Menej štátu

 

Ja už podnikať na Slovensku nebudem, pretože idem do politiky. Mám ponuku stať sa členom jednej politickej strany, ktorá je súčasťou parlamentu, ktorá ocenila a oceňuje moju rivalitu o boj o spravodlivosť v tomto krásnom demokratickom štáte – SLOVENSKO.

 

Nie celkom učesaný autor tohto štylisticky nie celkom učesaného vyjadrenia si je pravdepodobne veľmi dobre vedomý, že by nebol prvým štátnym predstaviteľom v našich dejinách, ktorý si pred nastúpením do ústavnej funkcie posedel v base.

Verejnú mienku rozčerila informácia, že Najvyšší súd zrušil predošlý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorý poslal Mikuláša Varehu do väzenia na jedenásť rokov za skrátenie a neodvedenie dane a poistného.

Ďalší výrok iného súdneho senátu zburcoval aspoň virtuálne už desaťtisíce rozhorčených ľudí, ktorí v prípade mladého hokejistu požadujú zmiernenie trestu 8 rokov natvrdo za kopnutie policajtky.

No a do tretice, neprehliadnuteľné odškodnenie súkromnej osoby Štefana Harabína (v tom čase štátneho ministra) štátnou Generálnou prokuratúrou, ktorej vtedajší šéf Trnka povedal niečo, čo evidentne povedať nemal, lebo to doteraz nebolo písomne potvrdené. Odškodné 150.000€ plus ďalších 8.880€ za trovy odklepol na druhý krát zmodifikovaný senát krajského súdu.

Poďme pekne odzadu. Štefan Harabín, ktorý ešte na jar tvrdil, že s negatívnym vnímaním justície vo verejnosti nemá spoločné ani „promile percenta“, by musel dnes svoje počty, aj na základe prebiehajúcej petície s tisícmi podpisov, dosť výrazne upraviť. Táto postavička určite nie je najobľúbenejšou v republike a ďalšie a ďalšie vyhraté súdne spory s mastným odškodným len prilievajú olej do ohňa.

Využitie 158.800 € z našich daní by si zaiste každý z nás vedel predstaviť zmysluplnejšie. Navyše, ak platí, že prijaté náhrady nemajetkovej ujmy sa nezdaňujú, dá sa logicky oponovať medzi ľudom trúsiacim sa názorom, že celá táto kauza mohla byť aj vopred zinscenovaná a že nie je vylúčená tichá dohoda medzi Trnkom a Harabínom, že Trnka ako generálny prokurátor vyhlási, čo vyhlásil a následne Harabín obviní nie jeho osobu, ale rovno Generálnu prokuratúru za poškodenie dobrého mena svojej súkromnej osoby? Že síce potrvá, kým tie peniaze vytrieska, ale nakoniec to bude pre oboch celkom dobré vreckové?

To František Koleno je iný prípad. Vieme o tom svoje. Ožratý sú aj pánko sprostý. A ak niekto niekoho úmyselne zraní, nemalo by byť ospravedlnením, že je nádejný športovec, ani že bol práve pod obraz. Za chyby sa platí. Len je otázne, či takáto doba basy niekomu prospeje, prípadne ho vychová alebo iného odstraší. Nech je ako chce, za túto jeho chybu budeme platiť tak, ako aj za chyby mnohých iných, zase len my.

Povedzme, že sa ministerstvu spravodlivosti podarilo dosiahnuť svoj cieľ zníženia ročných nákladov na jedného väzňa v roku 2013 oproti roku 2012 z 11.600€ na 11.295€. František Koleno nás teda môže pri odsedení si celého trestu stáť vyše 90.000€. Ak ho za dobré správanie v polovici prepustia, tak 45.000€. Neviem, či a aké vysoké bolestné má zaplatiť zranenej policajtke. Alebo bude dotyčná odškodnená len za pracovný úraz, hádajte z akých peňazí? Ak by jej mal Koleno za koleno dať dajme tomu sumu vo výške ceny dvojročného pobytu v štátnom zariadení namiesto štyroch rokov reálneho väzenia plus všetky náklady na jej liečbu preplatiť štátu, spokojná mohla byť nie len ona, ale mladík by si to navždy zapamätal a ešte by sme aj ušetrili.

Hoci sa v prípade uznania námietok Mikuláša Varehu priam vnucuje obvinenie zharabinizovaného Najvyššieho súdu z korupcie, či iných nekalých praktík, je možné aj to, že vo veci rozhodol tak ako rozhodol preto, lebo na základe doložených faktov a pri rešpektovaní zákona inak rozhodnúť nemohol.

Kráľ Zemplína nechal zverejniť svoj príbeh. Od začiatkov svojho podnikania, cez – podľa seba – úspešnú snahu riešiť vo veľkom nezamestnanosť v kríze a dokonca aj rómsku otázku na Východe, šikanovanie daňovým úradom, vyhraté súdne spory až po samotný nespravodlivý proces, ktorý je teraz znovu stredobodom pozornosti a dokonca aj svoju ponuku na zabezpečenie dokonalého výberu DPH nielen na Slovensku ale v celej Európe.

Len v pätnástich zverejnených súdnych pojednávaniach proti daňovému úradu, ktoré vyhral, vysúdil náhradu trov konania v celkovej výške 15.140€. Doteraz presedel ďalších 30.000€. A to ešte stále nie je právoplatne odsúdený a v našom súdnictve vôbec nevyznieva ako absurdita možnosť, že bude nakoniec oslobodený a sám vysúdi od štátu odškodné v zatiaľ neznámej výške. Čerešničkou na torte môže byť jeho závratná politická kariéra.

Súhrnná suma, ktorá by nám mala byť vytiahnutá z vrecka len v prípadoch spomenutých v tomto článku, (ak rátam, že Koleno si odsedí polovicu trestu), činí cca 249.000€ a ďalšie budúce státisíce už smrdia. A to nevravím o prehlbujúcej sa istote (možno to je jedna z tých sľubovaných), že spravodlivosť je u nás normálne takmer nedosiahnuteľná.

Mnohí sme za okliešťovanie štátu s tým, že justícia a jej nezávislosť zostane naďalej štátom garantovaná. V jej súčasnom stave s neustále sa valiacimi informáciami o podivuhodnostiach a absurdnostiach, ktoré sa dejú v nej a vo vysokých štátnych inštitúciách a funkciách, sú argumenty pre podloženie tohto názoru stále viac odkopávané. Naša „nezávislá a fungujúca justícia“ sa javí byť zrkadlovým obrazom nášho „fungujúceho a prosperujúceho právneho štátu“.

Alebo sme svedkami historickej chvíle, keď musíme skloniť naše proti a menejštátne hlavy a uznať, že štát naozaj dokáže zabezpečiť prosperitu jednotlivca? Zatiaľ síce len jedného, ale veď niekde sa začať musí.

7,501 celkovo návštev, 3 návštev dnes