Ekonómia po lopate #3 – Zázraky sa dejú, obchod

Témy: obchod | výmena | barter | špecializácia | deľba práce

Flashback: Juraj narozdiel od svojich dvoch kamarátov zariskoval a zostrojil si udicu. Tá sa mu napokon osvedčila a Juraj vďaka nej teraz dokáže chytať ryby oveľa efektívnejšie.

Filip a Milan sa po náročnej šichte vracajú z pláže domov do jaskyne. Cestou si odkusujú z čerstvo ulovenej ryby a debatia o tom, ako by si aj oni mohli pomôcť k lepšej životnej úrovni, podobne ako sa to podarilo Jurajovi. Zrazu dostali nápad.
Spýtajú sa Juraja, či by im nepožičal jeho udicu v čase, keď ju zrovna nepoužíva.

Filip: „Hej, Juro! S tou udicou si zabil! Klobúk dole, ale nemohol by si nám ju občas požičať?“

Milan: „Tak, tak, Juraj. Aj tak ju používaš len 2 hodiny denne. My ti ju po vždy po 4 hodinách používania vrátime. Denne si potrebujeme len po 2 ryby chytiť. Čestné rybacie!“

Juraj si inštinktívne pritisne udicu k sebe a vraví: „Viete koľko úsilia ma stál výskum a vývoj tejto hi-tech udice? A ja vám ju mám len tak požičať? Čo ak mi ju dolámete, alebo stratíte?“

Filip a Milan sa však nenechajú odbiť: „Neboj nič! Udicu ti každý deň vrátime, aj s odmenou – čo bude jedna ryba na deň.“

Jurajovi sa rozsvietia oči: „Predčasný dôchodok! Už nebudem musieť pracovať! Ale počkať, stále je tu riziko, že moju udicu rozbijete, alebo že s ňou nebudete vedieť chytať ryby. Mám lepší nápad. Keďže som špecialista na chytanie rýb na udicu, tak len ja budem chytať ryby a časť úlovku si s vami povymieňať za rôzne protihodnoty.“

Filip: „Ja som bol celý život krajčírom. Výmenou za tvoje ryby ti budem vyrábať rôzne módne doplnky z palmových listov.“

Milan: „Cestou sem som si všimol kokosové orechy na palmách. Za tvoje ryby ti budem dodávať tieto miestne pochúťky. Som športovec, tie orechy už nejako dostanem dolu.“

Juraj si všetko premyslel a nakoniec súhlasil: „Ok! Od zajtra ideme na to. Konečne budem mať vyváženú stravu a hipsterskú košeľu k tomu.“

Filip a Milan: „Dohodnuté! My zas konečne nebudeme musieť 12 hodín denne zápasiť s tými klzkými potvorami.“

A tak sa zrodila prvá obchodná transakcia na ostrove.

3h

Ponaučenie

Obchod na báze dobrovoľnosti, respektíve dobrovoľná výmena je výhodná pre všetky zúčastnené strany. Každý účastník obchodnej výmeny vymieňa z jeho pohľadu „niečo“ menej-cenné, za „niečo“ cennejšie. Každý účastník obchodu zbohatne, aj keď sa v ekonomike žiadny nový tovar nevyrobí a žiadna nová služba neposkytne. Zmení sa len to, že sa vhodnejšie preskupia vlastnícke práva k už existujúcim statkom. To je čaro obchodu.
Špecializácia a deľba práce sú dôležité pre čo najefektívnejšiu alokáciu zdrojov. Juraj sa vďaka svojej udici a skúsenostiam špecializuje na chytanie rýb. Filip je zasa dobrý krajčír a Milan vie loziť po stromoch a zbierať ich plody. Každému účastníkovi trhu sa oplatí špecializovať sa na tú prácu v ktorej je najlepší a produkty ostatných „prác“ môže získať obchodovaním.

Tu je príklad:

Prípad, keď Juraj a Milan neobchodujú. T.j. „vyrábajú“ len pre svoju spotrebu:
tab_neobchoduju

Prípad, keď sa Juraj a Milan špecializujú len na jednu prácu a obchodujú medzi sebou:tab_obchoduju

 

Ako je z tabuliek vidno, aj napriek tomu že Milan je horší v oboch činnostiach (chytanie rýb a zber orechov), Jurajovi sa stále oplatí s ním obchodovať. A pre „chudobnejšieho“ Milana to platí ešte viac. Vďaka vzájomnému obchodu Juraj ušetrí 1 hodinu a Milan 8 hodín práce. Tento ušetrený čas môžu využiť na relax a „dovolenkovanie“, alebo na tvorbu ďalších úspor. Vďaka špecializácii tiež eliminujú „prestoj“ medzi prechodmi od jednej produkčnej činnosti k druhej a dá sa očakávať, že výrobné časy na jednotku tovaru sa budú postupne skracovať pribúdajúcimi skúsenosťami „fachmanov“.

Osobné preferencie sú subjektívne
Niektorí kritici voľného trhu tvrdia, že pri obchode dochádza k obohacovaniu jednej strany na úkor druhej. Nie je to pravda. Pri dobrovoľnej výmene získavajú obe strany, inak by aspoň jedna strana z obchodu vycúvala. Preferencie ľudí sú totiž subjektívne. Čím vyššia rôznorodosť osobných preferencií účastníkov trhu, tým väčší je úžitok z obchodu.

Príklad – intergalaktický biznis
Predstavme si napríklad, že nás navštívia mierumilovní mimozemšťania. Sú od nás takí odlišní, že z nejakého dôvodu veľmi bažia po slanej vode – je to pre nich elixír mladosti, ktorého majú nedostatok. Títo mimozemšťania však disponujú oceánmi a riekami, v ktorých prúdi vysoko-kvalitné výberové víno, ktoré zasa milujeme my, pozemšťania. Mimozemšťania ich víno používajú na splachovanie záchodov a polievanie polí. Potenciál na biznis by tušil nejeden špekulant. Vďaka rozmanitým preferenciám jednotlivých strán, dôjde cez obchod k vhodnejšiemu preskupeniu vlastníckych práv k majetku. Nič nové sa nevytvorí, no obe strany zbohatnú.

Barter, alebo peniaze?
V našom príbehu zatiaľ neboli vynájdené „peniaze“ a ostrovania obchodujú v režime „barter“, čiže vymieňajú tovar za tovar, bez použitia peňazí, ako prostriedku výmeny. Použitím peňazí by sa však na princípe obchodu nič nezmenilo, len by sa technicky zjednodušilo vykonávanie zložitejších transakcií.

kazimir_meme

Príklad nedobrovoľného obchodu

 

Prostredníci v obchode
Prostredníci v obchode, tzv. obchodníci, spĺňajú v ekonomike legitímnu úlohu. Fungujú ako sprostredkovatelia obchodnej výmeny medzi jednotlivými stranami, napr. medzi veľkoobchodom a koncovým zákazníkom. Ich vytvorená hodnota pramení najmä z ich špecializácie na obchodnú činnosť. Preto väčšina výrobcov nepredáva svoje výrobky priamo koncovým zákazníkom, ale zvyčajne sa to deje na „dva, tri razy“ cez obchodníkov.

Ako štát deformuje obchod
Štát zasahuje do dobrovoľnej výmeny statkov rôznymi spôsobmi. Tu len spomenieme niektoré z nich.
Na vnútroštátnej úrovni ide najmä o stanovovanie pravidiel ako daný produkt má vyzerať, čo môže a nemôže obsahovať, aká môže byť jeho cena, ako sa môže nazývať a samozrejme spotrebné dane.
Na medzinárodnej úrovni štát navyše zavádza napr. clá, obchodné sankcie, alebo do medzinárodného obchodu zasahuje nepriamo, napr. cez dotácie domácim poľnohospodárom.

Oficiálnou obhajobou takýchto obmedzujúcich opatrení zo strany štátu je zvyčajne starosť o ochranu spotrebiteľa, alebo starosť o ochranu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou.
Nech už sú úmysly štátu v tejto oblasti akékoľvek, výsledkom podobných opatrení je tlak na vyššie ceny a slabší výber pre spotrebiteľa.

8,072 celkovo návštev, 3 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

24 odpovedí

  1. Avatar
    január 18, 2016

    no to je zase gulas.. cize ak by sa napr. uplne zrusili polnohospodarske dotacie, tak ceny by sa znizili a vyber by bol vacsi ? urcite ? …alebo ak by stat napr. zrusil povinnost pouzivat prilbu pri jazde na motorke, tak by to bolo pre vyrobcov prilieb a obchod s nimi lepsie ? urcite ? …alebo keby napr. v minulosti neexistovala ziadna politika ochrany domaceho trhu, nevozili by sa dnes Korejci nahodou na japonskych ci inych zahranicnych autach, a nie svojich korejskych ? ako uskodilo Korejcom a ich ekonomike pri budovani svojho automobiloveho priemyslu to, ze sa zahranicne auta nemohli dovazat vobec alebo len s vysokymi clami ? …alebo …alebo… a tie spotrebne dane co spominate boli tiez zavadzane kapitalistami, ako „nahrada“ za znizovanie priamych dani z kapitalu, prijmu, majetku… zakladny problem je, ze vy v tunajsej sekte stale zijete v insitnej a pre cloveka s IQ/EQ nad hojdacim konikom nepochopitelnej predstave o kapitalizme ako akomsi endogennom autoregulacnom uzavretom dokonalom simple systeme… ale deti fakt nenosi bocian

    Thumb up 1 Thumb down 10

    Odpovedať

    • Avatar
      január 18, 2016

      K dotáciám. Keby že tie dotácie ostanú v kapsách daňovníkov, tak sa im zvýši kúpna sila a môžu si dovoliť produkty z dovozu.

      Ku Kórejcom. Nepoznám ten prípad, ale ak Kórejci majú clá na dovoz japonských áut, tak si sami sebe škodia. Zrejme teda nie sú až takí dobrí vo výrobe áut ako Japonci a mali by sa špecializovať na niečo iné. Nevieme čo by to bolo a v ďaka štátu a jeho clám sa to ani nedozvieme. Peniaze, ktoré by Kórejci ušetrili na lacnejších a lepších Japonských autách (lebo si ich sami dobrovoľne kupujú) by mohli použiť na dodatočnú spotrebu v inom sektore. A to sa nebavíme o tom, že zatvárať niekoho do klietky za to, že chce doviezť Japonské auto bez toho aby zaplatil clo, je sviniareň.

      K spotrebným daniam. Ak je u koho lobovať, lobuje sa. Aj cigáň lobuje, keď chce dávku v nezamestnanosti, aj stredná trieda lobuje, keď chce prídavok na dieťa. Neviem o tom, že by kapitalista loboval zrovna za spotrebné dane, ale dajme že ak by bol donútený, tak si skôr vyberie, spotrebné dane, pred priamou daňou. Ale ako som spomínal, problém je v tom, že je u KOHO lobovať.

      Thumb up 6 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        január 18, 2016

        Nákupom cudzích výrobkov sa nám jednoznačne zvýši kúpna sila.

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          január 18, 2016

          a vies co je paradox a smiesne na tom ich ostrovnom priklade ? ze v skutocnosti mnohe prastare ostrovne komunity napr. v Tichom oceane prezili dodnes prave vdaka formam socializmu, lebo keby si mal na limitovnej ploche par stvorcovych km uzivit povedzme 300 clenov kmena/naroda, tak so sukromnym vlastnictvom vsetkeho, individualizmom ci orientaciou na osobny zisk (tych s najdlhsim mečom) to dobre neskonci..autor si mozno mysli, ze obchod a delba prace su typicke len pre kapitalizmus

          Thumb up 1 Thumb down 7

          Odpovedať

      • Avatar
        január 18, 2016

        Ondrej, este raz ti hovorim, ze tym, ze ten zakaz dovozu japonskych aut a vysoke cla na zahranicne auta mali a taktiez mali banky v domacom vlastnictve, ktore boli ochotne ist do rizika a financovat narocne projekty s tym spojene, to im umoznilo vybudovat (okrem ineho) aj vlastny automobilovy priemysel… co je na tom nepochopitelne ?…keby boli svoj trh bezhlavo otvorili, tak ich japonska a zapadna konkurencia, ktora mala nielen technologicky naskok zmetie hned v zaciatkoch a o Daewoo, Kii, Hyundai by si nikdy nebol nepocul…ako chces predavat auta vo svete ked ich nevies predat ani doma ?….az potom, ked ich auta zacali byt konkurencieschopne, tak trh zacali otvarat (dodnes vsak nie uplne) a expandovat aj na vyspelejsie automobilove trhy…dnes je Kia/Hyundai 5. najvacsi automobilovy koncern sveta, ktory by to nikdy nedotiahol az tam kde je vo vasej insitnej predstave kapitalizmu a sveta…ci podla teba je lepsie zivit sa pestovanim ryze ako vyrobou automobilov, lodi, strojov, elektroniky , ktora je navyse v domacich rukach ?… je to len jeden priklad, ale ja ti mozem dat X prikladov nielen z historie azijskych ekonomik, ale aj zapadnych toho, ako kapitalizmus bez statu nefunguje a vzdy od neho potrebuje barlicku

        a taktiez ti druhy krat hovorim, ze narast nepriamych dani (spotrebne, DPH…), ktore maju negativny dopad na priernerne a nizsie prijmove skupiny bol spojeny so znizovanim dani priamych pre bohatsich a kapital…zisti si ake progresivne bolo danove zatazenie po 2vojne az do cca 80tych rokov, kolko percentualne platili bohati a kapitalisti vtedy a kolko dnes…reagan s thatcher zacali bohatym vyraznejsie znizovat priame dane a kompenzaciou za to bol narast nepriamych dani, hlavne spotrebnych a DPH, ktore dovtedy boli nizke resp. sa tykali iba vybranych sektorov….spotrebne dane a DPH v dnesnej podobe sme nepoznali ani tu za komunistov (mali sme tzv. dan z obratu)…to priniesol az kapitalizmus zaciatkom 90tych rokov a neskorsia rovna dan znamenajuca vyrazne znizenie dani pre bohatych a kapital sposobila este ich masivnejsi narast…dokonca az taky ze dnes tvoria cca 2/3 prijmu nasho rozpoctu (na zapade cca 1/3)…napr. DPH na potraviny bola za Meciara najprv 5 potom 6%, a za Dzurindu stupla zo 6 na 19%, za Radicovej este na 20%, taktiez ostatne veci a sluzby v nizsich sadzbach sa zrusili….takisto spotrebne dane na cigarety, alkohol, paliva, energie sa masivne zvysili co vtedy sposobilo spolu s liberalizaciou znacny narast ich cien, mali sme v danom case najvyssiu niekolkorocnu kumulovanu inflaciu v Europe…. tieto dane su vsak regresivne a dotykaju sa najviac tych s priemernymi a nizkymi prijmami, kedze vsetky mandatorne zivtone vydavky ich stoja o patinu viac a z prijmu neusporia nic na investovanie, ktore by im ten vydaj aspon scasti kompenzovalo na rozdiel od bohatych, ktorym po ich zaplateni ostava este furt kopec penazi a ktore mozu este aj zhodnocovat

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          január 19, 2016

          ako chces predavat auta vo svete ked ich nevies predat ani doma ?

          to ti asi uslo, ale schvalne – ako chces predavat auta, ked ich nevies bez ciel a dovoznych restrikcii predat ani doma
          na priklad, take cssr je celkom pekny pripklad ekonomiky, kde bol dovoz aut vyrazne obmedzovany a pocet konkurencieschopnych automobiliek, ktory tu vznikol je NULA. predpokladam, ze v historii pozname mnozstvo krajin s uzavretym trhom automobilov a mame jednu koreu. dovod vzniku konkurencieschopnych automobiliek je uplne iny.
          naklady vysokych ciel a dovoznych prirazok nie su nulove – v takom cssr sa cakalo na auto par rokov a pocet aut na obyvatela bol oproti zapadu velmi nizky. cize ako dlho nutit obyvatelov vlastnej krajiny chodit peso, kym si centralny planovac uvedomi, ze na slovensku ziadna kia nevznikne?

          narast nepriamych dani povazujeme na tejto stranke za neskutocny ojeb na obyvatelstve – stat ich pouziva hlavne z dovodu, ze si ich platenie si bezny spotrebitel neuvedomuje.

          Thumb up 3 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            január 19, 2016

            sorry, ale ja absolutne netusim, o com hovoris, o akom chodeni pesi, takze nemozem ani reagovat…ja som uviedol jeden priklad budovania narodneho hospodarstva resp. odvetvia v nom na priklade korej. automobiliek…vies aspon v suvislosti s Koreou (ked sme uz pri nej) co je „chaebol“ ?…namiesto nekonecneho verklikovania tych istych piatich insitnych anarchokapitalistickych mantier si radsej pocitaj cosi z hospodarskych dejin vyspelych azijskych ekonomik a najdes tam podobny pattern vyvoja uzkeho prepojenia ekonomiky a statu…alebo staci aj tu v Europe, pozri si napr. historiu a zaciatky automobilky VW, ked sme uz pri nich…alebo aj niektorych dalsich sucasnych nadnarodnych gigantov v roznych odvetviach, kt. vznikli v 50, 60, 70tych rokoch, ked este nebol taky stupen globalizacie a liberalizacie ako dnes, co im umoznilo sa najprv presadit na domacom trhu, aby potom sami tlacili na liberalizacne opatrenia v iinych krajinach za ucelom expanzie a ovladnutia ich trhov…je zlozite viest diskusiu s niekym, komu treba 10min. vysvetlovat aj to, ze voda je naozaj mokra a nie sucha, to nikam nevedie…a to ste tu len nedavno v jednom blogu davali rozumy, ako viest produktivnu diskusiu na weboch

            Thumb up 1 Thumb down 2

    • Avatar
      január 19, 2016

      Vyrobca prilieb by si mal sam zaplatiti PR kampan na zvysenie bezpecnosti a nie sa spoliehat na represivnu povahu statu. Ani jedneho motorkara mi nie je luto, ked sa zabije vlastnou sprostostou.
      A vobec som si nevsimol, ze by 2 zo 4 Kubanskych automobiliek bolo v 1. desiatke sveta.

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 19, 2016

        kubanske automobliky ? asi mas mylne informacie, ale som si isty, ze Kubanci nemaju ziadne svoje automobilky, tak ako nema dalsich vyse 180 krajin, vratane Slovenska

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 19, 2016

          bingo!
          takze uzavretie trhu pre dovozom automobilov nielen ze nevytvori konkurencieschopnu automobilku, ono to ani nezaruci, ze sa vygeneruje akakolvek automobilka 🙂

          Thumb up 4 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            január 19, 2016

            a ja som to niekde takto tvrdil ? jeden tu bluzni o akychsi kubanskych autach, dalsi mi tu vsuva cosi, co som ani netvrdil a robi sa nasilu slabomyslenym.. s tunajsim pozdravom menejObcanomViacOligarchii sa na dnes zrejme rozlucim

            Thumb up 1 Thumb down 2

          • Avatar
            január 19, 2016

            Ano, tvrdil : „Ondrej, este raz ti hovorim, ze tym, ze ten zakaz dovozu japonskych aut a vysoke cla na zahranicne auta mali a taktiez mali banky v domacom vlastnictve, ktore boli ochotne ist do rizika a financovat narocne projekty s tym spojene, to im umoznilo vybudovat (okrem ineho) aj vlastny automobilovy priemysel…“

            Thumb up 3 Thumb down 1

          • Avatar
            január 19, 2016

            fatboyslim, you havent come a long way… na to „okrem ineho“ v zatvorke si pri citani/kopirovani pozabudol len nedopatrenim ?… a zaroven predpokladam, vzhladom na to, ze pisanim sa neda z casovych dovodov obsiahnut cely kontext, ze iste zakladne veci sa ten druhy diskutujuci akosi prirodzene dovtipi… avsak tu mi to vacsinou pripada ako „talking to a stone“

            Thumb up 1 Thumb down 2

    • Avatar
      január 30, 2016

      Stat spravil zakon, ze ked ides na motorke musis mat prilbu, ide o bezpecnost.
      Hovoris, ze keby taky zakon nebol tak by to vyrobcovia pirlieb mali tazke.
      To je hlupost. Myslim si, ze kazdy normalny clovek si kupi prilbu na motorku bez ohladu na zakon, vsak ide o jeho bezpecnost. Stat by mal v provom rade bdat nato ze ked da niekomu vodicky na motorku tak je o tom pouceny a vie rizika.

      Thumb up 4 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    január 19, 2016

    EKONÓMIA PO LOPATE #4 : (sociálna verzia )
    7 rokov nepracujem, a mám more času
    Urobím 7 detí
    Žijem v chatrči na cudzom pozemku
    kúrim kradnutým drevom
    poberám detské prídavky
    poberám všakovaké dávky, podpory,
    kradnem, kde sa dá – však čo mi môžu urobiť ?
    Štát mi už stavia socialne bývanie
    Život je krásny, keď nemusím vstávať v noci o siedmej a cestovať do práce.

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    január 19, 2016

    Diskusia sa strašne rozvetvila, nechce sa mi reagovať na všetko. Vrátim sa k podstate. Odkaz článku je v tom, že dobrovoľná výmena je výhodná pre obe strany. Toto sa pri všetkej skromnosti nedá vyvrátiť, z logického dôvodu. Ja si nemyslím, nejaká tretia strana, ktorá násilne zasiahne do takejto mierumilovnej výmeny (napr. štát a clá), dokáže pridať nejakú hodnotu „obitrom“ stranám.

    Thumb up 5 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      január 19, 2016

      kedze tie zasahy od tretej strany (statu) podnikatelia priamo vyzaduju, tak im zrejme nejaku hodnotu prinasa.. preco by potom podnikatelia kazde 4r investovali vo volbach a zvadzali taky boj o vladne kresla a politicku kontrolu nad statom, ked si myslis, ze im to neprinasa ziadnu hodnotu ?

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 19, 2016

        Strany dobrovoľnej výmeny nevyžadujú externé zásahy do ICH konania. Zbytočne. Ak zásahy niekto vyžaduje, tak smerom obmedziť dobrovoľné konanie niekoho druhého, zvyčajne konkurencie.

        Thumb up 3 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      január 19, 2016

      uz len jednu vec…vies co je na vas tu na tomto webe najzabavnejsie, naparadoxnejsie a najinsitnejsie zaroven ?…ze vase videnie sveta robi najbohatsich este bohatsimi (na ukor tych dole) a potom sa cudujete, ked si ti najbohatsi rozdelia stat a trh na pasaliky a nasledne (v tom s vami suhlasim) ohybaju systemom a podmienkami v prospech seba a defrauduju ho tak ako potrebuju…lenze vy nehladate chyby a problemy v nich, ale v (nimi zdefraudovanom) state a potom nadavate nan, na zakryvene uhorky a pod. spr.stosti…to je fakt na budku…a uz fakt koncim, lebo sa od temy obchodu dostavame inam, obchod vo vseobecnosti je dobra a prirodzena vec, akurat som mal pocit, ze si ho ponal ako akusi vysadu kapitalizmu, kedze obchod tu je uz od praveku a mali sme ho aj v otrokarstve, aj vo feudalizme, aj v kapitalizme, aj v socializme a bude tu nadalej

      Thumb up 2 Thumb down 7

      Odpovedať

      • Avatar
        január 19, 2016

        ovela vtipnejsie je, ze bohati by v 2008 vsetci posli, keby im vsetkym ten tvoj stat nezachranil rite!

        Thumb up 5 Thumb down 2

        Odpovedať

  4. Avatar
    január 30, 2017

    Alebo by Juraj udicu požičal každému z tých dvoch na dve hoďky, za 1rybu na 2hodiny a mal by tak dve ryby na deň a celý deň voľno takže by mohol pracovať na niečom inom.
    No a keďže tam nie je žiadna ochrana patentu alebo duševného vlastníctva (lebo sú to veľmi zlé veci kvôli ktorým sa po nás chce aby sme niekomu platili za to čo vymyslel, samozrejme, že keď potom na základe patentu niečo vyrábame tak za to chceme prachy to bo bolo špatné ak by nám to niekto kradol).
    A teda možno by po čase by Filip a Milan už nechceli platiť za požičanie udice ale by ju okopírovali a na základe tej Jurajovej by si vytvorili vlastnú (v dnešnej dobe by sa to dalo prirovnať k čínskym napodobeninám).
    Alebo ja neviem hladný a zúfalí človek robí zúfalé veci možno by ho tí dvaja zabili zo závisti aj to sa už v histórii mnohokrát dialo.
    Ja mám pocit že to celé vidíte príliš ružovo až naivne a idealizujete si to. Netvrdím, že myšlienka je to špatná aj čísla vravia pre ale v histórií ľudstva už bolo veľmi veľa pekných myšlienok.
    A hlavne ak by sme chceli vyčleniť štát zo vzorca muselo by sa tak udiať všade. Pretože bez štátu by nik nemal dosť prostriedkov na to aby si vytvoril armádu ale netreba zabúdať že ak naokolo ešte nejaké štáty zostanú tak tie na armádu prostriedky mať budú. Viď. snahy USA „nastoliť“ demokraciu v Somálsku.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*