Témy: monopol | protekcionizmus | Dow Chemicals | AT&T | ÚRSO
Flashback: Rybár Milan má kopu zákazníkov a preto zamestnal človeka.
Milan si vedie zoznam vecí ktoré nemá rád. Okrem iného sa jedná o občasné vrtochy počasia, ktoré mu sťažujú rybolov, no prvú priečku v jeho imaginárnom zozname obsadila konkurencia. Konkurenční rybári mu narobili už zopár vrások na tvári. Nedajú mu spať. Milan musí stále čosi inovovať, platiť si marketing a „podplácať“ stále skúsenejšieho zamestnanca Juraja, aby neodišiel pracovať ku konkurencii.
A dosť! Povedal si Milan. Jeho plán znie jasne. Konkurencia ma nesmie prevalcovať za žiadnu cenu! Ako to dosiahnuť? Tak, že Milan prevalcuje konkurenciu. Najlepšia obrana je útok. Vraj.
Tu je Milanov tajný trojbodový plán vystrihnutý z jeho osobného denníka:
- dočasne znížim ceny svojich výrobkov pod výrobné náklady
- následkom čoho konkurenčné firmy prídu o zákazníkov a zbankrotujú
- potom obsadím uvoľnený trhový podiel a zvýšim ceny rýb ako mi hrdlo bude ráčiť
Len čo si Milan domedlil ruky a ustal jeho diabolský rehot, pustil sa do realizácie svojho plánu. Už na ďalší deň Milan poveril svojho zamestnanca Juraja, aby zmenil cenovky predávaných rýb. Zákazníci ostali milo prekvapení. Tak lacné ryby nezoženú nikde inde. Ekonomické zákony na seba nenechali dlho čakať a Milan pre vysoký odbyt musel zamestnať ďalších ľudí do sekcie lovu rýb, prípravy a predaja. Keďže však Milan stlačil cenu rýb pod výrobné náklady, zvýšené výdavky musí financovať z úspor a pôžičiek. Konkurenční rybári prichádzajú o zákazníkov. Dostávajú na frak a postupne zatvárajú svoje prevádzky.
Milanovi to zatiaľ vychádza. Zákazníci pribúdajú, konkurencia ubúda. No na druhú stranu, ubúdajú aj Milanove úspory, ktoré sú momentálne používané na „dotovanie“ jeho super-výhodných cien. Tomu je však zrazu koniec. Prišiel deň, kedy zanikol aj posledný Milanov konkurent a zamestnanec Juraj sa znova mohol pustiť do prepisovania cenoviek rýb. Tento raz však smerom nahor. A to výrazne nahor. Zákazníci začali hromžiť, ale nemali na výber. Konkurenčných veľko-rybárov už niet. Milanove predátorské ceny vytlačili konkurentov z trhu.
No tu sa celá situácia začala obracať. Vysoké ceny rýb začali lákať podnikavcov, a tí začali znova otvárať biznisy v oblasti rybolovu. A nemali to až také ťažké. Časť peňazí ktoré spotrebitelia usporili na dotovaných cenách rýb, teraz ostali v ich kapsách. Tieto úspory sú zrazu k dispozícii a mnoho ľudí ich teraz investuje do zakladania nových rybolovných firiem. A robia to priamo, alebo nepriamo, napr. cez banky a termínované vklady. Netreba tiež zabúdať na to, že kapitálové vybavenie zbankrotovaných konkurenčných rybárov na ostrove stále existuje. Nevyparilo sa, ale ostalo v rukách špekulantov, ktorí ho len nedávno za pár šupov odkúpili od bankrotujúcich rybárov v konkurze.
Milanov plán zlyhal. Otravné konkurenčné firmy sa vrátili ako muchy na hovno. Milan sa znova musí obracať, inovovať, myslieť na svojich zákazníkov a teraz už aj veriteľov. Tento krát to však má Milan oveľa ťažšie. Jednak si pošramotil reputáciu medzi zákazníkmi a obchodnými partnermi. Druhak, Milan už nemá z čoho inovovať. Úspory sú preč. Tie skončili v zlyhanom experimente, ktorý mal Milanovi zaistiť bezstarostnú rentu. Milan sa prepočítal a doplatil na to.
Ponaučenie
Monopol je podľa prísnej definície podnik, ktorý je jediným poskytovateľom určitého statku v spoločnosti. Totálnu kontrolu nad cenami má každá firma, nie len tie s monopolným statusom. Tu je však dôležité poznamenať, že firma nikdy nestanovuje ceny svojich výrobkov podla toho, akú golfovú sadu palíc zrovna potrebuje jej majiteľ. Majiteľ čerpacie stanice nemôže len tak ráno vstať a povedať si „tak a od dnes strojnásobím ceny!“. Prevádzkar čerpačky môže byť chamtivý ako len chce, ale ak by ceny takto radikálne zvýšil, jeho zákazníci by sa presunuli ku konkurencii.
No čo ak nejaká firma objaví spôsob ako radikálne zlacniť výrobu a menej efektívna konkurencia vymizne z trhu? Čo ak z nejakého dôvodu v určitom sektore ekonomiky začne dominovať len jedna firma – monopol a zákazníci tak prídu o možnosť nakupovať u konkurencii? Ak si monopolná firma nevynucuje svoj status násilím (napr. cez vládou udelené privilégium), nič nekalé sa nedeje. Monopolné postavenie firmy je v takomto prípade výsledkom súčinnosti dobrovoľných obchodných transakcií, ničoho viac. Ak spotrebitelia preferujú párky v rohlíku od Demetera tak silno, že ostatné firmy sa v odvetví hot-dogov neuživia, Demeter nikomu svojim konaním neubližuje, skôr naopak. Iná situácia nastane vtedy, keď si Demeter zavolá na pomoc ozbrojených kamarátov, ktorí násilne zablokujú vznik potenciálnej konkurencie. Ale o tom v sekcii „Ako štát vytvára monopoly“ na konci článku.
Monopol je skôr teoretický než praktický koncept. V reálnom svete sa 100%-ný monopol vyskytuje len veľmi vzácne.
Prirodzený monopol
Podľa moderných poučiek sa prirodzený monopol vyskytuje na nedokonalom trhu, kde vstupné náklady do určitého odvetvia sú príliš vysoké. Ide napríklad o odvetvie distribúcie elektriny, v ktorom jediná firma vlastní potrebnú infraštruktúru napr. vedenie vysokého napätia a transformátory. Súťaž je tak obmedzená, nakoľko konkurenčným firmám sa neoplatí investovať do vlastnej siete a monopol si tak môže diktovať ceny elektriny pre ich odberateľov. Tieto poučky ďalej tvrdia, že v tomto prípade musí zakročiť štát a regulovať ceny v takomto odvetví. Na Slovensku na to máme napr. tzv. Protimonopolný úrad, alebo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Na ich web stránke sa dá dočítať aj toto:
„Nad „dopravou“ energie na dopravnej ceste od výrobného zdroja po zásuvku v byte spotrebiteľa bude musieť permanentne bdieť určitá štátna autorita, ktorá zabráni zneužitiu monopolného postavenia dodávateľa alebo vlastníka siete na úkor spotrebiteľov.“
Koncept prirodzeného monopolu má však niekoľko zádrheľov:
- Nedá sa zistiť, koľko firiem má byť v danom odvetví. Kľudne to môže byť len jedna.
- Nedá sa zistiť, či si daná firma účtuje monopolnú cenu.
- Nedá sa racionálne určiť výška fixných vstupných nákladov, ktoré by dané odvetvie spoľahlivo odizolovali od konkurenčnej súťaže.
Ak „prirodzený monopol“ zvýši cenu pre svojich odberateľov nad určitú úroveň, vznikne motivácia pre investorov vytvoriť v tomto odvetví vlastnú infraštruktúru a následne si lákať zákazníkov na nižšie ceny než má monopol. Avšak v takejto situácii sa kľudne môže stať, že pre obe firmy bude ekonomicky výhodnejšie dohodnúť sa na prenájme už existujúcej infraštruktúry. Ak firma, ktorá sa do odvetvia dostala ako prvá a vlastnú sieť má už vybudovanú zistí že konkurent by si vlastnú sieť vybudoval tak či tak, prečo aspoň nezarobiť na prenájme tej vlastnej?
Ďalej netreba zabúdať na to, že spotrebiteľ má možnosť nahradiť monopolom dodávaný produkt za alternatívu.
Plyn od monopolistu dodávaný cez potrubie môže spotrebiteľ vymeniť za plynové bomby, či elektriku. Elektriku za generátor a solárne panely. Pevnú linku za GSM mobil. Vlakovú linku za autobus. A tak ďalej.
Ale v prvej rade, spotrebiteľ sa do lokality v ktorej sú vysoké monopolistické ceny zrejme ani nenasťahuje. Všetky tieto páky ktoré má spotrebiteľ, musí monopol zohľadniť vo svojej cenotvorbe. A preto paradoxne, monopol musí neraz znižovať ceny aby maximalizoval svoj zisk.
Ako Dow Chemical „vyškolil“ nemecký kartel
V poviedke s Milanom, sme prezentovali hypotetický „self-made“ monopol. No prípad s podobnými črtami sa odohral pred vyše 100 rokmi.
Herbert Dow v roku 1897 založil firmu Dow Chemical Company, ktorá vynašla efektívny spôsob separácie brómu. Takto vyrobený bróm predávala ďalším firmám po 36 centov za libru. Bróm sa vtedy používal na výrobu sedatív a fotofilmov.
Medzinárodne silný nemecký kartel Die Deutsche Bromkonvention dovtedy predával bróm za fixnú cenu 49 centov, teda za vyššiu cenu než Herbert Dow. Bromkonvention dal Herbertovi jasne najavo, že ak jeho Dow začne predávať svoj lacný bróm do Európy, Bromkonvention zaplaví USA brómom za nižšiu cenu než ponúka Dow v snahe vytlačiť ho z trhu. Herbert Dow mal však ich varovania na saláme a Európanom začal dodávať svoj „36 centový“ bróm. Odpoveď od Bromkonvention na seba nenechala dlho čakať. Nemecký kartel v snahe zlikvidovať Dow zaplavil USA 15 centovým brómom. Samozrejme, táto cena pod výrobnými nákladmi bola stratová pre akéhokoľvek výrobcu. S čím však nemecký kartel nepočítal bolo to, že Herbert Dow začal pomocou svojich prostredníkov skupovať tento 15 centový bróm a „prebalený“ ho ďalej predával do Nemecka a celej Európy za 27 centov. Zmätení Nemci to nevedeli a nechápali čo sa deje. Tento kartel cenu brómu dodávaného do USA postupne ešte znížili na 12 centov a neskôr až na 10,5 centa. Keď Nemci konečne zistili čo im Dow vyviedol, nevedeli ako reagovať. Herbert Dow sa neskôr vyjadril: „Boli sme a absolútnymi diktátormi situácie.“
Ako štát vytvára monopoly
Štát prevádzkuje, či reguluje množstvo podnikov. Takéto firmy užívajú štátom udelené privilégiá, ktoré ich viac, či menej chránia pred potenciálnou konkurenciou, prípadne nútia spotrebiteľov k nákupu ich produktov.
Najvypuklejšia štátna monopolizácia je zákonite v odvetví súdnictva a vynucovania, ktoré je celé vyhradené jedinej entite – štátu. Jednotlivec sa s takýmto monopolom môže čiastočne vysporiadať tak, že sa presťahuje z jedného štátu do druhého, alebo riskne presun na čierny trh.
Pomyselné druhé miesto „monopolizácie štátom“ získava finančný sektor, do ktorého treba zarátať aj celý monetárny systém peňazí s núteným obehom (fiat), bankovníctvo či poisťovníctvo.
Významné prekážky pre potenciálnu konkurenciu štát vytvoril aj v zdravotníctve, energetike, doprave, v gastrofirmách, ale čiastočnú ochranu pred konkurenciou si užívajú aj štátom licencovaní taxikári, prekladatelia, notári, či školy užívajúce privilégium štátnej akreditácie a garantovaný prísun zákazníkov v podobe povinnej školskej dochádzky.
Ako vidieť, štát sa snaží vyblokovať konkurenciu z mnohých odvetví ekonomiky, čo sa negatívne prejavuje na kvalite a cene služieb pre spotrebiteľa. Nie kvôli vysokým fixným nákladom do technológie, ale kvôli vysokým regulačným nákladom, ako náklady na licencie, úplatky, patenty, právnikov, účtovníkov a podobne.
Štátny aparát je hlavným motorom monopolizácie sektorov ekonomiky. Typický postup monopolizácie štátom je takýto:
- Štátom privilegovaná firma postupne obsadí značný trhový podiel
- Následne, štát tento monopol začne regulovať pod zámienkou „Aha, pozrite! Trh zlyhal, musíme zakročiť!“
Ako Pavol Lupták vo svojom článku píše:
„Ľudia prežívajú zdesenie, že by nás bez štátu zahltili a úplne zneužili korporácie. Nutné poznamenať, že množstvo obrovských korporácií a finančných skupín priamo benefituje z korporativizmu a štátu ako úzkeho hrdla, ktoré im zabezpečuje pravidelný príjem a rast. Veľa ekonómov rakúskej ekonomickej školy je presvedčených, že v spoločnosti bez štátu by súkromné spoločnosti obvykle nedosahovali súčasných obrovských korporátnych rozmerov, keďže by absentoval centrálny zdroj lobingu na naháňanie biznisu.
Otázka pre čitateľa na zamyslenie:
Myslíte si, že by Penta alebo J&T boli úspešne, silné a veľké finančné skupiny bez pričinenia štátu?“
Na základe vyššie uvedeného sa dá konštatovať, že existujú dva druhy podnikateľov:
- Trhový podnikateľ – snaží sa zarobiť tým, že ponúka produkty ktoré ľudia potrebujú.
- Politický podnikateľ – snaží sa zarobiť tým, že využíva špeciálne privilégiá udelené štátnym aparátom.
Telekomunikačný monopol – prípad AT&T v USA
Klasický prípad mýtického „prirodzeného monopolu“ by mali byť služby telefónnych operátorov. No je to práve štátny regulátor, ktorý udeľuje licencie eventuálnym záujemcom o podnikanie v tejto oblasti.
Poďme sa pozrieť čo sa stalo v USA, keď telefónnej spoločnosti AT&T (pôvodom Bell Telephone Company) v roku 1893 vypršali štátom udelené patenty, ktoré túto spoločnosť „ochraňovali“ pred konkurenciou. Ani nie 2 roky na to sa vyrojilo 80 nových nezávislých konkurenčných spoločností, ktoré si odhryzli 5% z trhového podielu. Na prelome storočí v tomto biznise operovalo už viac než 3000 firiem. K roku 1907 dosiahol podiel konkurenčných firiem 51% a ceny služieb klesali masívne.
Ako sa dalo čakať, tento vývoj sa AT&T nepáčil. Majetok AT&T je stále značný a firma začala lobovať u miestnych politikov. Politici začali vyčítať konkurenčným firmám že sú duplicitné a mrhajú zdrojmi. Politici chceli svojim voličom poskytnúť jednoliatu garantovanú telefónnu službu. Mnoho ekonómov bolo platených za to, aby pred kongresom vypovedali v neprospech súťaže v odvetví telekomunikácií.
Tento lobing nakoniec priniesol svoje „ovocie“ a v roku 1918 (1. svetová vojna) sa celé odvetvie telekomunikácií znárodnilo. Konkurencii bolo znemožnené budovať novú telekomunikačnú infraštruktúru. Ceny boli regulované, zákazníci vo väčších mestách platili vyššie sadzby, ktoré sa používali na dotovanie sadzieb v menej dostupných lokalitách. AT&T dostávalo pravidelný podiel z príjmov. Status AT&T ako regulovaného monopolu bol postupne degradovaný. Mohol za to príchod nových telekomunikačných technológií.
Aj preto, mnohí „veľko-kapitalisti“ paradoxne nenávidia nové technológie a kapitalizmus ako taký. Namiesto toho, preferujú rozbujnení štát, v ktorom sa všeličo dá vylobovať. Investícia do poslanca má často oveľa vyššiu návratnosť, než poctivá investícia do výskumu a inovácie vo vlastnej firme. A to je tragédia silného štátu.
Zdroje:
The Myth of Natural Monopoly – Thomas J. DiLorenzo
https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_AT%26T
https://en.wikipedia.org/wiki/Dow_Chemical_Company
5,289 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Myslím, že s tou neexistenciou „prirodzených“ (to slovo sa mi celkom nezdá) monopolov nie je také jednoduché. Taktiež si nemyslím, že vysoké vstupné náklady sú jediný faktor pri vzniku monopolov. Po mnohých úvahách som už dávnejšie dospel k záveru, že monopoly vznikajú kombináciou dvoch faktorov:
– enormne vysoké náklady na vstup do odvetvia
– vysoké náklady na zmenu dodávateľa
Najlepším príkladom je štát. Štát má monopol na násilie na určitom území a zjavne má obe vlastnosti: založiť nový štát je neuveriteľne nákladné, až skoro nemožné (aj keď možno Liberland ukáže, že nie až tak) a zmena štátu je tiež poriadne nákladná (samozrejme do nákladov nepočítam iba presťahovanie ale aj emocionálne náklady spojené so zmenou vzťahov, kultúry atď).
Keby tieto dva faktory v prípade štátu zrazu zázračne zanikli, mali by sme tu za pár rokov anarchiu. 🙂
Samozrejme, riešenie, kotré navrhujú mainstreamoví ekonómovia je scestné, pretože štát nemá motiváciu regulovať sám seba. Chcelo by to možno znižovať náklady na zmenu štátu a na tvorbu nových (do určitej miery tomu asi technológie pomôžu).
Mozno by naklady neboli take vysoke pri vzniku statu noveho, ak by ta ten stary chcel pustit a ak by ta stare staty okamzite respektovali. Jedna strana mina peniaze a ludske zivoty na udrzanie a druha to iste za „oslobodenie“ sa. Casto sa pritom vsetko hnutelne a nehnutelne znici a treba zacat odznova.
S anarchiou to nevidim 2x ruzovo, nie preto, ze by to nebolo lepsie ako toto, ale preto, ze tento svet na nu este nie je pripraveny. Uz tu parkrat bola a nikdy nevydrzala. Trvanlivost cca Eckami napumpovaneho jogurtu. Moc je v case anarchie po cely cas na zemi ako sa hovori a vzdy sa najde „hlupak“, ktory ju zdvihne. Ten kto ju zdvihne si je velmi dobre vedomi, ze tu su 2 faktory, ktore hovoria v prospech zdvihnutia moci zo zeme:
-vlastny prospech
-externalizacia „nakladov“
Neviem kedy si ludstvo uvedomi, ze z dlhodobeho hladiska sa to neoplati. Ze treba nechat moc lezat na zemi. Mozno nikdy. Lebo so slobodou to je rovnako ako s paradoxom tolerancie podla Karla Poppera:
http://www.goodreads.com/quotes/25998-the-so-called-paradox-of-freedom-is-the-argument-that-freedom
Trvanlivost jogurtu?!! Jogurt co vydrzi 2000+ rokov by som naozaj chcel vidiet … mno mozno vlastne ani nie 🙂
Odporucam zistit si cosi o Xeer-e, Islande, keltskom (a neskorsom) Irsku (Brehon o.i.) atd.
Potom mozno bude jasnejsie preco anarchie nevydrzali – neexistuje, a z principu ani nemoze existovat statny utvar, ktory by vydrzal co len zlomok takeho zaobchadzania ako napr. spomenuti Iri.
Doplnujuca otazka: Na uzemi ktorych terajsich statov strednej Europy existovala v pomerne nedavnom case de facto anarchia/minarchia bez kontroly, v ktorej neboli vojny napriek konfliktom v bezprostrednom okoli? Hint: vydrzala cez storocie t.j. cca 2800 trvanlivosti beznych jogurtov.
P.S. Vyborny clanok, autorovi obdiv a vdaka!
Tipujem: konfederacia nemeckych statov v 19. storoci?
Nebudem napinat, kedze som bol so stredom Europy asi mierne mimo (slo mi len o priblizne urcenie polohy; nakoniec, podla Eurovizie je v Europe aj Izrael) – odpoved je Moresnet susediaci s vtedajsim Belgickom, Holandskom a Nemeckom. Info napriklad na
http://www.notbeinggoverned.com/anarchy-never-been-tried-part-i/ (prva cast zaujimavej serie; obsahuje dalsie odkazy).
Ad Kri a ‘zdvihnutie moci zo zeme’: Zase odporucam pozriet si r/K selection theory, ktora aj na to dava odpoved – v skratke, v spolocnosti vychovanej na win/win budu prevladat K-cka, a tie nedovolia prechod na win/lose, pretoze sa to pre nich jednoducho neoplati. Pokus o centralizaciu sa stretne s masovym odporom (puska za kazdym steblom travy).
Dnesna spolocnost je zial extremne dysgenicka, a vychovava povacsinou r-ka (citaj: laviciarov) ktore nerozumenju buducnosti, preferuju heuristiky namiesto pravidiel (a racionalnej logiky), a ergo sa nechavaju lahko ovladat. V dnesnej situacii je anarchia u nas zial utopiou; ale ak by sa zmenil pristup vychovy deti, anarchia tu pod horami moze byt behom par generacii. Z nejakeho tajuplneho dovodu ale stat robi vsetko pre to, aby to nenastalo (welfare state & slobodne matky, indoktrinacia atd.).
Jednoduchsie napisane: ak su ludia zvyknuti na nasilie a centralnu autoritu, bude prechod k anarchii extremne tazky (ved nas zabiju warlordi, a kto potom postavi cesty). Ale aj naopak – ak su ludia zvyknuti spoliehat sa na seba, budovat reciprocne vztahy v spolocnosti a podobne t.j. zit v (de facto) anarchii, je prechod k centralizovanemu vypalnikovi snad este tazsi. Miliony mrtvych Irov suhlasia …
celkom srandovne, island a keltov v irsku povazovali za prve demokracie. somalsko je prakticky nepretrzite v nejakom konflikte, vojnovom. a stat, ktory ledva rozlohou presahuje velkost mojho pozemku davat za vzor, tak ano, aj my mame doma anarchiu, moja zena si robi co chce, ja si robim co chcem, aj nas kocur si robi co chce.
Irsko: Slovo anarchia pochadza z greckeho an arkhon t.j. bez vladcov. Mysli sa tym stav neexistencie nasilneho (nedobrovolneho) monopolu na moc: legislativneho, vykonneho … vyhladajte si Brehon, najdite 10 rozdielov oproti klasickym, alebo terajsim demokraciam.
Ano, Somalsko je skoro nepretrzite v konflikte (az na nejake tie stovky rokov pred a aj po Mohamedovi, kedy nebolo), ale viete co je naozaj zaujimave? Napriklad to, ze Xeer prezil Arabov aj Britov, dokonca uspesne funguje doteraz, paralelne k akozestatu co tam maju. Na povazenie tiez je, ze Somalsko je IMHO jedine uzemie s dlhodobo (desiatky tisic jogurtov) trvajucim sekularnym islamom – preco asi?
Turecko je vtip, ktoreho pointa pride uz coskoro.
Oh, a ktory stat nebol trvale/miestami v konflikte? Myslim ze aj v tomto ohlade vyhravaju anarchie, z hladiska vnutornej stability urcite.
Moresnet som za vzor povodne nedaval, je to skor zaujimavost o ktorej sa velmi nevie. Ale OK, vzor to rozhodne je. Co chcete povedat tym prirovnanim s ‘Vasim’ pozemkom – Vy neplatite dane zo vsetkeho pomyslitelneho, mozete stavat bez povoleni, podnikat si zo svojho pozemku v com chcete? Naozaj? V tom pripade Vam zelam, aby na to kataster a susedia tak skoro neprisli. Ved este aj ten pozemok nie je Vas, mate ho prenajaty od kolektivu – dane za pozemok su de facto jednostranne urcovany poplatok za prenajom, mozu Vas vyvlastnit, pravidla vsetkeho co sa Vas tyka urcuje 150 psychopatov … mozno toho kocura Vam ako-tak uznam, len dufam ze este ma gulky 🙂
Your comparison is bad, and you should feel bad 😉
ac242
marec 23, 2016
a) dakujem za skolenie o tom, co znamena anarchia, ale chvala bohu potrebne nebolo.
b) aj dve susedne krajiny nemaju rovnaku demokraciu, takze zly argument z Vasej strany.
c) preto brehon nazyvaju polycentrickym, lebo to bola anarchia, ze? preto mali aj na trhu „rozhodcov“, ktori urcovali, ze co kolko stoji. to nema nic spolocne s anarchiou. pri sporoch mali sudcov, ktorych kvalifikaciou na vykon funkcie bol iba ich vysoky vek. naozaj si myslite, ze tam nebola vlada? vsade, kde ma niekto moc o niecom rozhodnut, tak je vladcom. a toto sa vztahuje prosim pekne aj na to, ze pravidla, ktore respektovali niekto zaviedol. argumentovat mozem lysanderom spoonerom:
„The Constitution has no inherent authority or obligation. It has no authority or obligation at all, unless as a contract between man and man. And it does not so much as even purport to be a contract between persons now existing. It purports, at most, to be only a contract between persons living eighty years ago.“
ten kto nesuhlasil bol ostrakizovany a musel odist. ake priznacne pre dnesnu dobu.
d) sekularni boli aj v syrii a sam vidite ako dopadla (prestanete respektovat vladu a zacnete vrazdit inych). tiez to mozeme nazvat anarchiou. ale to uz je ina forma anarchie, tam uz 10 rozdielov hladat nechcete, ci?
e) moresnet bola diera s rozlohou 3,5 km2 s poctom obyvatelov mozno ako vatikan. narazal som prave na to. preto som dal aj to prirovnanie.
PS co sa na to obcas pozriet z inej perspektivy? taka amerika. vznikali tam osady, neskor mesta, spojili sa do kolonii, zalozili spojene staty. netrvalo to dlho a ludia, ktori utekali z europy za vacsou mierou slobody za ocean sa po par rokoch slobody zacali bat? mozno pomoze erich fromm a jeho kniha strach zo slobody.
ad a) Kedze neprotestujete proti obsahu ‘mojej’ definicie anarchie, predpokladam ze s nou suhlasite. Pouzijem dalej.
b) Nerozumiem co vyplyva z toho, ze lubovolne dve krajiny nemusia mat ‘rovnaku’ demokraciu vis-a-vis Brehon a Irsko. Este stale tvrdim, ze Irsko anarchiou bolo. To Vy ste tvrdili ze „island a keltov v irsku povazovali za prve demokracie“. OK, ak v nom aj boli demokraticke prvky (ktore?), v com kvoli nim nebolo anarchiou?
c) Anarchiou to nazyvam preto, lebo (v zmysle def) tam neexistoval nasilny monopol na pravo a jeho vykon. To je polycentrizmus v prave, a aj kvoli nemu tam bola anarchia.
Je to jeden z podstatnych rozdielov medzi anarchiou a statom – stat ma o.i. monopol na sudy a na exekutivu. Ak sa Vam nepacilo rozhodnutie jedneho Brehona, mohli ste sa pokusit najst ineho ktory by chcel riskovat svoju reputaciu, alebo naopak jej posilnenie v pripade keby predsa len ten prvy nemal pravdu. T.j. namiesto monopolu bol trh – Vy pripustate ze tam bol, ale tvrdite ze to nie je o anarchii. Tak o com je potom podla Vas anarchia? Dajte definiciu.
V anarchii to je navyse o kompenzaciach namiesto nezmyselnych trestov bez nahrady. Ano, fungovala tam ostrakizacia, kdezto v statoch typicky nie (vsak stat vie co je najlepsie, a zakon je zakon). Co z toho je „priznacne pre dnesnu dobu“ ako pisete? V ktorom state mozem hladat iny sud v tej istej veci – nie inostupnovy u toho isteho poskytovatela ale iny, hoc aj podla ineho pravneho systemu? Kde mozem nesuhlasit s rozhodnutim statneho sudu a namiesto nastupenia trestu sa nechat ostrakizovat? Kde sa mozem vykupit z trestu? V Irsku, na Islande a v Somalsku to kedysi slo. Chcete tvrdit, ze dnesny vazen ktory nenastupil na vykon je vlastne len ostrakizovany spolocnostou? ‘Pan policajt, neostrakizujte ma tolko obuskom, tutok ctihodny Jozo z domu Mrkvickovych sa za mna do vysvetlenia zaruci’
K vysokemu veku Brehonov ako dostatocnemu predpokladu ich kvalifikacie: na to dokaz nemame. Pravdepodobnejsie je, ze ich kvalifikaciou bola prislusnost k nejakej ‘skole’ s odporucenim jeho ucitela/’poistneho’ domu, skusenosti ludi s jeho povahou, s jeho rozumovymi schopnostami a konzistencia jeho rozsudkov (trh nepusti). To moze, ale nemusi korelovat s vekom; ludia na starobu casto ziskavaju skusenosti a niektori aj charakter, takze je mozne, ze medzi Brehonmi bolo statisticky viac starcov. Tvrdit ale, ze lubovolny starec bol automaticky Brehon je IMHO nezmysel, rovnako ako tvrdit ze nejaky holobriadok Brehon byt nemohol – za predpokladu ze brada nebola znakom jeho konzistencie; pri podraze by siel do hola. To by sa mi pacilo, zacal by som podnikat v britvach 🙂
K „pravidla tiez niekto zaviedol“: v anarchii nie, nie direktivne nasilim, lebo dobrovolny trh a ich evolucia. Ak sa Vam pacia, chodte podla nich; ak nie, vynajdite vlastne a presvedcte okolie.
Ad Spooner: Ak by veci sli podla jeho predstav, v USA je este stale minarchia, nemaju welfare state a ani imperium. Mno ale nesli, ani nie kvoli jej nezavaznosti ako preto, ze si s nou zacali vytierat pozadie. Par rokov im to ale vydrzalo, to je pravda. Toto ale je BTW argument proti minarchii – kazda IMHO nevyhnutne vedie k coraz silnejsiemu statu, prave kvoli tej jednej nekonzistencii vo vykone nasilia na monopol na pravo a/alebo exekutivu (neexistencia trhu).
d) Tolko fallacies v jednej vete som uz davno nevidel. Podla Vasej logiky mozem tvrdit ze diktatura je lepsia ako demokracia, lebo teraz v Syrii maju chaos namiesto polodiktatury/planovanej demokracie. Alebo ze ludia by mali zacat posluchat ISIL (Islamic **State** of ….) a vrazdenie skonci … mno raz urcite.
Sekularita v Syrii nema suvis so sekularitou v Somalsku – zarukou prveho bol Asad, tak ako to cele slo do kvietkov v Lybii po smrti Kaddaffiho, a v Iraku po Saddamovi – menovani robili vsetko pre to, aby si udrzali poziciu o.i. aj potlacovanim islamistov (ahoj Ataturk). Presne preto je tam teraz chaos a (za chvilu vsade) ISIL/Kalifat – pravidla boli vynucovane zhora, nie zdola (ludia chceli shariu, nie demodemokraciu). To je dalsi charakteristicky rozdiel medzi statmi a anarchiou ktory uz 2x prehliadate. Sekularita v Somalsku bola DOSLEDOK toho, ze ludia tam su/boli zvyknuti na Xeer (win/win, a zodpovednost, a vztahy v spolocnosti namiesto riesenia konfliktov skrze centralnu autoritu).
Dalej, anarchia nie je chaos, tak ako chaos nie je anarchia! Anarchia: no rulers, but rules; chaos: no rules, many rulers; stat: one temporary ruler, changing rules. Dakovat nemusite, radsej ich ked tak rozporujte. V Syrii anarchia nie je, a zial asi ani nebude. Podla akeho kriteria situaciu tam chcete nazyvat anarchiou?!
e) A co ze mal Moresnet 3.5km^2, a co ze mal menej obyvatelov ako Vatikan? Bola tam de facto anarchia, alebo nebola? Tvrdim ze bola; nevyvratili ste to. Alebo chcete tvrdit, ze kriterium anarchie je velkost uzemia/pocet obyvatelov? Ak ano, kde je hranica? 10km^2, 100km^2, 1000km^2; 100 obyvatelov, 1000, 10K? Univerzalita je zaklad filozofie, bez nej diskusia nema zmysel. Na Vasom pozemku anarchia naozaj nie je, a nie preto ze je maly – pozrite moje otazky z minula, ku ktorym ste sa nevyjadrili.
ad P.S.: Z akej druhej strany? Snazim sa byt na strane moralky a racionalnej logiky, pohlad druhej strany mi je odporny 😉
Fromma som necital mimo jeho vyblitkov v psychologii a stacilo mi – okrem toho je Frankfurtan. Odkazovat na pohlad marxistu, no pekne. Keby som chcel vediet v com sa komunizmus tak velmi lisi od nacizmu, pustim si Filmovy Tyzdennik. Este len to je pohlad z druhej strany, a zazivnejsi nez Fromm.
To co pise(te) o koloniach sa da uplne vysvetlit cez r/K – tu zatial nikto nevyvratil, je obojstranne konzistentna, uspokojivo vysvetluje vsetko okolo, a vyplyvaju z nej velmi zauijimave dosledky. Navyse, je zalozena na studiach, nie na pocitoch, cherrypickingu a zmatku medzi ‘je’ a ‘malo by’ (ahoj Erich).
Aspon skuste pol hodiny na anonymousconservative.com – je to hodne kratsie nez Kapital; ak chcete, odkazy na studie doplnim. Este stale sa ponukam na clanok o rK, vysvetlovat to v komentaroch je trochu o nicom, hlavne ludom co o to ani nemaju zaujem.
Áno, bránenie je veľmi dôležitý faktor, ktorý je zároveň očakávateľný (pre každého človeka je prínosné blokovať svoju konkurenciu).
Myslím, že všetky formy anarchie boli ovládnuté štátmi, pretože boli výrazne menšie oproti štátom. Riešením by bola celosvetová anarchia.