Goldman Sachs a regulačný cyklus

Všimol som si, že všetky moje posledné články sú reakciou na nejaký text v denníku SME. Preto by som sa chcel touto cestou redaktorom periodika poďakovať za nevysychajúci zdroj inšpirácie.

Ani dnes tomu nieje inak. Naštartoval ma článok popisujúci machinácie na trhu s uskladňovaním hliníka. Článok je prebratý z New York Times, ale pôvodný text neobsahuje nič naviac, tak sa môžme v kľude venovať slovenskej verzii.

Stručný popis situácie. Goldman Sachs kúpil firmu, ktorá vlastní sklady s hliníkom v Detroite (Detroit ako Mekka automobilového priemyslu je aj strediskom skladovania hliníka – hoci ja by som skôr tipoval český Humpolec). Goldmani následne umelým predlžovaním doby dodania zvyšovali cenu hliníka pre svojich zákazníkov. Tá sa mala následne premietať do rastúcich cien plechoviek Coca Coly, áut, potravín … a slanosti oravských korbáčikov.

Konšpiráciu potvrdil ekonomický analytik, podľa ktorého dokáže nadnárodná firma manipulovať celosvetové ceny len tým, že pošle kamión s hliníkom z jedného skladu do druhého. Tento ekonomický jav nazval autor článku kreatívnou logistikou (asi parafráza na kreatívne účtovníctvo).

Sprisahanie potvrdil Tyler Clay, šofér na vysokozdvižnom vozíku v jednom zo skladov, ktorý musel napĺňať kamión hliníkom, hoci on sám na to nevidel v danej chvíli žiadny konkrétny dôvod(!).

Aby sa čitateľ náhodou mylne nedomnieval, že celé toto svinstvo môže nebodaj nejakým spôsobom súvisieť s dnešnou Obamovou garnitúrou, autor nezabudne spomenúť, že ‘Ide o výsledok deregulácie v 80. rokoch minulého storočia.’ Takže ten neoliberál Reagan škodí doteraz!

A na záver tu máme vyčíslenú celú škodu ‘za tri roky, odkedy Goldman Sachs kúpil sklady kovov, vyššie ceny hliníka spôsobili, že potraviny a iné tovary zdraželi celkovo o päť miliárd dolárov.’

Toľko článok.

Veľmi by ma zaujímalo odkiaľ zobrali páni z NYT práve 5 miliárd. Za posledné 3 roky nastalo v rôznych častiach sveta pár neúrod, ktoré spôsobili rast ceny potravín (dôsledkom nízkej ponuky). Inde sa zase urodilo nad bežný priemer a prebytok cenu znížil. Rastúci dopyt z juhovýchodnej Ázie predražuje potraviny už pár rokov. Netreba zabúdať, že v danom období FED realizoval svoju politiku kvantitatívneho uvoľňovania QE2 a QE3. Podľa wikipeadie iba QE2 predstavuje nákup štátnych cenných papierov za približne 600 miliárd dolárov. Nie som si istý, či naliatie takej sumy papierov do ekonomiky nemá väčší vplyv na ceny potravín, ako jazdenie kamiónov s hliníkom hore-dole po Detroite.

Dôležitý je aj graf vývoja ceny hliníka, ktorý sa nejakým nedopatrením dostal do daného článku. Nedopatrením, pretože podľa grafu cena hliníka dnes je prekvapivo nižšia ako v kľúčovom roku 2010 (Goldman Sachs kupuje sklady). Môžme teda skonštatovať,že diabolský plán napriek všemocnosti korporácie nakoniec nevyšiel?

Aby sme si rozumeli, špekulácia na rast ceny je bežnou podnikateľskou aktivitou. A vôbec nie je nutné danú komoditu nezmyselne prevážať z miesta na miesto. Vlastník jednoducho svoj tovar nepredá, dokiaľ cena nedosiahne úroveň, ktorú považuje za optimálnu. Povinnosť predávať, keď majiteľ tovaru nechce, ešte nieje ukotvená v legislatíve. Zatiaľ.

Čo nám teda zostane, keď vylúčime špekuláciu na celosvetovú cenu hliníka? Ostáva nám podnikateľ, ktorý prenajíma svojim klientom priestor a umelo predlžuje čas prenájmu. Tým predražuje svoje služby a zákazníkom zvyšuje cenu. Inými slovami predáva nekvalitný a predražený produkt.

Že na trhu narazíme na nekvalitné služby je nepríjemné, ale je to bežné riziko podnikania. A určite to nieje žiadna konšpirácia. Teda ak potom nieje majiteľ našej sídliskovej pizzerie so svojou nepoživateľnou pizzou za 7 euro súčasťou tajného spolku sprisahancov (nedopečeným cestom k svetovláde).

V prípade, že existuje možnosť volného vstupu na trh, netreba sa obávať, že by si ten neporadil so správaním popisovaným v článku. V texte sa píše, že od nákupu skladovacích priestorov bankou Goldman Sachs narástli časy dodávok dvadsaťnásobne. Ak je to pravda, tak vstup do odvetvia, kde väčšinový poskytovateľ dodáva tak nekvalitné služby by bol neuveriteľne lukratívny. Predpokladám, že v dnešnej dobe sú ceny nehnuteľností v Detroite neskutočne priaznivé na budovanie skladov. Jedinou prekážkou by mohla byť nejaká administratívna bariéra, ktorá vstup do podnikania reguluje.

A tam nakoniec smeruje aj samotný autor pôvodného textu. Čo s daným stavom mienia robiť politici vo Washingtone? Ich jedinou možnosťou je regulácia, ktorá vymáha kvalitu výrobku na určitej úrovni. V našom prípade trvanie dodávky do určitého časového limitu. Nepochybujem, že toto nariadenie vyrieši problémy výrobcov s neskorými dodávkami. Ale zároveň to znemožní prístup na trh konkurentom, ktorí by napríklad chceli neskoršiu dodávku kompenzovať nízkou cenou. Každá regulácia nakoniec iba upevní postavenie už etablovaných podnikateľov. V tomto prípade firmu v rukách Goldmanov.

A čo sa asi stane, keď sa ostrieľaní lobisti zo stajne Goldman Sachs dozvedia, že politici vytváraju zákon na reguláciu skladovacích služieb? Presadiť nejaký enviromentálny certifikát na prepravné vozidlá nebude pre nich žiadny problém. Že jediná automobilka, ktorá vyrába kamióny s daným certifikátom je vo vlastníctve Goldmanov? Čistá náhoda.

Sledujme ďalej životný cyklus bežnej regulácie v demokratickom parlamente. Ako snehová guľa valiaca sa dole svahom sa z pár paragrafov po niekoľkých volebných obdobiach stáva viacstranová publikácia. Najprv treba do regulácie zahrnúť sociálnu inklúziu, neskôr príde na rad pozitívna diskriminácia vylúčených spoločenstiev. Ako to, že medzi kamionistami niesu dámy? Šups do zákona kvótu na zastúpenie žien v šoférskych povolaniach. A keď už podnikatelia nestačia byť v prebyrokratizovanom prostredí ziskový, začnime ich dotovať.

Výsledkom celého procesu je jedno nefunkčné odvetvie priemyslu. A to najprv politici chceli riešiť bežné riziko oneskorenej dodávky tovaru.

Raz za x rokov dospie situácia do stavu, keď preregulované hospodárstvo už začína ohrozovať bežný chod spoločnosti. Vtedy vzniká dopyt po liberálnych ekonomických riešeniach (nastal v tých preklínaných osemdesiatych rokoch, keď napr. v Británií už kvôli štrajkom nemal kto odpratávať smeti z ulíc). Voliči na chvíľu namiesto istôt dávajú prednosť slobode. Sektor ekonomiky sa sfunkční a vrátime sa späť k riešeniu bežných podnikateľských situácii. Namiesto vybavovania dotácie a príslušného povolenia sa firmy venujú výpočtu optimálnej trasy dodávok.

Tento stav bohužiaľ netrvá dlho, pretože žiadna realita (s prirodzenou neistotou) nemôže konkurovať krásnemu vybájenému svetu z predvolebných meetingov. A kolobeh regulácií v prírode sa môže začať odznova.

Na otázku, v ktorej časti regulačného cyklu sa momentálne nachádzame by som rád spomenul dva zaujímavé fakty. Španieli postavili ponorku, ktorá sa nedokáže ponoriť (respektíve raz áno, ale potom sa už nevynorí). A Nemci, vzor technickej a organizačnej dokonalosti už dva roky nie sú schopní skolaudovať letisko vo vlastnom hlavnom meste.

10,518 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

27 odpovedí

  1. Avatar
    júl 24, 2013

    Nemusíme sa toľko inšpirovať „cudzinou“. V rokoch 2006 – 2010 za fica sa vykonala „privatizácia FOTOVOLTAIKY. Postavili sa obrovské POLIA slnečných elektrární. Za pomoci úradu na reguláciu…. Riadeného štátom sa garantovali ceny výkupu fotovoltaickej elektrickej energie na úrovni 4 – 5 násobku iných druhov obnoviteľných zdrojov.
    Tieto ceny sa garantovali na dobu 15 rokov.
    Nielen pre „podnikateľov“ máme najdrahšiu elektrickú energiu.
    Bolo to zdôvodňované „nariadením“ EU.
    KTO dostal povolenia ?
    Ten komu to umožnil „štát“.
    Teda štát cez svojich „úradníkov“ pomáhal zvyšovať ceny pre všetkých.
    Niet pochýb o tom , že cena energie ovplyvňuje aj ďalšie ceny.
    Čo na to občania???
    N I Č.
    Drvivá väčšina tomu nerozumie a nevie o čo ide….

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  2. Avatar
    júl 24, 2013

    Vynikajúco, sviežo, a pritom s myšlienkou napísané! Ešte aj moje obľúbené nové letisko v Berlíne je spomenuté 🙂 Bol som nedávno v Nemecku a na penzióne som chcel internet. Musel som podpísal lajstro, že som internet používal v dobe od-do. Pekne s uvedením mena, priezviska a čísla dokladu. To si tí Nemci také základné info nevedia zistiť od kolegov z Ameriky? Však som používal aj google 🙂
    .
    Pre pobavenie pridávam link na podobne svieži článok o byrokracii od môjho obľúbeného autora.
    http://www.finmag.cz/cs/finmag/kaleidoskop/je-horsi-evropska-nebo-ceska-byrokracie/

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 04, 2013

      Len si zabudol napisat, ze v Nemecku na rozdiel od Slovenska na hoteli nikto pas nepyta, tak sa musis dodatocne registrovat pri pouzivani internetu, kde aj tak mozes vyplnit co chces a pravdivost nikto nekontroluje….

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  3. Avatar
    júl 24, 2013

    Ale inak toto je klasický politický prístup. Manipuláciu riešia inou manipuláciou. Keď GS manipuluje s cenou hliníka, tak je to zle. Keď štátna organizácia, do ktorej vedenie dosadzujú politici a teda je to výsostne politická organizácia, tak keď taká otvorne vyhlási, že bude z titulu svojej moci manipulovať cenu peňazí a to v prospech dlžníkov (a neprospech sporiteľov), tak je to zrazu „pre všeobecné blaho“.
    .
    Aj tí igelitenti v sme sú na smiech. Ako budú vypisovať proti „závadným“ konšpiračným teóriám, ale nemajú problém publikovať texty, ktoré sú rovnako konšpiračné, akurát z tej „dobrej“ strany.
    .
    Všade samá ideológia, zdravý rozum nemá miesto, kriticky mysliaci občan je nepriateľ štátu, extrémista, „sociálny autista“ ….. To sú veľmi vynaliezaví v pomenovaniach 🙂

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 24, 2013

      Ked zase raz naplnia vazenia politickymi nepriatelmi statu, zide sa tam dobra partia 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      júl 24, 2013

      Ked banka zvysi cenu hlinika tym, ze ho skupuje a uskladni (znizi jeho ponuku), tak je zla. Keby stat kupoval zlato a uskladnil ho, tak by ho nazvali setrnym. Aky je rozdiel medzi oboma komoditami??

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  4. Avatar
    júl 24, 2013

    Bárs by mal autor s tým cyklom pravdu. Ja mám skôr dojem neustále rastúcej moci štátu a zmenu nevidím ako cyklickú, ale ako civilizačnú.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    júl 24, 2013

    Zhrnieme si to. Nedodanim just in time vznika zdraženie produkcie. Zaujatie pozicie monopolneho dodavatela kryte obrovskym financnym kapitalom umoznuje diktovt v danom priestore cenu. Takze na zvisenie ceny plechoviek a motorovych blokov mohol mat GS naozaj vplyv. Autor trdi, ze by vyriesil trh. Iste, rovnako ako vyriesil dodavku dalsich zachrannych clnov pre titanic a tankov pre wehrmacht v january 1945.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  6. Avatar
    júl 24, 2013

    http://trhy.mesec.cz/clanky/klienti-jsou-loutky-a-hlupaci-zni-v-goldman-sachs/
    Po tomto vytvore pana Fandaka sa GS ani necudujem.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  7. Avatar
    júl 25, 2013

    Ja teda neviem, že Vás to baví, takto mlátiť prázdnu slamu bez faktov.
     
    Fakty sú:
    London Metal Exchange (LME) obchoduje s kovmi a je tak veľká, že prakticky určuje celosvetové ceny a pravidlá. Jedno z pravidiel LME je, že tovar a peniaze majú cirkulovať a nie sa hromadiť. Hliník sa smie skladovať 100 dní, potom sa musí predať. Goldman Sachs, JP Morgan a Glencore si vytvorili sieť skladov a hliník sa presúva medzi nimi, lebo virtuálne zmeny vlastníkov bez pohybu tovaru by boli nápadné.
    Prečo to traderi takto robia? Lebo môžu vyvolať umelý nedostatok na trhu, ovplyvniť ceny bez vplyvu na množstvo vyťaženého a spracovaného kovu a získať neoprávnený prospech zo špekulácie.
    Modré príručky samozrejme napíšu, že to je voľný trh, ale toto nie je voľný trh. Pár spoločností škodí trhu. Voľný trh je fikcia o nekonečnom množstve hráčov, z ktorých žiaden nie je schopný svojou činnosťou pohnúť trhom. Tu máme pár darebákov, ktorí svojou činnosťou trh zámerne ovplyvňujú a tak získavajú výhodu oproti ostatným. Majú dokonalú informáciu a majú moc regulovať trh po svojom.
    Je to práve kvôli ochrane voľného trhu, že LME ide zaviesť nové pravidlo: ak niektorý sklad má hliník starší, ako 100 dní, tak už nesmie prijímať nový tovar vo vyššom množstve, než ho zo skladu vydá. Tak sa znížia skladové zásoby.
     
    Opakujem, burza kovov sa takto snaží aproximovať voľný trh tam, kde si pár žralokov monopolizovalo more. Ako Fico celú krajinu.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 25, 2013

      umelý nedostatok na trhu … neoprávnený prospech zo špekulácie … Majú dokonalú informáciu … pár žralokov monopolizovalo more …

      a vysledkom je cena hlinika, ktora v podstate kopiruje aktivitu v automobilovom priemysle (vid graf v povodnom clanku) – pad po krize, rast v dosledku stimulacie a pokles po ukonceni stimulacie.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 25, 2013

        Ak Vám tie pojmy nie sú jasné, to nie je moja chyba. Normálna situácia je taká, že sa komodita vyťaží alebo vyrobí, a potom sa na trhu predá. Ak si ju špekulant podrží, tak stratí peniaze, lebo si viaže v zásobách kapitál. To je ako z učebnice klasickej ekonómie.
         
        Ďalej, insider trading je delikt, keď sa zneužijú informácie v obchodnom styku, ktorými ostatní hráči nedisponujú, na neoprávnený majetkový prospech. Napríklad ak management predáva akcie a opcie a na druhý deň na valnom zhromaždení ohlásia bankrot. Opäť je to zákon na ochranu voľného trhu, aby všetci hráči boli atomizovaní, teda nezávislí a všetci s rovnakou informáciou a teda rovnakou šancou reagovať. V našom prípade žraloci robia niečo podobné ako insider trading, lebo oni sami si vytvárajú situácie vedúce k zisku a modelujú trh. Teda odchýlka od voľného trhu. To sa premietne na cene každej Coca Coly necelým centom. To je veľmi veľa v svetovom meradle. Tie pijavice treba zrušiť. Čo je na tom nejasné? Otvorili ste niekedy učebnicu klasickej ekonómie, či si ju len držíte na polici ako ikonu na uctievanie?

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 25, 2013

          cast z toho co pises je bezne riziko – insider trading, ktore ani nemusi riesit trh, len obycajny ludsky pud sebazachovy (neobchodovat s niekym, kto ma ojebava).

          zvysok je domienka s neistym vysledkom.

          neisty vysledok je prave ten graf vyvoja ceny hlinika, ked cena v podstate od nakupu skldavacich kapacit klesla (a kopiruje celosvetove trendy konencej komodity).

          a domienka. ja sice o skladovani hlinika nic neviem, ale fakt sa mi nezda, ze by si v case JIT koncern ako coca-cola nehal nanutit predlzenie dodacej doby jednej suroviny dvadsatnasobne (to sa spomina v clanku) a naklady spokojne preniesol na svojho zakaznika. sak coca-cola si kludne moze postavit vlastne sklady! ale co uz ja o tom mozem vediet 🙂

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 26, 2013

            Coca Cola používa sklady externých skladovacích firiem. Kým sa tie skladovacie firmy zaoberali skladovaním, bolo všetko v poriadku a trh fungoval. Odkedy sú tie firmy majetkom žralokov, už sa nezaoberajú skladovaním, ale zaoberajú sa zvyšovaním špekulatívneho zisku žralokov. To je zneužitie dominantnej pozície.
             
            A veľký zákazník nemôže ísť inam, podobne ako nemožno jednoducho odísť od MS-DOS a používať len Mac, Unix či Linux. To je zas len papagájovanie zle pochopených poučiek z klasickej ekonómie. Problémom je presne to, že základný predpoklad klasického trhu, teda nekonečné množstvo ekvivalentných alternatív, už prestal platiť. Na žralokov si brúsi zuby aj LME, aj regulačné úrady, aj priamo federálna americká vláda, ktorú ale majú žraloci pekne vo vrecku.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 28, 2013

            tak podme na to z opacneho konca. priestor na ‘zvysovanie spekulativneho zisku zralokov’ ma svoju hranicu v nakladoch na vlastny sklad hliniku v detroite. to je jednoducho fakt a preto cely hurhaj okolo toho je zbytocny.

            historia je plna zbankrotovanych firiem, ktorych zakaznici nemohli oddist. namatkovo, predpokladam, ze tvoj prvy mobil bola nokia 🙂 ibm prisla v osemdesiatych rokoch na trh s pc-ckom a boli neohrozitelni, len o par rokov bojovali o prezitie. microsoft, ten postrach politikov devadesatich rokov, je dnes bezna korporacia (dokonca v strate). tak sa politici vrhli na google (lebo s applom to ide tiez pomaly dole vodou).

            rozdiel medzi spomenutym a goldman sachs je, ze IT je relativne slobodny trh zatial co bankovnictvo je regulacne eldorado a GS je politicko-mafianska organizacia. ale to teda znamena, ze dokurvime kazdy hospodarsky sektor, kde si pani z GS tipnu doutnik? keby bolo podla nas (menej statu), tak GS uz neexistuje – proste by nedostali bailout.

            jednu otazku mam na teba (uz to tu padlo v diskusii). ked ti tak vadi manipulacia sukromnych subjektov, ktora ale ma jednoznacne svoje objektivne hranice. preco volas po statnej manipulacii, ktora je v podstate neobmedzena (ked sa politici rozhodnu, tak mozu spravit z GS vyhradneho skladovatela hlinika na celom uzemii USA)? kde sa u teba berie ta dovera k politikom a uradnikom? nepoznam jedneho politika, ktoremu by som nejaku taku regulaciu zveril!

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 28, 2013

            Je mi ľúto, že to musím vyjadriť takto, ale nevidím zmysel diskutovať s ušmudlaným psíkom, ktorý nemá naštudované základné ekonomické koncepty a nevie si nagoogliť pár článkov o LME.
             
            Ak chcete, aby som Vás učil, zapíšte sa ako študent na Univerzitu v Ženeve, zaplaťte školné a ja Vás budem vodiť za ručičku, dávať zoznamy povinnej literatúry a robiť Vám konzultanta.

            Thumb up 0 Thumb down 0

    • Avatar
      júl 27, 2013

      Dobre, karma jak bejk. Je srandovne, ze tito ludkovia hrajuci sa na ekononomov , nevedia ani zakladne pojmy, ze volny trh z definicie vyzaduje, aby sa pocet hracov limitne blizil k nekonecnu, inac sa o volnom trhu neda hovorit. Kde preboha studovali, ved to sa berie na prvych prednaskach ekonomie a tvori zaklad Smithovej teorie, bez tejto podmienky niet o com hovorit.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 28, 2013

        trh je vsetko – ludske konanie je trh.
        aj monopol je trh

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 28, 2013

          Monopol je trh?
          Líham od rehotu na zem a hrabem nohami.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 28, 2013

            A market with single seller and multiple buyers is a monopoly.

            http://en.wikipedia.org/wiki/Market

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 29, 2013

            Trhom sa rozumie možnosť kúpiť a predať tovar. Obvykle sa na trhu nachádzajú alternatívy. Na dokonalom trhu je nekonečné množstvo alternatív. V tomto limitnom prípade je zisk nulový. Ak alternatívy nie sú, tak ide o zdegenerovaný trh. Trh s malým počtom predajcov je oligopol, s dvomi je duopol a s jedným je monopol. Na takto zdegenerovanom trhu už nefungujú trhové zákonitosti, ako zákon dopytu a ponuky. Monopolný predajca diktuje ceny, lebo akúkoľvek cenu vyrúbi, pri absencii alternatívy stále predá všetok svoj tovar s akýmkoľvek ziskom, ktorý si sám stanoví. Preto proti monopolom bojuje štát, aby simuloval trhové prostredie.
             
            Zároveň treba bojovať aj proti vertikálnej integrácii, ktorá prináša situácie podobné monopolu. Napríklad Penta ak vlastní nemocnice, lekárne, poisťovňu i pani ministerku Ove, tak môže ovládnuť celý sektor. Finančné skupiny na Americku dostali výnimku z pravidla, že nesmú kupovať nefinančné firmy. Teraz majú prístavy, sklady, výrobu, prepravu. Tú výnimku im vraj nepredĺžia, lebo vertikálnu integráciu zneužívajú. Ako ju zneužívajú, je zrejmé aj z toho zmätočného článku. Že autor nevidí voľným okom vplyv skladov na cenu plechoviek piva a Coca Coly, to neznamená, že sa žraloci nenabaľujú nepatričným spôsobom. Sklady sa stali prostriedkom vytĺkania zisku kvôli umelému nedostatku komodity. Teda nie zisk z podnikania, ale zisk zo špekulácie a z ovplyvňovania trhu.
             
            Celé toto slovíčkárenie nemôže zastrieť, že článok je slabý, lebo autor nevie, o čom píše.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 29, 2013

            Tak usmudlany psicek nakoniec prinutil reagovat stareho internetoveho rozumbradu?

            http://tv.sme.sk/v/7678/tajny-zivot-slovenskeho-diskutera.html

            Thumb up 0 Thumb down 0

  8. Avatar
    august 01, 2013

    K grafu o poklese ceny. Ok, novinari strelili capa, ale ty musis pripustit, ze ak by toto GS nerobili tak cena mohla klesnut este viac.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 02, 2013

      no je to mozne,
      ale tieto trhove procesy su tazko predvidatelne – v nich vie citat iba roman kanala

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  9. Avatar
    august 13, 2013

    Juraj Karpiš o tom píše u Smeho:
     
    Ak by bol trh nespútaný, Goldman Sachs by sa už škvarila v pekle
    Investičnej banke sa darí. Len to, prosím, nenazývajte kapitalizmom.
    SME nedeľa 11. 8. 2013 18:26 – Juraj Karpiš, analytik INESS
     
    http://komentare.sme.sk/c/6898152/ak-by-bol-trh-nesputany-goldman-sachs-by-sa-uz-skvarila-v-pekle.html

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*