Veľa ľudí je dnes pri spomienkach na 89. sklamaných a zmätených. Vtedy štrngali a riskovali za lepší život, ale dnes nie sú spokojní. Nechcem (a s vysokou pravdepodobnosťou ani nemám dostatočné vedomosti na to) sa púšťať do filozofovania nad ideálmi vtedy aktívnych vedúcich osobnosti zmeny a nad ich naplnením. Pozornosť by som chcel zamerať len na jeden výsek očakávaných zmien a to v oblasti ekonomického usporiadania. Snáď sa zhodneme, že život po ekonomickej stránke pred 89. nebol ružový. Minimálne relatívne v porovnaní s Rakúskom alebo západným Nemeckom. Ľudia jednoducho utekali z východu na západ a nie naopak a to nie len kvôli politickým, ale aj ekonomickým dôvodom.
Leitmotívom ekonomickej zmeny bol prechod z neefektívneho centrálne riadeného hospodárstva na hospodárstvo trhové, decentralizované, inak povedané na kapitalizmus. Existuje veľa pojednaní, argumentov a teórii, ktoré kladú dôraz na rôzne aspekty toho, prečo socialistický spôsob riadenia zaostáva výkonnostne za kapitalistickým spôsobom. Ja som prednedávnom pripomenul jednu z týchto teórii. Tu sa však pokúsim zamerať pozornosť na jeden – podľa mňa kľúčový – aspekt ekonomického zlyhávania socializmu, prerozprávaný do evolučného jazyka.
Socializmus ako brzda kultúrnej evolúcie
V socializme o alokovaní vzácnych zdrojov v oblasti výroby a produkcie rozhodovali centralizované orgány vedenia strany. Pre potreby článku môžeme predpokladať, že ich schopností pri rozhodovaní neboli v zásade horšie ako tie, ktoré majú súkromní vlastníci v kapitalizme. Obe skupiny sa môžu mýliť, koniec koncov obe sú zložené len z obyčajných ľudí z mäsa a kostí. Fundamentálny rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom vidím v schopností systému reflektovať omyly. Inak povedané identifikovať hlúpe výrobné nápady a následne prealokovať zdroje do iných sektorov výroby. Ešte inak povedané v schopnosti selektovať neefektívne výrobne procesy, prostredníctvom čoho sa uvoľnia zdroje pre tie efektívne.
Toto kapitalizmus v zásade umožňuje. Ak mi čitateľ neverí, odporúčam mu skúsiť podnikať. T.j. vykonať to alokačné rozhodnutie, ktoré bolo v socializme na bedrách vládnucej strany. Pravdepodobne veľmi rýchlo príde na to, že presunúť zdroje z menej hodnotného použitia do toho viacej hodnotného, nie je jednoduchá úloha a kapitalizmus mu to dá pocítiť – formou straty, ktorá vyradí jeho predstavu o výrobe z ekonomického systému. Dôležité je však dodať, kto je za túto selekciu v kapitalizme zodpovedný. Sú to rozhodnutia spotrebiteľov, ktorí svojimi nákupmi/nenákupmi rozhodujú o tom, koho nápad (mutácia) prejde evolučným sitom kapitalizmu a koho nápad skonči na smetisku dejín. Tento tlak spotrebiteľského výberu riadiaca strana v minulom režime nepociťovala a ani pociťovať nemohla. Selekcia sa tam odohrávala arbitrárne – na základe politického rozhodnutia.
Keď človek číta Adama Smitha, musí si všimnúť jeho údiv a obdiv nad spontánnym poriadkom trhovej ekonomiky, ktorá presúva zdroje tam, kde ich je najviacej treba, kde každý robí to, v čom je najlepší a všetky ekonomické činnosti sú vzájomne prispôsobené. Rovnaký údiv a obdiv však čitateľ nájde aj v textoch Charlesa Darwina, ktorý si všíma ako každý organizmus je dokonalo adaptovaný na svoje prostredie a celá príroda „do seba zapadá“. Možno ide o náhodu, ale pravdepodobnejšie sa mi zdá, že toto rozčarovanie je výsledkom fungovania identických princípov.
Kapitalizmus s ostrovmi socializmu
Vráťme sa však k prvej a druhej vete článku. Prečo, ak je kapitalizmus taký lepši nástroj alokácie zdrojov, nemáme sa tak dobre ako sme očakávali? Moja prvá odpoveď by bola: prehodnotiť realistickosť očakávaní a presvedčiť sa, či sa naozaj náhodou nemáme – v priemere – lepšie a opačné pocity nie sú hlavne výsledkom selektívnej pamäti a romantizovania si minulosti (a mladosti). Len po tejto sebareflexií sa môžeme pozrieť na negatívne výsledky (a ich príčiny), ktoré slovenská forma kapitalizmu priniesla za 25 rokov.
Brzdou rýchlejšieho rozvoja ekonomiky a rastu bohatstva v Slovensku po 89. je v mojich očiach skutočnosť, že časť ekonomických aktivít nie je ani dnes podradená vyššie spomenutému selektívnemu tlaku spotrebiteľskej voľby, Aj dnes o prežití množstva podnikateľských nápadov znova rozhoduje arbitrárna ruka úradníka a politika. Slepý selektívny mechanizmus zisku a straty, ktorý objektívne posudzuje relatívnu efektívnosť podnikateľského nápadu-mutácie nahradil mechanizmus rentu hľadajúceho zamestnanca verejného sektora a jeho kamaráta zo súkromného sektora. Kde o prežití firmy nerozhoduje jej spotrebiteľ aktom kúpi, ale piešťanský raper, tam je odôvodnené znova očakávať, že zdroje nebudú alokované efektívne, ale arbitrárne, presne ako v socializme.
Záver
Chyba socializmu je, že bráni vo fungovaní kultúrnej evolúcii v oblasti výroby, ktorá následne nie je adaptovaná na špecifické prostredie v určitom mieste a čase (t.j. nie je adaptovaná na preferencie spotrebiteľov, technologické postupy, dostupné fyzické zdroje a prítomnosť ostatných konkurentov). Socializmus sprznil selektívny mechanizmus, ktorý je kľúčový pre fungovanie evolúcie, výber medzi zlými a dobrými nápadmi – mutáciami. Výsledkom bola neefektívna výroba a chudoba.
Ak poznáte hru na telefón je ľahké pochopiť prečo. V tejto hre ľudia vytvoria reťaz a jeden druhému postupne šuškajú správu. V tejto hre taktiež dochádza ku kultúrnej evolúcii pôvodnej správy – objavujú sa jej rôzne mutácie ako nedokonalosti v procese replikácie. Avšak ani tu neexistuje (ako v socializme) efektívny selektívny mechanizmus, ktorý by pomohol odstrániť nesprávne mutácie. Výsledkom je, že konečná správa stratila svoj pôvodný zmysel. V socializme je výsledkom výrobná štruktúra ekonomiky, ktorá žiadnym spôsobom neodráža reálne podmienky.
Socializmus ako spoločenské usporiadanie podľa mňa taktiež negatívne ovplyvňuje samotný akt mutácie nápadov, čím brzdí inovačný proces ekonomiky. Presúva totižto mutácie z konkrétneho miesta a času na mikro úrovni, do mutácii ktoré vznikajú výhradne na makro úrovni v riadiacich komisiách – o tom však možno niekedy nabudúce. Dôležité je pochopiť, že kapitalizmus v dnešnej forme si v určitých odvetviach ponechal arbitrárny selektívny proces a tým udržiava neefektivitu v systéme. Aj keď sa táto časť ekonomiky môže zdať zanedbateľná, na jej udržanie pri živote potrebuje tento organizmus – parazit polovicu vami vyprodukovanej hodnoty…
11,938 celkovo návštev, 1 návštev dnes
tak, za 1.
„Veľa ľudí je dnes pri spomienkach na 89. sklamaných a zmätených. Vtedy štrngali a riskovali za lepší život, ale dnes nie sú spokojní.“
Vôbec nie je pravda, že „veľa ludí štrngalo“ . Pri tých prvých demonštráciach v prvom týždni, bolo mizivé percento ludí. V ramci celého slovenska typujem tak (mimo Bratislavy) 20 – 50 tisíc. Tie neskoršie „demonštrácie“ , ktoré už vysielala aj štátna televízia, to už bolo iba divadlo, kde o nič nešlo. Pri tých prvých pokukovali policajti spoza rohov, tam demonštrantom odmietli aj napojiť elektriku pre ampliony.
Váčšina slovákov včetne fica sa dozvedela o zmene režimu až z TV.
-.-.-.
za 2.
Je smiešne, ked slováci dnes kritizuju tunajší kapitalizmus. Veď tu žiadny nie je. Je tu byrokratická etatistická mašinéria rozkradajuca hospodárstvo. A slovaci si ju pravidelne s radosťou volia.
Ovšem, aj tak je tu výrazne bohatší život, ako za tých predošlých komunistov. Doprial by som dnešným bojovníkom proti kapitalizmu prežiť jeden rok v prostredí socíku z 1950 až 1980.
A vy, ciciaci, čo ste prd prežili, naklepte mi hodne červených bodov. Nech viem, že píšem k veci.
15 4
Presne tak. Zlodejsko je organizácia na integrované kradnutie. Suboptimálne rozhodnutia politbyra sú nahradené suboptimálnymi rozhodnutiami pár chmatákov. Rozhodnutia sú robené tak, že celú ekonomiku a všetky zdroje sú nasmerované tam, kde sa dajú čo najlepšie ukradnúť. Viď diaľnica na Žilinu, klimatizované električky pre Bratislavu, Tatranský národný lunapark pre jachty & Tunely, CT pre Pašku, emisie pre garáž v Snohomyši, sociálne hodinky vlastnou hlavou pre Fico.
8 3
Clanok je v mnohom pravdivy, ale nevysvetluje sklamanie z Novembra. Zaklad spociva v rozdiele medzi ocakavaniami a realitou (+ spomienkovy optimizmus). Za totality si ludia system na zapade az nezdravo idealizovali. Vedeli, ze zivot tam je o 2 triedy lepsi, ale poznali ho iba z reklam na ORF alebo z rozpravania zopar z tych, co sa tam kratkodobo dostali a videli z neho iba obchody a mercedesy na parkovisku. Ale malokto mal naozaj uplne pochopenie ako tam veci funguju. Hlavne to, ze sa tam clovek musi obracat, ze musi naozaj makat, aby si svoj zivotny standard zasluzil, ze sused moze zarabat 10x viac a kazdemu to pride normalne. Podla mna, predstava ludi na namestiach bola ta, ze komunisti odidu, budu vladnut nekomunisti (alebo reformni komunisti zo 68ho, alebo ludaci z 39ho alebo niekto iny) a zrazu budu obchody plne, platy ako v Nemecku, mercedes pred domom, dovolenka pri mori a co ja viem co este. A to vsetko bez toho aby ludia zmenili svoju dennu rutinu, aby zmenili svoje sposoby. Jednoducho si mysleli, ze stale pojdu do tej istej fabriky ako poslednych 20 rokov, robit tu istu robotu, ale zrazu im za to budu platit 1000 mariek mesacne. To sa samozrejme nestalo, stalo sa ale vela veci, s ktorymi sa neratalo. Ale hlavne pravda a laska nezvitazili nad lzou a nenavistou, lebo loz a nenavist je v ludoch, nie v socializme alebo kapitalizme. Ale aj tak, vdaka za November 89, nechcem si ani predstavit, co by bolo, keby to vtedy rezim ustal.
12 1
„Clanok je v mnohom pravdivy, ale nevysvetluje sklamanie z Novembra. “
– Dobre si to povedal. Ale ja by som to povedal ešte výstižnejšie :
Je absurdné byť sklamaný z „Novembra“ . Ten „November“ totiž absolutne nepredurčil, ako to tu má vyzerať do buducnosti. November nebol predpisom pre buducnosť.
November povedal luďom iba jediné : Vaša buducnosť je vo vašich rukách. Bude to tu vypadať tak, ako sa sami rozhodnete. A kedykoľvek to budete môcť znova zmeniť.
Takže – tá kurváreň, ktorú tu dnes máme, to nie je potomok Novembra. Táto kurváreň je potomkom všetkých tých SLOBODNÝCH volieb, v ktorých tu ludia znova a znova volili túto kurváreň.
A ludia sú poriadni pokrytci, keď tak chvália ten prednovembrový socializmus . Veď pri každých voľbách majú možnosť slobodne si zvoliť ten prednovembrový socializmus. Husáka a Bilaka síce už nezoženú, ale ich dôstojných náhradníkov tu je habadej.
Slováci sú extrémni magori – kecaju jedno – ale volia druhé. Oni vedia iba jedno – chcú politikov, ktorí im umožnia váľať sa v posteli, pečené kuratá nech prilietajú až k nim a pred domom im každoročne vyrastie novučký mercedes. Toto chcú, ale nedokážu ani priznať, že presne toto chcú. Ale dokážu presne rozoznať politikov, ktorí im toto slubia. A voliť ich.
Je smutné, že ani na tejto stránke to luďom takto pekne od srdca nevysvetlujete. Kecať o kapitalizme, ktorý aj tak neexistuje, a porovnávať ho so socializmom, ktorí ludia nechcú, aj keď o ňom snívajú, toto nič nerieši. Problémom slovenska nie je kapitalizmus ani socializmus – problémom sú iba samotní naši občania.
8 2
Máte 100%-nú pravdu! Ja som chodil ako VŠ študent na demonštrácie v BA v r. 1989, a viem, že skoro všetci ľudia, s ktorými som hovoril, nemali žiadnu predstavu o živote v demokratickej (kapitalistickej) spoločnosti. … Nikde neboli, TV ORF im sprostredkovala len malú časť západnej reality (okrem toto väčšina tých, ktorí pozerali TV ORF nevedeli nemecky…) atď.
Ja som sklamaný nebol, pretože som nemal žiadne predstavy o demokratickom kapitalizme. A so súčasným systémom v SR som spokojný, aj keď má mnoho chýb. Ale za socializmu – to bolo peklo, aspoň pre mňa. Ale niektorí oponenti mi napíšu, že dostali nenávratnú pôžičku na stavbu domu atď. Hej, dostali, ale za akú cenu? Za cenu, že iní boli po r. 1948 okradnutí a šikanovaní. … Ale vysvetľujte dutým hlavám 😀
7 2
Dute hlavy aspon vedia, ze vacsina bola okradnuta uz v roku 1920 Masarykom. Zbojstvo pokracovalo pocas 1. SR a to co ty pripisujes roku 1948 a komancom rozkradol uz Benes v rokoch 1945/46. A kradez pokracovala po roku 1989. Tak si vyber ty vysokoskolsky duta bedna!
4 5
A brutalne sa kradlo aj medzi 1948 a 1989. Synteza Vasich dvoch komentarov – nie su kradnuci a nekradnuci politici, VSETCI politici su paraziti. (btw, ad hominem, really? …facepalm…).
Tesim sa z pristupu ako maju chlapi z Nethemby (clanky vedla) a vlastne si ani nerobim taku tazku hlavu, lebo verim, ze technologie pomozu spravit stat, regulacie a podobne kraviny irelevantnymi.
A celkovo…diky za fajn clanok, Robo.
0 0
Ako sa volá ten príbeh/knižka ktorý opisuje výrobu jednej ceruzky, jej náročnosť a opisuje tam neschopnosť plánovaného hospodárstva čeliť takýmto výzvam?
Rád by som si to znova prečítal a zaspomínal:)
2 1
pocul som, ze sa chysta aj film
http://www.mises.cz/clanky/ja-tuzka-10.aspx
2 0
Tá tužka je geniálna, aj keď si nepamätám odkiaľ ten príbeh pôvodne pochádza.
Má ešte jeden rozmer. Ukazuje ako sebestačnosť vedie k chudobe. Nik sám nie je schopný vyrobiť ani len blbú tužku.
3 0
ďakujem!!!
1 0
Je v celku komicke hladat chyby v socializme, ked toto „spolocensko-ekonomicke“ zriadenie pozaduju kapitalisti samotni. Co sa takto vratit k samotnemu zaciatku presadzovania sa tejto ideologie do praxe? Preco clen bohatej priemyselnickej rodiny Engelsovcov podporoval Karla Marxa? Preco kapitalisti z Wall Street podporili desiatkami milionov USD ludi ako Lenin, Trockij ai? Preco svajciarske zlodejske banky podporovali „socialistu“ Adolfa Hitlera? Alebo preco v roku 1922 podnikatelia v Taliansku pochodovali na Rim „po boku“ B. Mussoliniho a zalozili rovno fasizmus?
Dalsou a poslednou otazkou pre tuto chvilu je, ze preco zabudate na praxeologiu? Ta predsa zomrie az s poslednym clovekom na planete, je tu vzdy a vsade, v kazdom z nas a to bez ohladu na system v ktorom dychame (lebo tu este nikdy nebol taky, aby sme mohli povedat, ze zijeme).
2 6
kazdy kapitalista si chce privatizovat zisky a socializovat straty – ked mu to umoznite, tak bude bez problemov masirovat v prvomajovom sprievode s cervenou vlajkou
5 0
Andrej :
„kazdy kapitalista si chce privatizovat zisky a socializovat straty….“
– myslím, že každý kapitalista nie. Ale tí bastardi, ktorí teraz ovládajú väčšinu veľkokapitálu, to sú etatistickí príživníci, ktorých nazvať kapitalistami je dosť hlúpe. Bratstvo veľkokapitálu a silného ŠTATU , to je fašistická ekonomika, nie kapitalizmus. Skutočný kapitalizmus nie je tam, kde je silný ŠTAT.
6 2
Ak sa ti ten klasický socializmus tak páči, ešte stale máš šancu si ho užívať v severnej Koreji, na Kube. A postupne sa k nemu prepracuje aj EU.
Priaznivci kapitalizmu to maju horšie. Skutočný kapitalizmus nie je nikde. V číne sa o čosi pokušajú, ale sa boja tomu čínskemu „kapitalizmu“ ponechať úplnú slobodu, pretože zo skuseností z ostatných štátov sveta vedia, že občania si v slobode a demokracii velmi rýchlo kapitalizmus prebudujú na socializmus. Takže čínski „komunisti“ musia ochranovať čínsku podobu kapitalizmu pred vlastnými občanmi. Stačia jedny slobodné voľby v Číne, a z toho ich kapitalizmu bude socík ako v EU.
Je mi jasné, že moje slová nechápeš a popluješ, ale možno iným čosi osvetlia.
7 1
Skor mam pocit, ze ty nechapes nic z toho co som ja napisal. Neobhajujem ani socializmus. Pisem a pytam sa na veci, udalosti, jednania ludi, ktore sa empiricky v minulosti stali. O to predsa ide, o ludske jednanie, o jeho pochopenie, alebo snahu ho pochopit. Ak uz nie jednanie inych, tak aspon to svoje.
Ad kapitalizmus. Ja tvrdim presny opak. Nikdy tu nic ine nebolo, nie je a nebude. Co zial mnohi z vas nechapu je fakt, ze ludia neoplyvaju rovnakou mierou moci a vplyvu.
Zopar kapitalistov sa rozhodlo, ze na druhej strane sveta sa zmeni rezim a stalo sa. Mali vacsi vplyv aj moc ako ti, ktori sa bolsevizmu branili. A toto je iba jeden priklad z miliardy. Rovnako to funguje doma, v praci, v obchode, na ulici… Nezmenis to!
3 1
na praxeologiu nezabudame, len tam je tazke prist s niecim novym a skoro vsetko uz bolo napisane, momentalne sa venujeme sem tam evolucnej biologii…
0 0
Sklamanie a nielen z NOVEMBRA ?
Občania na slovensku sú veľmi prestarnutí. Hlavne tí starší žili stále v strachu.
Tradíciou je Jánošík a ľudové rozprávky. To učí obrovskú väčšinu čakať že NIEKTO za nich niečo…
Občania sa boja pravdy a reality. Boja sa hľadať informácie, vytvárať si vlastné názory.
Realitou je že zopár „fanatikov“ riskovalo svoje životy a postavenia.
Ostatní sedeli doma a možno sledovali čo sa deje. Niektorí ani len nesledovali a kachličkovali…
Nevšimli si, že nejaký november bol.
…
Z čoho pramení SKLAMANIE?
Naivita ľudí sa pretavila do očakávaní ako sa niekto s „nadprirodzenými“ schopnosťami o nich postará.
Že iní zariadia bez ich vlastného pričinenia aby sa mali stále lepšie a lepšie.
Že najlepšie je ak je všetko štátne = spoločné. Štát ako „božstvo“ výborného života.
ZRAZU akoby sa prebúdzali ak okolo seba vidia, že práve tí čo ich majú viesť a starať sa o ich BLAHO
ich najviac okrádajú a lepšiu budúcnosť pripravujú LEN a IBA sebe a svojim rodinám a známym…
…
Ak bačovi vlk, alebo medveď BRAL ovce bača si ho počkal a zúčtoval s ním.
Ak susedovi horela chalupu celá dedina bežala hasiť. Chránila nielen susedovu chalupu ale aj vlastné bývanie.
Naša prítomnosť nám ukazuje, že politici majú celé štáby „poradcov“, ktorí im pomáhajú
rozhádať občanov či je horší Jožko, alebo Ferko. Zatiaľ aj Jožko aj Ferko berú zo spoločného a zaúčtujú to všetkým.
Vnuk nenájde odvahu diskutovať so starými rodičmi o realite.
Sme majstri „vesmíru“ v hľadaní chýb a zvaľovaní zodpovednosti na iných.
Pri tom stačí tak málo nabrať odvahu pozrieť sa do zrkadla každý deň.
Tam nájdeme väčšinu odpovedí na svoje otázky.
1 0
problém je v demokratickom systéme samotnom podla mňa:
http://www.epshark.cz/clanky/201411/c201411c04.php
0 0
Imho sa tam pekne dotýkaš problému slobody s tými pečenými kurencami.
Už dlho sa mi v hlave formuje takýto blog:
Počet anarchokapitalistov, libertariánov, whatever…., je taký nízky podľa mňa preto, že sloboda je sakramentsky ťažká. Úplne slobodný svet, cca na úrovni mokrého libertariánskeho sna, by bol super. Dynamický, mali by sme stále niečo nové, podniky, vynálezy, služby. Firmy by vznikali a zanikali, trh by bol neúprosný. Neustála zmena!
A to je to kľúčové slovko. Od prírody sme nastavený na zvyky a odpor voči zmene (comfort zone much?), aby náš mozog šetril energiu. Zaužívané aktivity sú efektívnejšie. Aj preto ma vôbec neprekvapuje, že ľudia nechcú slobodu. Či už vedome alebo nevedome, na rozhodovanie o svojich činoch potrebujem energiu. Je to ťažké, nie zo srandy sa vraví, že rozmýšľanie bolí. Nečudujem sa, že ľuďom nevadí, že sa o nich niekto postará, povie im, čo majú robiť. A ani by som im to nebral, keď to chcú. Problém je, že pre tých, čo to nechcú, nie je dobrá alternatíva.
Existujú triky, ako to odžubať, treba trénovať vychádzanie z komfortnej zóny, resp. nechať mozog privyknúť na neustálu zmenu (zmena -> zvyk)…ale to je asi len začiatok. Určite sú v hre ešte ďalšie veci ako nastavenie na okamžitú potrebu, problém s jej odkladaním, neinformovanosť, peer pressure…je toho mega veľa. A aj tak mám rád, že svet je komplexný 🙂
Myslíte si, že toto môže byť jeden z veľkých problémov slobody?
0 0
Áno, je to tak, dobre to vysvetľuje reálnu situáciu. Je tam ešte viac faktorov, ale aj mne sa zdá, že tento je jeden z primárnych. Väčšinu ľudí myslenie nepríjemne zaťažuje.
Často aj mňa. Ale bojujem s tým.
0 0