Keď expert etatista argumentuje…

Hneď na úvod chcem napísať, že mám rád, keď niekto vyvracia principiálne absurdné veci, ktoré sa bežne v dnešnej spoločnosti považujú za úplne normálne. A ešte radšej mám, keď niekto rozbíja súčasné ekonomicko-politické doktríny, hlavné tú o tom, ako štát dokáže všetko lepšie a vie zaručiť bohatstvo občanov.

Jedným z takých sa snaží byť aj Anton Marcinčin, ktorý pôsobil vo Svetovej banke, v KDH ako ekonomický expert a teraz je poradcom súčasného šéfa rezortu financií. Ten v poslednej dobe hlavne brojí za väčšie míňanie štátu a v neposlednom rade spochybňuje prínos „rovnej dane“ pre Slovensko a jeho hospodárstvo. Ako napísali Hospodárske noviny:

Podľa Antona Marcinčina však bola rovná daň na Slovensku len ekonomickým náboženstvom, ktorého skutočné dosahy reálne nikto nespočítal. Slovensko sa malo pri daňovej reforme v roku 2004 inšpirovať skôr vyspelými západnými štátmi. Lebo aj základný argument, a to zjednodušenie daňového systému podľa neho padá na základnom čísle – umiestnenie v druhej stovke spomedzi daňových systémov v rebríčku Doing Business Svetovej banky.

Marcinčin naráža na výsledok z prieskumu Doing Busines, kde naša krajina za rok 2011 skončila v rámci hodnotenia daňového systému na 130. mieste (konkrétne toto umiestnenie uvádza potom v danom rozhovore pre Hospodárske noviny). Nie, nepomýlil som sa. Ten rok som napísal správne. Marcinčin sa odvoláva na rok 2011, teda na analýzu, ktorá vychádza z roku 2011 (samozrejme ten rok on už neuviedol), pričom samotná rovná daň bola zavedená ešte v roku 2004. Podľa toho, čo tvrdí, on pri jeho argumentoch nepotrebuje brať ohľad na kroky, ktoré spravila prvá Ficova vláda. Navyše, keby sa Marcinčin pozrel na vývoj tohto ukazovateľa v danom čase tak by zistil, že v roku 2006 (až v tomto roku Svetová banka hodnotí po prvýkrát daňové systémy v danej štúdii) sme skončili na 113. mieste. A od vtedy sme sa postupne prepracovali až na 130. miesto.

Čiže náš obhájca štátneho rozhadzovania nemá ani zapotreby porovnávať rok pred zavedením a rok potom (aj keď sa to nedá, ako som napísal vyššie). On si len vyberie jednoducho jedno číslo a hotovo.

Teraz fakt neviem, či Marcinčin je tak naivný a myslel si, že nikto sa trochu bližšie nepozrie na jeho argumenty, alebo tak arogantný a vychádzal z toho, že tomu ľudia nerozumejú.

5,589 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

23 odpovedí

  1. Avatar
    október 11, 2012

    Druha stovka je aj 130 aj 113, to vie aj prvak ludovej.

    Thumb up 11 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      október 11, 2012

      Ako som napísal 130. miesto uviedol konkrétne v rozhovore. Ten úvod, ktorý som citoval, je vlastne zhrnutie samotným redaktorom HN.

      Thumb up 3 Thumb down 11

      Odpovedať

      • Avatar
        október 12, 2012

        A co ma bejt? To mal Marcinsin uvadzat , kazdy rok po roku miesto v tabulke, aby aj ti menej chapavi videli na akych slabych nozkach stoji ten Sulikov a Miklosov vytvor.
        130 ci 113 to je skoro jedno, oboje je na dve veci.

        Thumb up 7 Thumb down 5

        Odpovedať

        • Avatar
          október 12, 2012

          Nie. Ten argument vôbec nemal použiť, pretože to nič nedokazuje v suvislosti s „rovnou daňou“.
          Podľa teba je teda jeho argumantácia v poriadku? Skús mi odpovedat.

          Thumb up 4 Thumb down 8

          Odpovedať

    • Avatar
      október 11, 2012

      citacia Marcincina z toho isteho clanku
      „U nás sa šlo cestou, že svet je jednoduchý, všetko osekáme a zjednodušíme. Ale 130. miesto v daňovom systéme nepustí.“
      spokojny?

      Thumb up 3 Thumb down 10

      Odpovedať

  2. Avatar
    október 11, 2012

    Neviem prečo sa tak málo diskutuje o ekonomike?
    Máme SAV, množstvo aj súkromných ekonomických inštitúcií ale diskusia chýba.

    Na DPH štát stráca okolo 2 miliard eur ročne .

    Ale nová vláda aj s novým poradcom ministra financií sa sústredili na zdaňovanie bohatých.
    Toto zvýšenie daní nedosiahne ani desať percent toho čo nám ročne uniká len na DPH.
    Aj to je „otázne“. Lebo KTO sa vie vyhnúť daniam ak nie najbohatší? Pri tom nemusia porušovať zákon. Stačí „optimalizovať“ podľa zákonov.

    Pripomína to rybára ktorému tečie do člna voda, ale on má iba malý pohárik ktorým tú vodu vylieva,…

    Nechajme sa prekvapiť čo nového = aké riešenia ponúkne aj nový poradca ministra financií keď vyčerpá kritiku minulosti a bude potrebné dávať svoje riešenia.

    Thumb up 5 Thumb down 7

    Odpovedať

    • Avatar
      • Avatar
        október 12, 2012

        Zaujímavý článok a zaujímavý materiál IFP. To že to nie je mýtus dokazuje že samotný Inštitút finančnej politiky = analytický a konzultačný orgán ministerstva financií používa ako zdroj údaje Štatistického úradu a nemá žiadne podklady od Daňovej správy.
        Rovnako to, že za zdroj DPH považuje vo väčšine spotrebu domácností, kde naozaj k žiadnym únikom DPH nedochádza.
        Pracovníci SAV, viaceré nezávislé = nevládne ekonomické organizácie, dokonca aj samo ministerstvo financií hovoria o „stratených“ 1,7 – 2,5 miliardách eur ročne z výberu DPH.
        To že niekto vystaví fiktívne faktúry a uvedie ich do sofistikovaného obehu neznamená, že sa to odrazí v štatistikách za HDP.
        Ale že to spôsobí stratu štátu tým, že sa subjekt obohatí o veľké sumy zo štátneho rozpočtu dokazujú viaceré prípady. Mnohé aj v štádiu riešenia trestnoprávnej zodpovednosti, Ani jeden prípad nebol o o zneužití vrátenia DPH pri spotrebe domácností.

        Thumb up 0 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          október 12, 2012

          Citaty z toho materialu IFP:Vzhľadom na pretrvávajúce otvorené metodické otázky a potrebu overenia niektorých vstupných údajov je nutné považovať výsledky tejto analýzy za experimentálne, s možnosťou väčšej revízie pri najbližšej aktualizácii.

          Vzhľadom na to, že ide o prvú analýzu, v ktorej sa nepodarilo v dostatočnej miere vyriešiť všetky metodologické otázky, jej výsledky je nutné považovať za hrubý odhad. Autori uvítajú akékoľvek podnety s cieľom zlepšiť metodológiu výpočtu.

          Vsetky tie cisla su postavene na vode a politici sa tym ohanaju ako 100%nym faktom a na zaklade toho experimentalneho vypoctu zprisnuju pravidla.

          To nie je o vratkach DPH, ten material skor poukazuje na to, ze vela sa predava na cierno bez vystaveneho dokladu a odvedenej dane, co nemus byt pravda, mozno to ludia utracaju v zahranici a s tym ziadne sprisnovanie ani ziadne ine opatrenie nic nespravi.

          Thumb up 1 Thumb down 3

          Odpovedať

          • Avatar
            október 12, 2012

            To že neexistujú čísla z Daňovej správy je alarmujúce.
            Chýba „počítačový systém“ funkčný, moderný a riešiť aj tento problém DPH.
            Prečo vláda ani v roku 2013 nejde riešiť tento problém?
            Nielen pre Daňovú správu, ale pre celú verejnú správu ako systém vzájomne previazaný všetkých štátnych úradov a inštitúcií, Je 21. storočie alebo nie?

            Súhlasím čierny predaj oberá ekonomiku o rôzne dane.
            Ale ak má byť „riešením“ lotéria lístkov z pokladne považuje to za pokus o žart a nie seriózne hľadanie riešenia.

            Thumb up 1 Thumb down 3

          • Avatar
            október 15, 2012

            alarmujuce ako pre koho.

            ad Súhlasím čierny predaj oberá ekonomiku o rôzne dane. > neobera, cierna/seda zona je len prirodzenour reakciou trhu na privysoke danove zatazenie. Sorry, ale ked mam moznost vyhnut sa plateniu vypalneho v podobe DPH, za ktoru samozrejme nic spat nedostanem, tak ju vyuzijem. Moja kupyschopnost sa zvysi o patinu. Dalej, aku ekonomiku obera o dane? to je oxymoron. Naopak, ekonomiku obohacuje o objem neodvedenej dane. Namiesto vyplytvania DPH na pochybne statky a sluzby ju ekonomika vyuzije zmysluplne.

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      október 12, 2012

      ad: Na DPH štát stráca okolo 2 miliard eur ročne .

      nestraca, ale ludia usetria. a o tie 2 MLD sa ludia na slovensku maju lepsie.

      Thumb up 6 Thumb down 4

      Odpovedať

    • Avatar
      október 13, 2012

      „Toto zvýšenie daní nedosiahne ani desať percent toho čo nám ročne uniká len na DPH.“
      – To azda TEBE unika tých desať percent ???? Ty si minister financií ??? Alebo ty si socka, ktorá potrebuje tých desať percent na socialne dávky pre seba ???

      Mne uniká v DPH oveľa viac penazí. Pri každej patbe v obchode mi unikne 19%.

      Thumb up 4 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        október 13, 2012

        Toto, čo som písal hore, bolo adresované
        na sudruha ministra financií Jana ZVOLENa (len sa to tu nejak nevidieť) :

        “Toto zvýšenie daní nedosiahne ani desať percent toho čo nám ročne uniká len na DPH.”

        – To azda TEBE unika tých desať percent ???? Ty si minister financií ??? Alebo ty si socka, ktorá potrebuje tých desať percent na socialne dávky pre seba ???

        Mne uniká v DPH oveľa viac penazí. Pri každej patbe v obchode mi unikne 19%.

        Thumb up 1 Thumb down 4

        Odpovedať

  3. Avatar
    október 11, 2012

    Chcel by som dať do pozornosti všetkým :

    1. Rovná daň nebola. Bola len rovná sadzba dane !!!
    2. Keby ste si mohli vybrať , brali by ste sadzobník 5% , 7% , 9% ,
    alebo rovnú sadzbu 19% !!!
    3. Kedy všetci začneme hľadať podstatu a nie zádrapky ???

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      október 11, 2012

      S tym suhlasim:
      1) rovna dan je napr. dan z hlavy – aj ked na druhu stranu ak by clovek chcel byt hnidopich, tak by mohol napisat, ze tento pojem sa u nas udomacnil v tomto vyzname 🙂
      2) presne tak, ide (hlavne) o danove zatazenie. Fascinuju ma ludia, ktori su de facto proti znizeniu dani len preto, ze by to bolo potom viac „rovnostarske“.
      3) System vyzaduje najst celkom vyraznu zhodu, aby doslo k zmene (posunu), takze nehladat drobne rozdiely, ale hladat prave co najsirsi prienik

      Thumb up 1 Thumb down 4

      Odpovedať

    • Avatar
      október 11, 2012

      1. áno, máš pravdu. Veď samotný Marcinčin používal tento termín.
      2. z tvojich možností by som bral 5 percent ale pre všetkých.
      3. a kde je tá podstata? Prezraď!

      Thumb up 1 Thumb down 4

      Odpovedať

  4. Avatar
    október 11, 2012

    Ujo expert Anton „Eurohujer“ Marcinčin rozprával aj niečo o tom, ako sa všetko preberá z krízy a krajiny tvrdo a úspešne šetria. Proste rétorika dnešného typického euroúradníčka. Ja byť jeho doktor, tak mu predpíšem viac reality a menej keynesa, aby sa spamätal.

    Thumb up 6 Thumb down 6

    Odpovedať

  5. Avatar
    október 12, 2012

    Marcinčin je šarlatán. Mňa najviac pobavil, keď žiadal ekonomické oddelenie východu krajiny. Vraj sú tam menšie životné náklady, tak tam treba štátnym zamestnancom znížiť výplaty. Úradníkom, učiteľom, lesníkom, lekárom. Nech si utiahnu opasky, keď platia nižšie nájomné. Čo hlupák nespomenul, napríklad ceny potravín i pohonných hmôt sú na východe vyššie. Infraštruktúra absentuje a investori sa tam nehrnú. Na Gemeri je nezamestnanosť 25 až 30% ako v Grécku, mladí odchádzajú a ceny bytov idú dolu.

    Thumb up 4 Thumb down 4

    Odpovedať

  6. Avatar
    október 17, 2012

    „Neexistuje akademický konsenzus o tom, či sú uspešnejšie konsolidácie,
    kladúce väčší dôraz na príjmy alebo na výdavky. Podľa najnovšej štúdie
    MMF sú pre ekonomiku menej škodlivé tie prijmové,“ konštatoval šéf
    Inštitútu finančnej politiky Martin Filko s tým, že najdôležitejším
    aspektov, ktorý umožňuje na Slovensku urobiť nezanedbateľnú časť
    konsolidácie na strane príjmov je jeden z najmenších podielov štátu na
    ekonomike vo vyspelom svete.
    Budeme lídrom. V náraste príjmov, HN J&T, 16. 10. 2012
    (link na hn zmazaný, skúšam príspevok pridať bez linku)
     
    V skutočnosti je to tak, že zdanenie spotreby je menej škodlivé, než
    zdanenie produkčných faktorov, lebo spotrebná daň zníži ekonomický
    výstup menej. Vždy je lepšie mať v preplnenom autobuse menej pasažierov,
    než šliapať na brzdu. Ak sa zvýši namiesto podnikovej dane DPH, tak sa
    zníži spotreba a mierne zvýšia úspory, ale produkcie sa to dotkne menej,
    než keď sa daňou zaťaží priamo produkcia.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*