Henry Hazlitt: O skracovaní pracovného týždňa

Nápad znižovať nezamestnanosť skracovaním pracovného týždňa je starší ako ktokoľvek, kto ho navrhuje. Henry Hazlitt ho analyzuje v svojej knihe vydanej v roku 1946 a nebol prvým, kto o tom písal. Tu je preklad kapitoly z Ekonómie v jednej lekcii.

Programy zvyšovania počtu pracovných miest

Spomenul som rôzne odborárske praktiky na vytváranie pracovných miest a odborárske pravidlá zakazujúce prepúšťať prebytočné pracovné sily. Tieto praktiky a ich tolerovanie verejnosťou pramenia z rovnakého zásadného omylu, ktorý vytváral aj strach zo strojov. Je ním viera, že efektívnejší spôsob výroby ničí pracovné miesta, a z toho musí logicky vyplývať, že menej efektívny spôsob výroby pracovné miesta vytvára.

S touto ilúziou je spojená tiež viera, že na svete je obmedzené množstvo práce, ktoré treba vykonať. Keď už nechceme toto množstvo práce zvýšiť tak, že ju budeme vykonávať menej efektívne (pozn. napr. bez strojov), tak môžeme aspoň vymyslieť také postupy, ktoré by do práce zapojili toľko ľudí, koľko je len možné.

Kvôli tomuto omylu odbory vyžadujú, aby bolo presne vymedzené, čo je pracovnou náplňou pracovníka. Takéto vymedzenie je najznámejšie v stavebných profesiách vo veľkých mestách. Murári nemôžu používať kamene na stavbu komínov, pretože toto je špeciálnou prácou kamenárov. Elektrikár nesmie odstrániť dosku z obloženia steny, aby opravil vedenie pod ňou a upevnil ju späť, toto je špeciálnou úlohou stavebných stolárov, bez ohľadu na jednoduchosť takéhoto úkonu. Inštalatér neodstráni, alebo neupevní späť dlaždicu pri oprave netesnosti v sprche, pretože to je práca obkladača.

Medzi odborovými zväzmi prebiehajú zúrivé boje o „jurisdikciu“ – o výhradné právo vykonávať určité druhy prác. Vo vyhlásení vypracovanom americkými železnicami pre Výbor ministerstva spravodlivosti pre administratívne postupy na železnici (Committee on Administrative Procedure) bolo uvedených veľa príkladov, v ktorých Národná rada pre reguláciu železníc (National Railroad Adjustment Board) rozhodla, že:

Každá jednotlivá činnosť na železnici, bez ohľadu na to, aká nepatrná (napr. telefónny hovor, alebo zapnutie či vypnutie vypínača), je exkluzívnym vlastníctvom určitej skupiny zamestnancov, a keby takú činnosť počas plnenia svojich bežných povinností vykonal zamestnanec inej triedy, musí mu byť zaplatená nielen mzda za ďalší deň, ale denná mzda musí byť vyplatená zároveň aj vynechanému alebo nezamestnanému príslušníkovi triedy oprávnenej na vykonávanie tejto činnosti, pretože nebol povolaný na jej vykonanie.

Je pravda, že niekoľko ľudí môže z tohoto presného vymedzenia práce profitovať na úkor nás ostatných – za podmienky, že sa tak stane iba v ich prípade. Avšak tí, ktorí tento prístup podporujú ako všeobecný postup si neuvedomujú, že takéto praktiky vždy zvyšujú výrobné náklady. Vo výsledku je teda ich dôsledkom menej vykonanej práce a menej vyrobeného tovaru. Je pravdou, že majiteľ domu, ktorý bol prinútený zamestnať dvoch ľudí na vykonanie práce, ktorú by bol schopný vykonať len jeden z nich, poskytol pracovné miesto novému človeku. Zostalo mu však teraz menej peňazí na zaplatenie za niečo, čo by zamestnalo niekoho iného. Pretože netesnosť v jeho kúpeľni bola opravená s dvojnásobnými nákladmi, nemôže si už kúpiť nový sveter, ako pôvodne plánoval. Pracujúcim sa nepolepšilo, pretože jednodňové zamestnanie nepotrebného obkladača znamenalo jednodňovú nezamestnanosť pre výrobcu svetrov. Majiteľ domu si však pohoršil. Miesto opravenej sprchy a svetra má len sprchu. Ak počítame sveter ako súčasť národného bohatstva, potom krajina prišla o jeden sveter. Toto symbolizuje čistý výsledok úsilia zabezpečiť dodatočnú prácu jej arbitrárnym vymedzením.

Existujú aj ďalšie programy na „zvýšenie počtu pracovných miest“, ktoré odbory a zákonodarcovia často presadzujú. Najčastejším z nich je návrh skrátiť pracovný týždeň, obvykle pomocou zákona. Viera, že by sa „zvýšilo množstvo práce“ a „poskytlo viac pracovných miest“, bola jedným z hlavných dôvodov pre zahrnutie ustanovení o pokute za nadčasy do existujúceho Federálneho zákona o hodinovej mzde (Federal Wage-Hour Law). Predchádzajúce zákony na úrovni jednotlivých amerických štátov zakazujúce zamestnávanie žien alebo maloletých na viac ako, povedzme, štyridsať hodín týždenne, boli založené na presvedčení, že dlhšia pracovná doba poškodzovala zdravie a morálku.

Niektoré boli založené na viere, že dlhšia pracovná doba škodila efektivite. Ustanovenie vo federálnom zákone – prikazujúce zamestnávateľovi platiť pracovníkovi 50 percentuálny príplatok k jeho bežnej hodinovej sadzbe za všetky hodiny nad štyridsať odpracovaných hodín týždenne – však nebolo založené na viere, že napríklad štyridsať päť hodín týždenne by škodilo zdraviu alebo efektivite. Bolo zavedené čiastočne v nádeji na zvýšenie týždenného príjmu pracovníkov a čiastočne v nádeji, že bude odrádzať zamestnávateľov od zamestnávania niekoho na viac ako štyridsať hodín týždenne a bude radšej zamestnávať ďalších pracovníkov. V čase písania tejto knihy (rok vydania 1946) existuje viacero programov na „zníženie nezamestnanosti“ zavedením 30-hodinového alebo štvordňového pracovného týždňa.

Aký je ale skutočný dôsledok takých zámerov, či už sú presadzované odbormi alebo legislatívou?

Problém možno objasniť na dvoch príkladoch.

  • skrátenie štandardného pracovného týždňa zo štyridsiatich hodín na tridsať bez zmeny hodinovej mzdy.
  • zníženie pracovného týždňa zo štyridsiatich hodín na tridsať, ale s dostatočným zvýšením hodinovej mzdy, aby sa zachovala zamestnaným rovnaká týždenná mzda.

1. Zoberme si prvý príklad. Predpokladáme, že pracovný týždeň bude skrátený zo 40 hodín na 30 bez zmeny hodinovej mzdy. Ak v čase zavedenia tohto plánu existuje výrazná nezamestnanosť, plán bezpochyby zaistí ďalšie pracovné miesta. Nemôžeme však predpokladať, že zabezpečí dostatok ďalších pracovných miest tak, aby bol zachovaný súčasný objem miezd a súčasný počet „človekohodín“. Museli by sme vychádzať z nepravdepodobného predpokladu, že v každom odbore bola presne rovnaká nezamestnanosť a že muži a ženy, ktorí boli novozamestnaní, nie sú v priemere menej efektívni ako tí, ktorí už boli zamestnaní. Povedzme však, že tieto predpoklady sú pravdivé a budeme aj predpokladať, že je k dispozícii správny počet ďalších pracovníkov so zodpovedajúcimi schopnosťami a že noví pracovníci nezvýšia výrobné náklady. Aký bude výsledok zníženie pracovného týždňa zo štyridsiatich na tridsať hodín (bez zvýšenia hodinovej mzdy)?

Bude zamestnaných viac pracovníkov, každý z nich však bude pracovať menej hodín a preto nedôjde k žiadnemu zvýšeniu počtu „človekohodín“. Nie je pravdepodobné, že by došlo k významnému zvýšeniu výroby. Celkový objem miezd a kúpna sila sa nezvýši. Aj pri najpriaznivejších okolnostiach (ktoré budú ťažko splnené) budú v skutočnosti “starí” zamestnanci iba dotovať zamestnancov, ktorí boli predtým nezamestnaní. Aby noví pracujúci dostali tri štvrtiny pôvodnej mzdy predchádzajúcich pracujúcich, “starí” pracujúci budú musieť dostávať tri štvrtiny svojej pôvodnej mzdy. Je pravda, že „starí“ pracujúci budú teraz pracovať menej hodín, ale táto kúpa voľného času za vysokú cenu (štvrtina výplaty) zrejme nie je rozhodnutím, ktoré by sami urobili. Je to obeť za to, aby vznikli nové pracovné miesta.

2. Odboroví predáci, ktorí požadujú kratší pracovný týždeň pre „rozšírenie práce“, toto zvyčajne uznávajú a preto návrh predkladajú v takej forme, aby „sa vlk nasýtil a koza ostala celá“. Hovoria preto, že skrátiť sa má pracovný týždeň zo štyridsiatich hodín na tridsať, aby sme poskytli viac pracovných miest, ale zvýši sa zaplatená mzda za kratší týždeň o 33,33%. Zamestnanci, ktorí pôvodne dostávali priemernú mzdu 226 dolárov týždenne za 40-hodinovú prácu, budú naďalej dostávať 226 dolárov, ale pracovať budú iba 30 hodín týždenne. Hodinová mzda sa v priemere zvýši o 7,53 dolára.

Aký by bol dôsledok takéhoto opatrenia? Prvým a najviditeľnejším by bolo zvýšenie výrobných nákladov. Ak predpokladáme, že “starí” zamestnanci s úväzkom na štyridsať hodín dostávali menej, než umožňovala úroveň výrobných nákladov, cien a ziskov, potom by mohli získať zvýšenie platu aj bez toho, aby sa znížila dĺžka pracovného týždňa. Mohli by teda pracovať rovnaký čas a získať svoje celkové týždenné príjmy zvýšené o jednu tretinu miesto toho, aby pri 30 hodinovom týždni dostávali rovnaký týždenný príjem ako predtým. Ak však pri štyridsaťhodinovom týždni dostávali pracujúci mzdu tak vysokú, ako to umožňovala úroveň výrobných nákladov (a samotná nezamestnanosť, ktorú sa pokúšajú liečiť, môže byť znamením, že už dostávali dokonca viac než to), potom by zvýšenie výrobných nákladov v dôsledku 33,33 percentuálneho zvýšenie hodinových miezd bolo vyššie, ako je pri súčasnej úrovni cien, výroby a nákladov možné.

Dôsledkom vyššej mzdy teda bude oveľa vyššia nezamestnanosť než predtým. Najmenej efektívne firmy budú vytlačené z podnikania, najmenej efektívni pracovníci prídu o miesta. Všetka výroba bude obmedzená. Vyššie výrobné náklady a obmedzenejšie zdroje budú tlačiť na zvýšenie cien, takže si pracujúci budú môcť za rovnaké mzdy kúpiť menej. Na druhej strane, zvýšená nezamestnanosť bude znižovať dopyt a tlačiť na znižovanie cien. Čo sa nakoniec stane s cenami tovarov bude závisieť na sledovanej monetárnej politike. Ak je vykonávaná inflačná politika, bude rast miezd (na vyplácanie zvýšenej hodinovej mzdy) iba skrytým spôsobom zníženia reálnej mzdy. Množstvo tovarov, ktoré bude možné za reálnu mzdu kúpiť, sa vráti na svoju predchádzajúcu úroveň. Výsledok by teda bol rovnaký, ako keby bol pracovný týždeň skrátený bez zvýšenia hodinovej sadzby. A o takejto situácii sme už hovorili.

Programy zvyšovania počtu pracovných miest skrátka spočívajú na rovnakom druhu ilúzie, o ktorom sa neustále bavíme. Ľudia, ktorí podporujú takéto programy, myslia iba na zamestnanosť, ktorú by mohli poskytnúť určitým ľuďom alebo skupinám. Neuvažujú o tom, aký by bol ich celkový dopad na všetkých ľudí.

Tieto programy sú tiež založené, ako sme uviedli na začiatku tejto kapitoly, na falošnej domnienke, že existuje nemenné množstvo práce, ktoré treba vykonať. Neexistuje väčší omyl. Neexistuje obmedzenie množstva práce, ktorú treba vykonať, ak budú existovať neuspokojené ľudské potreby a priania, ktoré by práca mohla uspokojiť. V modernej spoločnosti založenej na výmennej ekonomike bude najviac práce vykonanej vtedy, keď budú ceny, náklady a mzdy v optimálnom vzájomnom vzťahu.

Henry Hazlitt

Henry Hazlitt: Ekonómia v jednej lekcii

9,028 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

58 odpovedí

  1. Avatar
    marec 04, 2013

    Zaujala ma veľmi jedna veta = citujem:
    „Kvôli tomuto omylu odbory vyžadujú, aby bolo presne vymedzené, čo je pracovnou náplňou pracovníka. “
    Odborári nevedia čo ešte vymyslieť. Mám pre nich jeden námet:
    Na Slovensku sú už roky „zamestnanci“, ktorí si nevedeli alebo nevedia vymôcť mzdu = prácu za to čo odpracovali.
    Je jedno či majú ochranu zákonníkom práce. Je jedno či by pracovali 8, alebo 5 hodín ak ich čaká a straší aj možnosť že im za ich prácu nebude vyplatená pláca.
    Schody sa zametajú zhora. Je dobré riešiť problémy od priorít.
    Kto to nedokáže strčí hlavu do piesku, že problém neexistuje. Občas hlavu vyberie a vymyslí odpútavacie manévre.
    Nevyplatená mzda je reálny problém, ktorý treba riešiť .

    Thumb up 6 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    marec 04, 2013

    Zamestnanec pracuje týždenne 40-50 hod. (ak nie je štátny úradník) Treba mu znížiť pracovný čas.
    Ale taký poslanec (a nie iba poslanec) má aj 5 úväzkov = poslanec VUC, šéf VUC, primátor, starosta, člen dozornej rady štátneho podniku, alebo ho štát nominuje do viacerých pozícií…
    O tom odbory a vláda mlčia. Tam úväzky netreba skracovať. Načo aj. Veď tam sú len tí najschopnejší. Tí pracujú minimálne tých 28 hod, denne a často bez obeda…

    Thumb up 9 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 06, 2013

      Prezident vymenoval poslanca Mamojku za rektora v Sládkovičove

      Zákon Mamojkovi nebráni vykonávať naraz funkciu rektora aj poslanca, tvrdí predseda ústavnoprávneho výboru.

      Píše o tom dnešné SME = 6.03.2013

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  3. Avatar
    marec 05, 2013

    je to sice pekne klabosenie, ten staručky članok, ale nema nič spoločne s dnešhou realitou, jej otvorenym trhom, globalnou ekonomikou, lacnou dopravou a elektronickými službami. asi pre pochopenie, čo urobi zniženie pracovneho so slovenskou nezamestnanostou, by bolo lepšie skor anylyzovať priemerny pracovny čas v EU, zamestnanost, hodinovu mzdu, pracu na čiastočny uväzok. ja osobne si myslím, že hlavny problém slovenskej nezamestnanosti je v nizkej mzde zamestnanca.

    Thumb up 6 Thumb down 13

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 05, 2013

      palo, kedze tvrdis, ze Henry Hazlit je uplne mimo, co skratenie pracovneho casu spravi so zamestnanostou na slovensku podla teba? ci treba spravit analyzu, ale jej vysledok vies dopredu? 😉 pouzi google a zisti si, co to spravilo vo francuzsku.

      mimochodom, kolko ludi zamestnavas ty? maju nadpriemerne platy?

      Thumb up 4 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 05, 2013

        keby si to porozne čital, bol by si pochopil, že v administrativnom zniženi počtu hodin nevidin ani ja žiadne riešenie. samozrejme, že treba dodržať zákon a neist cez 40 hodin, ale nariadovať nejakych 35 alebo 30 zakonom je blbosť. vo väčšine europských krajin na západ od nas realne odpracuju zamestnaci tyždenne menej hodin a maju vyrazne vyšší plat. niektori pracuju na skrateny uväzok, niektorí pracuju z domu a niektorí maju „fajront“ už v piatok na obed.
        a teraz sa vratme k tomu, prečo ja vidim hlavny problem vo vyške mzdy. hoci mnohí ju považuju za slovesnku výhodu, je cestou do pekiel. ak je napriklad slovensky zavod automobilky jeden z najlepších a jeho zamestnanci maju polovične mzdy nemeckeho pri svetovych cenach v obchode, tak sa jedna o jasne vykoristovanie a vykradanie slovenska. len idiot sa može tešit z užasneho zisku zahraničnych investorov. mala by byt snaha odborov a hlavne slovenskych ekonomickych mudrlantov na vyrazne zvyšenie priemernych zarobkov. ak budeš viac zarabat, tak viac minieš na osobnu spotrebu. vytvoriš pracovne miesta v službach a malovyrobe a v produkcii potravin. spolu s tym aj viac pracovnych miest na čiastočny pracovny čas. obrazne povedane. nemusiš ist v sobotu na velky nakup lacnych a plesnivych sračiek do hypermarketu, ked si budeš moct dovolit kupiť čestvy chlieb z pekarne na tvojej ulici, ktory ti rano da pred dvere študent, ktoreho ten pekar platí za 3 hodiny prace.
        a kolko zamestnavam? teraz už len seba, ale medzi romi 1991 až 2007 tak v priemere 15 a vtedy mali nadpriemerne platy a to v bratislave.

        Thumb up 7 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          Ľudia často popierajú, že výška miezd závisí od nejakých objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce1. Ich predstava je približne taká, že výška miezd závisí najmä od dobrej vôle zamestnávateľa alebo štátu. Dobrý zamestnávateľ ľuďom „dá zarobiť“, chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ľudí stará a žmýka zamestnávateľov v prospech zamestnancov, zlá vláda je „proti ľuďom“. Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci nedokážu sformulovať na túto tému žiadnu ucelenú teóriu, ktorá by mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od čoho závisí ich výška.

          Pokračovanie tu: http://www.iness.sk/stranka/7664-Preco-su-na-Slovensku-nizke-mzdy.html

          lepsie to nedokazem vysvetlit

          Thumb up 2 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 05, 2013

            ale ved to tam maš napísane presne tak ako som to napisal aj ja. nemože nam tu rast mzda a zamestnanosť, ked sa aj ta časť zisku vytvorena našou nižšou mzdou vyvezie. problem je ako donutiš investora časť z neho tu ponechat. napada ta niejaky iny spôsob, do ktorého by si nenamočil štat, ako to že bude viac vyplacat zamestnancom?
            a čo naozaj donuti niekoho viac platiť je menej volnych pracovnych síl alebo hrozba straty. zvyšiť zamestnanost na slovesnku, ked investorom vyhovuje vysoka nezamestnanosť sa da väčším štatnym sektorom živenym na dlh. to ale skončiš rovnako ako madari. takže zostava zvyšiť mzdy aj pri vysokej nezamestnanosti. na to su štajky, odbory, rebelie a lavicovy radikalizmus. samozrejme, že to tu realne hrozi len si to nechceme pripustit. bud sa velkí hrači, ktori tvoria mzdovu uroven našej ekonomiky spametaju a čast svojích ziskov ponechaju cez mzdu zamestnancom a ich zvyšena spotreba zamestnancov vygeneruje dalšie pracovne miesta, alebo nakoniec zostane slovakom naozaj len „bulharska“ cesta.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 05, 2013

            Pre P. Satko – ako vzdy zle. To kam sa „vyvezie“ zisk nema ziaden vplyv na zamestnanost a vysku mzdy. Motate halusky s ryzou. Zamestnanost zalezi len a len od toho, ake je v state vytvorene podnikatelske prostredie a teda, kolko sukromnych firiem v state funguje a ich velkost v pomere k poctu praceschopnych obyvatelov. Vyska mzdy zavisi od produktivity prace a konkurencie.

            V state riadenom a rozkradanom mafiou, kde je korupcia na d pravom, kde je byt hulvat a zralok viac ako byt slusny podnikatel, kde je velka nezamestnanost, kvoli skorumpovanemu prostrediu, dk ktoreho sa nehrnu ziadne nove firmy a tie co tu su stagnuju alebo odchadzaju, budu mzdy nizke, lebo PONUKA A DOPYT. O malo volnych miest ma zaujem vela ludi (vidite volna ruka trhu ma vzdy navrch nad bolsevickym centralnym planovanim)

            Jediny sposob ako zvysit mzdy a znizit nezamestnanost, je UVOLNIT trh aby si urobil svoju robotu. Zrusit obmedzenia, regulacie a stimuly a dotacie. Slabi a nesikovni krachnu sikovni a efektivni budu prosperovat.

            Ako spravny bolsevik, aj vy snivate o revoluciach. Vychadzate vsak zo zlych podkladov, nie kapitalizmus a volny trh su na vine, ani demokracia. Na vine je obmedzovanie demokracie, volneho trhu a kapitalizmu roznymi planovacmi, mafianmi, ktori su voleni satkovcami.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 05, 2013

            priatelu, aj ked si ma namiesto argumentov nazval bolševikom, velmi rad ti doporučím, aby si namiesto planych poučiek sa radšej zaoberal realitou. tie hluposti si nechaj pre tvojich učitelov na sukromnej strednej škole. nakoniec za to ich tvoj tatko plati.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            nizka mzda = nizka kupyschopnost = nizsia spotreba = nizsi potencial tvorby novych pracovnych miest = vysoka nezamestnanost (bodka).

            PS dufam, ze sa tu nenajde ziadny chytrak co ma oznaci za keynesiana, za podporcu statu ai

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            mas tam jednu logicku chybu 😉

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            Prezrad, rad sa nieco naucim 🙂

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            napoviem, podla tvojej logiky je to zacarovany kruh, takze nikdy by sme sa nemali mat lepsie, a predsa sa mame lepsie ako pred 100 rokmi

            zabudol si na kapital 😉 pozri si ten clanok co som linkoval vyssie palovi

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 07, 2013

            reakcia na: https://www.menejstatu.sk/henry-hazlitt-o-skracovani-pracovneho-tyzdna/#comment-19424

            to co som napisal z toho vobec nevyplyva. ja prezmenu linkovat nic nebudem, ale odporucim misesovo ludske jednanie, kde aj on hovori o rovnomerne rotujucej ekonomike 🙂

            btw rozvadza ju aj hazlitt vo svojej knihe zlyhanie novej ekonomie.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            pali, ked tu bude to co pises, strajky, natlaky, odbory a lavicova rebilia, zakonom zvysene mzdy – tak mas pravdu, velki hraci sa spamataju a ODIDU prec.

            nehovorim ze hned, zo dna na den, ale postupne sa to stane. taky VW, neprestane vyrabat okamzite, uplne bude stacit ked sa do vyroby nebudu zavadzat nove modely a postupne sa vyroba utlmi.

            myslim, ze by si si ten clanok mal precitat este raz, je to tam vysvetlene.

            preco uz nezamestnavas tych 15 ludi v priemere a nedavas im nadpriemerne platy?

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            zasadny problem je v tom, že sme uverili na spasenie bez vlastnej snahy. uverili sme dzurindovi a spol. že zahraničny investor je lepši než naše snaženie, že predat pod cenu je lepšie ako sa riadne starať. aby nas o tom presvedčil, urobil z mečiarovych kriminalnikov typickeho slovaka. tak sa u nas a na tomto webe absolutne veri, že keby teba minister hospodarstva poveril riadenim elekrarni tak ukradneš aj porcelanovu šalku svojej sekretarke.
            lenže čo je nakoniec dôsledkom tohoto oblbnutia, toho vypredaju majetku pod cenu, odovzdaniu bank a sponzorstva zahranicnych investicii z dph za potraviny? strach, ktorý si prave opisal tymi velkymi písmenami ODIDU a chudoba. ano chudoba. lebo všetky tie krasne rezidencie, satelitne dedinky, auparky a pozlatko su na dlh. ja ked som mal 30 tak som nemal žiaden dlh. dnes 30-tnik si prave celoživotny vybavuje. a dokial maš dlh, tak si otrokom. dnes sa gorilaci chcechtaju a zopar absolutne naivnych si mysli, že budu ušpešní a bohatí, ked budu pokorni a poslušní.
            a prečo už nemam tu firmu? predali sme ju, rozdelili sa, potom som ochorel a teraz predavam stare knihy a mam o sebe vyššiu mienku než predtym.

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            zasadny problem je v tom, ze sme tu mali 40 rokov komunistov. pozri sa na zapadne vs vychodne nemecko a uvidis rozdiel.

            k slovenskej politike nemam chut sa vyjadrovat, este raz si precitaj ten clanok, ktory som ti linkoval, je to tam vysvetlene preco sme momentalne odkazani na zahranicne firmy

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            aby sme si boli načistom, ten članok argumentuje vyškou kapitalu ako hlavnym zdrojom pre určenie vyšky mzdy. je ti snad jasne že je to z polovice kravina a z polovice pravda. mzdu neurčuje na akych drahych strojoch a v akych užasnych budovach niečo vyrabaš. dokonca to neurčuje ani množstvo penazi čo majitel ma v banke. určuje to len a len zaplatena služba alebo tovar. z toho nazvyme to tržbou zaplatiš pracovníka. nie z vlastnych penazi ale z penazi čo dostaneš. ak by si platil z vlastnych a tovar nepredaš, tak by si raz-dva skončil. takže vyšku mzdy určuje trh. nielen pracovny ale aj trh s vyrobkami a tovarom.
            ked ja budem zdanene a legalne cigarety a ty pašovane, ale dokial ich nepredame, ani ty ani ja z toho nič nemame, len to že ty maš viazanu menšiu čast kapitalu a ja niekolkokrat väčšiu než ty. a teraz obaja predame rovnake množstvo cigariet. ja aj napriek tomu, že som mal viazany väčší kapital, tak mam z predaja menši prijem.
            ten tvoj članok ma pravdu len v tom, že sa musi vytvorit zisk a ten zisk sa musi investovat do produkcie a ta vytvori dalšie pracovne miesta. to je plna pravda. lenže investor sem nedošiel na to aby tu donekonečna investoval, ale aby si vyviezol zisk. čím väčší tym lepšie. kedže aj v tom članku sa vola po nizkom zdanení a nizkych odvodoch, tak sa pýtam akym spôsobom chceš udržat v republike peniaze? a urobiť to bez zasahu štatu. v trojčlenke štat, investor a zamestnanec, nik iny ako zamestnanec nezostava.
            a s tymi komunistami je to rovnako ako s kapitalistami. cely svoj život až do roku 1989 som počuval o kapitalistickych prežitkoch a ako tie brzdia budovanie svetlych zajtrajškov. pritom chyba bola v systeme, rovnako ako je to dnes.

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 07, 2013

            pali, mozes to popierat, neverit tomu a zlahcovat kapital, ale od urovne kapitalu zalezi aj vyplata zamestnancov. nie je jedno na akom stroji sa vyraba. spravne pises, ze cenu za vyrobok urcuju zakaznici, ale naklady su ovplyvnene urovnou kapitalu, nie je jedno ci robis na novom modernom stroji alebo na starom stroji, ak by to tak bolo, nikto by nekupoval lepsie stroje, lebo by to nemalo zmysel.

            investor tu prisiel aby zarobil, co je na tom zle? aky iny dovod by mal mat? ved to je uplne normalne, ze chce zarobit. ty ked si mal firmu, preco si podnikal? nie nahodou koli zisku? 😉

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      marec 05, 2013

      Este by si mohol uviest ako vstky faktory co vymenuvas anluju vysledok danej uvahy.
      Skus tiez porozmyslat preco je mzda zamestnanca nizka.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      marec 05, 2013

      Vzdy to bude zacinat a koncit pri prerozdelovani. Teraz sa berie bohatym aby aj chudobni mali dake peniaze aj ked ku nim nevedeli prist sami. Teraz sa bude brat kus prace od zamestnanych a davat nezamestnanym, kt sa inac nedokazali zamestnat (boli horsi zamestnanci, keby boli lepsi, v tych firmach by robili oni a nie ti co doteraz).

      Ked to chcu presadit bez znizenia celkoveho platu, tak to je total demencia…

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 05, 2013

        skutocne bohatym sa nikdy neberie, skutocne bohaty beru.

        realne dane plati „stredna trieda“ a chudoba. bohaty dane neplatia, neplatili a nikdy platit nebudu.

        Thumb up 2 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          skutocne bohaty ani asi nerobia 40h tyzdenne a vseobecne nemozu byt cielovou skupinou tohto superzlepsovaku. Myslel som chudobnych a bohatsich od nich, takze aj strednu triedu a tej sa taketo srandy dotykaju uplne najviac samozrejme.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 05, 2013

            mas pravdu, ja som to myslel celkovo. v tejto konkretnosti s tebou suhlasim.

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      marec 05, 2013

      citujem :
      “ ja osobne si myslím, že hlavny problém slovenskej nezamestnanosti je v nizkej mzde zamestnanca.“
      – správne. A preto jediným riešením, ktoré všetkým pomôže , je :
      Vydať zákon, že od budúceho mesiaca musia zamestnávatelia všetky platy zdvojnásobiť.

      Nech platia, vykorisťovatelia hnusní !

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 05, 2013

        nie je treba vydať zákon, len treba nabrat osobnu odvahu a dožadovat sa svojich prav. to je tažšie.

        Thumb up 3 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          To sú aké práva? Môžeš mi to bližšie vysvetliť? Ja stále len počúvam o nejakých právach. Raz je to právo na život, potom zase na zdravie a stále nejaké právo. Toto tvoje je aké?

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          Mozes mi pls vysvetlit akych prav sa ty ides dozadovat ked chces zakonom prikazat tvojmu zamestnavatelovi aby ti zdvojnasobil plat?

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 05, 2013

            To „zákonom prikázať zdvojnásobiť“ nenapísal palo satko, ale ja, aby som mu urobil radosť. Keď už má tie svoje práva …… Je to jednoduchšie ho takto „podporiť“ , než mu vysvetlovať, že nie je v obraze. A tiež musím byť milý, lebo na tomto webe nemajú radi spory medzi diskutérmi.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 05, 2013

            v tvojom prispevku som zachytil ironiu, no palo ho viacmenej podporil, preto som sa pytal jeho 😛

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 05, 2013

            štrajk. nepočul so o takom niečom? najvyšší čas si ho naštudovať. v demokraciach to tak chodí.

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 05, 2013

            Zavriem fabriku, presťahujem a nech si páni odborári robia čo chcú. Tak to v realite chodí.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 05, 2013

            a kam by ste tak išli? kde mate nachystany závod a novych vyškolenych zamestnancov? objednavky nepočkaju a zakaznik si kupi niečo ine, než sa vy prestahujete. ono montovat Q7 nie je šiť čapice pre talianskeho hochštaplera.

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
          • Avatar
            marec 06, 2013

            ku komunistom? oni čo chcu menej štatu by sa dali zošnurovat konfuciovou moralkou a podnikatelsky nasmerovat uzneseniami ustredneho vyboru komunistickej strany číny? no to to slobodne podnikanie ale dopadlo 🙂

            Thumb up 1 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            to mas pravdu, dopadlo, ked sa koli europskym bolsevikom musia firmy stahovat do komunistickej ciny.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            To je jedno kam by som šiel. Šiel by som tam kde sa mi to zdá lepšie. Urobiť akýkoľvek závod a zaškoliť zamestnancov zas nie je neprekonateľná prekážka.

            Existuje ešte jedna možnosť, že sa na to vykašlem úplne, pošlem všetkých domov a nebudem robiť nič.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            ok, budes strajkovat, za nejake tvoje pravo, kt ti zamestnavatel ubera ked ti zrazu nezvysi plat na dvojnasobok, ake je to pravo?

            Thumb up 0 Thumb down 0

  4. Avatar
    marec 05, 2013

    Je mimo a to takmer absolutne. Podobne je na tom aj ta jeho schizofrenna kniha. Preferenciou vacsiny ludi na tejto planete je vykonat co najviac prace za co najkratsi cas. Ako mises napisal, ze praca je bremeno a odpocinok je povazovany za hodnotu. Toto je v priamom rozpore s tym co tu hazlitt trepe.

    Thumb up 4 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 05, 2013

      servus kristian, nezabudni pri svojich uvahach rozlisovat dobrovolne a povinne 😉 tam je pes zakopany

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      marec 05, 2013

      Ten, kto chape pisany text ma vyhodu. Precitaj si pozorne. Je tam napisane, ze ak by sa zdvihla mzda o 33% a pracovalo by sa kratsie, tak by to sice mohlo fungovat nominalne, ale pri monetarnej politike aka sa dnes razi, by to viedlo k poklesu realnej mzdy a pomer mzda/kupna sila/odpracovane hodiny by sa nezmenil.
      Btw. ked si taky macher a vies dokazat ako je uplne mimo, moze z teba byt ekonomicka celebrita na svetovej urovni. Pod Hazlittovu knihu sa podpisali aj svetove kapacity a ty ich mozes vsetkych sfuknut pod stol! Mozno aj nobelovu cenu dostanes. To je nie len prestiz, ale aj slusna sumicka.

      Thumb up 1 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 05, 2013

        Vytýkať kri-stianovi jeho slová je zbytočné. On má perfektne naštudovanú mainstreamovú ekonomiu, a tvrdí – aspon tak zhruba – iba to, čo tvrdia ostatní mainstreamoví ekonomovia, včetne nobelového Krugmana.
        Jediné zmysluplná diskusia je diskusia o mainstreamovej versus rakúskej ekonomii ako CELKU . (Resp. „ekonomii zdravého rozumu“, ako som ju pomenoval ja).
        Problematika “ skracovanie pracovného týždňa“ je iba detailný ekonomický problém, ktorý aj tak nemožno riešiť, ak je vytrhnutý zo širokého kontextu.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          Ja nestudujem mainstream. Ja mam nastudovanych rakusanov a od krugmana som popravda necital nic dlhsie ako 1 A4. A tu prispievam preto aby som poukazoval na chyby rakusanov. Poukazujem na to, ze jednou svojou teoriou popieraju inu svoju teoriu. To skor rakusania by mali studovat ine ekonomicke smery a hlavne ich chapat. Navazaju sa nie len do inych, ale aj sami do seba. V matematike nevynikaju, dokonca aj rothbard z nej bol natvrdly, ale hlavne ze vela toho napisali o ekonomickej kalkulacii…

          Ekonomia zdraveho rozumu? Ok. Mali sme v minulosti 16 hodinovy pracovny cas. To je defacto jednozmenna prevadzka. V noci sa teda pracovalo velmi malo. Potom sa pracovna doba skratila na 12 hodin. To znamena, ze uz sa mohlo pracovat aj v noci a na dve zmeny. Cca na prelome 19. a 20. st. doslo k skrateniu pracovnej doby na 8 hodin. To umoznuje pracu na 3 zmeny. Ako mam jednoduchsie vysvetlit narast zamestnanosti, lebo toto nevyvratite aj ked sa poskladate do gule.

          Potom tu mame dalsi priklad. Fyziologia cloveka. Ako dlho dokaze udrzat vyrovnany vykon tak fyzicky ako aj dusevny? Oddychnuty clovek urobi za 8 hodin viac ako otrok za 16. Ani na toto nemate argument, ktorym by ste to mohli popriet.

          Ps kde v mojom predoslom prispevku si vydedukoval, ze ja sa opieram o mainstream? Odkedy je mises povazovany za mainstreamoveho ekonoma?

          Thumb up 3 Thumb down 0

          Odpovedať

      • Avatar
        marec 05, 2013

        Ekpnomicka celebrita z nas nikoho tu nebude. Vyznavame neuznavany smer ekonomickej ak to mozem pre tuto chvilu nazvat vedou. Sme na okraji a na nom bol aj nobelista hayek, ktoreho sami rakusania, cast z nich povazovala a povazuje za socialistu.

        Priklad som uviedol nizsie. Realna mzda nemusi klesnut a ak tak tiez iba docasne. Vysvetlim. Postupom casu v navaznosti na moj priklad nizsie klesne nezamestnanost. Nizka nezamestnanost tlaci na rast miezd. Je to otazka ponuky a dopytu. Btw pokles nezamestnanosti, kazdy jeden ma za nasledok postupny narast cien kvoli vyssej kupyschopnosti obyvatelstva, teda vyssiemu dopytu. Takze je to bud kardinalna chyba rakusanov, ale zamerne zahmlievaju, aby mali podnikatelia vzdy svojich otrokov.

        K druhemu prikladu co som uviedol. Dlhe roky som vstaval do prace o 3tej rano, neskor o 3:30. Do prace som chodil na 6stu. Kym som sa dal ako tak do pohybu bolo devat. Podnikatel zo mna nemal nic cele 3 hodiny. Ak by sa pracovna doba skratila povedzme na 6 hodin a ja som mohol chodit do prace povedzme na 8 rano tak zamestnavatela by to stalo sice na hodinu viac, ale na pracovnu dobu rovnako a ja by som tiez urobil rovnake mnozstvo prace. Takto mal v praci dlhe roky len draho zaplateneho ‘sbskara’.

        Toto ale rakuski ekonomovia nemozu vediet. Vacsina, obrovska vacsina z nich nikdy nepracovala a ak ano, tak velka vacsina z nich v statnom verejnom sektore. Pisali a hovorili o tom co v zivote nezazili a aj ich pozorovacie schopnosti zostali na urovni toho co je vidiet. Ale zaplat pan boh za nich a za to, ze videli viac ako mainstreamovi komedianti.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          Kri, mas pravdu. Znizenie pracovneho casu je dobry napad. To kolko je treba pracovat je dane civilizacnou urovnou v state. Cim je svet vyspelejsi tym je kapitalizmus horsie zriadenie pre stat, Ak clovek zije vo vyspelom svete plnom techniky a vysokej produktivity je lepsie mat v systeme viac komunizmu ako kapitalizmu. Krestanskeho komunizmu. H. Hazlitt pise hluposti. Ekonomia v sucasnosti nie je vedou, ale pavedou.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 05, 2013

          Pôvodne som chcel argumentovať, ale myslím, že tento kri-ho odstavec hovorí za všetko: „K druhemu prikladu co som uviedol. Dlhe roky som vstaval do prace o 3tej rano, neskor o 3:30. Do prace som chodil na 6stu. Kym som sa dal ako tak do pohybu bolo devat. Podnikatel zo mna nemal nic cele 3 hodiny. Ak by sa pracovna doba skratila povedzme na 6 hodin a ja som mohol chodit do prace povedzme na 8 rano tak zamestnavatela by to stalo sice na hodinu viac, ale na pracovnu dobu rovnako a ja by som tiez urobil rovnake mnozstvo prace. Takto mal v praci dlhe roky len draho zaplateneho ‘sbskara’.“

          V preklade: „Zamestnávateľ je hlúpy, vôbec nevie, koľko práce, za akú cenu a v akom čase potrebuje. To štát skrátením pracovného času vlastne pomáha podnikateľovi, lebo kri môže spať o 3 hodiny dlhšie.“

          Kri, úplne si opustil ešte aj akú-takú vlastnú ekonomickú logiku a vytiahol si argument hodný akurát tak krčmy. Podobne je na tom aj ten náznak, že väčšina z rakúskych ekonómov vlastne nikdy nepracovala. Nonsense.

          Patrí k základným ekonomickým poznatkom, že krátením pracovného času sa zamestnanosť nezvyšuje. Okrem uvedených dôvodov je tu aj ten, že skrátená práca niektorých jednoducho nie je nahraditeľná prácou iného nezamestnaného. Ako nahradí skrátenú prácu IT experta v banke nezamestnanec z Hornej Dolnej s nedokončenou strednou školou? Schválne som vytiahol IT experta, keďže tých je ešte aj za súčasného pracovného času nedostatok.

          Že si rakúšania protirečia, to pramení z nejakej tvojej potreby jednotnej ekonomickej doktríny, ktorú uznajú všetci jej zástanci? Vyberieš jedného autora a potom dokážeš, že si protirečí s iným autorom? Takýmto spôsobom si protirečí každý ekonomický prúd.

          No a znovu napíšem, že podceňuješ rolu inštitúcií. Nie je to len o ľuďoch – viď Severnú a Južnú Kóreu.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 06, 2013

            kde tu v tejto debate som napisal, ze podporujem nariadenie statu na skratenie pracovnej doby? aha nikde. ale vy nemozete branit nikomu v nicom ak si so zamestnavatelom dohodnem kratsiu pracovnu dobu.

            v priklade z hornej dolnej si zabudol na to, ze it odbornika mozem na vytvorene miesto ziskat kdekolvek na svete. ak si si nevsimol tak na slovensku v it pracuju africania, rumuni, madari… ak je aj na slovensku nedostatok it tak zahranicni it byvaju tu, tu spotrebuvaju a tu platia dane.

            takze nieco lepsie tam naozaj nemas?

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            Prepáč, v tvojich reakciách sa niekedy nedá vyznať, pretože volíš útočný tón, používaš scestné príklady a nezabudneš riešiť niečo, čo v článku ani nebolo. Napísal si: „Je mimo a to takmer absolutne.“ Ak som to teda tentokrát dobre pochopil, s podstatou článku súhlasíš, len sa ti nepáči použitá argumentácia. Možno by si vo svojich reakciách mohol rovno napísať, o čo ti ide, pre menej chápavých. Napr. „súhlasím s tým, že skrátenie pracovného času nezníži nezamestnanosť, ALE…“

            Ako cudzí IT expert rieši nezamestnanosť na Slovensku, to mi asi tiež vysvetlíš.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            Svojou spotrebou tu na slovensku ju ma potencial znizit. Doteraz si mal jedneho ITaka slovaka a vytvorenim noveho miesta si sem pritiahol ITaka zo zahranicia. Ten tu bude zit a na slovensku bude spotrebovavat. Cize nejde o priame znizenie nezamestnanosti, ale o nepriame. Vdaka narastu penazi v obehu stupne vdaka tomuto cudzincovi spotreba jedla, cistiacich prostriedkov, hygienickych, aknieco naspori tak mozno aj spotreba aut, bytov etc.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2013

            len aby sa ten slovensky nevystahoval k tomu zahranicnemu 😉

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 08, 2013

            to je bezne, na to sme si uz snad na slovensku zvykli 🙂

            Thumb up 0 Thumb down 0

        • Avatar
          marec 05, 2013

          Ty proste fakt nevies citat pozorne. V texte je napisane:
          „Predchádzajúce zákony na úrovni jednotlivých amerických štátov zakazujúce zamestnávanie žien alebo maloletých na viac ako, povedzme, štyridsať hodín týždenne, boli založené na presvedčení, že dlhšia pracovná doba poškodzovala zdravie a morálku. Niektoré boli založené na viere, že dlhšia pracovná doba škodila efektivite.“
          Takze cely tvoj klincujuci argument v texte spomenuty je. Neviem ci si moj komentar dokazes precitat pozorne, ale autor rozlisuje medzi skracovanim pracovnej doby v zaujme hladania najproduktivnejsieho casu cloveka a skracovanim v zaujme zvysovania poctu pracovnych miest.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 06, 2013

            Ronnie tak ja ti neviem. precitaj si to este raz a skus sa zamysliet nad tym ako to napisal. je to spochybnujucim sposobom napisane. hazlitt tomu neveri a to je chyba.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            tak ide aj o to, ze ja som precital celu knihu a aj z inych kapitol, viem, ze on chape, ze clovek nie je stroj a nedokaze pracovat 24 hodin denne a naplno. To slovo „viera“ moze vyznievat spochybnujuco, to beriem, ale ide aj o preklad a pod.
            V tejto nasej diskusii ide ale o to, ze uplne bez vahania sfuknes knihu ako nejaky schizofrenicky paskvil a z nejakych nepresnych informacii si vytvoris obraz taky, v ktorm Hazlitt nevie narat do 5.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            marec 06, 2013

            ja tu knihu mam tiez doma a cital som ju, pravda je to uz roky. ale je to hazlitt ktory sa vyjadruje akoby to co on tvrdi, ze to je fyzikalny zakon. naopak nie je.

            uvediem priklad na inflacii. rakuska skola tvrdi, ze tlacenie penazi ma za nasledok skor alebo neskor rast cien. to je pohlad na dlhodobe hladisko. lenze pripade skracovania pracovneho casu sa na to pozera aj hazlitt z kratkodobeho hladiska a ignoruje vacsinu vazieb, ktore s tym suvisia. skratenie pracovneho casu vedie v dlhodobom horizonte k rastu zamestnanosti.

            Thumb up 0 Thumb down 0

    • Avatar
      marec 05, 2013

      Ano, cielom nasho snazenia je cim viac produkcie pri co najmensej namahe. Ale viac pri mensej namahe sa da docielit len zvysovanim efektivity. Znizovanim pracovneho casu dosiahneme iba menej produkcie pri mensej namahe.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 06, 2013

        Ale kde. Zvyšovanie efektivity sa dá dosiahnuť aj zvyšovaním námahy alebo znižovaním miezd – prinútim zamestnancov makať rýchlejšie alebo za menej peňazí.

        Mal si asi na mysli „zvyšovaním produktivity“, ale aj produktivita je ošemetná veličina, veľmi závislá od toho, v čom ju vyjadríš. Pokiaľ v cenách produktu, tak produktivitu zvýšiš zvýšiš prostým zvýšením ceny výrobku. A to si často môžeš dovoliť práve vďaka tomu, že obyvatelia štátu majú začo kupovať, čiže majú vysoké mzdy. Tebe teda šlo zrejme o „komunistickú“ produktivitu vo fyzikálnych jednotkách (kilogramy, metre, kusy za hodinu), tie však zas nemusia byť predajné a darmo vyrobíš za hodinu trikrát toľko, keď nemáš trh, ktorý by tú trojnásobnú produktivitu absorboval.

        Ako teda vidíš, všetko je to príliš prepojené spätnými väzbami a tvrdiť, že niektorá zložka tohto komplexu je prvoradá, je len náboženstvom, nie vedou. Preto aj ekonómia je paveda. Úvahy o skracovaní pracovaného času sa vôbec nepotrebujú opierať o meditácie o efektivite a produktivite, stačí ak sa oprú o celkovú realitu. Ono tá fyzická produktivita naozaj neuveriteľne narástla (to, čo sme voľakedy vyrábali celú večnosť dnes vyrobíme za pár minút), takže treba hľadať novú rovnováhu. A to sa dá len dvoma spôsobmi – buď vlastníci výrobných prostriedkov uznajú, že ľudia si zaslúžia vyššie mzdy = kratší pracovný čas, alebo budú všetci „nadbytočná“ musieť skapať. Ty povieš, že majú skapať, a vôbec nie si vďačný našim predkom, že sa rozhodli skrátiť pracovný čas z tých 16 hodín za misu šošovice na dnešný stav a že nenechali skapať už tvojho prastarého otca.

        Thumb up 4 Thumb down 0

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*