Skoro každý vie, že inflácia sa prejavuje rastom cien. Má však ešte jeden nie veľmi známy dôsledok. Pre jeho objasnenie je vhodné položiť si otázku, ako sa správa človek, alebo rodina, ktorá má mesačne k dispozícii 1.000€ a ako sa správa tá istá rodina, ak disponuje sumou 1.050€.
Je pravdou, že netuším, čo kto s 50€ navyše urobí, ale viem, že sa bude správať inak. Dokonca viem aj to, že 50€ navyše použije na upokojenie menej dôležitých vecí.
Dôvod je jednoduchý. Každý uspokojuje najprv dôležitejšie potreby, až potom tie menej dôležité. Je pravdou, že posudzovanie dôležitosti je nanajvýš subjektívna záležitosť a teda u každého bude vyzerať inak, to však nič nemení na usporiadaní z hľadiska subjektívnej dôležitosti.
Zatiaľ vyzerá byť všetko v poriadku a 50€ navyše sa jednoducho použije na uspokojenie potrieb nasledujúcich v poradí dôležitosti. Niečo iné vznikne vo chvíli, v ktorej k 1.050€ v hotovosti existuje iba 1.000€ tovarov a služieb v ponuke. Kto si prečítal úvod do ekonómie, odpovie, že ceny stúpnu na úroveň 1.050€ a tým je to vybavené. To však nie je celá realita. Okrem toho sa udeje drobná nepríjemnosť. Statky, ktoré boli takto nakúpené, nie sú zoradené podľa dôležitosti. Kupujúci totiž v momente nákupov nevedel, že za svojich 1.050€ dostane iba statky v pôvodnej hodnote 1.000€ a 5% infláciu. Rozhodoval sa tak, ako by mal dostať statky v plnej sume. To ale znamená, že má nakúpené i niečo, čo by inak nekúpil a pre zmenu mu chýba niečo, čo by viac potreboval.
Na prvýkrát si takýto problém nik nevšimne. Keď sa to celé N krát zopakuje nastane stav, že doma sú nie až tak potrebné veci, za to akútne chýba niečo dôležité a súčasne nie sú peniaze na kúpu tejto chýbajúcej veci. Ak si uvedomíme, že v inflačnom prostredí pri pohľade na svojich 1.050€ nik netuší, koľko statkov k nim existuje a teda nutne robí tú istú chybu, problém sa nám rozširuje na celú ekonomiku. V nejakom čase nastane stav, kedy stoja domy, ktoré neboli až tak potrebné, existujú fabriky a dokonca celé odvetvia priemyslu a služieb, ktoré neboli až tak potrebné. Za to niečo chýba a na to niečo nie sú peniaze. Takýto stav sa zvykne nazývať krízou.
Z uvedeného vyplýva, inflácia nutne vedie k chybným rozhodnutia a chybné rozhodnutia vedú ku kríze. Čím vyššia miera inflácie, tým viac chybných rozhodnutí. Súčasne je miera nezoradenia nákupov podľa dôležitosti náhodilá. Keď k tomu pridáme iné náhodné udalosti, napr. rodine sa pokazí práčka, alebo kvôli vojne na blízkom východe prudko stúpnu ceny ropy, zistíme, že predpovedať, kedy dôjde ku kríze je takmer nemožné. Čo sa ale s istotou povedať dá, je fakt, že inflácia krízu priamo spôsobí, avšak nik nevie, kedy sa tak stane.
Aby som nezabudol na Keynesa. Ten si správne všimol, že chýbajú peniaze na dôležité veci. Nevšimol si však zbytočné svetre v skriniach. Riešenie dotlačením chýbajúcich peňazí síce krátkodobo krízu zaženie, súčasne však položí základ pre krízu budúcu a nutne väčšiu.
14,318 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Ono sa pri týchto úvahách zabúda na niečo dosť podstatné. Čo sa snažím vysvetľovať vo svojich článkoch.
https://www.menejstatu.sk/peniaze-z-vrtulnika-zhadzujte-na-trh-nie-statu/
.
Problém totiž je, že tie peniaze naviac nedostanú občania. Každý jeden buď úplne rovnako, alebo nejakým známym pomerom. Tie nové peniaze buď dostanú vybrané subjekty, alebo rovno štát a potom ich rozdeľujú podľa svojich záujmov. K bežnému občanovi sa tie nové peniaze dostanú zväčša tak, že si ich musí požičať. Napríklad vo forme hypotéky. Opticky sa bude zdať, že tým budú nehnuteľnosti dostupnejšie. Lenže poskytnúť pôžičku je rádovo jednoduhšie, ako postaviť nehnuteľnosť. Takže ak štát ešte naviac špeciálne podporuje jeden segment (vlastný dom každému Američanovi), tak inflácia sa prejaví hlavne v tomto segmente. A vo výsledku človek zaplatí za nehnuteľnosť viac, ako by zaplatil bez manipulácie.
.
Vo výsledku tie nové peniaze skončia u konkrétnych, zväčša štátom nejakým spôsobom vybraných subjektov (developeri, napríklad). A ľuďom zostanú dlhy. Pričom ľudia, na rozdiel od štátu, tie dlžoby budú musieť splatiť.
Neviem prečo sa autor hanbí za svoj názor a píše mi ho súkromne mailom. Viem, že to zrovna nie je úplne korektné, ale ja ho sem prepíšem:
.
“ Tibor rád si prečítam tvoje blogy, ale odporúčam nevyjadrovať sa k menovej problematike. Píšeš strašné nezmysly. “
.
Ja by som si rád prečítal aj nejaké protiargumenty. Snáď niekedy na budúce.
Správne som to pochopil, že autor chápe infláciu niečo ako proces počas ktorého všetkým subjektom v danom hospodárskom celku pribúda alikvótne množstvo peňazí úplne rovnomerne rovnakým pomerom? To by potom asi tá inflácia nebol až taký problém, jestli se nepletu…
—
PS: Tá reakcia radšej no koment…
V článku nie je nič o tom, ako komu pribúdajú peniaze. To si Tibor Pospíšil vymyslel a následne s tým hrdinsky bojoval.
taká otazočka. ako v tomto uzatvorenom systeme čo je tu namalovany došlo k tým pridanym 50 eur v rodine. kradežou, zvyšením mzdy, najdením, vyššou mocou, autorovou licenciou? proste ako tam prišli, ked asi v obaja verime, že sa same v penaženke nekotia.
Ako vznikajú peniaze
http://pospisil.blog.sme.sk/c/25901/Vznik-a-zanik-penazi-II.html
.
Toto je prosím s učebnice menovej politiky. Tie „nezmysly“.
http://www.martinus.sk/?uItem=16147
možno sa dá aj stiahnuť (neviem, neskúšal som):
http://www.ulozto.sk/xRgkhdf/penize-a-menova-politika-pdf
Ja, na rozdiel od autora, skúsim konštruktívne napísať moje výhrady k článku:
.
Článok vyznieva tak, akoby tie nové peniaze pribudli všetkým rovnako, alebo ak náhodne, tak nejako prirodzenou náhodou, nezávisle od realizátora menovej politiky. Otázka, ktorú položil vyššie Palo je plne relevantná. Ja keď som čítal Friedmanovu knižku „Za všetkým hľadaj peniaze“ a prečítal som si príklad s vrtuľníkom, ktorý zhadzuje nové peniaze, ja som to bral doslova. A tento Jánov článok podľa mňa predpokladá práve takúto distribúciu nových peňazí.
.
A teda zásadný problém vidím v tom, že dnes nové peniaze vznikajú ako dlh. Každé nové euro, o ktoré sa zvýšila peňažná zásoba, si niekto požičal v komerčnej banke. Ku každému novému peniazu existuje dlhový záväzok. A práve to je zakopaný pes, pretože:
.
Štát si požičiava tak, že nikdy neplánuje splatiť istinu. Štát aj s pomocou menovej politiky sa snaží udržať len mieru zadlženie, ktorú meria k HDP, čo je tiež len umelý a nekorektný koncept. Ak sa píše, že štát splatí svoje dlhy infláciou, myslí sa tým, že sa zníži pomer dlhu ku HDP. Čo v praxi ale znamená, že si nejaké ďalšie nové peniaze požičia aj niekto iný a ak sú predpoklady monetaristov správne (čo ale žiaľ nie sú), tak sa zdvihne HDP a ten pomer štátneho dlhu klesne. Podstatné je, že štát nikdy svoje dlhy neplánoval splatiť tak, ako musí splatiť napríklad občan svoju hypotéku.
.
Ďalší v poradí sú podnikateľské subjekty, ktoré si požičiavajú na svoje podnikanie. Zväčša za pôžičky ručia banke svojimi aktívami. Veľmi pekne sa to ilustruje na biznise z nehnuteľnosťami: Aktívum (resp. cenné aktívum) s tých nehnuteľností spravia práve tie nové peniaze. Teda pôžička peňazí je ručená aktívom, ktoré by bez tých nových peňazí aktívom nebolo, resp. nemalo by takú hodnotu. Ja tomu hovorím, že je to systém Catch 22 made by Matrix studios. Keď developer pôžičku nesplatí, banke zostanú tie nehnuteľnosti a developerovi tie peniaze. Ktorými si už nakúpil dávno pred vznikom tej nehnuteľnosti.
.
No a potom je tu občan. Ku ktorému sa tie peniaze dostanú ako k poslednému. Istú časť dostane vo forme zvýšeného príjmu od developera, štátu, či iných subjektov, ktoré pustia dole istú časť tých peňazí. Ale nakupuje na trhu, kde už predtým novými peniazmi nakúpili a teda aj ceny zdvihli tí rovnejší, ktorí dostali peniaze skôr.
.
Ale nové peniaze sa ku občanovi dostanú aj tak, že si napríklad požičia na hypotéku. Super vec, vlastný dom pre každého, s podporou hypoték štátom. Akurát akosi nebadane sa stalo, že tie nehnuteľnosti už neslúžia len na bývanie, ale aj ako investičné aktívum. Takže kým deklarovaným cieľom takto realizovanej monetárnej politiky bola podpora spotreby a penalizácia úspor, v prípade nehnuteľností sa to proste nepodarilo. Subjekty „pri peniazoch“ si začnú sporiť do nehnuteľností. Takže na tom trhu už nemáme len peniaze, ktoré mali ľudia určené na bývanie, ale aj peniaze, ktoré mali určené na sporenie. Ak kým investor môže kúpiť nehnuteľnosť za „premrštenú“ cenu, pretože dúfa, že ju predá ešte drahšie, človek, čo by chcel byt na bývanie, zaplatí oveľa viac, ako by zaplatil, keby nakupoval len na trhu s bývaním.
.
Článok teda pojednáva o úplne nereálnom svete, kde peniaze pribúdajú „spravodlivo“, či „náhodne“. A ja tvrdím, že to by bolo veľmi super, keby to bolo tak, keby sme skutočne mali len popisovaný problém. Ja si myslím, že hlavný problém je v tom, akým spôsobom tie nové peniaze pribúdajú.
Vážený pán Pospíšil.
Nezvyknem zasahovať do diskusii pod vlastnými článkami. Tento krát urobím výnimku.
Jedným z častých manévrov demagógov je, že si vymyslia problém, ktorý potom hrdinsky vyriešia. Tak ste vy dokázal vyvrátiť veci, ktoré v článku vôbec nie sú.
Článok sa vôbec nezaoberá mechanizmom vzniku inflácie. Nikde tam nie je zmienka o tom, akým spôsobom sú novoemitované peniaze distribuované v ekonomike.
Článok je o tom, že inflačné prostredie znemožňuje radenie nákupov v poradí dôležitosti, čo následne vedie k nehospodárnosti a tá vedie k nedostatku.
Ja s článkom súhlasím. Konkrétne s tým, ako inflačné prostredie znemožňuje radenie nákup v poradí ….. atď.
.
Ja som len napísal, že inflácia nevzniá tak jednoducho, ako sa predpokladá v tom článku. Že akoby každému pribudlo rovnaké (resp. nejako spravodlivo) množstvo peňazí. Ja som napísal, že oveľa väčší problém, ako samotná inflácia, je spôsob distribúcie nových peňazí. Ten podľa mňa spôsoboje rádovo väčšie problémy, ako by vznikli, keby sa tie peniaze zhadzovali z vrtuľníka. Keby tá inflácia bola „učebnicová“.
Tibor o aku distribuciu ti ide? vsak nove peniaze distribuuje ten clovek, alebo organizacia co si tie peniaze poziciava. banky ich vytvoria defacto z nicoho pre distributorov, novych dlznikov a oni rozhoduju o tom, ze ktorym smerom sa tieto peniaze vyberu, ze v ktorom sektore vytvoria bublinu, inflaciu.
btw ja prezmenu vyjadrujem s clankom kategoricky nesuhlas 😀
Napríklad mi ide o to, že štát tie peniaze nikdy reálne nevráti. Môže sa znižovať pomer dlhu k HDP, ale to nič nemení na skutočnosti, že majitelia štátu, ktorí reálne tie peniaze použili, ich dostali za výrazne iných podmienok, ako bežý občan. Žiadna vrtuľníková inflácia, ale veľmi špecifická dodávka.
.
Potom tu máme napríklad developerov. Ktorí za požičané peniaze ručia nehnuteľnosťami, ktorých hodnota je ale vysoká práve preto, že ju zdvihli tie nové peniaze. Developeri si tie peniaze „užili“ a bankám zostali (po nesplatení úveru) v aktívach tie nehnuteľnosti. Keď to praskne a nehnuteľnosti budú mať zrazu reálnu hodnotu, banky idú do krachu. Pretože majú napákové tak, že keď poklesne hodnota aktív v ich vlastníctve o pár percent, tak sa stratí úplne celé kúzlo.
.
Štáty budú takto padlé banky zachraňovať. Ak niekto povie, že to je chyba, že banky by sa nemali zachraňovať, ale nechať padnúť, tak ja vrelo súhlasím, akurát bude tvrdiť, že potom by padol celý ten systém. Pretože jeden poriadny run na veľkú banku a ľudia začnú besniť. Budú všetci chcieť „vidieť“ svoje peniaze, ale to je problém. To sa nedá.
.
Ešte raz: keby štát vyrábal infláciu vrtuľníkom, resp. skutočne nejako náhodne a HLAVNE na účty spotrebiteľov, ktorí by potom určovali, čo si za ne kúpia a kde nafúknu tú bublinu, tak by to podľa mňa bol rádovo menší problém, ako keď sa inflácia vyrába masou nových peňazí do konkrétnych rúk. Ktorých je rádovo výrazne menej, ako je spotrebiteľov. Ktorí by proste nedokázali nafúknuť jednu, dve veľké bubliny tak, ako to dokáže centralizované prideľovanie astronomických súm hŕstke vyvolených.
kto su majitelia statu?
Finančné, hospodárske skupiny, ktoré majú reálne v rukách rozhodovanie. Dnes už hlavne rozhodovanie o spôsobe prevádzky finančného systému.
.
Ako sa stane niekto spoluvlastníkom štátu, príklad:
Farmaceutické firmy zažijú prudký rozvoj. Nové technológie, nové lieky. Štát chce toto odvetvie regulovať. Na to potrebuje orgán, kde budú zastúpení odborníci z daného fachu. Tí sú samozrejme všetci v nejakej farma firme. Takže prijaté regulácie a ostatné štátne aktivity v danej oblasti budú zastrešovať síce odborníci, ale zároveň aj ľudia z toho biznisu. Nie je pre nich problém si štátne zásahy aktivity prispôsobiť svojim potrebám, pretože iní odborníci nie sú a štát (úradníci) sa veľmi radi nechajú presvedčiť.
.
Alebo si zober dôchodkové správcovské spoločnosti. Tie jednoznačne oveľa ľahšie vyhovejú štátu, ako by sa v menej svojich klientov postavili proti štátu. Je to logické. Biznis im dal štát, nie jednotlivý sporiteľ. Navonok teda súkromné subjekty, poskytujúce služby na trhu, v podstate však akcionár štátu. Podobne zdravotné poisťovne, myslím, že toto sme už spoločne diskutovali dosť obsiahlo. Takže aj keď s mojim názorom nesúhlasíš, nemôžeš povedať, že ho nepoznáš.
.
Takže ani celkom nechápem, prečo si sa vlastne pýtal a prečo si myslíš, že práve dnes dostaneš odo mňa inú odpoveď 🙂
.
Tibor, ale to co opisujes maju rakusania osetrene cez teorie ako neutralita penazi, dynamicka analyza a i. Na tvojom mieste by som nepouzival slovne spojenie realna hodnota nakolko realna hodnota je aj v case bubliny ako aj po jej prasknuti. Ze dnes stoji nieco 100 eur je rovnako realne ako to, ze vcera to stalo 120. Kolko by to stalo ak by sa nenafukovala penazna zasoba to nevie povedat nikto. Pokojne sa moze stat, ze to nieco by vdaka nedostatku penazi v obehu bolo zajtra drahsie ako vcera.
>>> to co opisujes maju rakusania osetrene cez teorie ako neutralita penazi
Neutralita penazi rozhodne nie je rakuska teoria. Prave naopak.
http://mises.org/daily/3808/
Mal som namysli ich teoriu na temu neutrality penazi 🙂
Trochu off topic, no škoda že si prestal písať, táto reakcia by bola aj na samostatný článok. 🙂
Najviac ľuďom škodia ideológia a demagógia.
Pri tom väčšina ani nevie čo to je.
Od nástupu eura došlo k zvyšovaniu cien. Stačí si pozrieť „pútače“ našich reťazcov a hneď je to jasné. Dávajú obrovské zľavy ale z cien za ktoré sa potraviny nikdy nepredávali.
Ďalším príkladom je aj včera schválená „pomoc“ pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov (PAROPLYN ???). Bola to práve tá „sociálna“ vláda čo v rokoch 2006 -2010 tak zvýšila ceny za fotovoltaiku, že štátom garantovaná cena je dvojnásobná ako v Nemecku.
Kto platí tie veľké ceny energie? Práve voliči, ale aj nevoliči. Všetci občania čo odoberajú energiu.
Nemôžu sa rozhodnúť na čo použijú peniaze. Energie a potraviny to je základ pravidelných platieb tých najchudobnejších.
Len koľko je tých najchudobnejších?
Pribúdajú a pribúdajú.
Napr. tu http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/cpi-inflation-slovakia.aspx (porovnavaju CPI aj HICP), tak pri zavedeni Eura vidime vyrazny skor, ale smerom k poklesu inflacie! Jadrova inflacia to iste.
Rok y2009 a 2010 boli rokmi s najnizsou inflaciou samostatnej SR
Rok 2009 🙂
Taký exemplárny príklad rozdielu nejakých vykázaných čísel a úplne opačnej reality, ktorá bola zrejmá úplne všetkým okrem pár slovenských obchodníkov, tak takýto príklad je historická rarita. Takéto školenie z trhovej ekonomiky, aké vtedy dostalo celé Slovensko. A dodnes existujú exoti, čo by sa do krvi hádali, že prechod na euro ceny na Slovensku nezdvihol. Matematika zo základnej školy vs. štatistiky slovutných štatistických úradov.
.
http://pospisil.blog.sme.sk/c/317043/Ku-stvrtemu-vyrociu-vyrazneho-administrativneho-zvysenia-cien.html
.
Neverím, že by si také niečo mohol napísať, keby si na prelome rokov 2008 / 2009 žil na Slovensku, špeciálne niekde „v pohraničí“.
Tibor,
kurz bol posunuty na tych 30,126 uz 28.5.2008. 6.7.2008 odsuhlaseny, ze toto bude finalny kurz. A ano, prave vtedy to hupslo a dost dlho sa to drzalo velmi blizko 0% a 1%.Nic to nemeni na tom, ze ceny podla CPI prakticky nestupali – roky pred tym cca 3%-4%.
Vsak sam si myslim inde pisal, ze SKK mala byt zafixovana ako slabsia, takze to logicky viedlo ku skokovemu zvyhodneniu importov a znevyhodneniu exportov v 2009 – logicky teda pohranicne oblasti boli motivovane k nakupom v zahranici. Nic to vsak nemeni na tom, ze ceny podla CPI indexu isli CELKOVO dole aj ked sa pre pohranicie sa stal (do doby nez sa na skokovu zmenu kurzu zareaguje v obchodoch) cezhranicny nakup sportom.
Ale však samozrejme, že podľa modelu CPI išli ceny dole. Ja píšem o rozpore toho modelu a skutočnosti. Tiež je to o tom, že CPI za rok 2009 sa vypočíta tak, že sa ceny z konca 2009 porovnajú z cenami zo začiatku. A bodaj by im to nevyšlo na pokles, keď ceny na začiatku 2009 dramaticky stúpli :).
.
Srandistické úrady budú teda rok 2009 evidovať ako rok s poklesom cien, občania, ktorí nestrácajú pamäť ho budú evidovať ako rok, keď museli s vysokými cenami bojovať najviac.
.
Srandistický úrad ale napríklad robí aj inú štatistiku. Napríklad takúto:
http://ako-investovat.sk/grafy/makroekonomika/17/maloobchodne-trzby
Ten pád medzi 2008 a 2009 je naopak úplne v súlade s pozorovaním „bežného občana“.
.
Ono na tom prelome 2008 / 2009 sa toho zišlo viac. Bola to skutočne výrazná historická anomália, rarita. Takže fakt, že oficiálna štatistika, ktorá je postavená pre bežné časy a normálne podmienky vyznela presne opačne, ako bola realita, je pochopiteľný.
Tvoj prvy odsek beriem ako nepodareny for. Inflácia sa porovnáva medzirocne. Takze napr. inflácia za december 2009 je olroti decembru 2008. Takisto sa uvádzajú napr. ročne priemery.
To, co si postol je pokles tržieb a ako spravne uvádzas,k toho bolo dost (kríza, plyn). Spojitost s muchami na cpi indexe nevidim. Jednoznacne doslo aj k drastickemu prepadu HDP (za to moze ten pokles trzieb ).
Vsak mi skus vysvetliť ci hovoríš o stave, ktory nastal vdaka samotnému prechodu na euro alebo vdaka nezmyselne administratívne posilnenéj skk – to za prve.A za druhe, ako došlo k tomu, ze inflácia meraná cpi výrazne znížila tempo a zaroven došlo k všeobecnému zdrazeniu (co za to mohlo a preco cpi ukazuje teda opak).
Máte v tom jednu chybu – zásadnú. Aj užitočných statkov je veľa. Je to typická „nadvýroba“. Čoho je málo, to je kapitál. A k tomu málo prirodzeného rozdeľovanie hodnôt. Kapitalizmus bez kapitálu nemôže existovať. Je to všeličo iné, len nie kapitalizmus a to všeličo musí zákonite viesť k úpadku = rozpadu = kolapsu.
p.s.
Tibor Pospíšil Vám v niektorých vetách neodpovedá celkom výstižne na Vami nastolený problém, ale zato celkom výstižne na to, kde ten problém naozaj vzniká. Podstatou je , že problém, ktorý ste nastolili Vy , je irelevantný. Prídete na to preskúmaním podstaty „úžitkovej hodnoty“.
ultimatne zlo inflacie je, ze komplikuje ekonomicku kalkulaciu a zasadne meni spravanie ludi. namiesto sporenia a obozretnosti sa ludia spravaju rozhadzovacne a rizikovo.
to ze sa pri tom par ludi riadne nabali je problem druhorady. nikde v clanku nie je napisane, ze peniaze pribudnu kazdemu rovnako – nechapem preco to tu tibor tak vehementne riesi.
clanok je dobry. ukazuje na pochopitelnom a jasnom priklade ako vznikaju bubliny – rodina si mysli, ze je bohatsia a investuje do veci, ktore sa po uprave cien ukazu ako zbytocnosti.
Písal som o tom vyššie. Nesúhlasím, že si rodina môže vyberať.
Akonáhle sa z akéhokoľvek dôvodu (aj inflácie) zvýšia príjmy = platy, dávky, dôchodky už dávno je určené na čo to pôjde. Lebo infláciou sa dvíhajú aj ceny energií, vodné stočné, potraviny atď.
Štát nehospodári. Preto fungovanie „štátu“ sa aj infláciou (energie…) zdražie.
Preto štát dvíha dane, odvody, poplatky, pokuty…
Je to teda špirála, ktorú nemôže ovplyvniť to na čo minie rodina „príkladových“ 50 eur.
PS: To čo je pre koho NAJDOLEŽITEJŠIE je tá najsubjektívnejšia VEC každého jednotlivca. Môžeme o nej s každým hovoriť, ale je na každom čo si vyberie.
Nové peniaze, ktoré dostávajú vyvolení, nejdú na trh. Resp. čím menší počet vyvolených, ktorí dostanú o to väčšie balíky, tým viac to bude tak, že tých zopár vyvolených si podmienky na trhu určí podľa svojho. Nebude to ten trh, o ktorom ako pravičiar hovorím.
.
A naopak: keby tie peniaze dostali všetci a teda každý jeden ale malé množstvo, tie peniaze by prišli na skutočný trh. Pretože ľudia majú rôzne preferencie, začali by si za ne kupovať rôzne veci. Šanca, že by sa vytvorila bublina, je rádovo menšia, ako keď niekto vyhlási masívnu podporu hypoték pod heslom „Dom pre každého Američana“. Pretože v tomto prípade vznikne špecifická inflácia, na trhu nehnuteľností. Nehnuteľnosti sa zrazu nebudú kupovať na bývanie, ale ako investičné aktívum. Niekto stvorí investičné aktívum, ktoré by inak na trhu nikdy nezvniklo. Dôsledky poznáme. Toto ale vrtuľníková inflácie nikdy nedokáže.
Ešte je snáď potrebné dodať, prečo je bublina zlá:
Pretože akceleruje prísun nových peňazí. Ak idú peniaze to jedného typu aktíva, ceny toho aktíva prudko rastú. Čo vyvolá dojem, že budú rásť do nebies a donekonečna. Komerčné banky berú tieto aktíva ako zálohu pre nové peniaze, ktoré vygenerujú ako pôžičku na nákup často presne toho istého aktívna.
.
Vrtuľníková inflácia spôsobuje infláciu, zvýšenie všetkých, či väčšiny cien. Bublinová inflácia je pyramídová hra. Dokáže vygenerovať oveľa viac peňazí a falošných aktív, ako vrtuľník. A preto je to rozdiel, sakramenský rozdiel.
Bubliny nevznikajú rozdielom medzi užitočnými a neužitočnými statkami. Vznikajú rozdielom medzi kapitálom a fiktívnym kapitálom. Až dôsledkom toho sa stávajú statky neužitočné. Môže byť dom(byt) za normálnych okolností neužitočný ??? Znie to ako absolútna hlúposť. Napriek tomu sa to dnes bežne stáva. Nie je funciou kapitálu,ale fikcie. Stal sa neužitočný. Autor vidí predpoklad bublín už pred infláciou v tovare. Je to presne naopak. Tovar sa mení po ekonomickej stránke až pôsobením inflácie. Jeho pohľad je zbytočný z hľadiska podstaty.
ja som ten clanok pochopil tak, ako to pises ty
“ Neužitočný dom “
Čo si pod tým predstavuješ? Že nie je obývaný? Že si ho ako dom na trhu nehnuteľností nikto nekúpi? Že časom schátra a rozpadne sa?
.
Ale to je dosť silná definícia užitočnosti. Pretože ten dom niekomu veľmi dobre poslúžil. Niekto zarobil na jeho stavbe, niekto na pôžičke, niekto na špekuláciách na trhu s nehnuteľnosťami, niekto na špekuláciách na trhu sekuritizovaných hypotekárnych papierov.
.
Ten dom, ktorý Ty považuješ za neužitočný, mohol véééľmi dobre poslúžiť svojmu účelu. Že Ty si myslíš, že bol postavený na bývanie? To je TVOJA fikcia. Ty nie si schopný vidieť realitu. Len preto, že nezodpovedá bežnému ponímaniu pojmu „užitočný“ dom.
nechcel som to rozoberať … preto som napísal „normálne okolnosti“ … t.j. postavíš si dom preto,lebo musíš bývať …. máš našetrené a „staviaš“ ….. v protiklade s „kšeftovaním“ na hypotéky a stavania 4 domov(bytov) na rodinu(Španielsko) …..
Mám teda otázku:
keby niekto vyrábal infláciu tak, že by nové peniaze rozhadzoval skutočne z vrtuľníka, myslíš si, že by mohla vzniknúť „nenormálna situácia“, ako vznikla v oblasti nehnuteľností v nedávnej minulosti ?
1. Otázkou si prešiel k inému problému. To nevadí.
2. a) vznikla by nenormálna situácia iného druhu – ožobračenie sporiteľov
b) mohla by vzniknúť bublina,ale z inej príčiny (móda – viď tulipánová kríza) , ale nikdy by nemala také rozmery
Myslím, že to stručne stačí.
ad: “ ultimatne zlo inflacie je, ze komplikuje ekonomicku kalkulaciu a zasadne meni spravanie ludi. “
.
Dnes už sme oveľa ďalej. Finančná technológia je oveľa ďalej. Dnes už sa dajú s finančným systémom stvárať oveľa sofistikovanejšie manipulácie, sofistikovanejšie ovplyvňovať správanie ľudí. Ako je to popísane, dnes už archaickej a nevinnej forme.
.
Ja by som si tipol, že ten článok je obrazom nejakého pohľadu rakúskej ekonómie. Aj vzľadom na ten tvrdý odpor k tvrdeniu, že nové peniaze vznikajú v komerčných bankách. Ja som toho od rakúšanov čítal skutočne málo a to hlavne základy, ktoré sa nemenia. Takže aj keď s článkom súhlasím, inflácia aj v takejto vrtuľníkovej forme robí to, čo je v článku napísané, budem ďalej trvať na tom, že finančná technológia je už niekde úplne inde. V neprospech voľného trhu samozrejme.
Súhlas. Dodám, že objektívne zákony a zákonitosti dnešné finančné technológie skôr , či neskôr rozbijú.
Ide už len o to, či na zmúdrenie bude potrebovať ľudstvo ešte ďalšie takéto kolapsy a koľko.
ludia, nepchajte ideologiu, dogmy a náboženstvo do ekonomie. ekonomia bude vždy politická ekonomia.
p.s.
Všetky ostatné veci súhlasia. Len to delenie statkov na užitočné a neužitočné je nesprávne vo vzťahu k inflácii. Principiálne aj z hľadiska hodnotovej dynamiky.
Ešte by som sa chcel spýtať zástancov úplnej správnosti článku, keďže autor sa diskusie nezúčastňuje:
.
Ak by tá inflácia bola vopred známe číslo a teda by si ju subjekty mohli započítať do svojich kalkulácií: aj vtedy by to bol problém? Nejaký zásadne väčší problém, ako len potreba upraviť výpočty, ktoré by boli potom zložitejšie?
ako by si chcel urobit seriozny cennik bez započitania inflácie? my sme vydali v january cennik a platil celý rok. pri tvorbe vzorca tam samozrejme bolo aj predpokladane percento inflacie. jej vyvoj je väčšinou predvidatelny. v realite a v podnikani nie je inflacia do 5% až taky problém. ceny zvyšiš v january roku x a platy zamestnancom v january roku x+1.
Takto Palo: autor tvrdí, že inflácia vedie k nesprávnemu rozhodovaniu subjektov na trhu. Ja som sa pýtal zástancov autorovho názoru, či a prečo to platí v prípade, že všetci hodnotu inflácie vopred poznajú. Že všetci vedia, že inflácia bude a poznajú (dostatočne presne) aj jej hodnotu.
.
Ja tu oponujem tvrdeniu, že inflácia je zlá za každých okolností, aj keď je to bežná vec, s ktorou každý počíta.
ak by človek bral tu uvahu doslovne. tak by deflacia zabranila nákupu blbostí a tým by minimalne 60% žien stratilo zmysel života a muži by mali sex ešte zriedkavejšie.
Práve som chcel pripomenúť, že autor nediskutuje. Je to veľmi nesprávny prístup. Práve diskusia k článkom má najväčší význam. Po každej stránke.
Okrem toho – „veselá“ správa – Amerika ja v recesii – kedy tí ľudia (zodpovední za to) dostanú rozum? – asi nikdy – budú to zapierať snáď aj po totálnom rozvrate.
Okrem toho, že autor nediskutuje, posiela svojim oponentom aj súkromné maily, v ktorých ich uráža. To len aby sa vedelo aj o tomto pozadí.
Aj sranda musí byť.
nediskutovat mi pride v tomto pripade ako spravny pristup.
ty sa tu hadas o slovicka (uzitocne/neuzitocne) a o co ide pospisilovi, to vie len on sam.
Píšeš:
“ ultimatne zlo inflacie je, ze komplikuje ekonomicku kalkulaciu a zasadne meni spravanie ludi. “
.
A ja sa pýtam: Prečo je to zlo aj v prípade, že všetci vedia, že budúci rok bude inflácia a s dostatočnou presnosťou poznajú aj jej hodnotu. Môžu si ju teda započítať do rozhodnutí. Ako môže takáto, vopred známa a kalkulovateľná inflácia zásadne zmeniť správanie ľudí?
.
Vy ste tu zvyknutí na jednoduché otázky jasných etatistov, na ktoré máte svoje jasné a šablónovité odpovede. Akonáhle dostanete otázku mimo tých známych, tak proste neviete odpovedať a začnete urážať, zľahčovať („slovíčkarenie“), zosmiešňovať …
.
Prečo je taký problém odpovedať na moju jasne položenú otázku? Ja sa pýtam úplne úprimne, ja nepoznám odpoveď a skutočne by som chcel poznať názor druhej strany.
inflacia stavia prirodzene ludske spravanie na hlavu. nuti ta robit take tie ‘investicie’, ktore doporucuju vseliaki pochybni financni konzultanti. napriklad kupit nehnutelnost na hypoteku a spekulovat s rastom jej ceny. v normalnom svete by to bola neuveritelne riskantna operacia – v dnesnom svete je to bezne spravanie.
inflacia zmenila sporivost na nezaujem, rizikove spravanie na odvahu … vsetci kopeme a zahrabavame tie keynesove jamy a ti, co to nerobia, tak pomaly chudobneju.
a na schudobnenie su nakoniec odsudeni vsetci bezni ludia, lebo pridu do veku, ked uz prestanu vladat kopat a zahrabavat keynesove jamy.
Nuž, rozdiel v našich názoroch je ten, že ty abstrahuješ od toho, že inflácia nie je v každom segmente rovnaká, že tie nové peniaze naviac nedostávajú všetci, resp. dostávajú sa k nim jasne silne nerovnomerne.
.
V tomto prípade proste súhlasím s rakúšanmi, že tie nové peniaze vstupujú na konkrétnom mieste a že trh kazia nie rovnomerne, ale špecificky. Najprv sa k nim dostávajú vyvolení a stúpajú hlavne ceny kapitálových statkov. Vzniká kapitál, ktorý žiadnym kapitálom nie je, lebo vznikol fiktívne. A teda sa takto redistribuuje od občana ku kapitalistovi. Čo však so skutočným kapitalistom nemá nič spoločné. Je to akcionár štátu.
http://www.mises.cz/clanky/abct-6-8-rakouska-teorie-hospodarskych-cyklu-621.aspx
ad: “ nuti ta robit take tie ‘investicie’ “
.
Nie, nikto ma nenúti robiť nejaké investície. Ja naopak nemôžem investovať. Pretože (komerčná) banka vyrábajú peniaze z „ničoho“ (len voči dlžnému úpisu, často zaručenému tým novým „kapitálovým“ statkom), nepotrebuje moje úspory. Toto je môj hlavný problém. Kapitál nevzniká ako odložená spotreba. Kapitál vzniká „zo vzduchu“.
.
Žiadna anonymná inflácia, presne definovaný vstup nových peňazí na trh, vznik fiktívneho kapitálu, umelo vzniknutých výrobných prostriedkov.
Tibor, toto je prvá valídna reakcia na článok… Článok hovorí, že inflácia mení relatívne ceny statkov. Tzn. ceny niektorých idú hore viac, niektoré menej, niektorým možno cena zostane alebo klesne. Ako môže spotrebiteľ alebo firma vedieť, presne ktoré ceny sa budú zvyšovať a o koľko? 5% inflácia neznamená, že ceny všetkých statkov pôjdu o 5% hore. Ako by mohol zmenu štruktúry nakupovania odhadnúť a zapracovať do svojho rozhodovania?
To je možné, že autor chcel povedať toto. Keby diskutoval, tak to proste vysvetlí, resp. ma opraví. Ja som článok pochopil tak, že ceny vzrastú akoby rovnomerne, keďže sa z toho príkladu zdá, že sa nové peniaze dostali na trh rovnomerne ku každému.
.
Ako som písal vyššie, ja som v tomto rakúšan, pretože si myslím, že tie peniaze sa do obehu dostávajú nerovnomerne a to je hlavný dôvod, prečo sa menia relatívne ceny. Keby sa nové peniaze dostávali na trh rovnomerne, vrtuľníkovo, tak by sa sa relatívne ceny nemenili.
http://www.mises.cz/clanky/abct-6-8-rakouska-teorie-hospodarskych-cyklu-621.aspx
.
Ja samozrejme pokladám všetky moje reakcie za valídne. Pretože ja som sa snažil oponovať v tom zmysle, že v skutočnosti sa menia relatívne ceny. Pretože nové peniaze sú prideľované špecificky. Na konkrétnom mieste.
Áno, to je rakúska otázka toho, where the money enters the economy (Cantillon efect). Viacerí pro-market ekonómovia, ktorých si vážim, vysvetľujú, že v reálnom svete v tom nie je skoro žiadny rozdiel, kade sa peniaze do ekonomiky nalejú.
Scott Sumner:
http://www.themoneyillusion.com/?p=17944
http://www.themoneyillusion.com/?p=18009
Tyler Cowen:
http://marginalrevolution.com/marginalrevolution/2008/01/new-money-does.html
A zároveň pridávam dobrú kritiku Cowena a obhajobu ABCT: http://everydayecon.wordpress.com/2008/01/03/defending-the-abct/
Ja som na tom pri monetárnej politike v móde spracovávania informácií oboch táborov. A pozor to je diskusia ešte len v rámci všetko pro-market ekonómov.
Chápem teda správne, že autor článku je na tej strane, ktorá tvrdí, že je to jedno, kde tie nové peniaze na trh vstúpia?
.
Pretože ak áno, tak moje reakcie boli relevantné. Proste ja mám iný názor. Ktorý je imho legitímny.
.
Ja si samozrejme uvedomujem, že mám výrazne menšinové názory na monetárnu politiku. Ja to viem a chápen, že niekto bude oponovať. Aj hlasno oponovať. Akurát označenie za „strašný nezmysel“ proste za opozičný názor nepovažujem. Aj ked ho nikomu neberiem.
Nie, nechápeš. Autor sa k tejto téme nijak nevyjadril. Preto ti písal, že mlátiš slameného panáka. Inflácia môže mať viacero efektov, písal o jednom z nich. Nijak to nevylučuje a ani nepotvrdzuje tvoj názor.
Neide o to, či máš menšinový názor, ale či počúvaš, čo autor v skutočnosti napísal. Rovnako si podľa mňa mlátil slameného panáka pri témach o zdravotníctve. Proste, mne sa zdá, že máš oblasti, kde sa ti pred očami zakalí (hlavne, keď chceš mlátiť modrých) a snažíš sa autora alebo diskutujúcich dostať ku svojej téme, aj keď pôvodne o nej nikto nehovoril.
Keď niekto napíše článok o inflácii a jej účinkoch a zároveň napíše, že nerieši to, ako tá inflácia vznikla, tak podľa mňa logicky zastáva názor, že je jedno (vzhľadom na účinky), ako inflácia vznikla, kde peniaze vstúpili do systému.
.
To, že to nerieši, podľa mňa znamená, že je to pre popis účinkov nepodstatné. Ja som oponoval, že pre popis účinkov to podstatné je.
Ak píšem o jednom aspekte problému a poviem, že teraz neriešim iný, tak ho neriešim. Znamená to, že sa teraz tým iným aspektom zaoberať nechcem. Neznamená to, že ho považujem za nezmysel. Blogové články tu nie sú od toho, aby vyjadrili celkový názor na nejaký problém, nikto by to nečítal.
Zároveň ale nechápem autora, že nechce pod svojimi článkami diskutovať. No ale nechajme to…
Aby som svoju otázku ešte viac upresnil.
.
V článku sa píše:
“ Kupujúci totiž v momente nákupov nevedel, že za svojich 1.050€ dostane iba statky v pôvodnej hodnote 1.000€ a 5% infláciu. “
.
Ale my vieme, že inflácia existuje. My vieme, že za svojich zvýšených 1050 dostaneme len tovar za pôvodných 1000. Prečo by to teda malo robiť problém?
.
Ak si pozriete ankety, ktoré sa pýtajú na otázky cien v obchodoch, väčšina odpovedá, že rastú oveľa viac, ako je tomu v skutočnosti. Takže oni si dokonca myslia, že za svojich 1050 dostanú maximálne reálnych 950. Takže ako ste prišli na to, že kúpia nezmysly? Keď oni si myslia, že majú menej, ako reálne majú?
tvoja otazka je podla mna hypoteticka a zbytocna.
nikdy nenastane situacia, ze hodnota inflacie je stabilna a vseobecne znama. ak stat dosiahne nejaku uroven inflacie, ktora sa zda stabilna, tak bude dalej tlacit na pilu, az kym sa nestane z inflacie vseobecna brzda hospodarstva (sedemdesiate roky). potom sa zavedu nejake opatrenia (volcker) a ak zaberu, tak sa cely cyklus zopakuje. ak nezaberu tak tu mame hyperinflaciu.
napr nemci sa vyhli inflacnej vlne sedemdesiatych rokov, lebo mali na pamati medzivojnove inflacne peklo. iba takato traumaticka skusenost moze udrzat politikov na uzde, ale hned ako nastane situacia, ktoru popisujes – nizka, odhadnutelna inflacia – politici neodolaju pridat plyn.
dnes sa napr tvarime, ze mame inflaciu 2-5%, ale keby sa merala este sposobom z minulosti, tak by sme dosli k 10%. cize spotrebitelia niesu podla mna extremne pesimisticky, co sa tyka realnej inlfacie, ale skor vnimaju jej skutocnu hodnotu. nie hausnumero, ktore vyratal statisticky urad.
ak mam teda odpovedat na hypoteticku otazku, tak poviem, ze neviem, ako by sa ludia spravali, keby sme mali stabilnu predpovedatelnu inflaciu povedzme 2%. silne pochybujem o schopnosti bezneho spotrebitela zapocitavat do svojich kalkulacii inflaciu.
Vďaka za konštruktívnu odpoveď.
.
O meraní inflácie by sme sa skutočne mohli baviť donekonečna. Moja osobná skúsenosť je tá, že na základné veci máme doma rodinný rozpočet, ktorého výšku sme nemenili už aspoň 5 rokov. Ja viem, že mám fantastickú ženu, ale že dokáže poraziť až tak vysokú infláciu … Budem sa musieť pozrieť, ako to robí, že z tých istých peňazí a mne sa zdá, že stále dokáže nakúpiť rovnako tovarov a rovnakej kvality.
Dobrý den,
– inflace má jeden strašlivý a málo známý dopad. Ve většině zemí je progresivní zdanění. Jestliže pustím více peněz do oběhu, zvednou se ceny, následně se zvednou platy (pokud neklesne PRODUKTIVITA) tak to vypadá jako že je to jedno, ALE lidé se dostávají do VYŠŠÍCH daňových pásem) a za „stejnou“ produkci, vybere stát více peněz na daních – a lidem zbude méně.
To je hlavní způsob jakým se stát vybere více peněz od občanů a firem. Je to vlastně další zdanění, o kterém nikdo neví.
Tam kde je rovná daň je tento důsledek eliminován.