Dva postrehy k rómskej téme

Minulý týždeň rómska téma ovládla slovenský internet. Nedalo sa jej vyhnúť. Kto by ale hľadal v množstve príspevkov nejaké rácio, tak by sa natrápil. Slováci stratia všetku racionalitu a sebakontrolu, keď sa spomenie rómska problematika. Stačí si prečítať diskusie pod článkom, ktoré musia byť častokrát zrušené, lebo emócie prekročia publikovateľnú hranicu.

Na Rómov má na Slovensku v podstate každý nejaký názor. Ten je vymedzený dvoma mantinelmi. Ostatne ako u každej kontroverznej témy. Aj tu sú radikáli napravo, radikáli naľavo (teraz to nemyslím v politickom zmysle slova) a v strede zvyšok. U rómskej témy je špecifikom veľké množstvo zástancov extrémnych názorov. A každý ho má podoprený nejakou vlastnou empirickou skúsenosťou.

Na jednej strane máme radikálnych rómobijcov, ktorí zdroj napätia vidia výlučne na strane neprispôsobivého etnika. Nikdy nezabudnú vytiahnuť z rukáva nejakú príhodu, ako ich Rómovia zbili, okradli, urazili, sklamali… Strana prorómskych aktivistov je zase presvedčená, že Rómovia sú iba obeťou netolerantnej spoločnosti. Oni vás zase oboznámia s množstvom dojemných príbehov, v ktorých Rómovia dosiahli veci nevídané, keď im zakomplexovaná majorita prestala hádzať polená pod nohy. Chcel by som sa podeliť s dvoma postrehmi k minulotýždňovej debate.

Klasický argument ľudskoprávnych aktivistov znie: „Rómovia sú obeťami predsudkov bielej majority.“ Šľak ma ide trafiť z predsudkov.

Ako keby bolo možné, aby človek žil bez predsudkov. Keď sa človek narodí, je tabula rasa. Nemá vedomosti, skúsenosti a ani predsudky. Ako spoznáva svet, tak si osvojuje určité vzorce správania. Aj tieto raz už overené modely následne prispôsobuje novým poznatkom a skutočnostiam. Pravdaže, nie všetko si človek vyskúša na vlastnej koži. Niektoré znalosti, a je to vzhľadom na krátkosť a obmedzenosť ľudského života väčšina poznatkov, získavame sprostredkovane od iných osôb, z médií,… Aktivisti sa nás snažia presvedčiť, že niektoré z týchto poznatkov sú predsudky a nemáme sa podľa nich riadiť.

To je ako s prieskumníkom, ktorý v Afrike na savane prvýkrát v živote videl veľkú žltú mačku s obrovskou hrivou. Podľa svojich doterajších skúseností s európskymi mačkami ju chcel pohladkať. Lev mu bohužiaľ odhryzol ruku. Keď ale stretol leva po druhý krát, už sa riadil svojim predsudkom a vytiahol zbraň. Podľa ľudskoprávnych aktivistov, by si mal dať odhryznúť aj druhú ruku. Bol to predsa úplne iný lev. A levov nesmieme hádzať do jedného vreca.

Ak teda niekto tvrdí, že sa ľudstvo má zbaviť predsudkov a vyriešia sa nahromadené problémy, tak nám vlastne hovorí, že sa máme zbaviť vzorcov správania, ktoré formovali civilizáciu do podoby, ako ju poznáme teraz. Predsudok je takou súčasťou ľudského správania, ako schopnosť učiť sa. Ak človeka zbavíme predsudkov ostane nám malé iracionálne dieťa, ktoré bezhlavo nasleduje hrkálku. Iste, že nás predsudky obmedzujú, rovnako ako nás obmedzuje pud sebazáchovy, alebo hlad. Ale v prípade, že nútime niekoho vzdať sa týchto motivácií, môže to skončiť úplne skratovým správaním.

Druhý postreh súvisí s rómskou zamestnanosťou. Respektíve s ich nezamestnateľnosťou. Kvôli tomu sú Rómovia z východoslovenských osád v podstate uzavretí v takzvanom kruhu chudoby, ktorý sa spomína hlavne v súvislosti s africkými krajinami. Vyrastajú v prostredí, kde sa vzdelaniu venuje veľmi málo pozornosti. Následne nemôžu na pracovnom trhu nájsť uplatnenie. Čiže nemôžu poskytnúť ani dostatočné zabezpečenie sebe a svojim deťom. Tie vyrastajú znova bez vzdelania a pracovných návykov, ktoré nemôžu odpozorovať od svojich rodičov. Tak sa generácia za generáciou nevie vyhrabať z tejto neutešenej situácie.

Trochu to pripomína Hlavu XXII; človek sa nevie dostať na pracovný trh, lebo nemá dostatok vedomostí, zručnosti a návykov. Tie by ale mohol získať, keby si našiel nejaké motivujúce zamestnanie. V takejto situácii sa objaví skoro každý z nás, keď po prvýkrát vstupujeme na trh práce. Ten je už obsadený jednotlivcami so zručnosťami a znalosťami, ktoré nováčikovi chýbajú. Našťastie máme po ruke zbraň, ktorá nás robí konkurencieschopnými s už etablovanými zamestnancami. To je možnosť ísť s cenou vlastnej práce smerom nadol. Tým sa dostaneme do pracovného procesu. Osvojíme si zručnosti, ktoré nás neskôr natoľko vyzbroja, aby sme nemuseli nabudúce spúšťať zo svojich finančných nárokov.

Bohužiaľ, moderný welfare state je kladivom na všetkých, ktorí by sa chceli vyrovnať zamestnaným pomocou nižšej ceny práce. A to najmä v tých odvetviach, ktoré generujú najnižšie mzdy. Keďže tieto odvetvia požadujú najmenej počiatočných znalostí, práve tu je možnosť, že by sa mohli aj sociálne vylúčené skupiny zamestnať. Ale bohužiaľ ich jedinou zbraňou, ako sa dostať na trh práce, je nižšia mzda. Fenomén minimálnej mzdy im žiaľ neumožňuje túto zbraň použiť.

Rovnako fungujú aj ostatné vymoženosti, za ktoré naši socialisticky orientovaní politici roky bojovali. Sociálne zabezpečenie, zdanenie práce, to všetko predražuje zamestnávanie a znemožňuje menej schopným a zručným uchádzačom o zamestnanie, aby vyrovnali svoje šance znížením ceny.

Rómovia sú typickou skupinou, ktorá je takýmito opatreniami znevýhodnená. Nemá to nič spoločné s rasizmom, pretože korporativistické opatrenia na trhu práce zamedzujú vstup jedincov bez ohľadu na farbu pleti. Vždy, keď niektorá záujmová skupina umelo núti zamestnávateľov do zvyšovania ceny práce, tak si väčšinou iba chráni svoj už dosiahnutý status. Bohužiaľ to má ničivé dôsledky na skupiny obyvateľstva, ktoré sú ochotné aj za nižšiu mzdu pracovať. A to je ich jediná možnosť, ako sa vyrovnať svojim objektívne aj neobjektívne lepšie pripraveným súperom na trhu práce.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Politika zamestnanosti

„Adekvátna odmena študentom.“ Preklad: firmy stáže radšej zrušia

Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť do Zákonníka práce povinnú platenú dohodu o študentskej stáži a zakázať bezplatnú prax. Výsledkom tohto zásahu do zmluvnej slobody však nebude bohatší študent, ale masívne rušenie stáží v odvetviach, ktoré si začínajúcich brigádnikov nemôžu dovoliť platiť. Namiesto sľubovanej pomoci tak mladí ľudia prídu o prvý schodík na trh práce.

Martin Bulák

Politika zamestnanosti

Tomášova minimálna mzda: Ako štátny automat na chudobu ošklbe firmy aj zamestnancov

Od januára 2027 stúpne minimálna mzda na 972 eur, pretože zasiahol vládny automat naviazaný na šesťdesiat percent priemernej mzdy. Kým politici hovoria o pomoci najslabším, z dodatočných nákladov práce si štát na odvodoch a daniach vezme takmer polovicu. Pre nízkopríjmových zamestnancov a chudobnejšie okresy to neznamená prosperitu, ale zákaz legálne pracovať.

Martin Bulák

Politika zamestnanosti

Progresívny závislý dodávateľ: Ako vziať slobodu ďalším tisíckam pracujúcich

Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť novú kategóriu pracovného práva - status takzvaného závislého dodávateľa s vyššou mierou štátnej ochrany. Namiesto sľubovaného zjednodušenia prinesie tento hybridný medzistupeň iba ďalšiu byrokraciu, právnu neistotu a zdraženie služieb samostatných kontraktorov. Zahraničné skúsenosti pritom ukazujú, že snaha nanútiť flexibilným pracovníkom sociálno-inžinierske garancie končí likvidáciou pracovných príležitostí.

Martin Bulák

Diskusia (11)