Povodne a iné prírodné pohromy sú ťažkou životnou skúškou pre tých, ktorých postihnú. Situáciu im nikto nezávidí, súcit a pomoc je absolútne na mieste. Ako ináč, situáciu využívajú aj politici na to, aby ukázali, ako veľmi im na ľudom záleží. V televízii som videl ako premiér Fico ľudí ubezpečil, že na pomoc vlády sa môžu spoľahnúť a minister Glváč ho skúsil tromfnúť tým, že povedal, že pôjdu v pomoci aj za hranice toho, čo im ukladá zákon.

Predseda vlády SR Robert Fico (vľavo), minister obrany Martin Glváč (vpravo)
a minister životného prostredia Peter Žiga (uprostred) na sútoku Dunaja a Moravy pod hradom Devín. Zdroj: TASR

Ako by dnes asi dopadla politická kariéra Grovera Clevelanda?

Grover Cleveland bol prezident USA, ktorý veril, že úlohou vlády nie je riadiť a naprávať všetky oblasti ľudského života. Veril, že moc štátu má byť obmedzená a má slúžiť na ochranu slobody ľudí. V roku 1887 mu predložili na podpis schválenie pomoci pre farmárov v Texase, ktorých sužovalo suché, horúce počasie a prišli o úrodu. Pomoc mala byť 10.000$

Grover Cleveland o Texas Seed Bill:

V ústave nenachádzam žiadne oprávnenie na takéto opatrenie a neverím, že by sa mala právomoc a povinnosť vlády rozšíriť na pomoc sužovaným jednotlivcom. Možno sledovať všeobecne rozšírenú tendenciu prehliadať fakt, že moc a povinnosť vlády je obmedzená. Myslím si však, že tomu tlaku treba pevne odolávať. Treba opakovať, že vláda stojí na pleciach ľudí a nie ľudia na pleciach vlády. V núdzi sa môžeme spoľahnúť na priateľstvo a štedrosť blízkych. Toto sa opakovane ukazovalo, podobne ako sa to ukázalo v nedávnej minulosti. Federálna pomoc v takomto prípade podporuje očakávania ľudí, že vláda sa bude o nich starať ako rodičia o svoje deti a to oslabuje vnútornú silu národa. Súčasne to brzdí prívetivé správanie, ktoré posilňuje vzájomné väzby medzi známymi a blízkymi.

Šek na 10.000$ odmietol podpísať a pomoc ostala na ľuďoch. Ľudia mali naozaj súcit a vyzbierali vyše 100.000$, čo je desaťnásobok toho, čo mala poslať farmárom vláda.

 

Rozdielna mentalita

Vidíme, že tu ani tak nejde o peniaze na pomoc, ale o diametrálne odlišný filozofický prístup. Dnešní politici hrajú na city, naháňajú hlasy tak, že sa tvária, že to oni sú tí, čo pomáhajú, rozdávajú a zabezpečujú pomoc. Ubezpečujú ľudí, že o plecia vlády sa môžu kedykoľvek oprieť.

Chcem tým povedať, že vláda by teraz nikomu nemala vynahradiť škody spôsobené povodňami?

Nie, to povedať nechcem. Počas úradovania Grovera Clevelanda ľudia neplatili žiadnu daň z príjmu, zdravotnú daň, nemuseli posielať peniaze do pyramídovej hry zvanej dôchodkový systém.. Drvivá časť peňazí, ktoré si zarobili, im aj ostala. Mali úspory, mali charakter, ktorý nebol pokrivený socializmom a nemali pocit, že na majetok niekoho iného majú nárok. Dnes, keď ľudom vláda „pomôže“, tak v skutočnosti dostávajú výnimočnú šancu, aby im vláda vrátila to, o čo ich predtým olúpila na daniach. Aj keď tú šancu nemajú všetci, ja im ju nezávidím a nebudem ju odsudzovať kvôli tomu, že ju nemajú všetci.

Ak by som si chcel naivne myslieť, že z prírodnej pohromy vzíde aj nejaké ponaučenie, tak by som chcel, aby vlády nezačali poskytovať poistenie domov v rizikových oblastiach, ktoré by súkromné poisťovne nikdy nepoistili (tak ako sa to robí v niektorých krajinách). Aby vlády nedávali stavebné dotácie na stavby v rizikových oblastiach, aby sa snažili zaradiť spiatočku smerom k mentalite z čias Grovera Clevelanda. Aby sa politici prestali vydávať za tých, ktorí pomáhajú, lebo inak by sa v očiach verejnosti zdiskreditovali.

6,316 celkovo návštev, 1 návštev dnes