Diskriminujte tak, ako najlepšie viete

Štát má sústavne tendenciu pchať svoj nos tam, kam vôbec nemusí. Jednou z oblastí je aj diskriminácia – ktorá spadá do kategórie ľudských slobôd. Tým, že štát zakazuje diskrimináciu v akejkoľvek oblasti na základe akýchkoľvek dôvodov, vždy tým len škodí ľuďom. Nemali by sme ľuďom odopierať ich slobodné právo diskriminovať. Vysvetlím prečo.

Chráňte si právo diskriminovať iných

Štáty toto ľudské právo obmedzujú už na úrovni ústavy. Hlavne z povinnosti kvôli medzinárodným dohovorom o ľudských právach, ktoré by som skôr nazval medzinárodnými dohovormi o porušovaní ľudských práv.

Citujem: “Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.”

Zakazovanie diskriminácie je zakazovanie ľudom vykonávať ich slobodnú voľbu. Namiesto zákazu diskriminovať, by malo byť zakotvené jednoznačne právo na diskrimináciu. (Ak si zatiaľ myslíte, že som blázon – chápem, čítajte ďalej.:-)

Ľudia si v živote volia medzi možnosťami, ktoré im život ponúka, každý deň.

  • Či už vo vzťahu, keď si vyberiete blondínku a nie brunetku, čím diskriminujete všetky brunetky, pred možnosťou s vami ísť do vzťahu.
  • Ste muž a vyberiete si do vzťahu ženu a nie muža? Alebo ste žena a vyberiete si muža a nie ženu? Diskriminujete na základe pohlavia. Porušujete ústavu.
  • Ak si na pohovore vopred určíte, že chcete zamestnanca, ktorý má seriózny výzor, je inteligentný, príde v obleku, bude komunikatívny, atď., diskriminujete všetkých ostatných, ktorí sú neinteligentí, nemajú seriózny výzor, alebo nie sú komunikatívni.

Chcete aby vám toto štát zakazoval? Diskriminácia je úplne prirodzená – je to náš prirodzený výber.

Diskrimináciu by som rozdelil na dva druhy

  • racionálnu – ak v potravinách nájdete zhnitý pomaranč, kúpite si radšej mandarinky, alebo si pôjdete kúpiť tie pomaranče inde. Diskriminujete pestovateľa pomarančov – veď on ich nezhnil. Ak si vyberáte partnerku alebo partnera podľa svojich predstáv, znovu diskriminujete všetkých, ktorí tým predstavám nevyhovujú. Ak si vyberáte zamestnanca, ktorý je inteligentný, diskriminujete všetkých hlúpych ľudí.
  • iracionálnu – ak niekto diskriminuje na základe irelevantných a iracionálnych dôvodov, v konečnom dôsledku škodí len sám sebe a zákon tomu aj tak nikdy nezabráni. Ak niekto nemá rád ľudí čiernej pleti, nezamestná ich tak či tak, vždy si nájde iný dôvod. Ak niekto nechce aby do jeho podniku chodili rómovia alebo černosi, škodí len sám sebe.

Ak niekto diskriminuje na základe racionálnych dôvodov, zákaz takejto diskriminácie by obom len poškodil. Vy by ste jedli zhnité pomaranče a predajca by veselo predával takto zhnité produkty aj naďalej – až kým by si niekto nepoškodil zdravie, potom by mal vážny problém.

Ak niekto vyberá na základe iracionálnych dôvodov, zákaz takisto nepomôže. Taký podnik dosiahne len to, že príde o zákazníkov, ktorých tam nechce, ale takisto aj o tých, ktorí nezdieľajú jeho diskriminačný názor. Niekto iný na trhu – jeho konkurencia, diskriminovať na základe irelevantných dôvodov nebude a tým pádom bude mať či už viacero zákazníkov alebo aj kvalitnejších zamestnancov.

Diskriminácia ľuďom pomáha

Ak príde žena na pohovor a zamestnávateľ (sexista) jej povie, že ju môže zamestnať len za podmienok ak bude pracovať za nižšiu mzdu ako jej kolega, ktorý by robil presne tú istú prácu, zákon v tomto prípade ženy nijak nechráni, len im škodí.

Ak by si žena v tomto prípade uplatňovala svoje ústavné práva, dosiahla by jediné – zamestnávateľ by ju nezamestnal vôbec, teda zostala by na ulici. Dôvod by sa už našiel.

Ak by ale prijala prácu za nižšiu mzdu a svojou snahou a pracovitosťou by po určitej dobe dokázala, že pracuje nie len rovnako, ale aj lepšie ako jej kolega na rovnakej pozícii – následne by si mohla pýtať rovnaký, alebo aj vyšší plat ako má jej kolega. Zamestnávateľ by jej musel dať rovnaký plat, lebo by vedel, že ináč by stratil konkurenčnú výhodu.

Že sú rómovia diskriminovaní? Samozrejme že sú, no zákon im takisto nijak nepomôže. Je to len na nich, aby ukázali čo je v nich, aby boli ochotní pracovať aj za nižšiu mzdu a pracovať na sebe. Mnohí rómovia to už aj dokázali. Iná cesta nie je, štát tomu môže len a len uškodiť. V prvom rade by sa mal ale postarať hlavne o to, aby zrušil najdiskriminačnejší zákon namierený hlavne proti rómom – zákon o minimálnej mzde.

Diskriminácia teda na trhu prináša nepriamo vyššiu produktivitu, viac možností či už na jednej alebo druhej strane a tým aj rast a spokojnosť v celej spoločnosti.

Kedy má zákaz diskriminácie význam?

Jediný význam zákazu diskriminácie vidím pri štátnych úradoch a inštitúciách. Ak vás odbije nejaký úrad s tým, že máte napr. čiernu farbu pokožky a tá mu nevyhovuje, tak nemáte na výber. Nemôžete sa obrátiť na iný úrad. Jedine ak by ste sa presťahovali do inej krajiny a skúšali štastie tam.

Vidíme to jasne na príklade iracionálnej diskriminácie a tvrdých štátnych zásahov v Číne pri vyznávateľov duchovnej cesty Falun Gong. Títo ľudia nemajú napr. nárok ani na súdny proces. Podobne ak nie ešte horšie je to aj v prípade homosexuálov v krajinách blízkeho východu alebo Afrike.

Určite by sa podobných príkladov našlo ešte omnoho viac, no stále sa jedná len o problém človek vs. vláda (štát), či už ide o ochranu pred potenciálnou diskrimináciou, alebo ide o priamu irelevantnú diskrimináciu nariadenú vládou daného štátu.

V súkromnom sektore nemá vôbec význam diskrimináciu riešiť, rovnako ako korupciu.

Diskriminácia nie je teda nič iné, len náš prirodzený výber. Ak túto možnosť výberu zakážeme alebo obmedzíme cez zákony, obmedzíme ľuďom ich slobodné práva a tým im vždy len uškodíme. Jediný racionálny význam riešiť diskrimináciu má len vo vzťahu k štátnym úradom alebo štátom monopolizovaným firmám.

„Show me a problem and I`ll show you government.“

9,019 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

67 odpovedí

  1. Avatar
    január 25, 2012

    Perfektný článok! Som zvedavý na protiargumenty… Iracionálna diskriminácia nie je správna, ale je to právo každého a žiadny zákon na svete na tom nič nezmení. Navyše antidiskriminačné zákony bránia tomu, aby boli diskriminujúci na trhu potrestaní.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  2. Avatar
    január 25, 2012

    Jednoznačný súhlas. Diskriminácia nie je problém, je to riešenie. Najviac ma mrzí, že najmenšiu možnosť diskriminovať majú tí najslabší, malé deti. Ako je vidno aj pri rozdhodnutí súdu o škole Šarišských Michaľanoch. Už strednú školu si môžu väčšie deti vybrať, o vysokej ani nehovorím. Vyberáme si priateľov, kolektív, v ktorom budeme pracovať. Vyberáme si miesto, kde budeme žiť. Akurát na tej základnej škole sú (minimálne niektoré) deti zneužívanie na úchylné ciele sociálneho inžinierstva a obskúrnej ideológie všeobecnej rovnosti. Štát nedokáže vzdelávať istú časť detí, tak ich šupne do tried s tými, ktoré by sa vzdelať bývalo podarilo. Aby sa to náhodou nepodarilo.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  3. Avatar
    január 25, 2012

    Ty si pleties diskriminaciu s prirodzenou volbou alebo vyberom. Este raz si precitaj uvod svojho „clanku“ – t.z. definiciu diskriminacie a citaj si ju dokym jej zmysel nepochopis.

    A priklady typu – niekto si vybera blondinky nie je diskriminacia ale VKUS!

    A ked ide niekto do zamestnania a ma mat VS vzdenanie, …. tomu sa hovori kriteria na pracovnu poziciu a nie diskriminacia.

    Samozrejme, ze aj napriek zakonom si ludia robia co chcu, ale napr. v pripade, ze spolocnost prepusta a prepusti roma, ktory ma ovela lepsie pracovne vysledky ako neprepusteny nerom – tak prepusteny zamestnanec romskeho povodu ma pravo vyuzit klauzulu, o ktorej si pisal v uvode.

    Dufam, ze si to, co som pisala pochopil 😉

    Thumb up 5 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      január 25, 2012

      Simona, môžeš to prosím ťa upresniť? Asi som nepochopil.

      Toho róma prepustili na základe čoho? Toho, že je róm? Takže keď ho príjmali do zamestnania, nevedeli že je róm? Len si chcem ujasniť nejaké detaily predtým ako budem reagovať. Ďakujem.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 28, 2012

        Napríklad – šéf, ktorý prijal cigáňa, nemá proti cigáňom nič a zaujímali ho iba pracovné výsledky. potom prišiel nový šéf, ktorému raz jeden cigáň pretiahol manželku a keď vidí cigáňa, otvára sa mu nožík vo recku. a nebude predsa vo svojej práci 8 hodín denne trpieť prítomnosť nejakého cigáňa.
        Toľko stačí?

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 28, 2012

          Samozrejme. Prepustí ho a poškodí sám seba. Trh sa mu vypomstí za takéto konanie.

          Thumb up 1 Thumb down 2

          Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      Simona, nechtia si ukázala na diskrimináciu, ktorú robí štát. A takú diskrimináciu kritizuje aj Martin.
      .
      Napísala si:
      “ tak prepusteny zamestnanec romskeho povodu ma pravo vyuzit klauzulu, o ktorej si pisal v uvode. “
      .
      Predstav si, že prepustia dvoch zamestnancov. Jedného Róma a druhého NEróma. Ten prvý bude mať možnosť využiť pri obrane špeciálnu klauzulu. Ten druhý tú šancu mať nebude. Bude diskriminovaný štátom pri realizácii svojho práva sa brániť voči prepusteniu. Proti tejto diskriminácii mu nepomôže ísť k inému zamestnávateľovi, pretože dá diskriminácia je štátna.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      január 27, 2012

      brunetky su teda nevkus?

      a co by mohol vyuzit prepusteny nerom, kedy sa jeho zamestnavatel po**** pred zakonom a prepustil jeho miesto jeho kolegu roma? 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

  4. Avatar
    január 25, 2012

    samozrejme, ze vedeli, ze je rom. Ale pri rozviazani pracovneho pomeru bol nerom uprednostneny pred romom iba na zaklade farby pleti bez ohladu na pracovne vysledky, V tomto pripade by sa mohol domahat svojho ustavneho prava.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 25, 2012

      V sukromnom sektore je to firemna samovrazda prepustat zamestnancov podla inych kriterii ako prinos pre firmu. (Teda aspon v zdravom trhovom hospodarstve)

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      január 25, 2012

      Fajn, tak zoberme si, že napriek absentujúcej logike tvojho príkladu by bol zamestnanec prepustený kvôli farbe pleti (absentujúcej kvôli tomu, že ak ho nediskriminoval pri prijatí, nemá logiku aby ho diskriminoval pri prepúšťaní… ale dobre) by sa začal vyhrážať nejakým zákonom.

      A ako by mu ten zákon pomohol? Čo by mu súd prikázal ho zamestnať naspäť a zamestnávateľ by sa tváril, že by sa nič nestalo? No našiel by si iný dôvod. Nakoniec, dokázať niekomu že diskriminuje na základe rasy je prakticky nemožné. Alebo si myslíš, že by mu do výpovede napísal, že prepúšťam vás, lebo ste čierny?

      Medzi ľuďmi sú vždy nejaké rozdiely, takže vždy by konal len na základe iracionálnych (prepustil by ho na základe jeho rasy a tým by poškodil len sebe) alebo racionálnych dôvodov (bol menej výkonný a tým pádom pomohol sebe a bolo to dobré rozhodnutie.)

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 25, 2012

        Pán Bulák Vám úplne ušiel význam slova diskriminácia a absolútne ste ho nepochopil.. Simona má jednoznačne pravdu viem si predstaviť čo pod svojim príspevkom myslela. Logika tomu neabsentuje len bol použitý zlý príklad… V podstate aj vy v článku používate zlý príklad, keď sa zaoberáte predovšetkým diskrimináciou v zamestnaní. Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie v mnohých životných situáciách nielen pri zamestnaní. Článok je písaný dosť povrchným spôsobom. A čo sa týka rozboru zákonných ustanovení, byť vami nechám to radšej tak, pretože to trochu vyvoláva úsmev na tvári. V dnešnej dobe má veľa ludí pocit, že si prečítajú nejaké ustanovenie a rozumejú mu ako najlepší právnici. Ale napríklad vodič autobusu sa nesnaží presvedčiť svoje okolie, že vie operovať ľudí ako lekár a ani sa o to nepokúša – to by už nevyzeralo smiešne ale skôr tragicky. Čo myslíte práve som Vás diskriminoval? Dúfam, že dokážete zniesť kritiku. Poradím Vám prečítajte si niečo o diskriminácií, lebo tento článok je o niečom úplne inom.. Nevravím že je zlý, len že je o niečom inom nakoľko zrejme zle chápete význam slova diskriminácia.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 25, 2012

          Určite ste ma svojim názorom nediskriminovali, skôr naopak. Aj keď čakal som v toľkom texte aspoň jeden vecný argument, žiaľ som ho nenašiel. Snáď nabudúce. 🙂

          Thumb up 1 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            január 25, 2012

            Internet človeka naučí, že racionálne argumentovať mnohokrát aj tak nemá význam pretože keď je niekto presvedčený o svojej pravde tak ho koment od cudzieho človeka aj tak nepresvedčí. Mňa by pravdepodobne tiež nik nepresvedčil. Najviac sa človek obohatí sám, keď si to naštuduje. S niektorými vecami v článku súhlasím a to preto, lebo sa týkajú slobodnej voľby, ale nie diskriminácie.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 26, 2012

            Možno to presvedčí niekoho, kto sa diskusie nezúčastní, ale celú si ju prečíta.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            január 26, 2012

            mas fakt pekny sloh, ale daj nejaky priklad, ked ti tie doteraz nevyhovovali.

            ak nedokazes jasne a jednoducho definovat svoj postoj, tak nediskutuj.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 26, 2012

            Svoj postoj som definoval jasne a jednoducho. Pokiaľ ho niekto nepochopil problém bude asi v ňom. Vo svojom príspevku som vyjadril svoj postoj k obsahu článku mali by ste si pozrieť aký je rozdiel medzi slohom a diskusným príspevkom. Andrej Vy mi predsa nemôžete prikazovať na základe čoho sa môžem zúčastňovať diskusie a čo majú obsahovať moje príspevky. Ak sa Vám to nepáči kľudne reagujte nemám nič proti, ale vy nemáte právo zasahovať do toho akým spôsobom ja diskutujem. Práva každého človeka siahajú vždy len potiaľ, kde začínajú práva niekoho iného, aby mu do nich nemohol zasahovať. Ako menší všeobecný príklad uvediem podnikateľa, ktorému bolo udelené právo podnikať – otvoril si reštauráciu no do nej nevpustí čiernych len preto akú majú farbu. Tu už nejde o slobodnú voľbu, pretože u tmu bolo udelené právo podnikať s tým, že bude dodržiavať počas podnikania zákony a základné demokratické princípy inak by samozrejme nasledoval postih podnikateľa. Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a tým, že nepustí čiernych ľudí dovnútra už nevykonáva svoje právo alebo voľbu, ale zasahuje do práv iných ľudských bytostí čím dochádza k porušeniu zákona.
            Treba si zapamatať jedno: moja sloboda sa musí zastaviť tam, kde začína sloboda iného človeka. – zakotvené už v Deklarácií práv Človeka a občana z roku 1789.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 26, 2012

            Každý má výhradné právo sám disponovať podľa uváženia so svojim majetkom tak ako uzná za vhodné. Sám rozhodneš, či si do obyvačky domov pustíš kamarátov, známych, susedku, priateľku, bezdomovcov, cigánov… Toto nemá s obmedzovaním slobody niekoho nič spoločné. Je to tvoje právo. Žiaľ ako etatistovi, ktorý zákony považuje za niečo sväté, čo treba uctievať za každú cenu, tak ti to asi zbytočne budem aj vysvetľovať…

            Thumb up 2 Thumb down 2

          • Avatar
            január 26, 2012

            ano, to je dobry priklad iracionalnej diskriminacie.

            ale aj tu musim byt jednoznacne na strane majitela restauracie a obhajovat jeho pravo nevpustit do jeho vlastneho podniku koho nechce. ak toto spochybnis, tak sa dostavas na tenky lad, kedy nemozes sam rozhodaovat, koho vpustis na vlastny sukromny pozemok. a to narobi strasnu paseku v pripade racionalnej diskriminacie (ked ti partia bitkarov znici restauraciu, tak ich tam na druhy den musis pustit znova, lebo by si ich inac diskriminoval).

            na dve veci by som reagoval z tvojho mailu:
            Práva každého človeka siahajú vždy len potiaľ, kde začínajú práva niekoho iného…
            presne o tom hovorime – pravo cloveka niekam ist sa konci tam, kde zacina pravo cloveka niekoho tam pustit.

            uvediem podnikateľa, ktorému bolo udelené právo podnikať …
            to je podla mna strasna veta. podnikanie je podla mna primarne zabezpecovanie si obzivy – skupina pravekych lovcov, co sla zabit mamuta, vlastne podnikala. predstava, ze teraz mi na to musi dat niekto povolenie je smutne a hovori nieco o tejto dobe – jednoznacne, ale zato necitim nejaku vdacnost.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            január 26, 2012

            To Martin Bulák: Zákony neuctievam len sa ich snažím dodržiavať. Keby ich ľudia nedodržiavali vládla by tu anarchia. A opäť si použil nesprávny príklad pretože tvoje obydlie je ochraňované samotnými ustanoveniami zatiaľ čo reštaurácia sa považuje za miesto verejnosti prístupné aj keď je tam súkromný majiteľ. Ale to ti budem ťažko vysvetlovať keď nepoznáš základné rozdiely. – Týmto ťa vôbec nechcem znevažovať ide len o to že ja s tým pracujem takže viem aký tam je rozdiel.. Keď dáš doma facku kamarátovi nemusel si sa dopustiť ničoho, ale pokiaľ dáš facku kamarátovi v reštaurácií mohol si sa dopustiť trestného činu výtržníctva.. To len aby bol jasný ten rozdiel.. Ten človek síce vlastní ten objekt ale prevádzkuje podnik ktorý je prístupný pre verejnosť bez toho aby on niekoho diskriminoval.
            To Andrej: Ale to nie je právo podnikateľa pustiť si tam koho chce poprípade niekoho nepustiť len preto, že sa mu nepáči ako vyzerá. To keď mu tam niekto niečo rozbíja to už nie je diskriminácia pochop to.. Diskriminácia je keď tam nepustí čiernych napriek tomu že mu nič neurobili a ešte ich k tomu bude hádzať všetkých do jedného vreca..

            Thumb up 2 Thumb down 3

          • Avatar
            január 26, 2012

            ty by si dodrziaval aj norimberske zakony 🙂

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 26, 2012

            :))

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 26, 2012

            No ak sa na to pozeráš z pohľadu týchto (pre mňa iracionálnych) zákonov (čím nechcem povedať že všetky sú iracionálne).
            Pretože kde je hranica medzi tým, keď niekoho pozveš k sebe na kávu a vypýtaš si za kávu peniaze a keď ten svoj domov nazveš barom?
            Je to len o tom, ako to nadefinujú politici/úradníci a tým ako sa ty kajúcne snažíš nekriticky bez rozmyslu akceptovať všetko, čo ti táto elitárska arogantná banda naservíruje. Ja samozrejme dodržujem tiež zákony, no aj pri dodržiavaní iracionálnych zákonov si uvedomujem, že čo je to za zákon a či je morálny alebo nie, teda či porušuje alebo neporušuje ľudské slobody…

            Thumb up 2 Thumb down 2

        • Avatar
          január 27, 2012

          ja by som si odpustil tie slova ako absolutne a jednoznacne, su akosi mantinelisticke. ani ta dama vyssie nie je neomylna v tom, co pise a rovnako autor nebol povinny vyplnit vase predstavy kompletizaciou celeho kontextu, ktory vy potrebujete explicitne a spolahol sa na to, ze povacsine ostatni ho vnimame implicitne.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          január 28, 2012

          Zaujala ma poznámka o kompetentnosti rozoberať zákonné ustanovenia. Ak ich nemôže robiť laik, tak pre koho sú písané a prečo neznalosť zákona neospravedlňuje?
          Ak sú nezrozumiteľné, alebo ťažko pochopiteľné, treba ich zrušiť. Alebo zrušiť princíp neznalosť zákona neospravedlňuje.
          Alebo zaviesť pre každého svojprávneho občana povinné každoročné školenie špičkovými právnikmi o tom, čo ako zákon interpretovať.

          Thumb up 2 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      január 25, 2012

      Kto posúdi, aké boli jeho pracovné výsledky? Snáď jeho zamestnávateľ, nie sudca. Prečo si zamestnávateľ nemôže slobodne rozhodnúť, koho a kedy prepustí? Akým právom (viem, že ústavným) vstupuje štát do tohto rozhodovania? To zase len vyplýva zo zvrátenej logiky, že zamestnávateľ tomu zamestnancovi prácu dlhuje. Ale houby, nedlhuje.

      Ak zamestnávateľ prepustí róma, ktorý pracuje lepšie ako jeho iní kolegovia, zamestnávateľ sa sám potrestal.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

  5. Avatar
    január 25, 2012

    Cely problem je v tom, ze ludia su rasisti, sexisti, xenofobi, homosexuali, povalaci, idioti a kto vie co este od prirody, no a stat im v tom chce zabranit. Lenze to nejde. Stat nikdy zakonom ludom nezabrani v tom co chcu robit. Inak by neexistovali zlociny, alebo len minimalne… A tak stat k ludom pristupuje dvojitym metrom. ( kde pokus o zrusenie diskriminacie jednych vedie k diskriminaci inych)
    Su teda dva sposoby ako sa z tohoto bludneho kruhu dostat. Odstranit stat alebo pristupovat ku vsetkym ludom z hladiska statu rovnako.

    Priklad: bieli sa buria ze v skole su s ich detmi cigani. Ok tito cigani maju ale pravo na to byt s nimi v skole. Belosi si mozu dat deti do inej skoly. Napr skukromnej. Ta sice musi prijmat vsetkych ludi, romov aj neromov, ale objektivne vsetci vieme, ze romovia neurobia primacky. A ked ano, bude ich malo a to rodicia predychaju. Popripade si romovia mozu spravit sukromnu skolu, kde budu brat romov a bieli sa tam hlasit nebudu.

    A samozrejme ako vzdy, ani tak nezalezi co je pravda, ale skor to, o com je kazdy z nas presvedceny.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      Cigáni nemajú byť právo v triede s bielymi, pokiaľ si to títo vyslovene neželajú. Cigáni majú právo na štátne vzdelávanie. A štát ich nedokáže vzdelať (tentokrát nie úplne vinou štátu), tak ich posadí do spoločných tried. Aby sa tie deti „vyrovnali“. A to vyrovnanie dopadne tak, že tí lepší sa budú musieť posunúť na úroveň tých slabších. Už aj učitel sa bude musieť prispôsobiť a zľahčiť látku tak, aby to pochopili všetci (väčšina), t.j. tí lepší sa ku kvalitnému vzdelaniu nedostanú.
      .
      To nie je o farbe pleti. To je nepolitická, odborná otázka funkčnej formy vzdelávania. Výsledky sa dajú dosiahnuť len v triede (skupine), kde sú študenti na porovnateľnej úrovni.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

  6. Avatar
    január 26, 2012

    Ja som proti iracionalnej diskriminacii aka sa tu uvadza, ale som za to aby boli za to postihy. Ked niekto nepusti napr. cernocha do restauracie za to ze je cernoch a odmietne ho obsluzit, tak aj tak moze mat dost slusny prijem z inych zakaznikov ktorych si vyberie na zaklade svojej iracionalnej diskriminacie. Cize nespostihne ho to a tu by malo platit na toho cloveka nejake pravo a jeho vymozitelnost. Napr. v Bratislave je jeden nemenovany podnik a este cca. pred 15 rokmi tam robili neonacisti sbs-karov a nepustali tam zahranicnych studentov pre ich farbu pleti. Ten podnik mal ale dost zakaznikov z ludi ktori vyhovovali iracionalnym diskriminacnym kriteriam sbs-karov vypatlancov cize ten podnik to nezruinovalo. Ja by som bol za to ked podnik iracionalne diskriminuje, aby tam odmietali vsetci slusni ludia chodit.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      Este raz, ak to zákon zakazuje, tak pri iracionalnej diskriminácii na to ten čo diskriminuje nedoplatí. A ja chcem aby na to doplatil.
      – ak by to zákon nezakazoval, majiteľ by si dal na podnik na dvere ceduľku, že černosi (napr.) majú zákaz vstupu. Automaticky by teda prišiel o všetkých černochov zákazníkov. Takisto by prišiel aj o všetkých zákazníkov, ktorým by sa táto diskriminácia nepáčila. Ak ale tvrdíš, že táto diskriminácia by ľuďom NEVADILA a chodili by tam aj tak, potom je skôr na zamyslenie morálny stav spoločnosti, ktorý žiadny zákon nenapraví tak či tak…
      – ak by to zákon zakazoval, majiteľ by na to nijak nedoplatil. Černosi by k nemu naďalej chodili, len by ich nemal rád… ešte viac by ich nemal rád ako predtým, lebo by bol tlačený zákonom do toho, aby ich púštal na svoj súkromný majetok. Občas by im načúral do kávy, niečo pekné dal do jedla…a podobne. Možno by si ich vyhliadol a napadol mimo podniku… v každom prípade zisky by mal a v očiach verejnosti by vyzeral ako každý iný tolerantný občan… a to je ten problém.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        január 28, 2012

        Rozumiem tvojej argumentácii, ale to, že takého diskriminujúceho podnikateľa by „neviditeľná ruka trhu“ potrestala sama, je naivná. Vieš doložiť nejaké konkrétne príklady, kedy a kde sa tak stalo? Je pravdou, že prijímaním antidiskriminačnej legislatívy si štáty na svoje plecia zobrali v podstate nesplniteľnú úlohu – takpovediac vychovávať ľudí v zmysle zbavenia ich nezmyselných predsudkov. Ale možno to chápať aj akési kajanie sa za minulosť – v minulosti štáty predsudky priamo vytvárali a posilňovali ( otroctvo, segregácia, apartheid atď. ).

        Čiže z tvojho libertariánskeho uhľa pohľadu to nie je win-win situácia, ale aspoň to možno chápať ako RELATÍVNE pozitívne správanie štátu, lebo by mohlo byť aj omnoho horšie….

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 28, 2012

          Toto je vec, ktorá sa na konkrétnych príkladoch dokázať ani nedá (resp. veľmi ťažko), keďže sa jedná o nepriame dopady. No ak máme vychádzať z logických záverov, tak by som určite tvrdil skôr to, že tvoj názor – teda že ho trh nepotrestá je naivný. Ak máš ako zamestnávateľ na výber dve skupiny ľudí – skupinu A a skupinu B a vyradíš skupinu B pre irelevantné dôvody, máš zákonite menší výber. To znamená menší výber z kvalitných ľudí, ktorý mohli byť pre teba prínosom. A toto je len jeden prvý, ktorý je na začiatku takéhoto konania….

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

      • Avatar
        január 29, 2012

        Este si zabudol na skupinu ludi, ktori tam budu chodit prave preto, lebo ciernych tam nepustaju 😉

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  7. Avatar
    január 26, 2012

    1) dobrý článok, zase bude stačiť namiesto vysvetľovania iba jeden link
    2) aj napriek prvej vete z článku ste minarchisti? (only trolling :-))
    3) je škoda že k vašim článkom sa nedostanú ľudia ktorí ich najviac potrebujú. My si to tu prečítame, väčšina súhlasne pokýve hlavou a svet ide ďalej. Aby mali tieto nepochybne dobré články väčší úspech, museli by prísť bežným ľuďom do schránky, ideálne viackrát ako to robil matovč, aby sa to nedalo len tak jednoducho odignorovať (možno by to penta zasponzorovala :-D)

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      Zdá sa ti, že tieto články čítajú len takí, čo súhlasia? Choď v článkoch späť a prečítaj si komentáre. 😉 Za dva mesiace si naše články prečítalo skoro 70 tis. ľudí, libertariánov z toho bolo možno 70. 🙂 Chystáme akciu, dúfam, že lepšiu ako Matovičovci.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      3.) môžeš sa do toho pustiť, celostranová inzercia v matovičovom médiu v BA – 1466 € s DPH => v dosahu obyčajného človeka 😉

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  8. Avatar
    január 26, 2012

    inac podla mna je toto variacia na vkuse rovnaku temu.

    stat si vyberie nejaky problem a ten oznaci ako zlyhanie trhu. obmedzi ludsku slobodu, aby dane zlyhanie nasilne vyriesil. tym ale vytvori ovela vacsi problem.

    to, ze diskriminovane skupiny maju nizsi plat ako wasp, je problem. riesi sa to tym, ze sa im nasilne dorovna plat a tym sa obmedzi sloboda zamestnavatela. vysledkom je, ze si na trhu prace ziadna diskriminovana skupina uz nic nenajde.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      Samozrejme, je to sústavne nabalovanie problémov na problémy.

      Štát vytvorí minimálnu mzdu > musí vytvoriť medzitrh práce > zvyšovať dávky > riešiť demografiu > riešiť rómov …atď. Pritom stačí zrušiť prvý zlý krok.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

  9. Avatar
    január 26, 2012

    Mam jednu otazku. Co robit v spolocnosti, v ktorej prevlada rasisticky etos, kde vacsina ludi veri, ze napr. Romovia (alebo Cernosi, Zidia, atd) su menejcenni, podradni, a pod. Moze byt Rom v takom spolocenstve plnohodnotne slobodny clovek?
    Povedat, ze zamestnavatel, majitel baru a pod ide proti sebe ked nevpusti/nezamestna mensinu operuje len s uzku chapanou racionalitou, obmedzenou na motivacie ziskom. Ale moze trebars aj uvedomely zamestnavatel zamestnat Roma, ked vie ze si tym znepriateli vacsinu zmestnancov? A moze barman vpustit cernocha, ked vacsina jeho stamgastov su rasisti? Ako ma potom v takej spolocnosti Rom, Cernoch zit ako slobodny clovek ked sa mu vsade zatvaraju dvere z dovodov, ktore su iracionalne a s ktorymi ziadna ruka trhu nepohne, lebo ta len kopiruje mienku a predsudky vacsinoveho rasistu?
    Neviem ci ste anarchista, alebo minarchista. Budem predpokladat to druhe. Uznate, ze nie len stat moze byt zdrojom neslobody? Nase osudy, nase moznosti su formovane aj rozhodnutiami inych, nestatnych akterov. Aj tito mozu nelegitimne siahnut na nase slobody – ak uzname tolko, potom je aj legitimne obratit sa na stat, aby nas pred takym niecim chranil a zabezpecil rovnost v slobode.
    Vas vypad proti ustave je trosku smiesny. Ustava hovori o obcanoch a ich pravach v ramci politickej komunity – a tu presne ide o to, aby si obcania boli sebe rovni vo vsetkych verejnych vztahoch a neboli v nich odsuvani bokom z irrelvenantnych dovodov. Ustavu nezaujima co clovek robi v regaloch s pomarancami, alebo aku partnerku preferuje. Zalezi ale na tom, ake verejne deklaracie svojimi postojmi robime a co svojimi konaniami odobrujeme – ak pripustime, ze rasista smie obmedzovat, koho pusti do svojho podniku, implicitne davame celej spolocnosti najavo, ze mysliet si o svojich spoluobcanoch nieco tak hnusne, je ok.
    Obzvlast ked si uvedomime historicky kontext, uvidime, ze predsudky nemiznu same od seba a rasistov neubuda, kvoli trhovym impulzom.
    Rasizmus obmedzuje nase slobody, lebo popiera nasu rovnost pred zakonom a nasu rovnost coby obcanov zdielajucich tuto politicku komunitu.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      No načrtli ste viacero tém, tak skúsim to rozdeliť do odstavcov.

      Ak žijete v spoločnosti, kde je silný rasistický étos – ako je napr. tá naša, tak to budete mať ako černoch/róm/azijat a pod. ťažké. Čo iné sa dá na to povedať? Žiadnym čarovným prútikom v podobe zákona toto nezmeníte.
      Ale poďme sa baviť o tom, čo v našej spoločnosti sústavne podporuje rasizmus. No nebude to práve štát? Nebude to štát, ktorý najskôr mladých rómov „zavrie“ medzi zaostalých, do osobitných škôl, zakazuje im potom zamestnať sa lebo zavedie minimálnu mzdu a zároveň ich aj demotivuje cez sociálne dávky? Nebude to štát, ktorý má prísnu imigračnú politiku, kde zatiaľ v iných štátoch sa naučili s inými etnikami žiť, zatiaľ čo u nás sa to veľmi nemení, až vznikajú protesty pred imigračnými úradmi…? Poďme sa baviť o tom, kto teda tento rasizmus živí a pre aké reálne dôvody by mali ľudia pociťovať neznášanlivosť k ľuďom inej rasy.

      Čo je to vláda? Vláda sú tiež len ľudia, takže nehovorme o vláde alebo o štáte ako o nejakej fiktívnej bohorovnej bytosti, ktorá to tu všetko riadi. Je to len úzka skupinka elitárskych vyvolencov, ktorí si uzurpovali právo nás oberať o peniaze a riadiť naše životy.
      Takže vaša otázka je irelevantná, lebo znieť by potom mala – Uznáte, že nie len ľudia ale aj ľudia môžu byť zdrojom neslobody? Moja odpoveď: áno.

      Ústava hovorí o právach a takisto hovorí o diskriminácii. Ak hovoríte že sa to týka len nejakých „verejných vzťahov“ tád by som bol, ak by ste mi teda tento verejný vzťah definovali. Či je verejný vzťah to, keď chcem s niekým spolupracovať a dávať mu za to peniaze, a verejný vzťah už nie je to, keď chcem s niekým spolupracovať a nedávať mu za to peniaze, ale len s ním chodiť, alebo sa kamarátiť, chodiť na kávu…a pod.

      Samozrejme že predsudky nemiznú samé od seba, no treba si uvedomiť, že štátna moc (skupinka vyvolených elitárov) tento problém nikdy neriešila a nikdy nevyrieši, môže ho len prehĺbiť (aj pre dôvody ktoré som spomínal).

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 26, 2012

        „budete mať ako černoch/róm/azijat a pod. ťažké.“
        No ale toto ma ako liberala skratka nemoze ako odpoved uspokojit. Ako liberal vnimam maximalizovanie slobody kazdeho jednotlivca a rovnost pred zakonom ako moralny imperativ. Zakony nie su carovne prutiky a *vsetko* neriesia – ale to neznamena ze nie su pripustnymi ba v tomto pripade ziaducimi. Stat, resp politicka komunita, ktora moze aj nadalej pozivat demokraticku legitimitu musi preukazovat kazdemu jednotlivcovi rovnaky respekt – a to skrze svoje zakony.

        „Nebude to len stat?“ Ale, ale ved, stat su len ludia. A vari sa nazdavate, ze ak odstranime stat – zrusime socialne davky, osobitne skoly a pod, ze sa zivot Romov zlepsi? Ze budu slobodnejsi? Ze rasizmus vymizne? Sa naozaj nazdavate, ze je mozne vykorenit nejaky takyto spolocensky problem inak nez sirsie koordinovanou kolektivnou akciou?
        „Je to len úzka skupinka elitárskych vyvolencov, ktorí si uzurpovali právo nás oberať o peniaze a riadiť naše životy.“ Aha. Moja odpoved ratala s tym, ze ste minarchista. Triedny rozbor, ktory ponukate naznacuje, ze sa mylim. Minarchista by pripustil stat ako instituciu s monopolom moci, ktora moze urcovat nejake spolocenske pravidla. Vy tuto moznost popierate a tym sa asi aj nasa debata konci, lebo by isla inymi smermi.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 26, 2012

          inac tento ancap/minarch rozpor je uplne irelevantny vo svete, kde si bez povolenia nemozem ani nasadit mrkvicku a predavat ju pred barakom. ked odstatnime kulturu, skolstvo a zdravotnictvo, tak potom sa zacnime hadat o tom , ci ma stat riesit obranu a sudnictvo!

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          január 26, 2012

          Ad1. Ak chcete pomáhať ľuďom obmedzovaním slobody iných, nevážite si základné princípy slobody – teda nemôžete si hovoriť liberál, ale etatista.
          Ad2. Štát je fiktívna predstava, ktorú vám vláda predostrela. Ja sa za súčasť tejto predstavy nepovažujem. A ak je štát násilnícka nanútená organizovaná skupina ľudí – nechcem byť jej súčasťou. Chcem byť slobodný a chcem si platiť SÁM len za produkty a služby, ktoré skutočne potrebujem.
          Ak sa s touto definíciou nestotožňujete, nemôžete si hovoriť liberál… Tzv. part-time libertarianizmus nemá so slobodou nič spoločné.
          Ani žena nemôže byť len čiastočne tehotná. Takisto aj „čiastočný liberál“ nie je liberálom. Nemôžete súhlasiť s akýmkoľvek násilným obmedzovaním slobody, ak si chcete hovoriť liberál. Hovorte preto jasne v diskusiách – som etatista-socialista.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            január 26, 2012

            Takze ideologicka diverzia bola rozkryta a pomenovana, vsetko je hned jasne, problem vyrieseny. Super, blahozelam.

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      január 26, 2012

      Obracať sa na štát by bolo legitímne len v prípadoch, keby štát situácii pomohol. Vo väčšine prípadov však len spôsobuje ďalšie problémy.

      O čo lepšie bude, že zamestnávateľ prijme róma tam, kde ho kolegovia nechcú? Kto by vôbec chcel ísť pracovať tam, kde ma nechcú?

      V histórii antidikriminačné zákony vznikali vtedy, keď už bola aj tak väčšina spoločnosti antidiskriminačná. Nasílím sa možno urýchlilo šírenie týchto myšlienok, ale vývoj tu bol aj bez toho. „Trh“ to teda riešil už pred tým.

      A toto je zvrátená logika: „Ak pripustime, ze rasista smie obmedzovat, koho pusti do svojho podniku, implicitne davame celej spolocnosti najavo, ze mysliet si o svojich spoluobcanoch nieco tak hnusne, je ok.“ To, že akceptujem niekoho slobodu, neznamená, že mu tým vravím, že všetko, čo robí, je OK. Hlavne preto, lebo každý považujeme za OK niečo iné. Sado maso mne OK nepríde, ale ak sa na tom dvaja dohodnú, nebudem nikomu brániť v jeho prevádzaní.

      Ľudia majú aj omnoho lepšie páky, ako zákon. Ja by som sa v rasistickej reštaurácii nestravoval.

      Takže dobré… až na ten obsah. 😉

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 26, 2012

        „V histórii antidikriminačné zákony vznikali vtedy, keď už bola aj tak väčšina spoločnosti antidiskriminačná. Nasílím sa možno urýchlilo šírenie týchto myšlienok, ale vývoj tu bol aj bez toho. “Trh” to teda riešil už pred tým.“

        Skutocne? Takze Brown vs Board of Education sa muselo stretnut s ohlasom a jasotom vacisny. Ibazeby nie.

        „To, že akceptujem niekoho slobodu, neznamená, že mu tým vravím, že všetko, čo robí, je OK. Hlavne preto, lebo každý považujeme za OK niečo iné. Sado maso mne OK nepríde, ale ak sa na tom dvaja dohodnú, nebudem nikomu brániť v jeho prevádzaní.“
        Skusim to trochu inak, lebo si asi nerozumieme. Nie je mozne dosiahnut stav, kde protichodne ludske zaujmy nevyustia do konfliktu, ktory ma za nasledok obmedzenia slobod niektorych ludi. Otazku, ktoru si musia clenovia danej politickej komunity zodpovedat je ktorym treba dat prednost. Radsej dam prednost zakonom, ktore umoznia Romom, Cernoch, zenam, atd zit ako plnohodnotny clenovia spolocnosti, pozivajuci rovnaky respekt ako ostatne, vacsinove obyvatelstvo, a to aj za cenu toho, ze niekolkym rasistom nebude dovolene plne realizovat svoje slobody zdruzovania a podnikania a konania. Radsej chcem zit v state, kde je jasne dane najavo, ze rasizmus nie je ok, ako v krajine, kde sa mozu ludia podla platnych pravidiel nazdavat, ze byt mensinou nie je ok. Aj na dojmoch zalezi.
        „Ja by som sa v rasistickej restauracii nestravoval“
        To je chvalihodne, ale ak by v danom meste, vzhladom na zlozenie obyvatelstva prevazovali rasisticke podniky a podnikatelia sa bali nebyt rasistami, kde by ste sa stravovali? Dochadzali by ste do osvietenejsej metropole?

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          január 26, 2012

          Skutočne. Ak by tomu bolo inak, tak menšina nedemokraticky presadila niečo proti záujmu väčšiny. Jasot s tým nemá nič spoločné.

          Také zákony nie sú účinné a dávaš prednosť zákonom, ktoré mnohokrát robia presný opak – https://www.menejstatu.sk/99-zien-sa-nenecha-napalit/ O zasahovaní do slobody iného máš pravdu, ale nikto na svete mi nemôže (by mi nemal) prikázať, s kým ja uzavriem obchod, priateľstvo, čokoľvek – či mu nalejem vo svojom bare, či ho zamestnám vo svojej firme, či mu ponúknem nocľah, čokoľvek.

          Svoje videnie sveta chceš natlačiť na každého zákonom, to sami nezdá správne. Presvedč ich, svoje okolie, správaj sa podľa svojho presvedčenia, ale nenúť ich pod hrozbou trestu. Kresťan by rád žil v spoločnosti, kde každý verí v Boha a chodí do kostola. Jemu to upieraš, pritom osobne by som povedal, že by to mohla byť dobrá vec pre spoločnosť.

          Ak niekto argumentuje dojmami, tam už argumentácia končí.

          „To je chvalihodne, ale ak by v danom meste, vzhladom na zlozenie obyvatelstva prevazovali rasisticke podniky a podnikatelia sa bali nebyt rasistami, kde by ste sa stravovali? Dochadzali by ste do osvietenejsej metropole?“

          Áno, presťahujem sa, alebo založím podnik, ktorý bude nerasistický. Zisk je sviňa. Vždy sa tak dialo… tak ako diskriminovaní získavali na ekonomickej sile, tak silnel tlak na nediskrimináciu. Spoločenská zmena neprišla vďaka zákonu.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      Čiže máme spolocnosť, v ktorej prevlada rasisticky etos. A členovia tejto spoločnosti si demokraticky zvolia vládu, ktorá im zakáže sa správať rasisticky. Problem solved. Skutočne?
      .
      Toto ja nikdy nepochopím: ako si môžu zlí ľudia zvoliť dobrú reprezentáciu?
      .
      A čo sa týka samotného rasistického étosu: na Slovensku žije hodne napríklad Vietnamov. Môžete dať nejaké príklady väčšej nevraživosti voči tejto komunite? Skustočne je negatívna nálada voči Cigánom spôsobená ich inou farbou pokožky? Ich inou rasou?

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 26, 2012

        Povedzme, ze v konstitutivnych demokraciach existuju iste principy (nazvyme ich ustavne), ktore nepodliehaju voli vacsiny. Staci?

        Negativne nalady voci Romom su sposobene predsudkami. Tie podporuju ich socialnu exkluziu a chudobu, ktora podporuje niektore fenomeny, ktore posilnuju predsudky. Je to bludny kruh, ktory sa sam nevyriesi.
        Urcite najdete kopec idiotov, ktory vam povedia, ze Vietnamci su stankari, paseraci, nevedia vyslovovat r alebo ze vsetci vedia dobre pocitat. To su generalizacie na zaklade ich „vietnamskosti“ a teda su rasisticke. Rasizmus nie je o farbe koze, ale o generalizacii (pozitivnej aj negativnej) na celu skupinu ludi na zaklade ich irrelevantneho spolocneho atributu (koza, pohlavie, etnikum, sex.orientacia) („Romovia kradnu“, „Zidia su sikovni podnikatelia“, „Korejci nevedia soferovat“, „Homosexuali nadmieru dbaju o svoj zovnajsok“.)

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 26, 2012

          O.K.
          Takže keď si o Vietnamcoch (ktorých vidím na Slovensku) poviem, že sú pracovitejší, ako Slováci. Že v ázijskom bistre by Slovák pracovať dlho nevydržal (prípadná výminka potvrdzuje pravidlo), tak som rasista.
          .
          O.K. s tým už asi nič nenarobím. Ja si myslím, že v prvom rade treba posudzovať opodstatnenosť tvrdenia, resp. hľadať dôvod, prečo je zrovna konkrétna generalizácia prisudzovaná istej skupine ľudí.
          .
          Predsudok je koncentrovaná skúsenosť. Zo všetkými nevýhodami, ktoré koncentrácia prináša. Ale na skúsenostiach, aj ich koncentrovaných verziách proste ľudia fungujú. Od nepamäti.

          Thumb up 1 Thumb down 2

          Odpovedať

  10. Avatar
    január 26, 2012

    ad: “ Rasizmus obmedzuje nase slobody, lebo popiera nasu rovnost pred zakonom a nasu rovnost coby obcanov zdielajucich tuto politicku komunitu.“
    .
    A kým o tom, či rasizmus skutočne popiera našu rovnosť pred zákonom by sme mohli (a mali) diskutovať, tak u antidiskrimačného zákona nie je žiadnej pochybnosti: jeho jediným a priamym účelom je zrušiť rovnosť pred zákonom. Čiže tu máme dve nerovnosti: jednu spochybniteľnú a napriek tomu jasne zlú, a druhú nerovnosť z definície a (práve preto?) dobrú a želanú.
    .
    Čiže vám nevadí nerovnosť pred zákonom, ale naopak. Vy nerovnosť požadujete.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  11. Avatar
    január 26, 2012

    Trochu mě překvapuje, že se na liberálním fóru tak lehkovážně zachází s pojmem práva.

    Nejsem právník, opravte mě, jestli se mýlím. Chápu to ale tak, že právo má dvě složky. Jednak nárok na nějakou službu, věc (to většina lidí chápe dobře), jednak povinnost danou službu, věc poskytnout (to většině lidí uniká). Oboje je stejně důležité. Když se tedy zákonodárce rozhoduje mezi dvěma normami, musí zvážit dvě povinnosti, dvě zla, které z obou norem vyplývají.

    Příklad: Kdyby platilo právo na práci, měl by zaměstnavatel povinnost přijmout každého uchazeče o místo, i za cenu ztrát. V opačném případě, tedy dnes, musí neúspěšný uchazeč skousnout odmítnutí a nabízet svoje služby jinde. Druhé „zlo“ je (objektivně?) snesitelnější než první, proto je v zákoně zakotvené „právo na odmítnutí uchazeče“ a ne socialistické právo na práci.

    Zpátky ke článku. Pane Buláku, když hájíte „právo na diskriminaci“, nehájíte tím jenom nárok majitele rasistické restaurace odstrčit Roma od dveří (a tedy na dobrovolné snížení zisků). Ukládáte tím zároveň Romovi povinnost podobné ponížení akceptovat, povinnost sklopit oči a jít pryč (časové náklady), povinnost nebránit se – jinak by přece porušoval Vaše právo diskriminovat. Jsem rád, že aspoň u státních institucí podobný postup neobhajujete.

    Jaký je opačný scénář? Rasistický majitel restaurace podlehne nátlaku státu a musí spolknout hořkou pilulku v podobě romského zákazníka, tedy vyšších tržeb. Posuďte sám, jestli je tohle „zlo“ pro společnost horší než to první a jestli je tedy „právo na diskriminaci“ lepší normou než „právo na poskytnutí placené služby“.

    Rozdíl vůči výběru uchazeče o práci nebo pomeranče je následující: Může být racionální odmítnout službu, kterou mi někdo nabízí. Já jsem ten, kdo si vybírá a kdo platí, beru v potaz časové ztráty na výběr, nejedná se o diskriminaci. Je ale stupidní (a v závislosti na důvodu i neetické) odmítnout někoho, kdo poptává moje služby a je ochotný za ně zaplatit stejně nebo víc než ostatní.

    Jedinou možnost, jak přijmout právo na diskriminaci jako „normu“ vidím ve chvíli, kdy majitel restaurace může jasně prokázat, že mu přijetí romského zákazníka ve výsledku snižuje zisky (odlivem jiných zákazníků, ničením zařízení, atd.) a že jsou tyhle ztráty vyšší než újma pro Roma. Je to ale dost tenký led a myslím, že by se podobná argumentace měla použít max. v jednotlivých případech, rozhodně ne jako paušální princip.

    (Off topic: Každopádně se ani tímhle způsobem nedá uvažovat o diskriminaci u státních institucí. Stát nemá za cíl vytvářet zisky.)

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      „Ukládáte tím zároveň Romovi povinnost podobné ponížení akceptovat, povinnost sklopit oči a jít pryč (časové náklady), povinnost nebránit se.“

      To není pravda. Róm má právo této diskriminace využít, založit vlastní podnik. Krom toho, proč by měl mít někdo právo vstoupit na muj pozemek (jakože jsem ten diskriminující)? Odkud se takové právo vzalo?

      Ano, je to horší, rasistický majitel podniku totiž nebude potrestán. Rasistou ale nepřestane být! Ať si každý rozhodne sám, co je stupidní, nevnucujte někomu zákonem váš pohled na svět.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      január 26, 2012

      No znovu ako v prípade predchádzajúceho diskutujúceho sa na celú túto záležitosť pozeráte z pohľadu práva a nie z pohľadu morálky. Tieto dve veci treba minimálne kombinovať a zákony posudzovať z pohľadu morálky, ináč diskusia nemá význam. Lebo opis legislatívy neznamená opis morálnych fundamentov.

      Majiteľ reštaurácie nemusí nič dokazovať, lebo znovu – z pohľadu základného práva (právo na vlastný majetok a produkciu) má on výhradné právo nakladať s vlastným majetkom podľa uváženia – samozrejme za predpokladu že tým nikoho nepoškodí. Tým, že ja niekoho nevpustím na VLASTNÝ majetok, nepoškodím mu tým nijak, môžem len sebe – tým že prídem o tržby. Poškodil by som mu jedine vtedy, ak by som mu bránil vstupu na jeho vlastný majetok.

      Mimochodom to prirovnanie k pomaranču celkom sedí. Neviem prečo ste tú situáciu otočili, no ten kto si nakupuje prácu je zamestnávateľ a ten má plné právo rozhodnúť, s kým bude spolupracovať. Ak nemá rád rómov, nezamestná ich a žiadny zákon mu v tom ani nezabráni. Je to jeho firma, jeho majetok, nik nemá právo mu do toho zasahovať – ak znovu nezasahuje on do práv iných.

      To že či vy vidíte štát ako nejakého vychovávateľa, ktorý prikáže majiteľovi reštaurácie aby toho róma alebo černocha dnu pustil a očakávate že sa potom bude k nemu správať slušne, milo, prívetivo – no je to váš názor ale podľa mňa to nefunguje. Štát legislatívne v tejto oblati pácha vždy len škodu a žiadny osoh.

      Ja chcem aby ten majiteľ reštaurácie PLATIL za iracionálnu diskrimináciu. A to sa dá reálne dosiahnúť tak, že sa sám ukáže trhu > verejnosti aký je to hnusný rasista a tým ho ľudia zavrhnú, nebudú u neho nakupovať a on skrachuje. Trh sa mu pomstí.

      Ako som už písal, štát v tejto oblasti nerobí nič dobré. To čo je skutočne diskriminačné, sú zákony ktoré produkuje. Zákony ako napr. zákon o minimálnej mzde.

      Nakoniec.. prečo sú ľudia tak protirómsky v našej spoločnosti nastavení? Nebude to aj, alebo hlavne tým, že štát z nich dlhodobo vychováva negramotných jedincov, ktorí sú odkázaní na dávky a tie im s radosťou posúva…? Ja verím tomu, že bez štátnych zásahov by takáto celospoločenská iracionálna nevraživosť voči nejakému etniku alebo inej skupine ľudí neexistovala. Nebol by dôvod.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 27, 2012

        Připomínám, že jednou ze základních myšlenek Vašeho článku je zakotvení „práva na diskriminaci“ v zákoně namísto statusu quo, který nazvu „právem na poskytnutí placené služby bez ohledu na rasu, atd.“. Podobný postup mi připadá v rozporu s klasickou liberální argumentací, pokusím se přesněji vysvětlit, proč:

        1. Věřím, že právo výběru má mít ten, co platí, nikoliv ten, kterému je placeno. Je v pořádku vybírat si kvalitní pomeranč. Není v pořádku s ním přijít ke kase a dozvědět se, že nejsem hodný toho, abych ho tady koupil, protože jsem Rom, gay nebo muslim.

        Nejde jen o to, že takové chování je ponižující, to je emocionální argument. Je především neefektivní, vede ke zbytečným ztrátám, a to nejenom pro prodávajícího. Nutí mě nedobrovolně hledat informace o vhodných obchodech s pomeranči, nutí mě ztrácet čas delším cestováním, čas, který bych mohl vynaložit na produktivní práci. Snižuje se mi výběr, moje pomeranče tedy budou mít nutně nižší kvalitu. Dochází k rozpadu jednotného velkého trhu na několik menších, konkurenční tlak v „mých“ obchodech je najednou menší, ceny pomerančů pro mě stoupají. Tyto náklady nejsou zanedbatelné.

        Je naivní myslet si, že na místě jednoho trhu prostě jen vyrostou dva nové, plnohodnotné. Zavedení práva na diskriminaci tedy nepodporuje svobodný trh, spíš ho poškozuje.

        2. Troufám si tvrdit, že ani ten sebevětší rasista by neodhalil svoji identitu, kdyby tušil, že ho to poškodí v podnikání. Práva na diskriminaci by tedy bylo využíváno jen ve společnosti, kde je latentní „rasistický étos“. Prodávající by se přiznávali k rasismu jen kdyby očekávali, že odliv Romů bude víc než kompenzovaný přílivem bílých zákazníků-rasistů. Způsobuje tím ztráty nejenom Romům (viz 1), ale i nerasistické konkurenci.

        Váš argument, že zavedení práva na diskriminaci pomůže odhalit a trestat rasisty, se mi tedy nezdá správný. V lepším případě se nezmění nic a rasisté se budou dál skrývat. V horším případě budou rasisté jediní, kdo z práva na diskriminaci budou profitovat.

        3. Přirovnání restaurace k soukromému pozemku se mi zdá zavádějící. Rom, dožadující se slušným způsobem placené obsluhy v restauraci není zloděj, který se někomu násilím vkrádá do domu. Spíš bych to přirovnal k situaci, kdy se rozhodnete někomu dočasně pronajmout kus svého pozemku za předem danou cenu. Dostaví se romský zájemce, ale těsně předtím, než dojde k podpisu smlouvy, tak si najednou vše rozmyslíte a celou akci zrušíte. Rom má v této situaci podle mě právo na odškodnění, protože jste ho uvedl v omyl a přinutil ho ztratit zbytečně jeho čas. A zbytečné náklady pro společnost vznikají i ve chvíli, kdy rasistická kritéria výběru oznámíte předem (viz 1, 2).

        4. Sociální stát není původcem rasismu. Nevraživost vůči menšinám tu byla dlouho před myšlenkou sociálního státu. Souhlasím s tím, že některé zákony situaci menšin zhoršují (minimální mzda). Ochrana práva na poskytnutí služby ale mezi tyto chyby nepatří a přijmout namísto toho „právo na diskriminaci“ jako normu, výchozí princip, není řešením (viz výše).

        Přijmete-li právo na diskriminaci jako princip, neexistuje způsob, jak vysvětlit neliberálům škodlivost protekcionismu, embarg, hospodářských válek. Krása svobodného trhu je přece i v tom, že vede k racionálnímu, optimálnímu rozdělení zdrojů bez ohledu na rasu nebo náboženství lidí, kteří spolu obchodují (viz M.Friedman, The Pencil).

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 27, 2012

          K úvodu by som vás chcel trošku poopraviť. Základnou ideou článku určite nie je snaha o zakotvenie „práva na diskrimináciu“. Toto bolo v článku použité skôr ako prirovnanie – že ak už si štát zaumienil, že bude pchať nos do tejto oblasti, tak určite by sa mal skôr uberať cestou ochrany ľudských práv – čo považujem (ako som popisoval v článku) skôr právo na diskrimináciu ako zákaz diskrimnovať > teda ako popisované právo slobodnej voľby.

          1. Tu treba dať podľa mňa hlavne pozor na dôsledky týchto morálnych postojov. Ja si samozrejme tiež myslím to isté, no to že prečo by bolo zlé takúto možnosť – nazvime to obojstrannej diskriminácie zakazovať, som sa snažil vysvetliť v článku.

          Znovu sa teda musím opakovať, ak chceme hovoriť o príklade s pomarančami. Po prvé – trh nie je o dokonalosti a najväčšej rýchlosti riešenia aktuálnych problémov. No pre mňa je to ten najspravodlivejší nástroj – teda nechať trh fungovať a nezasahovať do neho. Druhá vec – mne pripadá že vy hovoríte o nejakých predajcoch pomarančov ako keby fungovali na rôznych trhoch – na diskriminačných a nediskriminačných – alebo ako ste to mysleli? Lebo ak je raz na nejakom území > prostredí > cieľovej skupine ponúkaná jedna komodita, hovoríme o jednom trhu, prečo to rozdeľujete. Samozrejme ak by vás predajca diskriminoval v obchode na základe rasy (otázka v prvom rade že prečo by to robil – na toto si musíme zodpovedať tiež) potom JEDINÝ spôsob ako ho efektívne potrestať a vytlačiť z trhu je práve nechať trhu voľné pôsobenie. Vy síce budete musieť ísť neuveriteľných pár desiatok metrov do iného obchodu po tie pomaranče – prípadne budete bez pomarančov, no ten predajca bude bez biznisu a akonáhle sa táto správa cez vašich známych roznesie (a zlé správy sa šíria veĺmi rýchlo), potom bude musieť tento predajca obchod zatvoriť. Logicky na tom mieste (kde predtým chodili ľudia) vyrastie časom nový obchod. Samozrejme nie je žiadna garancia že vyrastie, lebo ako som spomínal trh nie je o dokonalosti a ani o žiadnych garanciách a istotách, je to o logike a spravodlivosti. Teda ak niekde ľudia chodili a obchod tam (aj) kvôli tomu stál a prosperoval, nie je najmenší dôvod, prečo by neprišiel ďalší nový predajca a začal predávať pomaranče tak ako ten predtým – no bez diskriminácie.

          V diskisii som dokonca čítal aj názor (možno aj od vás, už si nespomínam) že čo ak sa tomuto podnikateľovi predajcovi darí napriek tomu, že prichádza o diskriminovaných zákazníkov. No to môže byť samozrejme pravda – nikde nie istota že ten človek čo diskriminuje aj skrachuje, no so stopercentnou istotou príde o zákazníkov, čo využijú jeho konkurenti na rast – čím sa budú mať lepšie, poskytovať lepšie služby a ktovie; možno raz jedného dňa kúpia toho kto diskriminoval. Trh nie je o dokonalých a okamžitých riešeniach. Ale je to jediný reálny spôsob na riešenie týchto aj diskriminačných otázok – nie sú iné reálne. Prestaňme sa klamať tým, že štát vyrieši niečo tým, že niečo dá do zákona.

          2. Každý rasista by sa predsa prezradil okamžite ako by diskriminoval. Nebolo by vôbec treba, aby niekde niekomu oznamoval, že „Ja som rasista a preto si neželám, aby ste chodili do môjho podniku.“ Každý sa predsa svojim správaním a prístupom voči iným ľuďom odrovnáva na tru, alebo sa posúva, či už sú to nekvalitné služby, alebo aj iracionálne správanie – napr. ak hovoríme o diskriminácii na základe rasy. Ak argumentujete tým, že rasista by nikdy nebol odhalený, lebo by nikdy nebol v praxi rasista – teda nikdy by sa neodhalil, len by si to myslel, potom je to rovnaká argumentácia, ako keď ja poviem, že vrah by sa nikdy neprezradil na verejnosti že je vrahom, lebo by predsa nikdy nevraždil. Hovoríme teda o výkone takéhoto pokriveného morálneho nastavenia osobnosti, nie o myšlienkových pochodoch – ktoré môže mať hocikto hocijaké, no pokiaľ ich nevykonáva v praxi, tak sú úplne bezvýznamné z pohľadu smerom k iným ľuďom – lebo vaše predstavy nikoho neobmedzujú. Ak vidíte peknú ženu a predstavujete si, ako by ste ju hneď s prepáčením pretiahli, neznamená to nič a takéto myšlienkové pochody sú úplne legitímne. O úplne inej situácii by sme hovorili, ak by ste tieto myšlienky / predstavy v praxi aj chceli realizovať – samozrejme bez súhlasu dotknutej strany.

          A znovu ste použili argument, že ja chcem zavádzať nejaké právo na diskrimináciu, čo už som vyvrátil v predchádzajúcom bode – naopak si myslím že štát by sa do tejto oblasti nemal vôbec starať, lebo len trh ju dokáže efektívne riešiť. Sami ľudia rozhodnú, skôr či neskôr. Žiadny popísaný papier (zákon) ktorý nazveme zákonom to nezmení.

          „Prodávající by se přiznávali k rasismu jen kdyby očekávali, že odliv Romů bude víc než kompenzovaný přílivem bílých zákazníků-rasistů.“ – Samozrejme aj to môže byť jeden z legitímnych zámerov. Ak existuje dostatočná skupina ľudí vyznávajúcich nejaký názor – prečo by niekto nemohol z toho profitovať. Teda spraviť čisto rasistický podnik. A je to nejaký problém, keď by toto spravil? Ja si myslím, že nie. Je to problém danej spoločnosti, že v nej existuje toľko rasistov, že sa mu to oplatilo a že je spoločnosť natoľko ľahkovážna, že by toto tomu majiteľovi tolerovala. Teda nemyslím teraz hneď že by mu mali podpáliť podnik, keď niečo takéto spraví, no to, že názor verejnej mienky by v morálnej spoločnosti ani nemal umožniť niečomu takémuto, aby vzniklo. Napr – neprenajmem vám priestory, ak tam chcete prevádzkovať takýto podnik, alebo neuverejním vám reklamu v mojich novinách, ktorá prezentuje tento podnik.
          Stále teda ak argumentujete nastavením spoločnosti a smerujete to k danému majiteľovi – by sme mali zostať pri tej živnej pôde na čom ten podnikateľ začal – teda na skazenej spoločnosti. A následne sa môžeme zamýšlať nad tým, že prečo je takto spoločnosť skazená. Ja si myslím, že práve kvôli štátu, ktorému táto téma veľmi vyhovuje, lebo je to vždy vďačná téma na ktorej sa dajú získať politické body alebo priamo peniaze – napr. cez rôzne rómske zbytočné programy si môžu politici presúvať financie.

          3. K tým vlastníckym právam – je to podľa mňa stále len o tom, že kde a hlavne ako chcete nastaviť tú hranicu, že odkedy je môj podnik, môj bar, moja krčma, moja reštaurácia môj súrkomný podnik a odkedy je to nejaký verejný priestor, ktorý nevlastní nik a na ktorom nerozhoduje nik.
          Každý súkromný majetok má logicky svojho vlastníka a len vlastník má výhradné právo rozhodovať o tom, ako s týmto majetkom naloží. Či ten svoj podnik bude zhodnocovať vo forme kvalitných služieb, perfektných produktov a perfektnému dokonalému správaniu ku všetkým svojim zákazníkom bez rozdielu, alebo sa rozhodne podnik likvidovať tým, že si začne vyberať toho, kto nemu môže a kto nie a teda bude vedome a nelogicky poškodzovať svoje vlastné záujmy. Alebo sa rozhodne podpáliť / zbúrať tento svoj podnik. Len tak, lebo sa mu nepáči. Chceme toto spochybňovať? To je podstatná otázka v tejto záležitosti. Chcete spochybňovať to, že niekto nemôže podľa svojho uváženia slobodne nakladať s vlastným majetkom? Chcete spochybňovať prirodzené právo človeka na stopercentné výhradné vlastníctvo produktov svojej práce, svojho majetku, pod ktoré určite spadá aj jeho podnik – bar, krčma, reštaurácia, ktoré mnohí etatisti nepochopiteľne považujú za verejný priestor?

          Nemôžeme považovať za verejný priestor súkromný majetok. Alebo najskôr to musíme definovať. Čo je to verejný priestor? Je to priestor, kde má právo chodiť verejnosť bez obmedzenia a táto verejnosť má zároveň bezvýhradné právo na užívanie priestorov a produktov za ponúkané ceny? Ak to teda takto zadefinujeme, musíme potom zároveň aj povedať, že čo sa stane, ak tomu tak nebude. Teda čo sa stane, ak tá verejnosť (teda hocikto na svete) nebude v danom súkromnom podniku zaradenom do kategórie verejného priestoru právo na uvedené veci? Musíme zaviesť jednoznačné postihy pre toho, kto toto verejné právo nebude dodržiavať. Teda ak niekto príde do podniku a podnik bude chcieť zavrieť skôr alebo bude zatvorený, alebo budú všade rezervačky a človek si nebude mať kde sadnúť, alebo jednoducho sa čašníčke nebude chcieť zákazníka obslúžiť. Čo potom? Toto sú veci, ktoré musíte jasne zadefinovať, pokiaľ chcete svoje tvrdenia obhajovať argumentáciou verejného práva. Musíte určiť postihy. Tie postihy samozrejme aj sú v našej legislatíve – no ako som už spomenul, ja sa najskôr pozerám na morálnu stránku veci a až potom na legislatívu. Je napr. morálne, ak je podnikateľ postihnutý za to, že zavrie podnik, lebo sa tak v daný deň rozhodne? Alebo aj pre objektívne pričiny – napr. je chorý. Vždy to budú len rozhodnutia ktoré obmedzujú slobodu majiteľa podniku v slobodnom nakladaní s jeho vlastným majetkom. A keď sa raz chceme hrať na ľudí obhajujúcich slobodu a sme presvedčení o tom (na základe empirických faktov), že jedine slobodným trhom sa dá dosiahnúť prosperita v spoločnosti, potom by sme mali najväčší dôraz klásť práve na dodržiavanie týchto slobôd.

          A k tomu „poškodeniu klienta“, tým že stratí čas lebo musel ísť do podniku kde mu nebola poskytnutá služba – no to mi pripadá trošku smiešne, lebo takisto by ste museli zadefinovať tú hranicu a museli by ste ju vedieť presne zmerať, že do akej miery sa jedná o relevantnú a kedy o irelevantnú situáciu. Ak poviem čiernému zákazníkovi, že nemôžem mu predať nejaký produkt, lebo sa jednoducho vypredal, no skutočný dôvod bude ten že som rasista a nebudem mu ho chcieť predať, čo potom spravíte? Ako mi to dokážete? Chcete poslať na mňa úradníkov, ktorí preveria, že či skutočne neviem ten tovar dodať a že som len rasista, alebo mi rovno chcete napariť pokutu? Zákazník musí sám usúdiť, že či správanie predajcu je založené na rasistickej neznášanlivosti, alebo sú to objektívne príčiny. Ak vidím že biely zákazník odiśiel s tovarom a ja nie, alebo že tieto výhovorky sú stále rovnaké, budem vedieť. No úradník sediaci neikde na ministerstve, vzdialený stovky, alebo tisíce kilometrov od zákazníka, ktorý nevie nič o danej situácii a nevie ju objektívne posúdiť, logicky nevie ani spraviť rozhodnutie a uź vôbec nevie nastaviť legislatívu, ktorá by pasovala na všetky podobné prípady. Jednoducho sa to nedá.

          4. Samozrejme že rasizmus nemožno nakladať len na plecia štátov, keďže rasizmus je prirodzené správanie ľudí kvôli nepoznaniu – je to obava z nepoznaného. Ak sa raz nejaká skupina ľudí vyvýjala oddelene tisíce rokov v prostredí, kde pražilo slnko a druhá v chladnejších podmienkach, nemôžeme prirodzene očakávať, źe keď sa tieto dve skupiny pozrú – pričom jedna bude biela ako stena a druhá čierna ako uhlík, že nebudú mať zo seba obavu. Aj vám keby na dvere doma zaklopal modrý človek, asi by ste mali najskôr obavu – obavu z nepoznaného, že čo to je kto to je, ja som ešte také nevidel.

          No tieto obavy sa môžu rýchlo vytratiť pri poznaní. Tomu podľa mňa bráni práve sociálny štát – lebo sociálny štát obmedzuje trh a trh je o spoločnosti, trh je o spájaní ľudí, o spájaní sveta. Fungovanie trhu, globálne fungovanie trhu a celá globalizácia ako ju dnes poznáme vďaka tomu že trhu bolo umožnené fungovať napriek celosvetovým etatistickým snahám o jeho obmedzovanie je relatívny mier na svete. Dnes ak dve krajiny spolu robia významný biznis, je len veľmi malá šanca, že by na seba zaútočili – a ak by to aj spravili, bolo by to len z ješitnosti elitných vyvolencov, ktorí by nehľadeli na nejaké „ekonomické záujmy krajiny“ – no to už je debata o inom.

          Sociálny štát ako ho poznáme v dnešnom svete je – ani by som nepovedal že zdrojom rasizmu – ale skôr udržovateľom a živením rasistických a neznášanlivým nálad k ľuďom inej rasy alebo iným ľuďom na základe irelevantných dôvodov – vždy podľa toho, čo si vymyslí volená elita (alebo ako ináč sa dá nazvať irelevantná nevraživosť maďarov vs. slovákov). A nie len minimálna mzda, to je skôr vec interného problému (aj keď sa to takisto týka prisťahovalcov s nízkym vzdelaním) no takisto napr. clá – ktoré obmedzujú voľný obchod, čim znovu narúšajú vzťahy medzi ľuďmi a tým aj medzi inými rasami a kultúrami – a pritom úplne bezdôvodne. Clá nemajú racionálny význam – je to len ďalśia daň, ktorá navyše vytvára aj túto nevraživosť. Alebo takisto aj tvrdá imigračná politika, resp. vôbec nejaká migračná politika. Ja sa pýtam, prečo nepúšťame na naše územie ľudí, ktorí tu chcú žiť a zarábať? Čo to je, keď z 10.000 žiadostí akceptujeme 10 žiadostí? Aj týmto štát zamedzuje iným kultúram a rasám dostať sa na naše územie a aj tým tlmiť túto nevraživosť a meniť spoločnosť k lepšiemu.

          Nechajme trh slobodne fungovať, neobmedzujme ľudí v slobodnom pohybe a život sa nám bude vždy meniť len k lepšiemu.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            január 27, 2012

            Pan Bulak, neda mi – sledujem Vase clanky uz nejaku chvilu. Nemate pocit, ze ste realitu zredukovali uplne hroznym sposobom na zaklade niekolkych libertarianskych pouciek? Ze vlastne ani neuvazujete nad protiargumentami a ze trosku sidite, lebo viete odpoved na kazdu otazku, este predtym nez sa dostanete k empirii?

            Nemusite so mnou samozrejme suhlasit, ale skuste si proste na chvilu sadnut a porozmyslat, ze niektore z Vasich premis jednoducho spravne nie su. Je to vcelku oslobodzujuce neposudzovat celu realitu na zaklade niekolkych pouciek – netreba pri tom ani moc rozmyslat a mate v chvilach odpoved na vsetko.

            My ludia mame chvalabohuzial tendenciu vsetko poznanie systematizovat, aby sa veci lepsie pamatali a aby boli jednoduchsie – problem je v tom, ze socialna realita mozno takto redukovatelna nie je.

            Skuste sa zamysliet najprv nad vyrokom, ze kazda doba si ziada svoje riesenia. Suhlasite? Nie?

            „Nechajme trh slobodne fungovať, neobmedzujme ľudí v slobodnom pohybe a život sa nám bude vždy meniť len k lepšiemu.“

            Bohuzial, toto je uplna hlupost. Aj keby clovek suhlasil s tym, ze trh riesi tie problemy, ktore by mal podla klasickych ekon. pouciek, kde sa vo Vas berie ta istota neustaleho pokroku? A vobec Vas zivot je zalozeny na pokroku trhu ked sa bude menit k lepsiemu? Zase ta Vasa redukcia.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            január 27, 2012

            Nie, nesúhlasím, človek by mal stále vychádzať z princípov slobody a obhajovať ich. Ale presviedčať vás nejdem, je to váš slobodný výber. Aj keď tie skúsenosti hovoria jasnou rečou…

            Thumb up 0 Thumb down 2

  12. Avatar
    január 27, 2012

    Diskriminácia na základe predsudku:
    Okrem racionálnej a iracionálnej diskriminácie ja vidím ešte tretí druh: diskriminácia na základe predsudku. Pričom predsudok chápem ako koncentrovanú skúsenosť (svoju, alebo sprostredkovanú).
    .
    Povedzme, že si chcem otvoriť prevádzku rýchleho občerstvenia. Môj predsudok mi hovorí, že najlepšie dokážu produkovať rýchle jedlá Vietnamci. Takže pôjdem rovno do ich komunity s cieľom si zohnať pracovníkov tam.
    .
    A teraz: ak je môj predsudok založený na pravdivých skutočnostiach, t.j. že Vietnamci sú skutočne rádovo lepší kuchári (pre rýchle občerstvenie), tak môžem uspieť. Áno, ja som úmyselne obmedzil výber zamestnancov na Vietnamcov. A ich skutočné schopnosti som už potom nepreveroval dôsledne. A tak sa mi môže stať, že zamestnám zrovna takých, ktorí týmto druhom šikovnosti neoplývajú. Pretože predsudok neplatí pre všetkých Vietnamcov. Ja to viem a počítam s tým.
    .
    Tu ide o to, že neexistuje skutočne trhové (racionálne) rozhodnutie. Ja nemám kapacity preveriť všetky možnosti. Nemôžem osloviť všetkých potenciálnych kandidátov a skutočne dôsledne ich preveriť. Ja sa musím rozhodnúť v konkrétnom obmedzenom čase a s vynaložením obmedzených prostriedkov.
    .
    Takže áno, možno si nevyberiem optimálne. A keby si niekto vybral optimálne, moje ázijské bistro skrachuje, lebo on bude poskytovať lepšie služby. Ide o to, či ten „optimálny“ neskrachuje skôr, než začne. Lebo utratí všetky prostriedky na hľadanie optimálnych zamestnancov.
    .
    Takže trh nie je imho o tom, že realizuje optimálne riešenia (t.j. že lepšie neexistujú ani teoreticky). Trh realizuje najlepšie možné riešenia za daných podmienok, obmedzení. Časových a obmedzení prostriedkov. A ak sa niekto snaží ušetriť prostriedky napríklad diskrimináciou podľa predsudkov, výsledok bude silne závisieť aj na tom, ako „kvalitný“ je daný predsudok. Aká je pravdepodobnosť, že dané zovšeobecnenie bude platiť na daný objekt množiny, ktorej sa predsudok týka.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      január 27, 2012

      Dovolím si pridať ešte jeden konkrétny príklad:
      Dosť cestujem a ubytovanie si hľadám cez booking.com. Raz ma napadlo, že ak stále používam tú istú stránku, či neexistuje iná, kde budú lepšie podmienky. A tak som pri hľadaní ubytovania strávil celý deň. A ako na potvoru, skutočne najlepšie podmienky ma vrátili na booking. A ja som zabil celý deň zbytočným hľadaním
      .
      Ale samozrejme: isto sa mi niekedy inokedy mohlo stať, že na bookingu neboli najlepšie podmienky. A ja som „prerobil“. Ide o to, že aj to hľadanie niečo stojí (čas) a zisk (pár euro) nemusí byť adekvátny vynaloženej námahe.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

  13. Avatar
    január 27, 2012

    asi velmi nerozumies obsahu pojmu diskriminacia.. ale skusim sa prisposobit tvojmu videniu sveta a polemizovat s tebou… podla klasickych ekonomickych teorii sa jednotlivec rozhoduje racionalne.. diskriminacia vsak nie je racionalne rozhodnutie.. clovek diskriminuje vacsinou na zaklade predsudkov, takze ide skor o emocionalne rozhodnutie.. vysledkom je, ze zamestnavatel si nevyberie najlepsieho uchadzaca, ale najlepsieho bieleho uchadzaca, alebo majitel restauracie pride o cast zisku, pretoze odmietne obsluzit Roma… dochadza tak k trhovemu zlyhaniu… nie kazde trhove zlyhanie sposobuje stat – niekedy su to len obycajne ludske emocie… ak stat zakaze a ucinne si vynuti, aby ludia nediskriminovali, tak tym len naprava trhove zlyhanie… a este dodam, ze aj liberali veria v rovnost prilezitosti… ale inak je cely clanok pre racionalne uvazujuceho cloveka na smiech

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 27, 2012

      No ak napíšeš, že sa prispôsobíš v reakcii môjmu videniu sveta – v zmysle môjmu názoru a potom predostrieš svoj úplne opačný názor, tak ti môžem na to povedať len toľko, že fajn, môže byť. 🙂
      Ale páčila sa mi tá časť o zlyhávaní trhu…
      https://www.menejstatu.sk/trhy-nezlyhavaju/

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      január 27, 2012

      To by ma teda zaujímala tá „ekonomická“ teória, čo tvrdí, že ľudia rozhodujú racionálne. Pretože to je zjavná nepravda. To je úplne triviálne nepravdivé tvrdenie. Presný opak tautológie.
      Pretože ak by sa všetci rozhodovali racionálne, tak by sa všetci rozhodovali rovnako. A trh imho funguje práve na princípe, že subjekty sa rozhodnú rôzne.
      .
      A racionálne sa človek nemôže rozhodnúť ani preto, že nemá všetky dostupné informácie. Príklad: dvaja podnikatelia sa chcú dohodnúť na spolupráci. Ani jeden si nemôže by istý, že ho ten druhý nepodvedie. Ak by sa rozhodoval racionálne, tak by žiadne partnerstvo neuzavrel, pretože nemá 100% istotu. Musí teda zapojiť aj svoju intuíciu. Musí riskovať.
      .
      Nehovoriac o tom, že z jednej konkrétnej informácie môžu dvaja rôzni ľudia usúdiť dva rôzne závery. A bude to celkom v poriadku. Takto funguje náš svet. Na trhových základoch. Kde každý realizuje svoje preferencie. Na základe svojich kritérií, ktoré nikumu nemusí vysvetľovať, ktorých dôvody nemá zmysel skúmať. Sú to slobodné rozhodnutia slobodných ľudí. Treba len jedno: nechať ich slobodne konať. Napríklad a hlavne nechať ich diskriminovať. T.j. rozlišovať, porovnávať atď.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        január 27, 2012

        Tibor, mikroekonomické modelovanie funguje na princípe toho predpokladu racionality – spotrebiteľ maximalizuje svoj úžitok a firma maximalizuje svoj zisk. V teórii hier sa počíta aj s rizikom. Linco ale nepochopil, aká je úloha modelovania a aké sú úskalia toho, keď sa modely berú od slova do slova.

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          január 27, 2012

          áno, ak za racionálne považuješ také konanie, ktoré maximalizuje tvoj úžitok. Čo logicky môže u rôznych ľudí v rovnakej situácii znamenať úplne rôzne činnosti.
          .
          Mne sa totiž zdá, že mnoho ľudí si pod pojmom racionálne (v tomto ekonomickom zmysle) predstavuje „správne“ rozhodnutia. Správne samozrejme z ich pohľadu. Čo je hlúposť a na to som narážal. Pretože správne je to tak, že každý sa snaží realizovať svoje preferencie. Správne pre rôznych ľudí znamené rôzne veci.
          .
          Ja som na to dosť alergický. Napríklad v debate (o investovaní) sa diskutuje o tom, či trh je, alebo nie je efektívny. Argumentuje sa tým, že investori majú všetky dostupné informácie. A pri tom sa úplne zabúda na to, že tú istú informáciu môžu dvaja účastníci trhu vyhodnotiť úplne opačne. Jeden na základe nej môže nakúpiť (konkrétnu akciu) a druhý predať (tú istú akciu).
          .
          A za efektívny potom ľudia považujú taký trh, ktorý je „stabilný“. Čo je z môjho pohľadu nesprávny výsledok úvahy. Pretože ľudia majú rôzne chápanie skutočnosti, na základe rovnakých informácií sa môžu rozhodnúť aj úplne opačne. Takže efektívny trh (kde všetci majú všetky informácie) môže kľudne znamenať presne takú divokú jazdu, akú sme zažili napríklad minulý rok.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

  14. Avatar
    január 27, 2012

    precital som si clanok a celu diskusiu a mam par poznamok. Som homosexual a netajim sa s tym, napriek tomu som nikdy nezazil diskriminaciu. Netvrdim, ze neexistuje, jednoducho som sa s nou nestretol. Ale stretol som dost neznesitelnych a uplakanych homosexualou, kt mi plakali na rameni a tvrdili, ze su permanentne diskriminovani, lebo su homosexuali. Omyl, jednoducho ich ludia neznasali kvoli tomu aki su a ako sa spravaju. Bol som majitelom baru a zakazal som vstup ciganom a zamestnal som kvoli tomu ciganskych vyhadzovacov.. Som rasista? Nemyslim. So svojimi vyhadzovacmi som nemal problem ist po zaverecnej na poharik ku konkurencii popripade niekam sa zabavit. Akurat v danej dobe a v danom mieste som nevidel inu cestu ako riesit problemy s nasimi neadaptovatelnymi spoluobcanmi, kt perfektne ovladaju svoje prava, ale ked sa preberali povinnosti tak mali volno. A samozrejme mnoho ciganov chodilo s mojim suhlasom dalej a boli vitanymi zakaznikmi a sami schvalovali moje opatrenie.
    Moj nazor na diskriminaciu je, ze akekolvek zjednodusovanie a vsetky pohlady od pisacieho stola v Bratislave popripade v Brusely mozu velmi tvrdo skreslovat realnu situaciu na mieste. Zial diskriminacia mnohokrat vychadza z negativnej skusenosti, narocky vynechavam iracionalnu fobiu. A kazda mensina, ktora je diskriminovana by sa mala najprv zamysliet nad tym preco to tak je a snazit sa odstranit priciny a az potom ziadat prava.

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*