberálne zmýšľajúcim ľuďom sa vyčíta, že sú to sebecké hovädá, pritom sú to väčší altruisti ako väčšina „sociálne zmýšľajúcich“ ľudí. Len prijali fakt, že to inak nejde. Že keď je podľa vás niečo zle, že treba ľudí presvedčiť, nie donútiť, aby svoje správanie zmenili.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        február 10, 2012

        Úplne súhlasím.
        A tíško čakám na prvého nešťastníka, ktorý sa zadrapne za to čo si práve napísal a bude sa nás ironickým spôsobom, za použitia strawmanov a inych techník snažiť zosmiešniť. Lebo veď štátny patent na altruismus, nesebectvo a sociálne cítenie majú komunisti a im podobne červení.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      február 10, 2012

      Súhlasím v prípade, že sa bavíme o súkromnom školstve. Ak sa však bavíme o štátnom školstve, tak tu je to o čosi komplikovanejšie.

      V prvom rade sa asi zhodneme, že ideálne by bolo, ak by štátne školstvo neexistovalo a bolo kompletne nahradené súkromným, ale tak to nie je…

      Akonáhle ale štát do danej oblasti zasahuje, tak sa tento problém netýka len teba a tvojho dieťaťa, ale aj človeka, ktorý ti proti argumentoval, lebo on pravdepodobne rovnako platí dane a tak má právo dohliadať na to, ako jeho dane sú využívané. Dá sa povedať, že tvoje dieťa môže „bezplatne“ študovať aj vďaka jeho daniam. Nesúhlasím preto s názorom, že jeho sa to netýka a je to len vec teba a tvojho dieťaťa.

      Nejdem tu teraz rozoberať, či je regulácia počtu detí správna alebo nie, lebo to je v tomto prípade irelevantné.

      Nechcem tu robiť záver v prospech regulácie počtu detí, ale skôr v prospech súkromného školstva.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    február 10, 2012

    ale ved ONI chcu pre vas len to najlepsie 🙂
    ONI vas chrania pred vami samymi 🙂
    chces nechces MUSIS 🙂

    a pekny clanok

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      február 11, 2012

      Trošku by som preformulovala prvú vetu na: „ONI chcú naše dobro.“ My im ho dať nechceme a preto platia v plnom rozsahu ďalšie dve vety.

      Aj s poslednou vetou úplne súhlasím.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  4. Avatar
    február 11, 2012

    vyborny clanok ako vlastne vsetky na tomto webe. citam vas, pokracujte, pls. ja sirim osvetu furt a stale vsade navokol. ked ludom vysvetlujem, ze skrz dane, odvody, kolky, poplatky a podobne veci nam stat berie 60% prijmu (moj odhad, mozno aj priskrimny). a niektori precitnu ako keby doteraz zili na marse. smutne, smutne ..

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 12, 2012

      Neblbni. Ked precitnu, tak to smutne nie je 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        február 17, 2012

        mas pravdu – len nie vsetci precitnu a ti co precitnu na to radi rychlo zabudnu .. lebo ved stat sa stara.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  5. Avatar
    február 12, 2012

    Naozaj je to dobrý článok, no nie pre názory, ktoré autor prezentuje, ale pre spôsob, akým to robí. Diskusia a ujasňovanie si názorov je asi jediná rozumná cesta, ktorá snáď niekedy povedie k zhode.
    A teraz poďme do boja. Nepáči sa mi použitie pojmu štátny záujem. Je to nezmysel. Existuje len verejný záujem, ktorý sa štát niekedy snaží hájiť, niekedy sa k tomu priam zaväzuje, ale nie vždy to robí.
    Je však obľúbenou debatnou taktikou nájsť si zástupný cieľ (pojem, tvrdenie a pod., v tomto prípade je to štátny záujem), ktorý je kontroverzný, alebo to môže byť aj úplný nezmysel. V debate potom poukážeme logickými argumentami na kontroverznosť prípadne až nezmyselnosť zástupného cieľa a myslíme si, že sme v diskusii porazili protivníka.
    Ak teda naozaj chcete diskutovať, poďme sa rozprávať o verejnom záujme. Definoval by som ho ako niečo, čo je na prospech verejnosti, teda väčšieho počtu ľudí, no zároveň nie je prostým súčtom súkromných záujmov jednotlivcov.
    Starým známym príkladom verejného záujmu je obecná pastvina (dúfam, že tu nemusím vysvetľovať, čo tým myslím). Starým známym liekom libertariánov na problém obecnej pastviny je jej privatizácia. Dá sa však privatizovať všetko? Môže mať skutočne všetko svojho konkrétneho vlastníka? Viete si predstaviť, že by ste vlastnili rieku, alebo pár metrov kubických morskej vody niekde v Pacifiku?
    O problémoch vlastníctva som raz napísal krátky a možno trochu ironický článok: http://www.changenet.sk/?autor=370526&x=212939
    Podstata vlastníctva je vo výhradnom práve ovládať predmet vlastníctva a v rešpekte iných k vášmu vlastníctvu, teda k vášmu právu ovládať predmet vlastníctva. Ak však predmet vlastníctva neviete ovládať, alebo ak iní nerešpektujú vaše vlastníctvo a vy si ten rešpekt neviete vynútiť, nemôžete hovoriť, že daný predmet vlastníctva je skutočne váš.
    Skúste sami porozmýšľať, čo všetko nevieme vlastniť, pretože to nevieme ovládať. Je to takmer celý vesmír, s výnimkou Zeme a jej veľmi blízkeho okolia (za veľmi obmedzených podmienok). Je to vzduch, takmer všetka voda na Zemi a do značnej miery aj pôda (nevieme zmeniť jej umiestnenie, zabrániť jej aby nekmitala pri zemetrasení, aby sa nevrásnila, nezosúvala, neerodovala, aby ju nezatápalo a pod.).
    Ale poďme späť od vlastníctva k verejnému záujmu. Veľmi dôležitým príkladom na verejný záujem, je fungovanie voľného trhu. Zaujíma ma, či sa tu nájde niekto, kto by fungovanie voľného trhu nepovažoval za verejný záujem.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 12, 2012

      Tak napríklad ja nepovažujem fungovanie voľného trhu za verejný záujem. Fungovanie voľného trhu považujem za prirodzený stav. Napríklad podobne, ako zákon o voľnom páde. Považuje tu niekto platnosť zákona o voľnom páde za verejný záujem? Pretože pôsobením zákona o voľnom páde môže prísť aj k škodám. Napríklad nevinné dieťa, ktoré vypadne z 10. poschodia, príde aj pričinením zákona o voľnom páde s veľkou pravdepodobnosťou o život.

      Prírodné zákony nemá zmysel hodnotiť. Prírodné zákony má zmysel rešpektovať. Prírodné zákony nemá zmysel ovplyvňovať s cieľom zabezepčiť „verejný záujem“. Prírodné zákony má zmysel spoznávať a chápať. S cieľom využiť ich na realizáciu svojich súkromných záujmov. Pretože jedine ak si každý jednotlivec bude môcť realizovať svoje záujmy, len vtedy budeme spokojní.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        február 12, 2012

        Ak by mal byť voľný trh prírodným zákonom, potom nemá zmysel bojovať proti obmedzeniam voľného trhu, ako nemá zmysel bojovať proti obmedzeniam prírodných zákonov. Prírodné zákony totiž nemožno obmedzovať, ony platia a hotovo. Ak však niekto (štát) obmedzuje voľný trh, znamená to, že voľný trh nie je prírodným zákonom.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      február 13, 2012

      Peter, úplne najskor chcem poďakovat za pochvalu a pre zmenu pochváliť Váš (alebo Tvoj? sme tu všetci normálni a na internete 😉 ) príspevok. Lebo napriek tomu, že by sa mohlo zdat že s ním nebudem spakruky súhlasiť, nie je to tak a navyše vysoko oceňujem stále takú zriedkavú poctivú snahu o premyslenie si vecí do detailu.

      A teraz Ťa možno prekvapím, že nebudem hádzať z rukáva riešenia, ale úprimne poviem, že na nastolenú otázku ako je to s vlastníctvom vesmíru a priestoru ako takého tiež neviem konzistentne odpovedať. Keďže som fyzik, tak si plne uvedomujem všetky možné problémy ktoré vzniknú pri snahe vlastniť čokoľvek v priestorovom zmysle slova a nielen v plošnom. A to ani relativitu nemusím vyťahovať.
      Napriek tomu si myslím, že to nie sú neprekonateľné problémy a trocha fyzikálne umelých, ale pre ľudské rozmery prirodzene stanovených hraníc, by mohlo prirodzené právo konzistentne rozšíriť aj sem.

      Každopádne, nie som si istý, či pojem „štátny záujem“ a „verejný záujem“ sú skutočne dve rôzne veci. Lebo spôsob ich vzniku a presadzovania je ten istý. Niekto sa rozhodne, že tento názor je ten správny a ostatní mu povinne musia pomôsť ho realizovať. Povinne. Čiže žiaden zástupný,cieľ ako pišeš, ale plne imho legitímny cieľ na kritiku.
      Ale ak som nepochopil nejaký kľúčový rozdiel daj vedieť, najlepšie to rozoberme na najakom príklade.

      Wďaka,
      Winco

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        február 13, 2012

        Môžme si tykať.
        O vesmírnovlastníckych vzťahoch sa mi nechce písať, aj keby to možno bolo zaujímavé, nie je to dôležité pre napredovanie našej diskusie.
        Tvoje stotožnenie štátneho a verejného záujmu mi pripomína jednu z taktík pavedeckej argumentácie, ako je opísaná v tomto článku: http://www.pouzimerozum.sk/2011/07/30/lakanie-palesa/
        Konkrétne ide o taktiku Buď, alebo – tendenciu skresliť možnosti iba na dva extrémy, a ak neplatí jeden, potom musíme prijať druhý. Ty kladieš oproti sebe škaredý štátny záujem, ktorý je ľuďom nanútený a nezmyselne obmedzuje ich slobodu a idealizovaný život bez štátu a teda aj bez štátom vymyslených a obmedzujúcich povinností. Podľa mňa preháňaš a umelo rozdeľuješ riešenie problému na dva extrémne protipóly. Zabúdaš pritom na množstvo kompromisných postojov, ktoré sú bližšie realite a medzi ktorými je aj riešenie, ktoré je najmenej zlé.
        Zabudni prosím aspoň na chvíľu na štát a predstav si spoločenstvo ľudí, ktorých ekonomické vzťahy fungujú na princípoch voľného trhu. Je podľa Teba zachovanie voľného trhu verejným záujmom tohto spoločenstva ľudí?

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          február 14, 2012

          Peter, najskor 2x nieco k tvojim predoslym komentom.
          Vlastnictvo: samotny fakt, ze vlastneny predmet neviem dokonale ovladat je podla mna irelevantny – ja napriklad narozdiel od teba nevidim problem vo vlastneni rieky
          Extremy: Zo samotneho zistenia, ze mame dve krajne (extremne) polohy nijako nevyplyva, ze ideal lezi niekde uprostred – holt niekedy to moze byt aj ten krajny bod

          Ale to som chcel len popichnut na uvod. Inac ta poznamka statny vs. verejny a fungovanie trhu ako verejny zaujem, tak na tom sa zhodneme. Co sa tyka rakuskej skoly, tak ta sa v jadre z axiomu jednania nemoze dopatrat k existencii niecoho ako verejny zaujem (aspon si to ako „rakusan s vyhradami“ myslim). A preto si v tychto otazkach beriem na pomoc nieco ineho. Mne su sympaticki institucionalisti, ktori definuju verejny statok zhruba ako si popisal. Opat, ale z existencie verejneho statku ako takeho, nemozeme len tak skocit na to, ze ho teda musi poskytovat stat (ale o tom si nepisal – to ja len tak pre istotu a zo zvyku)

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            február 14, 2012

            Vlastníctvo: rieka by sa možno ešte vlastniť dala, aj keď obmedzenia sú veľké. Ale predstav si, že vlastníš hviezdu. Čo by si mohol urobiť, keby Ti ju chceli ukradnúť mimozemšťania? Čo by si vlastne mohol s tou hviezdou urobiť Ty sám?
            Extrémy: Ideál nemusí byť uprostred medzi dvoma extrémami. Môže byť od nich vzdialený viac, ako ony od seba navzájom. Ideál ani nemusí existovať, len najmenej zlé riešenie. Dôležité je, aby sme mali na výber všetky reálne možnosti.
            Nemyslím si, že by verejný záujem automaticky podmieňoval vznik štátu. Chcel som sa len s Martinom rozprávať, ako by sa dal zabezpečiť verejný záujem a na to som potreboval, aby uznal jeho existenciu. Myslel som, že sa mi to podarí, ak ako príklad vyberiem verejný záujem, ktorý mu je zo všetkých najdrahší: fungovanie voľného trhu. Zatiaľ nič viac.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            február 15, 2012

            Neviem, prečo by som fungovanie volného trhu, alebo pokračovanie môjho života mal nazývať „verejným záujmom“. Pravdou je, že budú ľudia, ktorí budú mať individuálny záujem (budú sa mať lepšie) ak tu oba javy budú prítomné. Takisto môžu tu byť ľudia profitujúci z ich absencie. Ale ak niekto (ktokoľvek) chce vedomou a aktívnou činnosťou zamedziť ďalšej existencii mna, alebo voľného trhu musí začať páchať násilie.

            Inými slovami, ja nepotrebujem koncept „verejného záujmu“, aby som tvrdil, že voľný trh (alebo tvoj život) by mali byť nedotknuteľné. Mne stačí koncept neiniciácie násilia.

            A naopak, neviem si predstaviť, načo iného dobrého by mohol byť vymyslený „verejný“, alebo „štátny záujem“, než ako barlička na odôvodnenie použitia sily voči niekomu, kto sa previnil len tým, že sa nechce podrobiť predstavám mocných. Na všetko ostatné mi, ako niekomu, kto nie je dostatočne arogantný aby nakazoval druhým ako majú fungovať, stačí jednoduche „live and let live“. A ak Ti to nestačí, tak musíš použiť donucovanie. Nič medzitým.

            Thumb up 0 Thumb down 1

        • Avatar
          február 14, 2012

          Nuz slusne som sa spytal, ze v com je ten rozdiel medzi “štátnym záujmom” a “verejným záujmom”, lebo mne sa zdaju v principe rovnaje. A napisal som preco.

          Dockal som sa obvinenia zo strawmana ci co to bolo. Takze prosim este raz, v com je ten podstatny rozdiel? A preco pri presadzovani verejneho zaujmu nebudu nesuhlasiaci prevalcovani nasilim? Som vazne zvedavy, je mozne ze mi cosi unika…

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            február 14, 2012

            Medzi statnym a verejnym zaujmom je asi rovnaky rozdiel ako medzi statom a spolocnostou – takze podstatny (podla mna)

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            február 14, 2012

            Hmmm, prečo nie. Aj tak sa to dá povedať.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            február 14, 2012

            Nuž a ja som Ti ešte predtým slušne napísal, že štátny záujem považujem za nezmysel a ten verejný som sa snažil definovať ako najlepšie viem. Myslel som si, že takto som dostatočne vysvetlil rozdiel medzi nimi.
            Ale prinútil si ma zamyslieť sa nad tým a uznávam, že som sa mohol vyjadriť aj presnejšie. Pojem štátny záujem je bežne používaný v nasledujúcich významoch:
            1. Štátny záujem ako verejný záujem hájený štátom.
            2. Súkromný záujem vydávaný podvodom za verejný záujem hájený štátom.
            3. Štátny záujem ako niečo nezávislé na verejnom alebo súkromnom záujme, slúžiace k udržaniu a rozvoju štátu ako inštitúcie alebo mému, teda niečoho, čo má akoby vlastný život a snahu zotrvať, rozširovať sa a rásť.
            Na mojej definícii verejného záujmu by som nič nemenil, zdá sa mi dobrá.
            Ešte sa pýtaš, prečo pri presadzovaní verejného záujmu nebudú nesúhlasiaci preválcovaní násilim? K tomu sa tiež dostaneme, ale zatiaľ by som radšej nechal na neskôr.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            február 15, 2012

            Takze sa zhodneme, ze statny zaujem je nezmysel. OKi. 🙂

            Teraz je otazka čo s niečím, co nazyvas „verejny zaujem“.
            Takže čo to vlastne je? Vrátim sa k Tvojej definícii:

            „Definoval by som ho ako niečo, čo je na prospech verejnosti, teda väčšieho počtu ľudí, no zároveň nie je prostým súčtom súkromných záujmov jednotlivcov.“

            Takže výhrada č.1: „niečo, čo je na prospech verejnosti“
            Čo to je? Kto rozhoduje, či dané opatrenie je „na prospech verejnosti“? Je na prospech verejnosti keď zabijeme boháča a rozdelíme si jeho majetok? To je zjavne na prospech väčšieho počtu ľudí. Teda minimálne to môže byť na debatu. Ale kto ju rozhodne?

            Výhrada č.2: „súčtom súkromných záujmov jednotlivcov.“
            Sčítavanie záujmov? To sa ako robí? Alebo som to nepochopil a píšeš len, že to práveže nemám robiť? No nebudem samozrejme, ale potom je tá definícia vobec nič nehovoriaca. (Hovorí, že prospech nie je výsledkom nezmyselnej operácie, ale nehovorí čo to je.)

            Takže aj keď sa ti zdá definícia dobrá, po rozmenení na drobné stále nie je jasné o čom hovoríš. A ten bod o násilí, ktorý mimochodom považujem za kľúčový by som možno už na neskôr nenechával. Ak mi niečo uniklo, tak to môže byť len tu.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            február 15, 2012

            A co tak sloboda ako verejny zaujem, aby sme my ludia mohli zit v mieri a uzivat si SVOJICH plodiv SVOJEJ prace
            Alebo co tak vlastnicke pravo 😉

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            február 15, 2012

            Povyse, v inom vlakne som napisal odpoved, kde sa jednalo o „verejny zaujem“ zvany volny trh. Odpoved plati vseobecne.

            Thumb up 0 Thumb down 1

  6. Avatar
    február 13, 2012

    Disclaimer:

    Keďže mi niektorí čitatelia naznačili, že mojej mame by sa nemuselo páčiť, že som ju spomenul takto v článku, tak by som chcel ešte doplniť, že všetko čo som v článku spomenul je pravda. Až na jednu vec:
    Ona nie je len ten obyčajný, slušný slušný, spravodlivý a poctivý človek, ktorý sa nad vecami nakoniec poctivo zamyslel. Moja mama je neobyčajný, človek. Ostatné vyššie napísané samozrejme platí.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.

Leave a comment

*