Menej štátu

Veľa ľudí je dnes pri spomienkach na 89. sklamaných a zmätených. Vtedy štrngali a riskovali za lepší život, ale dnes nie sú spokojní. Nechcem (a s vysokou pravdepodobnosťou ani nemám dostatočné vedomosti na to) sa púšťať do filozofovania nad ideálmi vtedy aktívnych vedúcich osobnosti zmeny a nad ich naplnením. Pozornosť by som chcel zamerať len na jeden výsek očakávaných zmien a to v oblasti ekonomického usporiadania. Snáď sa zhodneme, že život po ekonomickej stránke pred 89. nebol ružový. Minimálne relatívne v porovnaní s Rakúskom alebo západným Nemeckom. Ľudia jednoducho utekali z východu na západ a nie naopak a to nie len kvôli politickým, ale aj ekonomickým dôvodom.

Leitmotívom ekonomickej zmeny bol prechod z neefektívneho centrálne riadeného hospodárstva na hospodárstvo trhové, decentralizované, inak povedané na kapitalizmus. Existuje veľa pojednaní, argumentov a teórii, ktoré kladú dôraz na rôzne aspekty toho, prečo socialistický spôsob riadenia zaostáva výkonnostne za kapitalistickým spôsobom. Ja som prednedávnom pripomenul jednu z týchto teórii. Tu sa však pokúsim zamerať pozornosť na jeden – podľa mňa kľúčový – aspekt ekonomického zlyhávania socializmu, prerozprávaný do evolučného jazyka.

Socializmus ako brzda kultúrnej evolúcie

V socializme o alokovaní vzácnych zdrojov v oblasti výroby a produkcie rozhodovali centralizované orgány vedenia strany. Pre potreby článku môžeme predpokladať, že ich schopností pri rozhodovaní neboli v zásade horšie ako tie, ktoré majú súkromní vlastníci v kapitalizme. Obe skupiny sa môžu mýliť, koniec koncov obe sú zložené len z obyčajných ľudí z mäsa a kostí. Fundamentálny rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom vidím v schopností systému reflektovať omyly. Inak povedané identifikovať hlúpe výrobné nápady a následne prealokovať zdroje do iných sektorov výroby. Ešte inak povedané v schopnosti selektovať neefektívne výrobne procesy, prostredníctvom čoho sa uvoľnia zdroje pre tie efektívne.

Toto kapitalizmus v zásade umožňuje. Ak mi čitateľ neverí, odporúčam mu skúsiť podnikať. T.j. vykonať to alokačné rozhodnutie, ktoré bolo v socializme na bedrách vládnucej strany. Pravdepodobne veľmi rýchlo príde na to, že presunúť zdroje z menej hodnotného použitia do toho viacej hodnotného, nie je jednoduchá úloha a kapitalizmus mu to dá pocítiť – formou straty, ktorá vyradí jeho predstavu o výrobe z ekonomického systému. Dôležité je však dodať, kto je za túto selekciu v kapitalizme zodpovedný. Sú to rozhodnutia spotrebiteľov, ktorí svojimi nákupmi/nenákupmi rozhodujú o tom, koho nápad (mutácia) prejde evolučným sitom kapitalizmu a koho nápad skonči na smetisku dejín. Tento tlak spotrebiteľského výberu riadiaca strana v minulom režime nepociťovala a ani pociťovať nemohla. Selekcia sa tam odohrávala arbitrárne – na základe politického rozhodnutia.

Keď človek číta Adama Smitha, musí si všimnúť jeho údiv a obdiv nad spontánnym poriadkom trhovej ekonomiky, ktorá presúva zdroje tam, kde ich je najviacej treba, kde každý robí to, v čom je najlepší a všetky ekonomické činnosti sú vzájomne prispôsobené. Rovnaký údiv a obdiv však čitateľ nájde aj v textoch Charlesa Darwina, ktorý si všíma ako každý organizmus je dokonalo adaptovaný na svoje prostredie a celá príroda „do seba zapadá“. Možno ide o náhodu, ale pravdepodobnejšie sa mi zdá, že toto rozčarovanie je výsledkom fungovania identických princípov.

Kapitalizmus s ostrovmi socializmu

Vráťme sa však k prvej a druhej vete článku. Prečo, ak je kapitalizmus taký lepši nástroj alokácie zdrojov, nemáme sa tak dobre ako sme očakávali? Moja prvá odpoveď by bola: prehodnotiť realistickosť očakávaní a presvedčiť sa, či sa naozaj náhodou nemáme – v priemere – lepšie a opačné pocity nie sú hlavne výsledkom selektívnej pamäti a romantizovania si minulosti (a mladosti). Len po tejto sebareflexií sa môžeme pozrieť na negatívne výsledky (a ich príčiny), ktoré slovenská forma kapitalizmu priniesla za 25 rokov.

Brzdou rýchlejšieho rozvoja ekonomiky a rastu bohatstva v Slovensku po 89. je v mojich očiach skutočnosť, že časť ekonomických aktivít nie je ani dnes podradená vyššie spomenutému selektívnemu tlaku spotrebiteľskej voľby, Aj dnes o prežití množstva podnikateľských nápadov znova rozhoduje arbitrárna ruka úradníka a politika. Slepý selektívny mechanizmus zisku a straty, ktorý objektívne posudzuje relatívnu efektívnosť podnikateľského nápadu-mutácie nahradil mechanizmus rentu hľadajúceho zamestnanca verejného sektora a jeho kamaráta zo súkromného sektora. Kde o prežití firmy nerozhoduje jej spotrebiteľ aktom kúpi, ale piešťanský raper, tam je odôvodnené znova očakávať, že zdroje nebudú alokované efektívne, ale arbitrárne, presne ako v socializme.

Záver

Chyba socializmu je, že bráni vo fungovaní kultúrnej evolúcii v oblasti výroby, ktorá následne nie je adaptovaná na špecifické prostredie v určitom mieste a čase (t.j. nie je adaptovaná na preferencie spotrebiteľov, technologické postupy, dostupné fyzické zdroje a prítomnosť ostatných konkurentov). Socializmus sprznil selektívny mechanizmus, ktorý je kľúčový pre fungovanie evolúcie, výber medzi zlými a dobrými nápadmi – mutáciami. Výsledkom bola neefektívna výroba a chudoba.

Ak poznáte hru na telefón je ľahké pochopiť prečo. V tejto hre ľudia vytvoria reťaz a jeden druhému postupne šuškajú správu. V tejto hre taktiež dochádza ku kultúrnej evolúcii pôvodnej správy – objavujú sa jej rôzne mutácie ako nedokonalosti v procese replikácie. Avšak ani tu neexistuje (ako v socializme) efektívny selektívny mechanizmus, ktorý by pomohol odstrániť nesprávne mutácie. Výsledkom je, že konečná správa stratila svoj pôvodný zmysel. V socializme je výsledkom výrobná štruktúra ekonomiky, ktorá žiadnym spôsobom neodráža reálne podmienky.

Socializmus ako spoločenské usporiadanie podľa mňa taktiež negatívne ovplyvňuje samotný akt mutácie nápadov, čím brzdí inovačný proces ekonomiky. Presúva totižto mutácie z konkrétneho miesta a času na mikro úrovni, do mutácii ktoré vznikajú výhradne na makro úrovni v riadiacich komisiách – o tom však možno niekedy nabudúce. Dôležité je pochopiť, že kapitalizmus v dnešnej forme si v určitých odvetviach ponechal arbitrárny selektívny proces a tým udržiava neefektivitu v systéme. Aj keď sa táto časť ekonomiky môže zdať zanedbateľná, na jej udržanie pri živote potrebuje tento organizmus – parazit polovicu vami vyprodukovanej hodnoty…

11,762 celkovo návštev, 2 návštev dnes