Menej štátu

Článok na SME kritizuje EU za nízke clá a zároveň chváli USA za nedávne uvalenie megacla vo výške 522% na za studena valcovanú oceľ z Číny. „Nízke dovozné clá škodia domácim výrobcom!“ tvrdia zástancovia národného protekcionizmu. A hovoria pravdu, ale nie celú. Druhá strana mince protekcionistickej politiky vo sfére medzinárodného obchodu je nasledovná.

Ne-ekonomickosť: Áno, vo všeobecnosti dovozné clá pomáhajú vybranej skupine domácich výrobcov. No pri debate o clách sa často zabúda sa na to, komu táto „ochranárska“ politika ubližuje. Obeťami ciel nie sú len zahraniční exportéri (čo nám po nich, že?), ale aj domáci spotrebitelia, ktorí prirodzene vyhľadávajú najlepší pomer cena/výkon. Vďaka clám, spotrebitelia platia za určité statky viac, než by platili pri absencii ciel. Spotrebitelia mohli ušetrené peniaze minúť na niečo iné, napr. aj na kúpu lokálnych produktov. Namiesto toho, majú vďaka clám menej muziky za viac peňazí.
Je tiež zaujímavé, že socialisti a kvázi pravičiari často vyzdvihujú spoločnosť nad jednotlivca, ale pritom podporujú protekcionistickú politiku štátu, ktorá uprednostňuje výhody pre vybranú skupinu jednotlivcov, na úkor spoločnosti ako celku. Áno, vďaka lacnejšiemu dovozu niektoré domáce firmy budú musieť schudnúť, ale z toho istého dôvodu mnohé iné o to viac porastú. Spoločnosť ako celok získa, lebo obchod (aj ten medzinárodný) je výhodný pre obe strany. Politici majú plné ústa fráz o ochrane spotrebiteľa, ale tu zrazu na spotrebiteľa kašlú. A tak, politici pod zámienkou o ochrane pracovných miest, chránia zaujmi vybraných firiem a chránia spotrebiteľov pred nižšími cenami.

Nespravodlivosť: Ak pojem clo rozmeníme na drobné, tak zistíme, že sa jedná o násilný zásah do mierovej spolupráce dvoch dospelých jednotlivcov. Jednotlivec A sa s jednotlivcom B dobrovoľne dohodnú na obchodnej transakcii a v tomto momente do tohto mierového procesu vstúpi štát so zbraňou v ruke a povie „Stop, to nemôžete robiť! Ak chcete transakciu dokončiť, zaplaťte mi sumu X, inak pána A odvlečiem do klietky.“

Lebo geopolitika: Na celú vec okolo ciel a protekcionizmu v medzinárodnom obchode sa dá pozerať aj z geopolitického hľadiska. Tu je tiež zaujímavé, že mediálna kaviareň sa často oháňa geopolitickými dôsledkami pri debate o eurovale, utečencoch a pod., ale pritom kľudne obhajujú hádzanie polien pod nohy medzinárodnému obchodu, čo ľudí rôznych kultúr od seba skôr vzďaľuje než približuje a vytvára nebezpečné podhubie na vznik nacionalistického napätia medzi krajinami.

No azda najlepším vyvrátením mýtu štátneho protekcionizmu je esej od Frédérica Bastiata s názvom „Petícia výrobcov sviečok“ (1845), v ktorej výrobcovia sviečok žiadajú poslancov o „bezpodmienečné zamurovanie všetkých okien, vetrákov, trhliniek, dierok, špárok, kukátok, zavretie a zaklincovanie všetkých vonkajších i vnútorných okeníc, ako aj zatiahnutie závesov, záclon, opôn a roliet – jedným slovom absolútne zatemnenie všetkých otvorov, dier, štrbín, trhlín, špárok a prasklín, ktorými si slnečné svetlo zvyklo bezohľadne prenikať do našich domov, čím nekalo poškodzuje naše krásne a počestné odvetvie, o ktorom môžeme s hrdosťou prehlásiť, že poskytlo pracovné miesta robotníkom v celej našej krajine, od ktorej by bolo hrubým nevďakom, keby sa teraz nepostavila na našu stranu v tomto boji s úžasne nerovnakými podmienkami, ktorý musíme zvádzať každý deň.“

4,347 celkovo návštev, 2 návštev dnes