Mám rád animované videá od RSA Animate a behaviorálnu ekonómiu. Toto video je o klamaní, o nečestnosti, o pohľade na realitu, ktorý je skreslený našimi motiváciami a aj o medicíne, ktorá toto lieči. Takisto mi to pripomína prednášky o tejto téme, ktoré som sľúbil nejak spracovať a zatiaľ stále ležia v šuplíku v podobe poznámok na papiery. Ale o tom som nechcel. Čo ma zaujalo (okrem perfektného vtipu začínajúceho v čase 1:54) bola poznámka o racionalizácii našeho konania. Je to aj o ilegálnom kopírovaní kníh či hudby a o ospravedlnení si (pred sebou aj pred ostatnými), že vlastne nič nepekného nerobíme.
Do tohoto kontextu perfektne zapadá aj argumentácia, že štát je zlý, že štát vynucuje duševné vlastníctvo, a teda duševné vlastníctvo je zlé, a teda ignorovaním duševného vlastníctva bojujete proti zhubnému vplyvu štátu. A racionalizácia je dokonaná. Ak vás aj niekedy napadlo, že ilegálne sťahovanie je nebodaj nepekné, tak teraz už viete, že ide predsa o vyššie ciele. Stačilo by namietnuť, že táto vaša úvaha je Klamom obrátenej implikácie (keď automaticky predpokladáte, že implikácia platí aj opačným smerom). Lenže keď sa do toho primiešajú utilitárne argumenty o tom, že pôvodný majiteľ myšlienky vlastne o nič neprišiel, lebo svoje dielo stále vlastní a môže užívať, tak máme jeden z najčítanejších článkov na týchto stránkach a za súhlasného pritakávania a odkazovania na Kinsellu a Blocka už vieme, že Duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo.
Na jednej strane kritizujete nemorálnosť systému, ktorý vás núti bez vašeho súhlasu chovať sa tak alebo onak, ale na druhej strane vám nevadí, že sa tak niekto chová k autorom. Pri oháňaní sa morálkou a vlastníckymi právami tak ignorujete toho, kto vo vašom ponímaní práv stojí najvyššie. Samotného vlastníka, tvorcu diela a jeho prianie distribuovať dielo iba za určitých obmedzujúcich podmienok. Váš obľúbený interprét či spisovateľ vydá sám alebo v spolupráci s vydavateľstvom CD, DVD, MP3, knihu, e-book. Súčasťou tohto diela, a teda aj vašej kúpnej zmluvy je vaše budúce obmedzenie, ktoré vám hovorí ako s ním smiete a nesmiete nakladať. Že nesmiete kopírovať a šíriť, že je dielo chránené autorským zákonom a podobne. Prakticky si iba kupujete možnosť prehrať alebo prečítať. Asi rovnako, ako keď si prenajímate byt alebo hotelovú izbu. Aj keď smiete v kuchyni variť, v práčke prať, sledovať televíziu a spať v posteli, tak sa tento priestor nestáva vaším majetkom.
Otázka neznie či má alebo nemá za autorstvo náležať nejaká (a ako vysoká) odmena, a či mu niečo fyzicky zmizne zo šuplíku. Nikto mu predsa nebráni vystaviť dielo bezplatne k stiahnutiu na web. Oprava. Nikto mu predsa nebráni vystaviť dielo bezplatne k stiahnutiu na web, ak by chcel. Lenže on evidentne nechce! A obzvlášť ak sa zaklínate zmluvnou slobodou a nedotknuteľnosťou vlastníckych práv, tak by ste mali, buď jeho prianie rešpektovať alebo na jeho ponuku nepristúpiť. Nie najskôr pri kúpe súhlasiť s podmienkami a tieto potom následne porušiť (samozrejme po dôkladnej racionalizácii, bojujete predsa sa slobodu a za lepší svet) alebo nabádať k porušovaniu ostatných.
Taaaak určiteee, ale čo s tretími stranami? Tie sa predsa nikdy nezaviazali toto rešpektovať…
…takže ak si ja stiahnem text knihy v pédéefku alebo nejakú tú empétrojku, tak som nikomu predsa neublížil, žiadnu dohodu som neporušil, ha! Poznámka o tom, že nežijeme v právnom vákuu, ale že sa nachádzame v nejakom právnom prostredí na vás asi nezaberie, a tak ju rovno radšej preskočme. Zamyslite sa nad tým, ako sa môže ona kniha alebo song, ktoré padajú „zo zvrchovanej vôle autora pod ochranu“ dostať na miesto, z ktorého si ho stiahnete? Radšej ešte raz zopakujem, že ak by autor skutočne chcel, tak by zrejme jeho diela viseli priamo na jeho stránke. Nech sa snažím vymyslieť akýkoľvek spôsob, tak mi vždy vychádza, že musel existovať niekto, kto porušil pravidlá, ktoré sa zaviazal rešpektovať. Musel existovať niekto, kto sa k tým „nulám a jedničkám“ dostal výhradne s jasnou podmienkou dobrovoľného súhlasu, že ich nebude ďalej v tejto podobe šíriť. Polopate: musel existovať niekto, kto autora podviedol (vedome či nevedomky), a len vďaka tomuto podvodu môžte vy v teple domova kliknúť na magické tlačítko download. A či sa vám to páči alebo nepáči, tak sa na tomto podvode veziete a priživujete. Jednoducho ak je na úseku cesty dlhom presne 1 kilometer obmedzená maximálna rýchlosť na 60km/h, tak napriek tomu, že nemám policajný radar a neviem koľko ste presne išli, tak ak ste úsek prefrčali za 40s, je jasné že muselo dôjsť k porušeniu pravidla o maximálnej rýchlosti.
A že ste nebodaj netušili, že niečo také existuje? Ako máte preboha vedieť, že práve to, čo sťahujete nie je voľne dostupné? Nazvime to „Ahoj, práve som pristál z Marsu-argument“ a spomeňte si na neho, keď uvidíte veci z vašej vykradnutej pivnice v záložni o ulicu vedľa. Veď ako mohol ten úbohý človek za pultom tušiť, že bicykel prinesený o druhej ráno, ktorý on poctivo odkúpil ani nie za desatinu aktuálnej predajnej ceny je kradnutý?
Nech už sa jedná o hudbu, knihy alebo kľudne o „zapianované“ komentáre a cracknuté Windows. Neoháňajte sa pokrytecky a moralisticky dobrovoľnosťou ak ju nie ste ochotní rešpektovať aspoň vy sami. Nebuďte na autorov zlí a nekradnite. Buďte čestní.
10,568 celkovo návštev, 2 návštev dnes
O duševnom vlastníctve osobného automobilu
http://pospisil.blog.sme.sk/c/335453/Dusevne-vlastnictvo-osobneho-automobilu.htmlň
.
Ja osobne na nikoho neodkazujem, pánov Kinsellu a Blocka ani ich prípadné texty nepoznám.
Vôbec nič si neracionalizujem a už vôbec neupieram nikomu jeho autorské právo, či právo na dohodnutú odmenu. Ak sa rozhodnem živit spevom pesničiek skupiny Beatles, nikdy nebudem tvrdiť, že som ich autorom.
.
Špeciálne čo sa týka odmeny za tvorbu, jasne a zreteľne si uvedomujem, že ak autori nebudú dostávať odmenu, nebudú ani produkovať svoje diela.
.
Celé je to spor o to, do akej miery môžem vytvoriť vlastníctvo pomocou násilia. Do akej miery môžem presadzovať tzv. „verejný záujem“ násilím. Som hlboko presvedčený, že isté zákonitosti nie sú súčasťou sveta náhodou. Nemožnosť inak, ako násilím, obmedziť šírenie ideálnych objektov, myšlienok a nápadov je podstatná súčasť systému. Bez tejto možnosti by sme dnes rozhodne neboli tam, kde sme.
.
Samozrejme, ak sa kritické množstvo zákazníkov skutočne rozhodne neplatiť za diela, hrozí, že tieto diela zaniknú. Ale bude to prirodzený proces podobne, ako keď dôsledkom svetonázoru, či životných postojov Afričanov je taký stav ich krajín, aký tam je.
.
A to už sa nebavíme o príkrom rozpore prezentovaného názoru (kradnúť sa nemá) s realitou. Kde sa za krádež považuje aj marketingové použitie bonmotu (z pesničky Svěráka), ktorý proste zľudovel, ale niekto ho v minulosti vymyslel. Pretože všetky bonmoty niekto vymyslel.
.
No a ja som samozrejme z Marsu. Ja skutočne nemám ako vedieť, či dané dielo je vôbec dielo, či autor diela požaduje ochranu svojho diela, alebo náhodou nemá presne opačný záujem, aby sa jeho dielo voľne šírilo (pretože sa napríklad živí koncertnými vystúpeniami). V tejto súvislosti ma vždy pobaví, ako sa ma niekto snaží nachytať poznámkou, že tak teraz budem šíriť tvoje články bez uvedenia autora. Nech sa páči. Budem vám všetkým veľmi povďačný. Ja píšem práve preto, aby sa tieto „extrémistické“ názory rozšírili čo najviac 🙂
.
Živím sa duševnou prácou. Veľmi dobre poznám problém toho, že isté know-how má hodnotu len vtedy, ak nie je verejné. Existujem však v reálnom svete a pokladám za prirodzené, že sa realite prispôsobím ja, že nemá zmysel násilím upravovať realitu.
.
Ako pikošku na záver uvediem, že aktuálne „som členom“ istého systému, kde sa vymieňajú informácie, ktoré prinášajú istý (z pohľadu použiteľnosti neveľký) prospech. Ale ktoré, keby sa dostali na verejnosť, tie nedokonalosti systému, z ktorého sa „koristí“ by zmizli. Pretože to už by prevádzkovateľ musel zasiahnuť. A napriek tomu, že sa tieto informácie vymieňajú, stále to funguje. Proste je len otázkou techniky, ako to zariadiť, aby to bolo utajené a prístupné zároveň.
„Celé je to spor o to, do akej miery môžem vytvoriť vlastníctvo pomocou násilia.“
Nie toto nie je povahou sporu. Akékoľvek vlastníctvo je „vytvorené“ – respektíve podmienené – násilím. Ak by neexistovala žiadna hrozba násilia ak by sa niekto pokúsil privlastniť si majetok, tak by sme toho boli svedkami neustále. Tých pár jednotlivcov ktorí sa spomínajú aj vo videu by vlastnili všetko.
Povaha sporu je iná. Všetky inštitúcie ktoré existujú by mali mať nejakú racionalizáciu, použijem istý nepekný výraz – mali by rešpektovať akýsi „verejný záujem“. Vlastníctvo rovnako ako iné inštitúty majú v spoločnosti svoj účel. A ja som presvedčený že pohnútkou pre verejný záujem by malo byť slovami Tomáša že “ … on evidentne nechce!“
Ja môžem nechcieť aby sa na mňa ľudia na ulici pozerali. Môžem nechcieť platiť dane. Môžem chcieť alebo nechcieť mnohé veci, ale to nemôže to byť jediným dôvodom aby som začal kričať na štát o pomoc.
Takže čo je povahou sporu u duševného vlastníctva? Je ním jeho rozsah ale aj jeho cena. Ohľadom správneho rozsahu duševného vlastníctva by sme mohli vypisovať dlhé hodiny, stačí si povedať že existujú vážne rozpory. No a druhým aspektom je cena – je napríklad vhodné budovať aparát internetovej špionáže a zvlášnte použitie justície pri žalobách prevádzkovateľov serverov v rámci prevencie narušenia duševného vlastníctva?
Otázka ceny za aplikáciu nejakej vládnej politiky je úplne legitímna. Napríklad zástancovia prohibície si mysleli že robia správnu vec. Ale cenou za ich hnutie bol obrovský nárast vplyvu mafiánov na vládu. Dnes sme svedkami kedy sa doba počas ktorej je duševné vlastníctvo chránené naťahuje aj vyše storočia, kedy sa dá chrániť softvérovy algoritmus či objav v genetike. Toto má svoju cenu.
Takže nesúhlasím s Arielym. Počúvanie pesničky nahratej z rádia môže byť prejavom občianskej neposlušnosti a ľudia sa nemusia pri tom cítiť zle rovnako ako milióny ľudí necíti zle keď si napríklad doma vyfajčia jointa – aj keď to je ilegálne.
JV, Ja s tebou suhlasim. A velmi rad by som radsej diskusiu o rozsahu, o nakladoch, o dopadoch a o legitimite nejakych konkretnych opatreni, politik a tak podobne. Ale ta prave tu na MŠ nebude mozna, ak tu bude prevladat nazor, aky tu prevlada.
Že sa da patentovat tvar tabletu, ze sa pri knihach bavime o tej asi storocnej ochrane, ktora vyprsi desatrocia po smrti autora, ze je realitou, ze niekto dokazal patentovat trenovanie macky za pomoci laseroveho ukazovatka“
http://www.freepatentsonline.com/crazy.html cislo 5443036. A da sa tam urcite najst aj vacsia perla.
A rovnako ako ty pises, tak aby sme mohli nejaku konkretnu policy vyhodnotit, tak sa musime opriet o nejake celospolocenske kriterium – inymi slovami je nutne sa snazit nejak si definovat ten „verejny zaujem“. A mozeme sa hadat o to, coho a kolko je verejnym zaujmom a za aku cenu. Mozeme vasnivo diskutovat o tom, ci ta a ta konkretna politika povedie k onemu naplneniu, mozeme sa snazit vyhodnotit, ci k tomu skutocne doslo. Dostaneme sa aj k tomu, ci je zla cela myslienka alebo len toto konkretne prevedenie… a to by vsetko bolo super, lebo mozno by sme aj napriek vyraznym rozdielom mohli najst nejake spolocne body.
Ale tu u nás na MŠ vládne také „veľmi špecifické“ presvedčenie, že vola majitela je nieco ako svata. Ze proti jeho voli, nemozno konat, a ze akykolvek zasah do slobodneho rozhodovania majitela je zavrzeniahodny. (To este stale neriesime, co to je ta sloboda). Panuje tu názor, že verejny zaujem neexistuje, neda sa definovat – to, ze z toho dalej vyplyva, ze ani ta myslienka neiniciacie nasilia nie je o nic viac hodnotnejsia ako myslienka, ze mam vacsiu pistol a komu sa nepaci, tak toho strelim, to si nikto z dotycnych nevsimol. Takisto social contract je apriori kravina, ale zaroven neiniciacia nasilia je spravnejsia ako jeho iniciacia (ved to je snaha o redefiniciu, nie popretie).
Na kazde hodnotenie tu clovek dostane ako odpoved kopu moralizujuceho balastu, ale aj tak bude odpoved zakoncena konstatovanim „to je, ale vec majitela a ak voci nikomu neiniciuje nasilie, tak je vsetko OK“. No, tak som otocil oblubenu temu austrolibertarianov do roviny „priania majitela“ povodnej prvotnej nahravky, knihy, ktore predsa tunajsi musia aspon naoko obhajovat – tak ako to robia ostatne vzdy.
Mozno je to lahky ciel. Mozno je to blby ciel. Mam vsak pocit, ze bez zasahu do tohoto ciela sa tu nikto ani ja neposunie dalej a tento web sa stane uz iba nekonecnymi variaciami na tema :
„blahblahblah akykolvek problem no, ale keby trh blahblah blah, tak by to muselo byt vzdy lepsie ako stat blahblahblah a nikto nevie presne ako, lebo to sa neda, ale urcite lepsie, ovela lepsie“.
A k tvojmu poslednu odstavcu: Ano, moze byt. A robenim ilegalnymch veci skutocne mozeme vyjadrovat nejaky postoj. A doraz je na tom slove moze, takze nie nutne musi, nie nutne vzdy vyjadruje alebo obvykle vyjadruje. Ak sa mi poukazanim na absurdity tunajsej argumentaciu podari tunajsich presunut do uvahami nad „moze“, tak to pojdem zapit.
Svoj etatistický záujem násilím presadiť to, čo Ty osobne považuješ za verejný záujem si racionalizuješ sofistikovaným definovaním niečoho (duševného vlastníctva), čo však v realite neexistuje. Čo je v rozpore s realitou.
.
“ A velmi rad by som radsej diskusiu o rozsahu, o nakladoch, o dopadoch a o legitimite nejakych konkretnych opatreni, politik a tak podobne. Ale ta prave tu na MŠ nebude mozna, ak tu bude prevladat nazor, aky tu prevlada. “
.
Presne toto je to, o čom diskutujú sofistikovaní etatisti. A áno, ja som veľmi rád, že na MŠ s tebou takúto diskusiu bude viesť len málokto. Pretože to pre nás proste nemá zmysel.
https://www.menejstatu.sk/demokracia-ako-vecna-diskusia/
Ty by si proste chcel, aby sa v demokratickej diskusii presne a do detailov dohodlo, čo je hodné toho, že sa to bude vynucovať násilím. Právo na pesničku určite áno, právo na bonmot z tej pesničky už nie. Chcel by si sa demokraticky a dopredu dohodnúť o miliónoch variantov, ktoré môžu nastať a zapísať ich do zákonov, predpisov a nariadení, ktoré potom budeš násilím vynucovať.
.
Môj pohľad trhového jehovistu je principiálne odlišný. Tvoje etatistické riešenie považujem za nehorázne neefektívne, náchylné na rôzne interpretácie, možnosti ovplyvňovania verejného zájmu smerom k záujmom súkromným a nekalým.
.
Ja navrhujem presný opak. Neriešime totiž problém, či autorovi platiť, alebo neplatiť. Ale koľko a za čo mu platiť. Decentralizované a trhové riešenie je v tom, že nepotrebujem dopredu poznať všetky variácie, ktoré môžu nastať. Ak budú CD predávať za 20 euro, budem si ich sťahovať. Akonáhle sa na amazon.com dajú kúpiť aj z doručením z USA za 8 euro, nemám ich kam doma dávať.
.
Z internetu si stiahnem desiatky CD rôznych skupín. Zopár ma ich zaujme až tak, že sa o skupinu začnem zaujímať. Pôjdem na ich koncert, zaplatím vstupné v desiatkach eur. Na mieste si kúpim ich najnovšie CD za 25 eur, pretože pod vplyvom zážitku z koncertu ho chcem tu a teraz, nebudem čakať na amazon.
.
Toto je presne to, prečo som prestal písať na MŠ. Podľa mňa je principiálny rozdiel medzi tým, či chcem o verejnom záujme, ktorý sa bude vynucovať násilím rozhodovať demokraticky, snažiť sa o „lepší“ štát, alebo verím skôr trhu a tomu, že správne je to, čo vzíde zo sumáru trhových preferencií spoluobčanov.
.
Áno, môže sa stať, že niektoré služby proste nebude mať kto poskytovať, pretože neexistuje biznis model, v ktorom by moji spoluobčania boli ochotní za to platiť, keď si to môže „stiahnuť“. Možno budem musieť vycestovať do susedného Rakúska, možno až kdesi do Ameriky, kde majú ľudia v danom prípade iné preferencie. Ale to je úplne v poriadku. Slobodne a trhovo.
Ok, to že na menejštátu sa pohybuje veľa všeliakých ľudí je mi jasné. Ale v zásade skoro každý uznáva aspoň dve základné a aj súvisiace formy duševného vlastnictva:
1. Možnosť vlastniť značku/logo firmy či výrobku na odlíšenie sa od konkurencie
2. Právo byť označený ako autor diela, teda zamedzenie plagiátorstva.
Ja by som samozrejme pridal niečo viac, napríklad:
3. Legálna ochrana ktorá prispieva tvorbe umenia a ktorá pokrýva náklady inovácií
Avšak v zásade je to číslo 3 v mnohých prípadoch veľmi nízke. Ak uznávam napríklad že cieľom duševného vlastníctva je bod 3, tak nemám žiaden morálny problém si napríklad nahrať a počávať hudbu Rolling Stones. Títo páni sú už tak bohatí, že žiadna peňažná kompenzíácia už nehrá rolu v tom či budú alebo nebudú tvoriť nové piesne.
Alebo alternatívne ak komerčný systém umožňuje že si herec Robert Downey Jr za rok za role vo filmocj Ironman či Avengers dokáže vypýtať 75 miliónov dolárov, nemám absolútne žiaden morálny problém si filmy stiahnuť a pozrieť si ho „ilegálne“. Lebo som presvedčený že podmienka dostatočnej kompenzácie na budúcu podporu umenia je mimoriadne vrchovato splnená a ďalší nátlak na platby idú proti duchu a dôvodom ochrany autorských práv.
A ešte k tomu argumentu „práve som pristál z Marsu“:
.
tento argument používa práve opačná strana. Idem na Miletičku, tam si kúpim tenisky Adidas za 10 euro. A zástancovia duševného vlastníctva úplne vážne budú tvrdiť, že predajca ma uviedol do omylu, že mi ako tenisky Adidas predal napodobeninu. A tým že firme Adidas vznikla škoda.
.
Však to je na zbavenie svojprávnosti. Toho, kto si myslí, že na Miletičke za 10 euro kúpi kvalitné značkové tenisky. To nie je možné myslieť vážne, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu. Aká škoda vznikla firme Adidas? Však keby som chcel zaplatiť za tenisky Adidas, tak predsa nepôjdem na Miletičku, ale do susedného Rakúska, do normálneho obchodu. Nikto svojprávny si na Miletičku nepôjde kúpiť tenisky Adidas. K žiadnemu uvedeniu do omylu nemohlo dôjsť a rovnako ani k vzniku reálnej škody. Komu sú dobré tenisky z Miletičky, nebude si ich kupovať v značkovom obchode.
Takže klamstvo prestáva byť klamstvom, ak jeho uveriteľnosť väčšinou populácie klesne pod nejakú kritickú úroveň?
Nejde o žiadne klamstvo. Predajca na Miletičke nikomu netvrdí, že predáva tenisky Adidas.
To je dobrý vtip. Takže ak to on netvrdí, iba je to na tovare napísané, tak vlastne neklame.
zaloval by si kartarku, ze ti zle vyvestila?
Čo je tam napísané? Že je to výrobok Adidas, alebo sú na tom výrobku tých 6 písmeniek? Lebo to je sakra rozdiel. A nie som si istý, že oni nemajú problém aj s označením Abibas, čo už ani rovnaké písmenká nie sú.
To co je za argument? Ak podpisem hypoteku menom Tibor Pospíšil a za tebou pride potom exekutor, tak takisto budes akceptovat moje tvrdenie, ze som iba maloval na papier pismenka?
Áno, ak by existoval systém, kde k pripísaniu hypotéky na moje konto stačí, ak ktosi na papier napíše moje meno, tak ten systém je chorý. To je niečo, čo sa dá vynútiť len štátom. Ak dnes ideš podpísať papier k notárovi, tak ten notár ani neoverí, či občiansky, čo si mu predložil, či je platný.
http://pospisil.blog.sme.sk/c/63299/Zneuzitie-obcianskeho-preukazu.html
.
My sa bavíme o tom, že firma Adidas, či je právny zástupca bude bez škrupulí tvrdiť, že na Miletičke niekto predáva za 10 euro tenisky, o ktorých skutočne tvrdí, že ich vyrobila firma Adidas. Resp. že kupujúci skutočne nevie, že kupuje fake. Že je úplne v poriadku, že verí tým písmenkám, ktoré tam má podľa mňa právo napísať ktokoľvek.
Ale prosim ta… Vsak falosne doklady si vyrobim alebo kupim u nakeho priekupnika, ktory na ich vyrobu pouzije SVOJ papier, SVOJE natlacene ochranne znamky a zatavi ich do SVOJEJ folie. Podpis na zmluvu napisem SVOJIM perom, v ktorom mam SVOJ atrament (riadne som za neho zaplatil). Teda nebude to podpis, bude to iba obrazok, ktory bude zhodou okolnosti rovnaky ako dava na zmluvy nejaky Pospisil
Však presne tak. A je to práve štát, ktorý nemá problém uznať takto vyrobené doklady ako dôkaz o tom, že danú transakciu som urobil ja. Že Ty si si neprečítal článok, na ktorý odkazujem? 🙂 Áno, ja tento štátny systém považujem za chorý. A ako riešenie ponúkam funkčné súkromné systémy identifikácie.
.
Však sa nehrajme na slepú babu. Ten človek, čo si kupuje na Miletičke za 10e tenisky s nápisom Adidas veľmi dobre vie, že to nie je výrobom Adidas. On si tie tenisky kupuje preto, že chce budiť dojem, že má na Adidas, chce pomocou nich získať akýsi (z môjho pohľadu pochybný) status. Ktorý niekto vytvoril silnou mediánou manipuláciou.
.
A tu teda máš aj ukážku „diskusie“, ako by vyzerala, keby bola podľa Teba. Ja ochranu mediálne vyrobenej reality nepovažujem za verejný záujem. Však to nemá nič spoločné s produktom (tenisky Adidas).
.
Ukážkový prípad sú kabelky LV. Originál je vyrobený zo škaredej umelej hmoty, ktorá nielen, že smrdí, ale aj otrasne vyzerá. Fake sú imo z kvalitnejšieho materiálu, pretože toto skutočne nie je o produkte, o nejakom skutočnom diele. To je ochrana sofistikovaných techník mediálnej manipulácie, vytvárania mediálnej reality.
Nebuďte na autorov zlí a nekradnite.
problem je ten, ze nitkto nieje okradnuty, autor ma presne ten isty majetok, ako mal pred tym, ako som si jeho cdcko okopiroval. kde nieje obet, nieje ani zlocin. ten priklad s bicyklom je v kontexte dusevneho vlastnictva nasledovny; rano uvids rovnaky bicykel v zalozni, ale tvoj bicykel je stale v garazi.
nato aby si vytvoril obet, tak musis operovat so slozitym konceptom ‘straty buducich/potencionalnych prijmov’. a to je tak vagny a nebezpecny pojem, ze sa mi o tom ani nechce hadat 🙁
„problem je ten, ze nitkto nieje okradnuty, autor ma presne ten isty majetok, ako mal pred tym, ako som si jeho cdcko okopiroval.“ Presne to je ten problém. Že má stále ten istý majetok ako predtým. On totiž tvorí preto, aby sa jeho majetok zväčšoval.
A to nehovorím o porušení zmluvy kopírovaním diela, ako sa uvádza v kmeňovom článku. Alebo azda (v mojich očiach) neférová zmluva nie je hodná dodržiavania, hoci som na ňu dobrovoľne pristúpil?
zenska ide nakupovat do C&A, zavola jej kamaratka aby sla k nej na navstevu a nakoniec nakupovanie vzda lebo ide ku kamaradke na kavu -> ma pravo majitel C&A zalovat kamaratku za usli zisk?
Ženská neodchádza od kamošky s novým kabátom v igelitke.
Ale s kávou v žalúdku áno.
ad: Budúce / potenciálne zisky.
.
Presne, tu nejde o nejaké práva autora, či úctu k autorovi. Tu ide o to, že technickým a iným pokrokom sa stalo, že diela sú zrazu prístupné rádovo početnejšiemu publiku. Na začiatku jednotkové inkaso z kópie zostalo zachované, zisky raketovo vystrelili. Nie pre autora, ale pre distribučný medzičlánok, ktorý zrazu získal dovtedy nepredstaviteľnú možnosť šíriť produkt.
.
Tento pokrok však zároveň zjednodušil aj možnosti kopírovania. A postupne spravil z technického hľadiska distribučný medzičlánok úplne zbytočný. Ale namiesto toho, aby sa jednotková cena prispôsobila realite, alebo sa od základu spôsob distribúcie prispôsobil novej realite, nastupuje nákup štátneho násilia s cieľom zachovať umelý a technicky prekonaný spôsob distribúcie.
.
Toto nemá nič spoločné s autorstvom diela. Toto je o spôsobe distribúcie a inkasa ziskov, ktoré zrazu profituje s extrémneho nárastu počtu zákazníkov bez toho, aby tomu povedzme prispôsobili cenu.
.
A to hlavné: tu vôbec nejde o to, že ľudia nie sú ochotní platiť za dielo. Tu ide o to, že ľudia nie sú ochotní platiť KONKRÉTNU sumu. Odkedy stojí bežné CD jednotky eur, tak mám problém, kde ich uskladniť. Akokoľvek som bol odporcom formátu MP3, tak z priestorových dôvodov využívam aj predplatenú formu distribúcie, ktorých je na internete, či u telco operátorov na výber hodne. Ale pod ochranou autorských práv AV diel sa stále myslí ochrana dávno prekonaného spôsobu ich distribúcie.
ad: “ Radšej ešte raz zopakujem, že ak by autor skutočne chcel, tak by zrejme jeho diela viseli priamo na jeho stránke. “
.
Sám si použil slovíčko „zrejme“, takže s vierou v platnosť svojho tvrdenia to asi nebude tak prudké, však 🙂
.
Nie, ja skutočne nemám ako vedieť, či okázalé zákazy nie sú súčasťou marketingovej kampane k danému dielu, resp. autorovi. Sorry, ale skutočnosť je taká, že podobné praktiky sa proste ma mediálnu manipuláciu používajú. A mediálna manipulácia je to, čo obhajuješ, toho si si dúfam vedomý. Pretože za duševné vlastníctvo sa považuje aj mediálnymi kanálmi upravené vnímanie nejakého obrázku, či zhluku písmen.
.
Na iných fórach som prešiel spústu diskusií, kde sa rieši morálny aspekt využitia „akciovej“ ponuky (leteniek), ktorá ale nebola akciová, ale bola to chyba niekde v systéme. Akurát oni skutočne používajú podozrivo nízku cenu na marketingové účely.
.
Tento problém je okrem iného aj o tom, že isté technológie na jednej strane slúžia na zvýšenie ziskov z duševnej práce, ale na druhej strane tie isté technológie sú „zodpovedné“ aj za tú druhú stranu mince. A podľa mňa je nefér sa snažiť využiť len jednu stranu mince a násilím sa brániť logickým a prirodzeným dôsledkom tej druhej strany.
članok je napísany sugestivne, ale nepravdivo. autor sa snaži nam nahovoriť, že tym že si skopirujem mp3 pink floyd na kluč do auta, umrie od hladu david gilmour. davidovi sa nič nestane. len nezacinga kasička celej tej mašinerie vydavatelstiev, reklamnych agentur, sponzorov a medialnych partnerov a ochrannych zväzov. dnešna ochrana autorskych prav je tak všeobjimajuca a komplikovana, že iste ju porušujem v okamihu, ked stlačim akykolvek vypinač. druha vec je, že temer vždy sa ponuka šmejd. jeden hit a 10 pazvukov, alebo prci-prci*prcičky diel 128. ak si niečo človek oblubi a chce aby sa to stalo sučastou jeho osobneho života napr. deti, frajerku, miesto na dovolenke, auto, alebo hudbu, tak až vtedy nastane vztah, ktorý ma cenu. až vtedy treba platit alebo investovat. drviva väčšina slušnych ludi si ak či tak kupi cedečko, DVD, alebo ide na koncert.
kde to tvrdim? o tom to predsa nebolo
posledny odstavec (ten ktorý si ma čitatel najviac zapamätať) si nepísal ty?
Názor ako fajn, len mi asi unikla tá súvislosť s témou „menej štátu“. 🙂
Dobry clanok. A dobry primer s tym prenajmom domu ci hotela. Hm, takze si nemozem skopirovat hotelovu izbu u seba doma?
Osobne o sebe mozem povedat, ze cim som starsi, stahujem viac, ale aj kupujem viac. Cize, cim viac pirat, tym viac prispievam pre vsetky nahravacie, filmove ci herne spolocnosti. Cize situacia win – win a tak to ma byt 🙂
Príklad s hotelovou izbou je skutočne veľmi inšpiratívny. To je snáď ešte lepší príklad, ako auto 🙂
http://pospisil.blog.sme.sk/c/338352/Dusevne-vlastnictvo-prenajatej-hotelovej-izby.html
inak sa mi uz aspon 3 krat stalo, ze mi niekto linkuje pismo, napisane aj 100 rokov dozadu, nikoho genialneho, kde pisu o tom istom co ja. Znamena to, ze som genialny aj ja, alebo je to len sedliacky rozum? 🙂
Je to zaujímavá širokospektrálna téma.
Aj na Slovensku existujú „organizácie“ ktorých cenníky schvaľuje štát .
Tieto vyberajú za rôzne formy „autorského vlastníctva“ ale v nich sa stráca minimálne tretina týchto výberov a ešte zvyšok rozdelia podľa toho ako sa im chce a nie podľa zistenej reality.
To je už OK ?
Ďalšou témou je posudzovanie duševných práv všetkých čo sú v pracovnom pomere.
Tí nemajú nárok na nič.
Náš pán prezident ZNOVA OPAKOVANE zahviezdil. Tentokrát na pôde OSN.
Ktovie ako mu svet uzná jeho duševné vlastníctvo neopakovateľné a jedinečné…
Nášho NAJslováka pekne vysvetlila :
„Známa protokolistka Božena Volková však problém v nepripravenosti nevidí. „Tam je skôr už vyšší vek, možno aj zdravotné problémy, a keď sme si ho zvolili, musíme ho rešpektovať takého, aký je,“ povedala Volková.“
Mohla to povedať aj inak : Každý národ si zvolí prezidenta na svoju podobu.
Pekná úvaha : Ak si skopírujem mp3 -ku, ukradnem jej vlastníkovi zopár penazí.
Na tejto uvahe je najkrajšie to, že sa týka ukradnutia penazí, ktoré evidentne neexistujú, pretože v tom čase som žiadne nemal, ani majiteľ mp3-ky ich nemal. A že som skopírovaním vôbec neporušil originál tej mp3-ky. Takže uvaha o kradeži ma vadu – chýba predmet krádeže.
A najkrajšie na tej uvahe je to, že ju vymysleli a uzákonili ludia, ktorí vymysleli a uzákonili zákon, že 60% z mojej hrubej mzdy je vlastne majetok štátu, a ja ho musím urýchlene štatu odovzdať. A tieto MOje PENIAZE TEDA FAKT REALNE EXISTUJÚ. Teda NECHÝBA predmet krádeže.
A len tak na okraj : Nehlasoval náhodou majiteľ tej mp3-ky vo volbách práve za tých „ludí“ , ktorí mňa okrádajú o polovicu príjmu denne ?
Ono – tie kecy o morálke máju minimálne dve strany, dva uhly pohľadu.
A máme všetci fakt štastie, že autorské práva neboli uzákonené v čase, ked naši predkovia vymysleli koleso, čerešnový koláč, ked vymysleli telú vodu alebo rôzne varianty súloženia. To by sme sa dnes nedoplatili.
Argumenty:
@Andrej: Ziadna skoda, autor ma vsetko co mal pred tym.
TL: Takze ak ti oznamim, ze budem u teba budem pravidelne prebyvat dokial budes ty v praci, tak nebudes mat nic proti? Nic ti nezmizne, nebudes verit, ale viem po sebe upratat tak, ze keby som ti nepovedal, tak ani nepoznas, ze som tam bol. No fakt. Ziadna skoda ti nevznika – takze neprotestujes, ci? A co taka navsteva kina? Jeden navstevnik naviac, ale bezplatne (uctovne naklady pre kino, NULA)
@Paul na FB: Pokial autor chce sirit myslienky za poplatok, musi si zabezpecit aj adekvatnu ochranu takejto distribucie… Bavime sa tu o tom, ze osoba, ktora nema povolenie od stvoritela myslienky sa musi zdrzat konania v jeho neprospech. Ale to sa potom bavime o vlastnictve, kde autor vlastni spotrebitela. Pokial ja mam hrniec a varim si na svojom ostrove polievku, nijako moje vlastnictvo neobmedzuje ludi na kontinente.
TL: K prvej casti sa da kontrovat kruto a jednoducho. Ak si libertariani praju, aby dali staty od nich ruky prec, tak si musia aj zabezpecit adekvatnu ochranu. K druhej casti, autor spotrebitela nevlastni – spotrebitel, ktory by rad Metallicu ma jednoducho na vyber pocuvat – nepocuvat, nikto ho nemoze donutit pocuvat a platit na silu.
@Tibor: A to hlavné: tu vôbec nejde o to, že ľudia nie sú ochotní platiť za dielo. Tu ide o to, že ľudia nie sú ochotní platiť KONKRÉTNU sumu. Odkedy stojí bežné CD jednotky eur, tak mám problém, kde ich uskladniť.
TL: Dobre. Takze ak by to nebolo predrazene, ludia by platili. Suhlas s tvrdenim, ze ak to bude lacnejsie, tak sa toho preda obvykle viac. Otazkou je, ci takto nedokazes obhajit kludne aj revoluciu proletariatu 🙂 Ak by sa burzujovia s robotnikmi spravodlivejsie delili o zisk nemuselo dojst k vystrelu z Aurory.
@Mrtn Bdcs na FB: vyhradzujem si vsetky prava na tento komentar a ten kto ho cita musi respektovat moje zelanie a citat ho s jednym okom zavretym skakajuc na lavej nohe a s prstom v nose, pokial tak neucini je necestny lebo nerespektuje priania mna ako majitela amen
TL: vyborne. Otazka pre ostatnych, co sa hlasia k neiniciaci nasilia. Ak si da takuto cedulu niekto v obchode nad pult a niekto bude vyzadovt obsluzenie napriek tomu, ze nema jedno oko zavrete, neskace na lavej nohe alebo nema prst v nose. Kto je v prave? Majitel obchodu alebo nastvany zakaznik (rieste spor). Rovnako tak si moze dat napis, ze sa v tejto restauracii musi/nesmie/moze fajcit – zakaznik nerespektuje a nechce restiku opustit, lebo vsak „moja restika, moje pravidla“. Ak sa do sporu namota nejaky libertarian, na ktoru stranu sa prida?
@Tibor a jeho promptna blog reakcia: Na recepcii som podpísal záväzok, že si izbu nebudem kopírovať do 7-D prehrávača. Ja som však celý pobyt v hoteli využil práve na to, aby som si urobil kópiu. Úplne jasne a bez akýchkoľvek pochybností som porušil svoj záväzok.
TL: Jednoznacne porusenie zavazku, tak co Andrej, Martin,… co urobi vasa ochranna agentura Tiborovi?
Este vytiahnem oblubenu „Verejnu pastvinu“ a koncim, nebojte. Riesenim Tragedy of Commons je privatizacia alebo regulacia (kazdy si vyberie co sa mu teraz viac paci, nie je momentalne podstatne). Inymi slovami sa jedna o VYTVORENIE vzacnosti tam, kde sa jej z nejakych dovodov nedostava, a vdaka tejto novovytvorenej vzacnosti dochadza k lepsiemu vysledku (opat co je lepsi zavisi na hodnotiacom kriteriu, ale vsak to vsetci poznate, lebo TOC je oblubeny koncept, ktorym sami casto argumentujeme). Niekto moze prist s tym, ze taky vyskum a vyvoj lieciv bude bez tejto vytvorenej vzacnosti spadat pod Tragediu verejnej pastviny. Lenze to uz sa dostavame na podu zlozitejsich cost-benefit analyz, ktore vas ale obvykle nezaujimaju, lebo „majitel urcuje podmienky“ a „proti jednaniu majitela, je nemoralne jednat – proti Prirodz. pravam – lebo Lock, prvotne privlastnenie, plody prace, zmiesane s pracou atd dokonca az k poznaniu, ze utok na majetok je ako utok na osobu. Preco zrazu opustate tuto liniu argumentacie a zacinate vytahovat naklady, zacinate vytahovat, ze nikomu nic nezmizne z police? Lebo ked na vas niekto vytiahne taku stavbu dialnice alebo priehrady, tak naklady neriesite. Podla mna je takato pozicia neudrzatelna.
@výstrel z Auróry:
to si prekrútil. Ja som to myslel tak, že autori a producenti majú aj iné možnosti, ako zinkasovať svoj zisk. Museli by však zmeniť svoj biznis model. Ale oni majú kamarátov etatistov a ich sofistikované odôvodnenia a racionalizáciu požitia násilia. Ja nikoho nenútim predávať svoje diela za nižšiu cenu. Ja to bránim svoje právo použiť svoj majetok (záznamové a prezentačné nástroje) slobodne.
.
@blog a priznanie porušenia dohody
Plnenie dohody môžeš vynucovať len na niekom, kto ju uzavrel. Ja som tam schválne uviedol, že niekto dohodu prijal a možno ju aj porušil. Proti tomu môže druhá strana vyvodiť konzekvencie. Ale LEN a práve proti tomu. Ak príde niekto z Marsu, tak proste smola.
.
@etatizmus vs. slobodný trh
Toto je jadro sporu. Ako som písal niekde vyššie, kde explicitne píšeš, ako by si to chcel riešiť. Demokratickou nikdy nekončiacou „diskusiou“, čo je a čo nie je verejný záujem. Ja som voľnotržný jehovista, mne sú demokratické diskusie o tom, do akej miery môžeš používať môj majetok úplne cudzie. Viď článok Roba Chovanculiaka.
@z Marsu. Tam mas problem, lebo „neznaly prichodzi“ ti moze povedat, ze nevie co znamena znacka 50 v cervenom kruhu, moze povedat, ze netusil, ze potrebuje cestovny listok, ze v obchode sa plati zq tovar a aj ze na ludi sa len tqk nestriela.
@ etat vs. freemarket
Nie. Aj ked hypoteticky uvazujeme nad situaciou nejakeho nestatneho sveta, tak rovnako tak budu zakaznici nejak tlacit a ovplyvnovat svoju agenturu a ona bude tlacit a ovplyvnovat ich. Tej diskusie sa nezbavis.
@z Marsu: tam mas problem lebo porovnavas legitimne konanie (kopirovanie tretich stran) s agresiou a porusovanim vlastnickych prav (kradnutie z obchodu, strielanie ludi). Okrem toho to ci tretie strany vedia alebo nevedia ci a aku zmluvu mali uzatvorene prve dve strany medzi sebou je pre tretie strany uplne irelevantne co sa tyka legitimneho nakladania s vylucne ich vlastnym majetkom, takze tam mas strawmana.
to nedodrzanie rychlosti alebo porusenie vseobecnych obchodnych podmienok alebo vseobecnych prepravnych podmienok si vynechal naschval?
Rovnako nas neznaly nemusel tusit, ze z obchodu sa nesmie odist bez platenia. Na zaklade coho ho chces potrestat? Musi podpisat zmluvu pred vstupom do kazdej predajne? Alebo mas nejaky nepisany zakon nad akymkolvek zakonom?
Inak vyjadroval som sa k viac veciam a stale hram tu vasu blbu hru, ze vy si vyberiete zo styroch jeden-dva a potom sa bavime iba o nich. Podte ju hrat tiez. Takisto si podla reakcii casto stojite v opozicii, ale nepojdete proti sebe, aby ste si to vyjasnili. No tak, nemas pocit, ze uz len v tom siahodlhom komentari komentarov mozno najdes nieco, kde by si skor suhlasil so mnou, len by si rozporoval, ze to co ja som rozporoval 🙂 bolo uz mimo, ale neurobis to. Bratia v zbroji su bratia v zbroji?
Vy svorne ignorujete jednu vec. Prakticky nikto s kym som ochotny sa bavit nepopiera, ze sloboda je dobra a spravna, a ze kradez je nemoralna a zla. Ale co je sloboda a co je kradez. Kedy je to vrazda a kedy obrana? Kedy je to kradez a kedy je to spravodlivost. Zaroven mate nejaky svoj moral code, ktory je iny ako nejaka aktualna pravna uprava. A sucasnu pravnu upravu neovplyvnuje len to aky maju ludia svoj moral code, ale aj sucasny moral code ludi je ovplyvneny sucasnou pravnou upravou.
aby bola kradeš nemoralna, musime si definovat čo je kradeš. bohužial kradeš tzv. dnešnu duševneho vlastnictva si nedefinovala spoločnost podla moralky, ale zaujmove skupiny v medialnom biznise, velakrat pod natlakom ekonomickych sankcii, ktorými hrozili cez USA. nie všetko čo spada pod „duševne“ vlastnictvo naozaj vlastnictvom je.
Vid. tu mmoju odpoved JVmu
vsetci riesia len tvoje tvrdenia a nehadaju sa medzi sebou preto, lebo toto je tvoj clanok. Ked napise clanok niekto druhy tak vsetci co s nim nesuhlasia budu oponovat jemu, nie sebe navzajom.
„Ale co je sloboda a co je kradez?“ – vyborna otazka, na tom to cele stoji. Ak toto nie je jasne tak je zbytocne riesit ine z toho vyplyvajuce veci. To je presne ta ista otazka ako na Dana Arielyho: na zaklade coho rozlisuje kto je v prave a kto je necestny racionalizovac? Ten co uteka bez platenia z restiky alebo ten casnik ktory ho nahana? Pre mna je odpovedou sukromne vlastnictvo ekonomickych statkov zalozene na principe prvoprichodzieho a z toho pre mna vyplyva aj pravny ramec: „title transfer theory of contracts“ (TTToC)
„Musi podpisat zmluvu pred vstupom do kazdej predajne?“ – nie, na to aby bolo porusenie („libertarianskych“) vlastnickych prav nelegitimne netreba ziadne zmluvy, pretoze aj bez zmluv ide o nasilny utok na nevinneho. A „potrestat“ ho nechcem, skor sa chcem sebeobranovat.
Vsak vravim: prave si redefinoval social contract 🙂
vsak ja to tvrdim uz davno ze pravy „social contract“ je NAP a homesteading principle. To len prizivnicki darmozraci a megalomanski sociopaticki kriminalnici sa snazia prepasovat do skutocneho „social contractu“ veci ktore tam realne nie su.
„Musi podpisat zmluvu pred vstupom do kazdej predajne?“ – nie, na to aby bolo porusenie („libertarianskych“) vlastnickych prav nelegitimne netreba ziadne zmluvy, pretoze aj bez zmluv ide o nasilny utok na nevinneho. A „potrestat“ ho nechcem, skor sa chcem sebeobranovat.
K „nedodrzaniu rychlosti“: ak sa bavime o slobodnej spolocnosti tak sa neda dopredu predpovedat ako by fungovali „dopravne znacky“, tak ale mozme si vymysliet niektoru z moznosti, napriklad ze vlastnik cesty umozni jej pouzivanie tym ludom, ktori budu nejako zazmluvneni a nezazmluvneni „martania“ budu jednoducho trespasseri, takze tam je uz jedno ci dodrziavaju znacky alebo nie, proti sukromnemu vlastnictvu by sa previnili uz tym ze by trespassovali.
neda sa mi postnut cely text co som napisal, neberie mi to
jedna vec. ja možem byt zlodej, ale autor nejakeho diela chraneny zakonom zlodejom je. ked si kupim napalovacie cd alebo dvd, zaplatim percenta autorskemu zväzu a oni niečo pošlu autorom. pritom si tam napalim firemnu ekonomiku alebo vnuka ako jazdi na kolotoči. komplet všetci autori okradaju ludi cez odvody pri nakupe špecifickej elektorniky a nosičov. dokonca označili, každeho kto si niečo take kupi za zlodeja a hned ho aj odsudili a potrestali. takže kto tu je nemoralny?
Vsak hej. To je dost chore. Prezumpcia viny. A asi sa nie je co divit, ze ked za kazde CD, HDD, DVD musis platit naviac, tak ze to asi nikoho neprimeje k tomu, aby platil aspon to, co bol ochotny normalne.
Problemom je, ze takouto uvahou si personalizujes VSETKYCH autorov do autorskeho zvazu – a ja sa obavam, ze takato generalizacia je dost nepresna.