Infozákon a ja (Časť druhá)

Nechcem nikoho neoprávnene kritizovať, ani vynášať súdy bez poznania odborných argumentov, ale myslím si, že je najvyšší čas zabezpečiť, aby Košičania vedeli o práci  projektového tímu Košice – EHMK 2013 viac. Alebo lepšie povedané, aby vedeli všetko. Aby dostávali pravidelné vierohodné informácie, aby vedeli o každom vynaloženom cente z verejných prostriedkov. Aby sa s projektom stotožnili a prostredníctvom neho sa ešte viac identifikovali s mestom, v ktorom žijú. Za seba môžem povedať, že ak dostanem od Košičanov dôveru v komunálnych voľbách a stanem sa primátorom Košíc, bude to jedna z mojich prvých úloh. Projekt sa musí stať transparentným a musí sa uchádzať nie len o dôveru ľudí z vedenia mesta a magistrátu, ale o dôveru všetkých Košičanov. V opačnom prípade to môže vypáliť pre Košice veľmi, veľmi zle…
(R. Raši – kandidát na funkciu primátora Košíc – 9.9.2010)

Zaprášený predvolebný manifest ma neinšpiroval k pátraniu po informáciách, o ktorom som písala pred časom. Uvádzam ho viac menej na pobavenie. Seriózne sa tváriaca kritika nekonzistentnosti predvolebných sľubov a povolebných činov je vari najotrepanejšia téma článkov a diskusných fór vôbec. Zaujímajú ma reálne šance jednotlivca pomocou zákona preveriť použitie väčšinou nám proti vôli odňatých peňazí. Aj keď hlavy pomaslené tvrdia, že v podstate ide o nejaké iné, nie tie pôvodne naše peniaze.

Odpoveď

Uvádzanie detailov z ďalšej komunikácie nemá význam. Zhrniem, že 30.7.2012 mi mesto mailom oznámilo, že informácie sprístupňuje len čiastočne, pričom hlavnú požiadavku na sprístupnenie položkovitého rozpočtu akcie EHMK 2013 – Rekonštrukcia bývalých kasární – Kulturpark – zamieta. Poštou doručené odôvodnenie sa dá stručne vyjadriť nasledovne:

  • §5a ods. 4 aktuálneho znenia zákona č. 211/2000 Z.z. – na základe ktorého sa nemusia zverejniť všetky časti povinne zverejňovanej zmluvy, medzi nimi napr. spôsob výpočtu jednotkovej ceny
  • §10 aktuálneho znenia zákona č. 211/2000 Z.z. – nezverejnia sa informácie označené ako obchodné tajomstvo
  • §11 aktuálneho znenia zákona č. 211/2000 Z.z. – nesprístupnia sa informácie odovzdané osobou, ktorej zákon neukladá povinnosť sprístupniť informácie a ktorá písomne oznámila nesúhlas so sprístupnením.

Obligátna informácia na konci uvádza možnosť odvolania sa. Priamo na pána, ktorého oduševnenie informovať občanov o každom cente určenom na projekt EHMK 2013 citujem na začiatku článku. V odvolaní som definíciou rozpočtu argumentovala, že §5a ods. 4 nie je naplnený. Ďalej som pripomenula, že podľa zmluvy je jej neoddeliteľnou súčasťou aj položkovitý rozpočet. Povinné zverejnenie je v zmluve taktiež uvedené a zhotoviteľ to podpísal, čím skutočnosť akceptoval. Ešte som požiadala doplniť informáciu v štvrtom bode, keďže neuviedli, z akého celkového počtu stromov bolo sťatých tých 140 nešťastníkov.

Nezačínaj si s nami

Na šiestich stranách rozhodnutia odvolacieho orgánu je zhrnuté, o čo som žiadala, na čo som v odvolaní upozornila a pritom si nevšimla niečo iné, čo som si všimnúť mala, ba aj to, na čo som na vlastnú škodu neupozornila a pritom som upozorniť mohla. Preto sa nenapadnutou skutočnosťou odvolací orgán nezaoberal. Znovu som sa nedozvedela, z akého celkového počtu bolo vyrúbaných 140 stromov areálu a jeho okolia. Oni to totiž, napriek uzákoneným predpisom o ochrane prírody nevedia a ani nemajú kde zistiť

Mierne povýšenecký tón rozhodnutia sa so mnou zahráva a akoby mi vravel: „Vidíš, vidíš, baba jedna, načo si s nami začínaš?“

Boj?

Nadradenosť iného človeka alebo inštitúcie dokáže ubíjať, inokedy inšpirovať, prípadne vdýchnuť energiu na boj. Zákonnou možnosťou nevzdávajúceho sa občana je podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na krajský súd. Na webe sa dajú nájsť užitočné informácie, ktoré môžu pomôcť v rozhodovaní, či žaloba má alebo nemá zmysel a celkom dobre poradia aj pri jej spísaní a argumentácii pred súdom.

Na koho strane je zákon

Problémom pre bežného človeka môže byť fakt, že na takomto konaní ho podľa Občianskeho súdneho poriadku musí zastupovať advokát. Výnimka je možná jedine vtedy, ak samotný občan (v prípade spoločnosti jej zamestnanec) má právnické vzdelanie. Advokátske služby lacné nie sú a výsledok pojednávania je neistý. Väčšina ľudí si rozmyslí, či do toho pôjde a tak sa zamestnanci verejných inštitúcií môžu pri písaní zamietavých rozhodnutí plne realizovať s relatívne malým rizikom, že nakoniec budú nútení informáciu poskytnúť.

Na prvý pohľad pre občana užitočná vec sa v praxi ukazuje ako súbor komplikácií. Nič prekvapujúce. Túto základnú vlastnosť má väčšina zákonov. Ustanovenie o povinnom zastupovaní advokátom môže byť zákonodarcami či advokátskou komorou interpretované ako zaručenie kvality pre žalobcu. Avšak predovšetkým palmáre je komplikácia, ktorá jednotlivca odrádza od žaloby. Zvyšovanie súdnych poplatkov – hoci v tomto prípade „iba“ o nejaké štyri eurá, je potom už len ďalší nenápadný odpudzovač.

Šance

Zákonmi dané šance nedávno nedokázala efektívne využiť ani taká Transparency International Slovensko pri veľkých nákupoch nemocníc. Len mimochodom poznamenám, že verejné obstarávanie v prípade spomínaných nemocníc aj Mesta Košice zabezpečovala a zabezpečuje jedna a tá istá firma. TIS zvažovala možnosť súdu, „momentálne však na súdne konanie nemá personálne ani finančné prostriedky“. Čo potom jednotlivec, za ktorým nestoja „zvuční sponzori“ protikorupčného boja?

Chyby

Čo ďalej?

Ak chcem ísť cestou žaloby, musím si hľadať advokáta. Takého, ktorý mi pomôže za ľudskú cenu, pričom nebude brať ohľad na to, proti komu ma zastupuje. Napadá mi aj ďalšia, v zákone neuvedená možnosť. Záleží od okolností, či ju využijem. Momentálne ma skôr láka v praxi preveriť zákonom dané možnosti.

Aký to má všetko zmysel?

Môžete povedať, že komunikovať s byrokratmi je ako dávať im pocit dôležitosti. Alebo dokonca, že to je reklama politikom, ktorých v budúcich voľbách zvolia práve preto, že je o nich známe, ako vedia dobre kradnúť. Druhá strana obviní takých ako ja zo zahlcovania úradníkov hlúposťami, pre ktoré nestíhajú byť užitoční. (Ktovie koľkí z nich sa budú nad týmto článkom pohoršovať v pracovnej dobe.)

My, čo pri zmienke o vzniku, úprave alebo doplnení ďalšieho zákona, cítime nebezpečenstvo ďalšieho okliešťovania slobody, a to aj pri zákonoch, ktoré nám akože majú zaručiť viac práv, vidíme, že reálne je cesta k slobodnejšiemu životu stále viac zarúbaná. „Plaťte a čušte!“ Chápe to zúfalo málo ľudí a trend veselo pokračuje. Dokedy?

Súvisiaci článok: Infozákon a ja (Časť prvá)

4,568 celkovo návštev, 1 návštev dnes

14 odpovedí

  1. Avatar
    október 03, 2012

    V prvom rade je treba si ujasniť, kto je kto. A štát, to sú ONI. To je podstatné. Mnoho ľudí bude dookola hovoriť, že treba len lepších politikov. Nie je to pravda. Boj proti byrokratickej mašinérii, ako je popísaný v článku, je boj proti štátu. Je to regulérna protištátna činnosť. A preto je to tak, ako to je.
    .
    Neexistuje niečo, ako spoločné vlastníctvo, či spoločné záujmy. Záujmy štátu sú ICH záujmy. Štát je holding, ktorý má svojich vlastníkov. Ktorí ho celkom cielene využívajú na realizáciu svojich zámerov.
    .
    Protištátna činnosť, ako je popísaná v článku, má svoj zmysel. Ale opať: ak sa nebodaj podarí, výsledkom nebude zlepšenie štátu, ale jeho postupná deštrukcia. Pretože to už potom nebude štát. Tak ako je dnes de facto zadefinovaný a fungujúci.
    .
    Alebo si snáď vie niekto predstaviť, že by štát existoval aj potom, čo by boli jeho finančné účty a transakcie verejne dostupné? Však to by pre svojich vlastníkov prestal mať zmysel. ONI, nie my, by ukončili existenciu štátu. Etatisti sa vyhrážajú skutočnou hrozbou: ak to nebude tak, ako si to želajú oni a ako štát používajú oni, tak tu proste štát nebude. A majitelia sa postarajú, aby to ovce ľutovali. Moc im totiž napriek prípadnému zrušeniu štátu zostane. A nebudú váhať ju použiť.

    Thumb up 15 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      október 03, 2012

      Hej, táto činnosť patrí dávno k mojim obľúbeným. 😉

      Čo sa týka fungujúceho štátu, iste by sa dali nájsť také, ktoré fungujú výrazne lepšie, otvorenejšie zverejňujú svoje míňanie, resp. majú menej právomoci plytvať peniazmi ich občanov. Pokiaľ ale budú ľudia držať hubu a krok, nemáme vôbec žiadnu šancu na zlepšenie. Zostaneme – ako píše Radek v predošlom skvelom článku – stáť a ponúkať bičík, nech nás zvrchnosť zmláti.

      Thumb up 11 Thumb down 1

      Odpovedať

  2. Avatar
    október 03, 2012

    No a celé je to o tomto:
    http://vladopalsa.gulas.sme.sk/30477/post.html

    Thumb up 8 Thumb down 2

    Odpovedať

  3. Avatar
    október 03, 2012

    Veľa problémov na slovensku vzniká a je udržiavaných tým, že zákon neplatí pre všetkých rovnako.
    Je to problém prokuratúry a súdov, parlamentu ako zákonodarného zboru ale hlavne občanov.
    Poznáme to roky od čias mečiara, keď „naši“ mohli a môžu všetko a „vašich“ by za to isté mali pozatvárať.
    Keby ľudia občania, voliči, podnikatelia, zamestnanci chceli niečo aj činmi vedeli by ochromiť štát a jeho aparát. Pri tom by len dodržiavali zákon, alebo žiadali jeho dodržiavanie.
    Otázka je iná. Komu sa podarí zaangažovať občanov tak aby od „rečí“ prešli k činom?
    Pretože do dnešných dní platí to isté čo nám na iných vadí to svojim prepáčime…
    To je presne to neplatenie zákona pre všetkých…

    Thumb up 6 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    október 03, 2012

    Jana, musíš to napísať jasne. 🙂 Je tu niekto takýto?

    „Ak chcem ísť cestou žaloby, musím si hľadať advokáta. Takého, ktorý mi pomôže za ľudskú cenu, pričom nebude brať ohľad na to, proti komu ma zastupuje.“

    Nech napíše na chceme@menejstatu.sk, vďaka.

    Thumb up 8 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      október 04, 2012

      🙂 Už som v štádiu zisťovania a možno aj riešenia. Zatiaľ nič nie je isté.

      Ale samozrejme, nebudem sa brániť dobrovoľníkovi, čo by si trúfal. Akurát ma už tlačí čas. Žalobu musím stihnúť podať do konca mesiaca, čiže ak sa chce oboznámiť s podrobnosťami, tak nie je veľa času.

      Thumb up 7 Thumb down 1

      Odpovedať

  5. Avatar
    október 04, 2012

    to vážne ak chce občan dať žalobu na súd, že štátny orgán ho odignoroval v súvislosti so zák. 211 musí to robiť cez advokáta?

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      október 04, 2012

      Tu už ide o správne súdnictvo – pozri Občiansky súdny poriadok – link v článku:

      § 250a

      Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.

      Thumb up 5 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        október 05, 2012

        možno by stálo za to skúsiť to aj cestou priestupkového konania, minimálne v tej časti ohľadom počtu stromov, na tú nikto neodpovedal, čím bol spáchaný priestupok. Tam to pôjde aj bez advokáta (síce len s pokutou, ale aspoň niečo). A ako čerešničku na torte, podanie trestného oznámenia za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pokiaľ „verejný činiteľ nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci…“ (§ 326 ods. 1 písm a) TZ).
        Treba vyskúšať všetko, nech sa naučia 🙂

        Thumb up 5 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          október 05, 2012

          Vďaka, to už ale je fakt na osobnú konzultáciu s právnikom. V živote som netúžila ťahať sa po súdoch, ale už sa nemôžem pozerať na to, čo sa okolo deje.

          Thumb up 4 Thumb down 1

          Odpovedať

  6. Avatar
    október 04, 2012

    Hlavne to netreba prežívať. 🙂

    Thumb up 1 Thumb down 3

    Odpovedať

  7. Avatar
    október 05, 2012

    Mozete presne uviest, co ste ziadali ohladom stromov a presne uviest, aku odpoved ste dostali?

    Thumb up 5 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      október 05, 2012

      Celý text žiadosti uvádzam v súvisiacom článku (link v na konci článku)

      Žiadosť o sprístupnenie:

      “4. Informácie, koľko stromov a z akého celkového počtu stromov bude v súvislosti s touto akciou vyrúbaných.”

      Odpoveď:
      “K bodu 4 uvádzame ¬:
      – Celkový počet drevín určených na výrub je 140. ”

      V mojom odvolaní som k stromom uviedla:

      “Bod. č. 4:
      V odpovedi chýba údaj o celkovom pôvodnom množstve stromov v areáli bývalých kasární.”

      Odpoveď k stromom z rozhodnutia:

      “Povinná osoba informáciou nedisponuje, preto ju nemôže poskytnúť.”

      Ďalej odvolávka na §15 zákona 211/2000, A v ďalšom texte informácia, že vraj povinná osoba nemá ani vedomosť o inej povinnej osobe, ktorá by mohla mať požadované informácie k dispozícii

      Ešte sa asi musím pozrieť aj na zákony súvisiace s ochranou prírody, lebo nie je možné, aby už v štúdii tieto údaje neboli uverejnené. Aspoň sa domnievam.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*