Dva postrehy k rómskej téme
Minulý týždeň rómska téma ovládla slovenský internet. Nedalo sa jej vyhnúť. Kto by ale hľadal v množstve príspevkov nejaké rácio, tak by sa natrápil. Slováci stratia všetku racionalitu a sebakontrolu, keď sa spomenie rómska problematika. Stačí si prečítať diskusie pod článkom, ktoré musia byť častokrát zrušené, lebo emócie prekročia publikovateľnú hranicu.
Na Rómov má na Slovensku v podstate každý nejaký názor. Ten je vymedzený dvoma mantinelmi. Ostatne ako u každej kontroverznej témy. Aj tu sú radikáli napravo, radikáli naľavo (teraz to nemyslím v politickom zmysle slova) a v strede zvyšok. U rómskej témy je špecifikom veľké množstvo zástancov extrémnych názorov. A každý ho má podoprený nejakou vlastnou empirickou skúsenosťou.
Na jednej strane máme radikálnych rómobijcov, ktorí zdroj napätia vidia výlučne na strane neprispôsobivého etnika. Nikdy nezabudnú vytiahnuť z rukáva nejakú príhodu, ako ich Rómovia zbili, okradli, urazili, sklamali… Strana prorómskych aktivistov je zase presvedčená, že Rómovia sú iba obeťou netolerantnej spoločnosti. Oni vás zase oboznámia s množstvom dojemných príbehov, v ktorých Rómovia dosiahli veci nevídané, keď im zakomplexovaná majorita prestala hádzať polená pod nohy. Chcel by som sa podeliť s dvoma postrehmi k minulotýždňovej debate.
Klasický argument ľudskoprávnych aktivistov znie: „Rómovia sú obeťami predsudkov bielej majority.“ Šľak ma ide trafiť z predsudkov.
Ako keby bolo možné, aby človek žil bez predsudkov. Keď sa človek narodí, je tabula rasa. Nemá vedomosti, skúsenosti a ani predsudky. Ako spoznáva svet, tak si osvojuje určité vzorce správania. Aj tieto raz už overené modely následne prispôsobuje novým poznatkom a skutočnostiam. Pravdaže, nie všetko si človek vyskúša na vlastnej koži. Niektoré znalosti, a je to vzhľadom na krátkosť a obmedzenosť ľudského života väčšina poznatkov, získavame sprostredkovane od iných osôb, z médií,… Aktivisti sa nás snažia presvedčiť, že niektoré z týchto poznatkov sú predsudky a nemáme sa podľa nich riadiť.
To je ako s prieskumníkom, ktorý v Afrike na savane prvýkrát v živote videl veľkú žltú mačku s obrovskou hrivou. Podľa svojich doterajších skúseností s európskymi mačkami ju chcel pohladkať. Lev mu bohužiaľ odhryzol ruku. Keď ale stretol leva po druhý krát, už sa riadil svojim predsudkom a vytiahol zbraň. Podľa ľudskoprávnych aktivistov, by si mal dať odhryznúť aj druhú ruku. Bol to predsa úplne iný lev. A levov nesmieme hádzať do jedného vreca.
Ak teda niekto tvrdí, že sa ľudstvo má zbaviť predsudkov a vyriešia sa nahromadené problémy, tak nám vlastne hovorí, že sa máme zbaviť vzorcov správania, ktoré formovali civilizáciu do podoby, ako ju poznáme teraz. Predsudok je takou súčasťou ľudského správania, ako schopnosť učiť sa. Ak človeka zbavíme predsudkov ostane nám malé iracionálne dieťa, ktoré bezhlavo nasleduje hrkálku. Iste, že nás predsudky obmedzujú, rovnako ako nás obmedzuje pud sebazáchovy, alebo hlad. Ale v prípade, že nútime niekoho vzdať sa týchto motivácií, môže to skončiť úplne skratovým správaním.
Druhý postreh súvisí s rómskou zamestnanosťou. Respektíve s ich nezamestnateľnosťou. Kvôli tomu sú Rómovia z východoslovenských osád v podstate uzavretí v takzvanom kruhu chudoby, ktorý sa spomína hlavne v súvislosti s africkými krajinami. Vyrastajú v prostredí, kde sa vzdelaniu venuje veľmi málo pozornosti. Následne nemôžu na pracovnom trhu nájsť uplatnenie. Čiže nemôžu poskytnúť ani dostatočné zabezpečenie sebe a svojim deťom. Tie vyrastajú znova bez vzdelania a pracovných návykov, ktoré nemôžu odpozorovať od svojich rodičov. Tak sa generácia za generáciou nevie vyhrabať z tejto neutešenej situácie.
Trochu to pripomína Hlavu XXII; človek sa nevie dostať na pracovný trh, lebo nemá dostatok vedomostí, zručnosti a návykov. Tie by ale mohol získať, keby si našiel nejaké motivujúce zamestnanie. V takejto situácii sa objaví skoro každý z nás, keď po prvýkrát vstupujeme na trh práce. Ten je už obsadený jednotlivcami so zručnosťami a znalosťami, ktoré nováčikovi chýbajú. Našťastie máme po ruke zbraň, ktorá nás robí konkurencieschopnými s už etablovanými zamestnancami. To je možnosť ísť s cenou vlastnej práce smerom nadol. Tým sa dostaneme do pracovného procesu. Osvojíme si zručnosti, ktoré nás neskôr natoľko vyzbroja, aby sme nemuseli nabudúce spúšťať zo svojich finančných nárokov.
Bohužiaľ, moderný welfare state je kladivom na všetkých, ktorí by sa chceli vyrovnať zamestnaným pomocou nižšej ceny práce. A to najmä v tých odvetviach, ktoré generujú najnižšie mzdy. Keďže tieto odvetvia požadujú najmenej počiatočných znalostí, práve tu je možnosť, že by sa mohli aj sociálne vylúčené skupiny zamestnať. Ale bohužiaľ ich jedinou zbraňou, ako sa dostať na trh práce, je nižšia mzda. Fenomén minimálnej mzdy im žiaľ neumožňuje túto zbraň použiť.
Rovnako fungujú aj ostatné vymoženosti, za ktoré naši socialisticky orientovaní politici roky bojovali. Sociálne zabezpečenie, zdanenie práce, to všetko predražuje zamestnávanie a znemožňuje menej schopným a zručným uchádzačom o zamestnanie, aby vyrovnali svoje šance znížením ceny.
Rómovia sú typickou skupinou, ktorá je takýmito opatreniami znevýhodnená. Nemá to nič spoločné s rasizmom, pretože korporativistické opatrenia na trhu práce zamedzujú vstup jedincov bez ohľadu na farbu pleti. Vždy, keď niektorá záujmová skupina umelo núti zamestnávateľov do zvyšovania ceny práce, tak si väčšinou iba chráni svoj už dosiahnutý status. Bohužiaľ to má ničivé dôsledky na skupiny obyvateľstva, ktoré sú ochotné aj za nižšiu mzdu pracovať. A to je ich jediná možnosť, ako sa vyrovnať svojim objektívne aj neobjektívne lepšie pripraveným súperom na trhu práce.
Tibor Peták ·
Súhlasím s obidvomi bodmi. "Ľudskoprávna" strana podľa mňa nikdy nemusela byť v dennom styku s extrémnymi? rómami. Druhej strane je zas jedno, že generalizujú.
Pre začiatok by stačilo aj menej, než si napísal... že by sa zákon do bodky dodržiaval. Tzn. ak niekto nevie nakŕmiť svoje dieťa, alebo dieťa žije v nevyhovujúcich podmienkach, máme na to inštitúcie, ktoré sa oň postarajú. A nie, že mu ešte za to budeme posielať peniaze.
kri ·
je tu aj druha stranka veci, ked uz sa spomina ten welfare state. ak by ste aj znizili, alebo zrusili minimalnu mzdu ako prejav znizenia ceny prace, tak to by ciganov do prace nenahnalo, nakolko socialne davky by boli vyssie ako cena prace. cize tu funguje pravy opak. motivaciou pre nich by bolo snad iba to, aby pracou ziskali viac ako je ich prijem zo socialnych davok.
Tibor Pospíšil ·
To je ďalšia veľká chyba tohto príliš sociálneho systému. Že dávky sa vyplácajú v peniazoch a je len na obdarovanom, na čo ich použije. Podľa mňa si človek, odkázaný na sociálnu pomoc nemá právo určovať, akou formou ju dostane. Takže ak by ju dostávali v naturálnej forme, t.j. platili by sa im náklady na bývanie, stravovanie detí v školských zariadeniach, dostávali by šatstvo, prípade stavebný materiál na stavbu príbytkov ....
.
Ja si myslím, že sociálny systém môže byť prevádzkovaný na tovarovej báze, s minimalizáciou peňazí priamo do rúk odkázaných. A peniaze len za prácu. Samozrejme najprv odstrániť existujúce zábrany pre legálnu prácu nízkopríjmových skupín.
kri ·
tiez som toho nazoru. ja by som im ju daval v stravnych listkoch raz tyzdenne na obecnom, alebo mestskom urade. ziadny nakup alkoholu, cigariet...
ak chces chlastat, fajcit hybaj robit.
libertarian ·
Pekne velkorysé ! Kompletné zaopatrenie za peniaze iných. Toto ani za Husáka nebolo. Toto nemaju ani v socialistickej Kube, ani v severnej komunistickej Korei. Socializmus zrejme víťazí .
kri ·
kde z mojej reakcie si vycital kompletne zaobstaranie?
libertarian ·
Tibor :
"Takže ak by ju dostávali v naturálnej forme, t.j. platili by sa im náklady na bývanie, stravovanie detí v školských zariadeniach, dostávali by šatstvo, prípade stavebný materiál na stavbu príbytkov …."
- klasický omyl. Ak im pracujuci udia cez STAT UHRADIA tieto platby, tak iste robiť nebudu. Asi sa aj ja hodím na socku. A peniaze z uspor a bočné príjmy mi bohate postačia na chlast.
Musia dostať iba jediné : kus pozemku na pestovanie, a nejaké náradie a semená. A DOSŤ. Budu žrať, čo vypestujú. NIČ viac, žiadne detské prídavky a obedy zadarmo. NIČ.
J.V. Dubois ·
Úplne zle ste pochopili celú problematiku diskriminácie. Pointa rasizmu je v tom, že diskriminácia či predsudky sa formujú na základe charakteristiky, ktorú daný človek nevedel ovplyvniť.
Je niečo iné mať predsudok voči človeku čo má na tele vytetovaný hákový kríž, alebo ktorý príde na príjmací pohovor s tričkom "legalizujte heroín". Úplne iné je hodnotiť ľudí na základe nesúvisiacich kritérií - ako je farba pleti. Ja napriek tomu, že nie som rasista, nemám nič proti tomu ak sa v práci diskriminuje na základe vzdelania, praxe či vystupovania. Avšak diskriminovať niekoho preto že je čiernej pleti, alebo preto že je prirodzená blondýnka mi prpadá neférové.
Predsudky na základe rasy ale aj iných podobných charakteristík sú veľmi nebezpečné v tom, že ľudí na "my" a "oni", čo je prvým krokom k dehumanizácii. Keď stratíme schopnosť sa idenrifikovať sa s druhým človekom a byť schopný základnej empatie, keď ich začneme vnímať ako nejaký iný živočíšny druh s "vrodenými" vlastnosťami - neprispôsobivosť a lenivosť - tak nastupuje tragédia. A úprimne, situácia na Slovensku mi naháňa strach. Možno patrím bližšie k tej skupine čo vy nazývate ako "extrémistická", bohužiaľ početnosťou je táto ďaleko menšia ako tá na druhej strane.
PS: Aboslútne súhlasím s tým, že nastavenie daní hlavne z miezd a pre nízkopríjmové skupiny je Slovenskou tragédiou.
ludskopravna aktivistka barca ·
Prieskumnik v Afrike pri druhom stretnuti s velkou žltou mačku s obrovskou hrivou, podla "ludskopravnych aktivistov" by mohol pouzit namiesto svojej zbrane svoj detektivny klobuk, a porozmyslat, ze ak sa chce k zltej macke priblizit, a nebodaj ju pohladkat, mohol by predtym popremyslat v akom prostredi zije, ake ma zvyky a ako by sa to dalo urobit bezpecnym sposobom pre prieskumnika aj pre zltu macku. Este mi z toho vychadza otazka ci je nutne hladkat zltu macku?
Mike ·
"To je ako s prieskumníkom, ktorý v Afrike na savane prvýkrát v živote videl veľkú žltú mačku s obrovskou hrivou. Podľa svojich doterajších skúseností s európskymi mačkami ju chcel pohladkať. Lev mu bohužiaľ odhryzol ruku. Keď ale stretol leva po druhý krát, už sa riadil svojim predsudkom a vytiahol zbraň. Podľa ľudskoprávnych aktivistov, by si mal dať odhryznúť aj druhú ruku. Bol to predsa úplne iný lev. A levov nesmieme hádzať do jedného vreca."
S týmto vôbec nesúhlasím.
1) Pokiaľ ten prieskumník nie je úplný debil, asi na prvý pohľad odhalí, že európska mačka a lev sa trochu líšia, minimálne vo veľkosti a správaní.
Keby som prvýkrát videl nejaké zviera, nepôjdem ihneď k nemu a snažiť sa ho hladkať.. To dokonca ani deti nerobia.
Je pravda, že jeden pes hryzie a druhý nie - ale to je presne ono - sú to dva rôzne psy.
2) Druhýkrát po odhryznutí ruky sa neriadil milý prieskumník predsudkom, ale SKÚSENOSŤOU. Predsudkom by sa riadil, keby uveril inému, že levy hryzú ruky a ZBRAŇ VYTIAHOL IHNEĎ.
3) V tejto otázke súhlasím s J.V. Duboisom. https://www.menejstatu.sk/dva-postrehy-k-romskej-teme/#comment-9430
"Ak teda niekto tvrdí, že sa ľudstvo má zbaviť predsudkov a vyriešia sa nahromadené problémy, tak nám vlastne hovorí, že sa máme zbaviť vzorcov správania, ktoré formovali civilizáciu do podoby, ako ju poznáme teraz. Predsudok je takou súčasťou ľudského správania, ako schopnosť učiť sa. Ak človeka zbavíme predsudkov ostane nám malé iracionálne dieťa, ktoré bezhlavo nasleduje hrkálku. Iste, že nás predsudky obmedzujú, rovnako ako nás obmedzuje pud sebazáchovy, alebo hlad. Ale v prípade, že nútime niekoho vzdať sa týchto motivácií, môže to skončiť úplne skratovým správaním."
Toto je zaujatá BLBOSŤ.
1) Vzorce správania na základe predsudku sú len málokedy výhodné. Vzorce správania by sa mali tvoriť na základe pozorovania, skúsenosti a experimentu.
2)Súčasná civilizácia je na ceste do horúcich pekiel. Zrejme teda toto nebude úplne dobrý systém, akým ju tvoriť. Znova - skúsenosť.
3) Učenie sa je na základe pokus/omyl alebo predpoklad/overenie. ŽIADNE PREDSUDKY. Len skúsenosti. Predpoklad nie je predsudok, pretože pri predpoklade pochybujeme o jeho pravdivosti, kdežto pri predsudku sme si takmer 100% "istí".
4) Ak zbavíme človeka predsudkov, získame VEDCA. Pretože tento človek bude najskôr spoznávať, pozorovať, pýtať sa a AŽ NÁSLEDNE VYVODÍ NEJAKÝ ZÁVER.
Koment https://www.menejstatu.sk/dva-postrehy-k-romskej-teme/#comment-9425
Čo sa týka "určovania dobra pre ostatných" - nezabúdajte, že Hitler to s Nemeckom tiež myslel dobre. Peklo je dláždené dobrými úmyslami.
Ako človek, ktorý si ctí dobrovoľnú spoluprácu nesúhlasím s "určovaním systémov" pre druhých. Niekto potrebuje toto, niekto zas niečo iné a všetky "centrálne pomoci" stoja za . Komunisti a socialisti sú skvelým príkladom. Nemám rád VŠETKY ideológie a všetky názory, kde si skupina alebo jednotlivec myslí, že je morálne nadradený a teda "zodpovedný" za ostatných sprostých, nevzdelaných, hlúpych a podradných.
ŽI A NECHAJ ŽIŤ. Ak teba nenechali, bráň sa a nešír maras ďalej.
Čo sa týka odporu k minimálnej mzde, súhlasím plne. Ja by som bral prácu, kde dostanem menej ako minimálnu mzdu. Aj 100€ mesačne pomôže, aj 50.. Len možnosť a išiel by som do toho.
_______________________________________
Celkovo mi z tohto článku vyplýva, že autor je dobrú ekonóm, ale je tam patrný tieň z minulosti, pravdepodobne negatívna skúsenosť s cigánmi, skrz ktorý projektuje svoj názor na nich.
Aj to sú ľudia. Nech si robia, čo chcú. Ich vec, ich život, ich šťastie, ich prospech. Skrížia mi plány a nepochodia. Inak ma absolútne nezaujímajú.
Ján Zvolen ·
Môj pohľad aj na rómsku problematiku je jednoduchý.
Náš štát = a každá vláda čo vládla "nezabezpečuje" aby zákony platili pre všetkých rovnako. Prehliadanie porušovania zákona je hlavným motorom jeho porušovania. Dospelo to tak ďaleko, že exituje niečo ako chváliť sa tým, že niekto nedodržuje zákon. Je jedno či ide o chudobného alebo boháča, vzdelaného alebo nevzdelaného.
Prečo nejde o rasizmus ?
Lebo chudobný nie sú iba rómovia.
Lebo nezamestnaných je veľmi veľa a nie iba róm si nevie nájsť prácu.
Lebo mnoho mladých ľudí na Slovensku keby nemalo svojich rodičov a starých rodičov nemali by kde bývať.
Lebo dávky a podpory nevyužívajú a nezneužívajú iba rómovia.
Lebo nie všetci rómovia bývajú len v osadách.
PRETO sa musia odstraňovať príčiny.
Máme oficiálnu = viac ako 13 percentnú nezamestnanosť.
V Čechách a USA keď nezamestnanosť vystúpila nad 8 percent pokladali to za obrovský problém.
U nás sa spoliehame, že aj sa zavedú odvody z dohôd všetko sa vyrieši.
Problémy treba vidieť komplexne. Nastaviť si priority a riešiť ich..
Polovičné, alebo čiastočné riešenia neexistujú. Sú len "oblbovaním" občanov.
ALE kto u nás za čo nesie zodpovednosť?
Preto nemôžem súhlasiť s názorom, že ak rómovia budú neisť zodpovednosť bude fajn.
Zákony majú platiť pre všetkých a pre všetkých rovnako.