Dokážu riešiť štátne regulácie spoločenské problémy?

Našu spoločnosť ťaží veľa problémov, niektoré sú tu od nepamäti iné vznikli relatívne nedávno. Je mnoho druhov riešení. Poznáme dočasné alebo trvalé. Rozličné sú aj prostriedky, ktorými sa dnešné problémy riešia. Najčastejšie to sú štátne regulácie (legislatíva – zákony). O štátnych reguláciách sa toho popísalo veľa. Väčšinou sa jednalo o ekonomické témy. Ja sa v tomto článku chcem zaoberať štátnymi zásahmi do ľudských práv a vzťahov, ktorými chce štát regulovať negatívne spoločenské javy. Týmto článkom chcem poukázať na spoločný menovateľ všetkých štátnych regulácií ako takých. Je ním nútenie ľudí, zmeniť svoje konanie prostredníctvom nátlaku a trestu.

Ako vzniká štátna regulácia? Z pravidla to začína vyjadrením nesúhlasu určitej skupiny ľudí s konaním inej skupiny ľudí. Toto konanie je označené ako nežiaduce a ohrozujúce morálku spoločnosti. Pomocou politickej reprezentácie a lobbingu vznikne legislatíva, ktorá upravuje toto konanie. Štát chce pomocou legislatívy upraviť správanie a konanie ľudí. Legislatíva je vymáhaná políciou a súdmi. Toto nežiaduce konanie je väčšinou kriminalizované. Tzn. trestané. Účelom trestov je odstrašiť určitú skupinu ľudí od nežiaduceho konania.

Uveďme si pár príkladov:

Prostitúcia

Väčšina ľudí ju odsudzuje ako nemorálnu. Prevláda názor, že ľudia by sa nemali živiť poskytovaním sexu za úplatu teda vlastným telom. Odporcovia argumentujú tým, že je to dehonestujúci spôsob obživy, ktorý rozvracia morálku spoločnosti a preto musí byť trestná. Štát sa snaží toto konanie eliminovať postihmi, ktoré upravuje legislatíva (trestný zákonník). Platí to nie len u nás, ale aj všade vo vyspelých krajinách (dokonca aj vo väčšine rozvojových krajín).

Možno sa vám to zdá byť normálne, ale zamyslime sa nachvíľku. Kto vlastní vaše telo? Jasné, že vy! Kto je oprávnený ľubovoľne disponovať svojím telom? Zasa len vy! Takže, ak sa dospelý človek rozhodne takto živiť a používať svoje vlastné telo na uspokojovanie sexuálnych potrieb druhých ľudí, má nato právo.

Ukážme si na príklade ako je kritérium legálnosti pokrytecké. Pornoherečka aj prostitútka sa živia svojím telom. Obidve majú sex za úplatu. Jedno je legálne druhé je trestný čin. Aký je medzi nimi rozdiel? Pornoherečku vidí pri tom celý svet, prostitútka to robí diskrétne v hotelovej izbe. Pornoherečkám legálnosť umožnila profesionalizáciu odvetvia a teda aj slušnejší život. Majú manažéra, zmluvy, lekársku starostlivosť a slušne zaplatené. Naopak kriminalizácia prostitúcie vytlačila prostitútky na čierny trh bez pravidiel a tým ich zbavila možnosti skĺbiť svoju profesiu s ľudskými pracovnými podmienkami. Navyše ak zohľadníme fakt, že vysoké percento prostitútok k takému spôsobu obživy donútila práve ich zúfalá životná situácia príde mi ich kriminalizácia absolútne nezmyselná.

Drogy

Väčšina drog je nelegálnych a ich užívatelia, distribútori a výrobcovia sú kriminalizovaní. Odporcovia tohto konania argumentujú tým, že požívanie drog a návykových látok je zdraviu škodlivé a má veľa ďalších negatívnych dopadov na užívateľa, ale aj jeho okolie.

Pri užívaní drog platí tá istá premisa ako pri prostitúcii. Len vy vlastníte svoje telo. Teda, ak sa dospelý človek rozhodne vpraviť do svojho tela akúkoľvek chemickú látku, je to na jeho zodpovednosť a má právo tak urobiť.

Pokryteckosť legálnosti si ukážeme na jednoduchom porovnaní. Alkohol, cigarety i marihuana sú drogy. Alkohol patrí podľa členenia medzi tvrdé drogy, marihuana patrí medzi ľahké drogy. Napriek tomu je alkohol legálny, a marihuana nie, prečo? Lebo ho pije väčšina a tá dnes rozhoduje o tom, čo je škodlivé a čo nie. Tabak zabije ročne viac ľudí ako alkohol, všetky tvrdé drogy, autonehody, samovraždy a AIDS dohromady a je legálny. Vidíte tu pokryteckosť legálnosti? Droga ako droga. Prístup by mal byť rovnaký.

Stretli ste sa s tvrdením: „Všetkých feťákov by som postrieľal, a bolo by po probléme“. Prosím, ale ak chcete byt dôsledný musíte postrieľať všetkých, čo sú závislý na drogách tzn. alkoholikov a dokonca aj fajčiarov. Už to nie je také geniálne riešenie, však?

Čo spôsobila kriminalizácia ostatných drog? Vytlačila ich na čierny trh, ich ceny vyleteli do nebies a ich kvalita je všeobecne nízka (častejšie človeka zabijú nekvalitné prímesi ako droga samotná). Ich vysoká cena spojená s rýchlym a nadštandardným zárobkom láka dealerov obchádzať školy i napriek vysokému riziku, ktoré im hrozí zo strany polície. Vysoká cena je to čo spôsobuje drogovú kriminalitu u narkomanov. Jednoducho, je pre nich zo dňa na deň náročnejšie financovať svoju závislosť.

Naopak alkohol a cigarety vďaka tomu, že sú legálne sú kvalitné a cenovo dostupné. Žiadny alkoholik nepotrebuje lúpiť, aby si zaobstaral krabicové víno. Navyše nízka cena legálnych drog funguje demotivačne na pouličný predaj. Keďže funguje medzi výrobcami legálnych drog konkurencia, musia výrobcovia hľadieť na prestíž značky a získavanie si zákazníkov medzi mladistvými je pre nich marketingovo neprijateľné. Prípadná legalizácia drog by spôsobila nárast konkurencie výrobcov a distribútorov drog, pokles cien a tým by sa skončil miliardový biznis pre mafiu. Ľudia, ktorí sa dnes živia predávaním „buriny“ by sa museli, začať živiť niečím normálnym, čo je pre spoločnosť prínosnejšie.

Riešenie drogového problému prohibíciou (kriminalizáciou) nie je novinka. Prvá prohibícia v modernej histórii bola prohibícia požívania a predaja alkoholu v USA a trvala od roku 1919 – 1933. Začala nátlakom určitých spoločenských skupín (napr. Zväz kresťanských žien). Alkohol bol označený ako droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti. Účinok bol presne opačný. Namiesto zníženia zločinnosti a abstinencie sa začalo piť ešte viac a zločinnosť rástla nevídaným tempom. Zákon spôsobil, že ľudia pili prakticky všetko, o čom sa domnievali, že obsahuje alkohol, čo spôsobilo nárast otravy alkoholom až o 600%! Situácia sa upokojila až po skončení prohibície v roku 1933, v tom roku bolo 3x viac alkoholických barov ako v roku 1919.

Malé zamyslenie: Ak je alkohol droga a prohibícia alkoholu stav mnohonásobne zhoršila, prečo by mala mať prohibícia iných drog pozitívny efekt?

Nekončiaca vojna proti drogám stojí daňových poplatníkov každoročne miliardy. A pri prestrelkách zomierajú aj nevinný ľudia. Kriminalizácia drog spôsobila, že závislosť určitej skupiny ľudí teraz zaťažuje aj tých, čo nemajú s drogami vôbec nič spoločné. Daňami financujeme políciu, ktorá sa snaží chrániť milióny ľudí pred samými sebou a navyše v dnešnom systéme zdravotníctva platíme odvykaciu terapiu, všetkým závislým.

Je zastrelené dieťa pri prestrelke v Bronxe alebo v Tijuane morálne ospravedlniteľná obeť v honbe za ochranou zdravia ľudí, ktorí si ho dobrovoľne ničia?

Základnou otázkou je to či vám viac vadí fakt, že ľudia berú drogy, alebo vám vadia negatívne spoločenské javy, ktoré vznikli kriminalizáciou drog (vojny gangov, kriminalita, chaos, nárast organizovaného zločinu a pod).

Očami politikov

Pre politikov je nikdy nekončiaca vojna proti čomukoľvek výhodná či už sú to čarodejnice, triedny nepriateľ, drogy, terorizmus, zmeny klímy, obezita či prostitúcia. Voličsky je akákoľvek politická iniciatíva a snaha riešiť nejaký problém kladne hodnotená. Politik vytvára dojem, že robí niečo prospešné pre spoločnosť a tým zakrýva skutočnú „sterilnosť“ politickej triedy, ktorá nie je schopná žiadnej hodnotnej produkcie iba nadmernej spotreby súkromného majetku svojich spoluobčanov. Tento proces nás občanov stojí peniaze a osobné slobody, politici naopak získavajú väčšiu moc. Vytĺkanie politického kapitálu z hysterických reakcií voličov na odlišné konanie svojich spoluobčanov má za následok odklonenie legislatívy od jej skutočného poslania. Dnešná legislatíva smeruje od svojej pôvodnej funkcie – ochrany prirodzených práv k paternalistickému vynucovaniu väčšinovej morálky. Jednoducho povedané dnes dostanete viac rokov basy za marihuanu ako za zabitie. Ako keby nezodpovedné správanie voči sebe samému bolo horšie ako telesná ujma spôsobená druhému človekovi. Ďalším príkladom je dnešné relativizovanie krádeže. Politická krádež je po nadobudnutí určitej veľkosti nepostihnuteľná legislatívou zato malá kriminalita je postihovaná tvrdo bez ohľadu na výšku ujmy. Jeden príklad za všetky: za ukradnutie kukurice hrozí odňatie slobody na 2 roky, no za spreneveru stoviek tisíc eur hrozí maximálne rozviazanie pracovného pomeru zo strany štátu + vysoké odstupné.

Medzi ľuďmi je veľmi populárny akýsi „masochistický“ spôsob uvažovania. Oni môžu, my nie. Začíname byť čoraz viac benevolentný ku kriminalite vládnucej triedy a naopak schvaľujeme tvrdo represívne postihovať svoje vlastné konanie.

Vedzte, že …

Nie som zástanca prostitúcie ani drog len som chcel na týchto príkladoch ilustrovať kontraproduktívnosť donucovania. Všeobecne platí, že tvrdá represia veci zhoršuje. Tak ako je prirodzené, že pri výchove detí občas padne facka je prirodzené, že v spoločnosti sú určité tresty nevyhnutné. Na druhú stranu dnešný trend stupňovania represie a nátlaku voči občanom (tvrdá protidrogová politika, z roka na rok prísnejšie dopravné predpisy, ACTA, SOPA, šikanovanie malých podnikateľov, protiteroristické opatrenia ..) má rovnako deformujúci efekt ako neustále mlátenie detí v mene dobrej výchovy. Ak je niekto závislý na drogách alebo sa živí prostitúciou má problém, ale zatvorením týchto ľudí do väzenia im rozhodne nepomôžeme a ani problém samotný nevyriešime.

1,992 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

10 odpovedí

  1. Avatar
    marec 09, 2012

    Ak som to správne pochopil, tak keď pôjdem po diaľnici v protismere, tak polícia by ma mala právo pokutovať až vtedy, keď spôsobím nehodu. Aj strieľať z balkóna po okoloidúcich môžem, pokiaľ niekoho netrafím 🙂 Pokiaľ sa mi vodiči na diaľnici a chodci na chodníku budú vyhýbať v snahe si zachrániť život, potiaľ som nevinný. O mojej vine teda rozhodne úspešnosť potenciálnych obetí sa vyhnúť mojim dobre miereným ranám 🙂
    .
    Mne osobne nevadí existencia nejakých pravidiel včítane ich vynucovania. Nie som proti štátu, som za minimálny, ale o to silnejší štát. Proste radšej menej pravidiel, ale takých, ktoré sa reálne dajú vynútiť.
    .
    Čo mi vadí na existujúcich pravidlách ako takých, je ich nelogičnosť a nekonzistencia. Aby som parafrázoval blondýnu s najpohostinnejšieho domu na Slovensku: vadí mi chorá spoločenská dohoda.
    .
    Napríklad u toho alkoholu za volantom: z fyzikálneho hľadiska je nepochybné, že malé množstvo alkoholu (povedzme po jednom 0,5 litrovom pive) je určite oveľa menšie riziko, ako +10km/h nad limit v obci. Fyzika proste nepustí, ale spoločenská dohoda je opačná. A táto neodbornosť spoločenskej dohode zabíja. Ak zrazíte chodca, aj keď úplne jasne jeho vinou, z pohľadu následkov bude na tej rýchlosti sakra záležať. Áno, v tomto prípade podporujem obmedzenie svojej slobody výmenou za životy spoluobčanov. Pretože je to fyzikálne zdôvodnené.
    .

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 09, 2012

      Nulová tolerancia je absolútna hlúposť. Už len fakt, že prístroje na meranie prítomnosti alkoholu majú odchýlku cca 0,2 promile.
      A asi som to dostatočne nevysvetlil. Ak idete v proti smere, alebo ste opitý a idete autom po chodníku predsa porušuje pravidlá a už REALNE ohrozujete. Ale ak idete rovno a zistia vám námatkovo 0,3 promile – príde mi to zbytočná šikana akokoľvek vás postihovať. Zákon vás postihuje zato že ste mohli ohroziť. Pri strelbe medzi ľudí už robíte akt ohrozenia. Ale 2 deci vína nie je akt ohrozenia ak idete klukato po ceste od kraja ku kraju cesty to je akt ohrozenia – nech je dôvod akýkolvek či už neskúsenosť, opilosť, telefonovanie či pod. Riešiť sa má to či spôsob akým vediete automobil ohrozuje ľudí, nie v ako stave ste. Ak dokážete odšoférovať bez chýb a ohrození s 0,5 promile nech sa páči. Ak to nedokážete a spravíte to nech vás pokutujú a zoberú vodičský. Vo vačšine západnych krajín to funguje presne tak. Vo Velkej británii maju dokonca povolenú hladinu 0,9 promile. Nehovorím, že to je môj ciel aby všetci jazdili opitý – ale neexistuje štatistika ktorá by potvrdzovala, že je tam %tuálne viac dopravných nehôd ako u nás.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 09, 2012

        Kľudne mi tykaj. A skutočne si to imho vysvetlil nedostatočne. A v tejto reakcii. Pretože tu nejde o to, čo si ja myslím, že dokážem odšoférovať „bezpečne“. To je presne ten argument, ktorý sa používa na ospravedlnenie prekročenia rýchlosti. Že však ja mám dobré auto, som dobrý šofér, ja to ubrzdím, či vyhnem sa kolízii. Pretože fyzikálna pravda je taká, že reakčný čas je nejaký a nie je nulový. Že brzdná dráha závisí od fyzikálnych zákonov, nie od schopností vodiča. A obmedzením rýchlosti sa proste sleduje zníženie následkov aj tých nehôd, ktoré spôsobí niekto úplne iný, ako ten, na ktorého rýchlosti bude z hľadiska následkov záležať.
        .
        A čo sa týka alkoholu za volantom, o tom som presne písal, že do istej miery je to oveľa menej nebezpečné, ako iné porušenia pravidiel, ktoré ale spoločnosť toleruje oveľa viac. Tu sa určite nezhodneme. Ty kritizuješ za daný stav zlý štát, politikov. Ja vidím problém v samotných ľuďoch. Ktorých spoločenská dohoda je v danom prípade životu nebezpečná. A politici/štát tú dohodu realizujú nie preto, že je dobrá, ale preto, že za možnosť vládnuť urobia čokoľkovek, čo si ľudia želajú.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 09, 2012

          Presvedčil si ma, a pozmenil som svoj náhľad. No aj tak si myslím, že nulova tolerancia by mala byť zrušená. Už len dôvodu nepresných pristrojov. A zbytočnej šikany. Ak máš 2 pivá neohrozuješ nikoho. A ludia radšej dodržiavajú pravidlá, ktoré považujú za férové ako tie ktoré su nezmyselne prisne. Tak je to s danami. Ak sú nízke ľudia ich odvádzajú bez problémov ak sú vysoké a zaťažené byrokraciou – ludia ich obchádzajú.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 09, 2012

            Lukáš, ale však aj ja si myslím, že nulová tolerancia má byť zrušená. Pretože sú tolerované oveľa vážnejšie priestupky (rýchlosť), ktoré reálne zhoršujú výsledok prípadnej kolízie.
            .
            Ale ja som za uvoľnenie zákazu alkoholu za volantom (povedzme na hodnotu jedného piva) preto, že je to nezmyselný a populistický zákaz. Nie preto, že jeho vynucovanie považujem za buzeráciu. A Tvoj článok na mňa pôsobí tak, akoby si bol a priori proti vynucovaniu obmedzení, ktorých porušenie samé o sebe nespôsobí újmu. Že by si chcel postihovať priestupcu len vtedy, keď jeho konanie újmu spôsobí. A to z môjho pohľadu na dopravné predpisy je už neskoro.
            .
            Tiež píšeš, že represia nič nerieši. Asi teda budem zlý príklad, ale u mňa vyriešila. Parkujem na sídlisku kúsok za vchodom do jednosmerky, ktorá je dosť dlhá. Nechcelo sa mi chodiť celou ulicou a skracoval som si to v protismere. Dostal som tuším dve pokuty a zrazu sa mi tá „obchádzka“ nezdá vôbec žiadny problém 🙂
            .
            Ja si myslím, že ja v dopravne slušnejších štátoch (Rakúsko?) si toleratné správanie vodičov vynútili pokutami a prísnymi kontrolami. Proste normálnemu človeku stačí jedna-dve pokuty, prípadne problémy s políciou a jeho správanie to môže radikálne zmeniť.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 09, 2012

            Všeobecne platí, že tvrdá represia veci zhoršuje. to som napísal.. aj som povedal, že trestom sa nebránim.. Ale dnešný trend je taký, že sa iba pridávaju a sprísnuju zákony a žiadne sa nerušia zachvilu tu budeme v totalite.

            Odstavec venujúci sa alkoholu za volantom som vymazal a musim to ešte prepracovať. takže tým by som uzavrel túto kapitolu. A myslel som že je nezmyselné mať na slovensku pokuty na urovni rakuska alebo nulova tolerancia. toť vše.

            A tu represiu som myslel hlavne u drog a spol.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 09, 2012

            “ Odstavec venujúci sa alkoholu za volantom som vymazal a musim to ešte prepracovať.“
            .
            Toto mi nepríde zrovna šťastné. Očakával by som, že ak niečo napíšeš, že si za tým stojíš. Pretože takto sa rozvinula diskusia, ale k odstavcu, ktorý si neskôr zmazal. Možno by bolo lepšie, keby si na budúce viac nad problémom premýšľal, než publikuješ článok. A keď už ho publikuješ, tak by si ho potom nemal meniť. Keď už k nemu prebieha diskusia.

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      marec 09, 2012

      Myslím, že táto problematika si zaslúžil vlastný článok a uznávam, že potrebuje upraviť. 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  2. Avatar
    marec 09, 2012

    Mal by som otázku k bežnej cestnej kontrole. Keď vás zastavia bez príčiny. Ani len fúkať vám nedajú (a teda vás nepodozrievali z požitia alkoholu).
    .
    Má vôbec bežná cestná kontrola oporu v ústave? Môžu a prečo môžu vás policajti len tak z vlastnej iniciatívy a bez dôvodu zastaviť?
    .
    Mne osobne to až tak nevadí, pretože ma nezastavajú často. Ale z hľadiska obmedzenia mojej slobody mi to príde úplne bez účelu, bez dôvodu, ktorý by čo i len trocha oprávňoval políciu k takémuto jednaniu.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 09, 2012

      Ja osobne si myslím, že nie. Aj keby to bolo v ustave. Myslím, že to nie je správne.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*