Menej štátu

Nemecko, ako aj rôzne ďalšie krajiny, majú zavedený tzv. systém kurzarbeit. V doslovnom preklade ide o “krátku prácu”. V praxi to znamená, že keď podnikateľ nemá dostatok práce pre svojich zamestnancov, tak mu štát preplatí časť miezd zamestnancov, aby ich nemusel prepustiť. Kurzarbeit bol dočasne zavedený aj počas vrcholu pandémie Covid-19 na Slovensku. Niektorí však volajú po tom, aby bol kurzarbeit zavedený natrvalo. A to je to posledné, čo slovenská ekonomika potrebuje.

Kurzarbeit počas pandémie

To, ako kurzarbeit, resp. v reči ministerstva práce “príspevok na udržanie zamestnanosti” funguje, vysvetľuje stránka www.pomahameludom.sk . O príspevok môžu žiadať najmä zamestnanci a živnostníci, ktorí museli z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva zavrieť svoje prevádzky, no tiež ďalšie vymedzené skupiny ľudí. Konkrétny príspevok môže dosiahnuť výšku 80% priemerného zárobku zamestnanca do výšky 1100 eur, ďalej napríklad živnostníci môžu získať v závislosti od poklesu tržieb príspevok do výšky 540 eur. Poctivé popísanie toho, kto, za akých podmienok a koľko peňazí môže získať, by zabralo polovicu tohto článku. Už to poukazuje na jeden zo základných problémov systému kurzarbeit – vysoká administratívna náročnosť, ako na strane prijímateľov pomoci, tak na strane štátu.

Kurzarbeit natrvalo už o rok?

Ministerstvo práce ešte v máji so “sociálnymi partnermi” diskutovalo o tom, ako by mohlo vyzerať trvalé zavedenie kurzarbeit. Minister Práce Milan Krajniak od toho očakáva vyššiu stabilitu a pochvaľuje si aj skúsenosti z dočasného zavedenia kurzarbeit:

„Systém kurzarbeit považujeme za stabilizujúci prvok sociálneho systému, a preto plánujeme jeho zavedenie aj do nášho sociálneho systému ako jeho dlhodobú súčasť. Už počas dvojmesačného fungovania dočasného kurzarbeitu sa ukazuje, že takýmto spôsobom dokážeme chrániť státisíce pracovných miest”

Ďalšia kľúčová informácia zo strany ministerstva práce prišla pred pár dňami. Podľa Krajniaka chce ministerstvo pripraviť systémové zavedenie kurzarbeit zhruba do roka. Už dovtedy by však mal kurzarbeit fungovať v obmedzenom režime:

 „Je potrebné na to pripraviť aj systémy v Sociálnej poisťovni, prípadne v inej inštitúcii, ktorá by mala kurzarbeit vyplácať do budúcna. Budeme potrebovať rok na technickú prípravu, ale počas toho obdobia už bude tá schéma platiť, ale v dočasnom režime,“

Ako Kurzarbeit funguje v iných krajinách

Počas ekonomických kríz sú systémy podobné kurzarbeit využívané vo veľkej miere. Podľa analýzy ministerstva práce napríklad podobný systém počas pandémie Covid-19 zaviedlo až 16 z 27 krajín Európskej únie. Podobné to bolo aj počas ekonomickej krízy v rokoch 2008/2009, keď toto opatrenie zaviedlo 15 krajín EÚ. Menší, aj keď stále vysoký počet krajín, má podobné opatrenia zavedené natrvalo. Okrem už spomínaného Nemecka je to napríklad aj Rakúsko, Česko alebo Francúzsko. Okrem Slovenska sa o trvalom zavedení kurzarbeit diskutuje aj vo viacerých iných krajinách. Dôvodom majú byť údajné úspechy tohto systému. No vyzerá to tak, že úspechy kurzarbeit sú klamlivé. A v skutočnosti tento systém má viacero kľúčových nedostatkov, kvôli ktorým z princípu prináša viac škôd ako úžitku.

Kurzarbeit bráni ekonomickej obnove

Údajnou hlavnou výhodou kurzarbeit je to, že vďaka nemu ekonomika utrpí menší šok, čo umožní rýchlejšiu následnú obnovu ekonomiky. Na prvý pohľad to znie rozumne. Štátne dotácie udržia pracovné miesta a v niektorých prípadoch pomôžu prežiť aj samotným firmám. Tie tak po odznení krízy budú môcť pokračovať v predošlých aktivitách, namiesto toho, aby sa topili v nezamestnanosti alebo bankrotoch.

No keď dotácie na udržanie pracovných miest udržiavajú pracovníkov vo firmách a sektoroch, kde po ich práci nie je dopyt, výsledkom je nárast ekonomických škôd. Inak povedané – zatiaľ čo dopyt po dotovaných pracovníkoch nemusí byť dostatočný, v iných firmách a iných odvetviach ekonomiky naopak môžu zamestnanci chýbať. Bez dotácií v systéme kurzarbeit by si mnohí z prepustených zamestnancov mohli nájsť prácu na iných miestach. Kurzarbeit však vytvára morálny hazard – týmto zamestnancom sa viac oplatí sedieť doma na zadku ako hľadať si prácu inde, a pomáhať tak obnove ekonomiky.

Samozrejme, je pravdou, že po odznení krízy by sa v mnohých firmách dopyt po ohrozených zamestnancoch opäť obnovil a vďaka kurzarbeit by nemuseli meniť prácu. No v prvom rade, ako som písal vyššie, kurzarbeit môže samotné trvanie ekonomickej recesie predĺžiť. A v druhom rade, ekonomika nie je statický nástroj, ktorý môže štát vypnúť a po jeho zapnutí bude presne tam, kde predtým. Ekonomika sa v čase neustále vyvíja. Firmy krachujú a pracovné miesta sa rušia aj v časoch mimo ekonomickej krízy. Je tak možné, že mnohé z pracovných miest a firiem, ktoré by zachránil kurzarbeit, by preto po ukončení krízy už nikdy neboli rentabilné. Tieto pracovné miesta a firmy teda skôr či neskôr budú musiet zaniknúť. A čím neskôr to bude, tým dlhšie budú zbytočne odčerpávať zdroje z produktívnych sektorov a tým dlhšie teda bude trvať ekonomická obnova.

Kurzarbeit môže navyše viesť aj k jednému absurdnému následku. Fakticky môže viesť k poklesu odpracovaných hodín v situácii, v ktorej by bez kurzarbeit k tomuto poklesu nedošlo. Znížiť pracovný čas pre zamestnancov a zároveň získať dotáciu prostredníctvom kurzarbeit totiž môže byť v niektorých prípadoch výhodnejšie ako zachovať pracovný čas na pôvodnej úrovni. Kurzarbeit totiž nedotuje len zachovanie pracovných miest, ale fakticky dotuje aj samotné znižovanie pracovného času.

Ešte vyššie odvody

Jedným z hlavných negatív kurzarbeit však je to, že logicky nie je zadarmo. Štát ho musí financovať prostredníctvom vyšších daní, resp. odvodov. Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku je pritom už dnes extrémne vysoké. Z 36 krajín OECD je jeho výška 12-ta najvyššia. Konkrétne ide o príklad zamestnanca bez detí, pri zamestnancoch s 2 deťmi je Slovensko vo výške odvodov “až” na 14. mieste.

Mnohé z krajín s vyššími daňovo-odvodovými sadzbami pritom majú oproti Slovensku veľké konkurenčné výhody. Na rozdiel od Slovenska napríklad zamestnávatelia nemusia za zamestnancov platiť stravné lístky, rekreačné poukazy, príspevky za verejnú televíziu a rozhlas a nemusia ani trpieť podobne komplikovaným a prísnym zákonníkom práce. Netreba tiež zabúdať na to, že v týchto krajinách je zvyčajne podnikateľské prostredie na lepšej úrovni ako na Slovensku. Koniec koncov, v rebríčku ekonomickej slobody na svete je Slovensko až na 60. mieste, pričom ho predbehli aj krajiny ako sú Albánsko alebo Jamajka. V tejto situácii tak je zvýšenie odvodov naozaj to posledné, čo slovenská ekonomika potrebuje.

Proti zvýšeniu odvodov na financovanie systému kurzarbeit sa vyjadrila aj Republiková únia zamestnávateľov:

„Republiková únia zamestnávateľov vzhľadom na už teraz neprimerane vysoké odvodové zaťaženie bude presadzovať riešenia, ktoré nebudú ústiť do rastu daní či odvodov,“

Zvyšovať odvody by nechcel ani samotný minister práce Krajniak. No žiaľ, ešte viac ako nechce zvyšovať odvody, chce zaviesť systém kurzarbeit:

„Nechcem zvyšovať odvody a ak, tak o čo najmenšiu mieru, aká je možná”

„Na to, aby sme to (poznámka – fond pre financovanie kurzarbeit) dokázali naplniť, potrebujeme na to vyčleniť pol percenta z odvodov zamestnancov a pol percenta z odvodov zamestnávateľov,“

Čiže zvýšenie sadzby odvodov by v sumáre dosiahlo jeden percentuálny bod. To by možno stačilo na to, aby sa Slovensko medzi krajinami s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením dostalo aj do “prestížnejšej” prvej desiatky.

Štát sa hrá na podnikateľa

Ďalším dôvodom, pre ktorý je kurzarbeit už v princípe nezmyslom je to, že štát sa prostredníctvom neho len hrá na podnikateľa. Štátni úradníci sú presvedčení, že dokážu lepšie ako samotný trh rozhodovať o tom, ktoré firmy a pracovné miesta by mali zostať zachované a ktoré nie. V prípade, že ohrozené firmy sú perspektívne, nie je najmenší dôvod, aby im pôžičku na preklenutie ťažšieho obdobia neposkytli napríklad banky. Samozrejme, banky neposkytnú pôžičky firmám, ktorých obnovu nepovažujú za reálnu. No z akého dôvodu by štát vedel posúdiť budúce vyhliadky firiem lepšie ako samotné banky? Aké majú štátni úradníci oproti bankám konkurenčné výhody? Pravdepodobne žiadne. No nevýhod je viac ako dosť.

Štátni úradníci nerozhodujú o svojom majetku, takže majú menšiu motiváciu s prerozdeľovanými peniazmi hospodáriť zodpovedne. No aj keby mali všetci úradníci presne rovnakú motiváciu ako podnikatelia v súkromnom sektore, už len z dôvodu, že ich rozhodnutia sú izolované od trhových signálov, budú mať tendenciu tieto rozhodovania robiť menej efektívne. Trhové signály zisku a straty totiž podnikateľov učia ako investovať peniaze udržateľne a dosahovať zisk. Tí podnikatelia, ktorí nie sú úspešní skrachujú a uvoľnia miesto na trhu ďalším. Naopak podnikatelia, ktorí sú úspešní, majú viac zdrojov, a tak aj väčší vplyv na ekonomiku. Samozrejme, ak si odmyslíme všemožné štátne deformácie, vďaka ktorým môžu zbohatnúť aj podnikatelia, ktorí v napĺňaní potrieb svojich zákazníkov nie sú veľmi úspešní.

Ochrana pred krízou zvýši pravdepodobnosť krízy

Kurzarbeit má pomôcť zmierniť dopady krízy, ale ako som popísal vyššie, cenou za to je aj predĺženie takejto krízy, čiže oddialenie ekonomickej obnovy. No zvýšenie odvodového zaťaženia, ktoré nevyhnutne sprevádza systém kurzarbeit, navyše pravdepodobnosť vzniku akejkoľvek krízy zvýši. Vyššie odvody totiž predražujú zamestnávanie, a tak aj znižujú tvorbu pracovných miest. O čo viac teda bude kurzarbeit chrániť zamestnancov počas krízy, o to vyššia pravdepodobnosť je, že samotná kríza vznikne. Ide tak o negatívne perpetuum mobile – kurzarbeit jednoducho škodí prakticky po každej stránke.

5,247 celkovo návštev, 1 návštev dnes