Čo si ty spravil pre olympijské zlato!?

Tak sa nám skončilo ďalšie športové predstavenie, ktoré nakoniec nevyšlo slovenským športovcom podľa predstáv fanúšikov. Čo teraz nastane, je už notoricky známe z minulosti. Po každej zbabranej futbalovej kvalifikácií, po každých hokejových majstrovstvách sveta, v ktorých nepostúpime do štvrťfinále a najnovšie aj po olympiáde, z ktorej nedonesieme domov nejaké zlato, sa rozbieha kanonáda národnej sebatrýzne a frustrácie.

Tento kolektívny pocit všeobecného zmaru má pár mantier. Pre neznalých by som niekoľko z týchto okrídlených, ufrfľaných výrokov spomenul. „So slovenským športom to už ide iba dolu vodou. Chýbajú nám športové centrá z času socializmu. Slovenský šport nemá žiadnu koncepciu a chýba mu infraštruktúra.“

So slovenským športom to ide neustále dole vodou je výrok je založený na predstave nejakého zlatého veku v minulosti, keď Slováci nosili z každého podujatia samé úspechy. Momentálne prebieha vek medený a na horizonte sa už objavuje doba železná, ktorá bude znamenať zánik slovenského športu ako takého.

Toto tvrdenie by sa dalo napasovať na hokej, kde sme na prelome tisícročí mali jednoznačne výnimočnú generáciu a táto pomaly odchádza. Posledné majstrovstvá sveta nám ale podľa mňa ukázali, že po zlatej dobe miesto železného veku sa môžme aj s dnešnými možnosťami udržať v striebornej ére.

Pri futbale je celkom dôležité, kedy si určíme referenčný bod, od ktorého chceme potvrdiť tendenciu k neodvratiteľnému úpadku. Ak porovnávame s rokom 1969, keď Slovan na krídlach fantázie porazil v Bazileji barcelonské FC a priniesol do Bratislavy vysnívaný pohár, tak je výrok o úpadku pravdivý.

Tento úspech si ale pamätá už iba Marcel Merčiak a preto by som futbal skôr hodnotil od vzniku slovenskej reprezentácie, teda niekedy v roku 1993. Je to obdobie nezaujímavej stagnácie, ktorú kde-tu okorenila neočakávaná vysoká prehra. Ale posledných cca. 7 rokov kvalita futbalového kádra jednoznačne stúpala a dostúpala až do osemfinále MS, čo je výrazný úspech v kontexte celého stredoeurópskeho regiónu (Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko to od referenčného dátumu nedosiahli). Áno, momentálne hráme zase rovnako zle ako predtým, aj s neočakávanými prehrami na našom konte. Ale je to skôr návrat k predchádzajúcej nemohúcnosti, ako nejaká nezvratná degresia.

Ďalšie fanúšikovské tvrdenie znie, že sme opustili fungujúci systém socialistickej telovýchovy, ktorý prinášal toľko úspechov. Tu treba pripomenúť, že systém socialistickej telovýchovy najprv opustila ekonomická realita. A to nehovorím len o socialistickej telovýchove, ale o celom socialistickom hospodárstve ako takom. Možno to už v dnešnej dobe nie je zrejmé, ale plánované hospodárstvo zbankrotovalo. A systém socialistickej telovýchovy je možný iba v plánovanom hospodárstve.

Súdruhovia v ústrednej komisii mali na jednej strane k dispozícii obrovské verejné zdroje a nulovú závislosť na náladách voličov. Keď potom prišla na pretras otázka, či treba uprednostniť športovú národnú prestíž pred dostatkom pomarančov na vianočnom trhu, odpoveď bola jednoznačná.

Dnešní súdruhovia sú už v trochu inej situácii. Športovci sú len jednou z množstva lobistických skupín, ktoré sa ruvajú o verejné zdroje a nemajú také vydieračské možnosti ako napríklad učitelia, alebo lekári (stávka vodných slalomárov nemá ten akčný rádius).

Prečo ale nejdú do športu súkromné zdroje? Prečo sa rodine zdá byť drahé platiť ratolesti dvojfázove tréningy, výstroj a cez prázdniny dvojtýždňové sústredenie? Prečo rodičia nevsadia u svojich potomkov všetko na jednu športovú kartu s neistým výsledkom? Prečo už nechceme deťom pri náznaku talentu spraviť z detstva tábor nútených prác? To mi chcete povedať, ze rodičia nie sú ochotní obetovať svoje rozpočty na zisk olympijskej medaily v streľbe na asfaltové holuby? Mám sa ešte pýtať ďalej?

Podstata súkromných zdrojov je v tom, že o ich použití rozhoduje ten, kto ich zarobil. Takýto človek má výrazne iný vzťah k týmto financiám ako člen plánovacej komisie na ministerstve. Jednoducho rodič porovnáva náklady, ktoré musí vynaložiť na to, aby spravil z dieťaťa šampióna a pravdepodobnosť, že sa z malého Maja z Trenčína raz stane Gabbi z Rangers. A tá je, bohužiaľ, malá aj v prípade veľkého talentu (hovorím z vlastnej skúsenosti ako absolvent socialistickej továrne na športovcov). Podľa mňa pri tomto rozhodovaní hrajú hlavné slovo nasledovné faktory: či ten šport dieťa baví, či má dostatočnú výdrž, čo v prípade, ak to nakoniec nevyjde… Národná a športová hrdosť po dosiahnutí úspechu, ktorá determinovala rozhodnutie centrálneho plánovača je úplne v pozadí. A tak je to správne.

To ale neznamená, že by súkromné peniaze nešli do športu. Tieto zdroje, ale smerujú tam, kde z nich má najväčší úžitok ich majiteľ a nie ten pomyselný papučový divák sklamaný zo slovenského športového neúspechu.

Všimnime si, aké veľké množstvo predajnej plochy pokrývajú v obchodných centrách predajne so športovými potrebami. To jednoducho svedčí minimálne o tom, že Slováci športové náčinie nakupujú. Na našom sídlisku existujú dve nové haly s bedmintonovými a squashovými kurtami. V Bratislave funguje niekoľko ľadových plôch, kam chodia hrávať amatérske tímy hokej (Hamuliakovo, Avion, Ružinov). Posilňovní je na Slovensku neuveriteľné množstvo – od tých fancy wellness centier až po klasické panelákové kočikárne prerobené na telocvične. Súkromný sektor vygeneroval množstvo športovej infraštruktúry, ale orientuje sa na bežného zákazníka, nie na minoritnú skupinu športových profesionálov, ktorých základné potreby už aj tak pokryl sektor verejný.

Dôležitým momentom pri použití súkromných zdrojov je pomer cena vs. úžitok. Momentálne zažíva neuveriteľný boom vytrvalostné behanie. Národný beh Devín – Bratislava, ktorý každý rok praská vo švíkoch, je toho dobrým príkladom. Množstvo ľudí jednoducho investuje do športu minimum – tenisky – a pritom z toho dokáže vyžmýkať maximálny športový zážitok – zabehnúť maratón.

Naopak štát sa správa úplne inak. Investuje horibilné sumy na budovanie megalomanských športových arén kvôli pár zápasom nejakého šampionátu. Štadióny následne roky chátrajú. Za tie peniaze by si celý národ dokázal splniť svoj malý športový sen. To by im ale nemohol štát zobrať polovicu príjmov a stavať z nich svätostánky, kde si zahrá len pár športových milionárov.

Posledným dôležitým momentom v tejto debate je skutočná dôležitosť, ktorú samotní občania pripisujú slovenským športovým úspechom. Tá sa často líši od tej proklamovanej, ktorá po každom zbabranom podujatí vypláva na povrch. Zjednodušene by sa dalo povedať, že až skutočným nasmerovaním finančných tokov jednotlivec ohodnotí proklamovaný cieľ v pomyslenej hierarchii. Skúsme niekedy zahrkať frfľajúcim fanúšikom pod nosom s pokladničkou, či sú ochotní prispieť na zlepšenie pomerov v slovenskom vodnom slalome. Sám som veľmi skeptický.

Občania sa jednoducho rozhodli svoje vlastné zdroje na športovanie posúvať iným smerom, ako by to robila centrálna športová plánovacia komisia. A slobodný trh, keď k tomu dostal po 89. príležitosť, im k tomu ponúkol infraštruktúru a vybavenie. A nie sú to národné športové centrá, pretože tie sú jednoducho príliš drahé.

Zakončil by som to tak po dzurindovsky. Letná zaplnená petržalská hrádza je lepšia správa pre Slovensko ako národná športová superaréna.

3,651 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

13 odpovedí

  1. Avatar
    august 14, 2012

    Tak ako cirkev, aj (vrcholový) šport je potrebné odlúčiť od štátu. Platiť hokejistom (fotbalistom …), ktorí majú príjmy aj v miliónoch euro ročne za účasť na nejakých majstrovstvách je hyenizmus. Neobstojí argument o štátnej reprezentácii. V zahraničí nás totiž reprezentujú nielen športovci, ale aj lekári, úspeční podnikatelia, úspešní manažéri veľkých nadnárodných firiem … a dalo by sa pokračovať. A títo reprezentujú za vlastné. Tak prečo nie aj športovci? Alebo to mám chápať tak, že vzorom majú byť ľudia, čo robia úplne zbytočné veci (ale na svetovej úrovni), ale už nie skutočne produktívni v zahraničí úspešní spoluobčania?
    .
    Športoviská pre masový šport podporovať treba. Nie zo štátneho. Ale pekne v rámci budovanie občianskej vybavenosti, rôznych fitcentier, ihrísk a podobne.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 14, 2012

      To nas teda ohromne reprezentuju. Sportovci su aspon jasne odhalitelni. Kazdy vie, ze beru steroidy a v tridsiatke su z nich mrzaci. Peniaze si neuziju. Tie zdedia ich deti, ktore vyrastali v prepychu a kedze to nemaju vzite, okamzite peniaze rozflakaju a tak sa vratia naspat statu.

      Naproti tomu lekari, ti su v zahranici znami ako vecne otvorene vrecka, ktore najcastejsie beru uplatky. V tomto je Slovensko bohuzial na cele rebricka, spolu s Ukrajinou a Mozambikom. Uspesni podnikatelia, obzvlast ti z liberalneho prostredia si zase vysvetluju vsetko ako pokyn na kradnutie a hranie sa na boha pred zvyskom naroda.

      Takato banda nas ma reprezentovat? To fakt radsej tych sportovcov, ktori aj so svojimi zlozvykmi neslaihaju podnikatelom ani po clenky, co sa tyka podlosti a zlocineckych umyslov.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      august 15, 2012

      autor clanku ma predbehol, ja som sa chystal napisat podobny clanok na blog.sme.sk:)

      aj ked si nemyslim, ze reprezentanti robia zbytocne veci. Ak maju dost divakov, pokryvaju dopyt po službe, podobe ako napríklad herci alebo speváci. Smola, je len v tom, že ich branža je riadená štátom a medzinárodnými inštitúciami a súkromná alternatíva neexistuje. Ak by došlo k odluke športu od štátu, podľa mňa by vrcholový profesionálny šport nezanikol. Ale oproti štátnej oficiálnej organizácii FIFA už po ďalších súkromných majstrovstvách sveta nie je dopyt.

      Odluka profesionálneho športu od štátu by fungovala, len ak by sa zrušil aj samotný štát. Tak ako firma míňa tržby svojich klientov na reklamu, tak aj štát míňa peniaze na svoju prezentáciu. Na Olympiáde a majstrovstvách sa prezentujú najmä štáty, teda okrem štátu sa nemá nikto dôvod na nej prezentovať.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      august 16, 2012

      by som chcel vediet,ako za vlastne reprezentuju lekari,pravnici nas v zahranici?to ako si sami platia plat?ako za vlastne reprezentuje podnikatel?o com hovorite?ani jedna myslienka,co ste napisali nestoji o pozornost,uplne cele zle…

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

    • Avatar
      august 21, 2012

      Tibor

      Potom aj zdravotnictvo treba odlucit od statu.Preco by som mal ja doplacat na druhych ktori ziju nezdravo.Aj skolstvo.Niekto sa iba vyuci a musi potom platit zo svojich dani inemu univerzitu.
      Takze podla tvojej logiky bude kazdy podporovat iba to co chce alebo vobec nic.
      Takto vznikne dzungla kde prezije ten najsilnejs,i ale my zijeme v 21. storoci, tak sa konecne prebud.

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        august 21, 2012

        Ale však samozrejme. Každý by mal platiť a podporovať výhradne to, čo je v jeho záujme. Len tak to môže fungovať. To je priaznivcom stránky, na ktorej diskutuješ úplne jasné..
        .
        Socializmus, t.j. tebou ospevované 21.storočie je na úpadku. Socializmus funguje len dovtedy, pokiaľ je koho oberať o výsledky jeho práce. A tá doba sa pomaly, ale určite končí.

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

  2. Avatar
    august 14, 2012

    Ale takto pekne som si dlho nepocital 🙂 Dik

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  3. Avatar
    august 15, 2012

    – Z pohladu ekonomie vcelku priatelne.
    – Ladová plocha v Hamulakove je neskutocne krasna vynimka na Slovensku, Majitelom patri velka vdaka.
    – No sport ma spolocenske poslanie a neda sa uctovat podvojnym uctovnictvom.
    – Fitka a podobne veci teraz neriesim, tie su pre dospelych a ty by sa uz mali vediet o seba postarat.
    – Je pekne, ze je plna bratislavska hradza a deti sadnu na bike aspon raz, ci dvakrat do mesiaca, ale sport je o pravidelnosti a voli prekonavat minimalne vlastnu lenivost..
    – Aj ja som odporca mega stankov, narodnych stadionov a podobne. Zvaz moze podpisat najomnu zmluvu s klubom na dlhsie obdobie a klub nech stavia za vlastne a nejake peniaze sa mu vratia..
    – Infrastruktura je ale u nas naozaj v havarijnom stave a to hovorim o malych veciach ako su telocvicne ako takych rozerov. Ako trener mladeze a otec chlapcov, ktori robia dva športy mam prejdene okrem inych polsko cesko a madarsko, su to susedne staty vhodne na porovnanie a jednoducho musim povedat, ze to co tam maju na dedinach a volaju to telocvicna je u nas sportova hala, oni to maju nove, vystavane cca za poslednych desat rokov. U nas v telocvicni sa bojite spustit kruhy, aby nam nespadli na hlavu, Ked.fuka vietor tak sa bojite aby na nas nespalo okno. A to sme stastni, ze sa nam podarí vobec zabezpecit nejaku telocvicnu. Vzdy od zaciatku skolskeho roku obiehame skoly a obce aby sme vobec mali nejaky cas prenajaty pre nase deti. Tie haly v susednych statoch niesu honosne su ucelove a architektonicky ciste, sendvicove panely a podobne …..
    – Bez podpory rodica, aspon mentalnej aj za taku obcas vdaka sa sport robit neda. U nas v klube vyberame po 7 Eur mesacne, aj tak je dost rodicov, ktori s tym maju problem, co je celkom pochopitelne. Vsetci treneri a funkcionari klubu robime zdarma. Aj tak to nestaci, aj tak musime hladat sponzoring.
    Nejak som sa rozpisal, chcel som vlastne len povedat, ze financovanie sportu cez statnu kasu nieje len 100% ANO, alebo 100% NIE.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  4. Avatar
    august 15, 2012

    No tak u nas v meste chyba vobec vsesportovy areal a to sme akoze okresne mesto. Ze squash a bedminton? Sme boli radi, ked sme si svojpomocne vyrobili kos a na jednom parkovisku streetballove ihrisko. Futbal je super, ten sa da hrat vsade, ale niektore sporty uz trochu menej, a to nehovorim o profesionalnej urovni, ale ani rekreacne. Jedine, co rastie ako huby po dazdi, su obchodne strediska.
    Co sa tyka rodicov, tak mnohi su radi, ked dokazu zo svojho platu vyzit, nie to este platit svojim detom sportove potreby a dalsie veci. Ale aspon v tomto sa uz nieco na Slovensku deje pozitivnym smerom.
    Co sa tyka zaplatenia vodnym slalomarom. Jj… tu je ten hlavny problem. Penazne zdroje miznu nevedno kam aj odtial, kam sa dali na ucely sportu. Preto vacsina nie je ochotna nieco sponzorovat, kedze su presvedceni, ze ich peniaze aj tak niekto spreneveri. A v tomto verejnost utvrdzuju neustale sa objavujuce skandaly a medzinarnodna hanba pre Slovensko.
    Stav kultury a sportu je zrkadlom celkoveho stavu spolocnosti, takze otvorme si oci a nalejme si cerveneho vina. Je to cele bieda.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    august 16, 2012

    je šport športom a hlavne ten čo býva každé 4 roky?

    Nie je to o nacionalizme a „chuti“ mať pre krajinu medailu za každú cenu

    aj Londýn nás presvedčil

    My = na Slovensku si nevieme „oceniť“ ľudí čo niečo dokázali
    športovcov, vedcov, schopných ľudí…

    Je úsmevné ako sa po každom úspechu nájdu hordy nielen novinárov a politikov čo sa chcú priživiť a potom sú opäť dlhý čas v nečinnosti

    Treba oddeliť šport od politiky

    Mali by sme sa naučiť mať úctu k „dlhoročnej drine“ aj športovcov

    Ďakujem všetkým športovcom čo na olympiáde vydali zo seba všetko.
    Snažili sa a športovali fair play.

    Na svete sú milióny „dobrých“ športovcov a preto treba oceniť všetky dobré výkony .

    Komu sa nepáči môže športovať a získať hoci aj zlatú.
    Ja ju doprajem každému…

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  6. Avatar
    august 16, 2012

    Máým dvoch synov, obaja hrajú hokej… Niekdy majú tréningy o 6.00 ráno, alebo cez víkend o 7.30…
    A viete prečo??? Lebo lepšie časy majú vychytané partičky amatérov, pre STARZ je jednoduchšie výhodnejšie dať tu plochu amatérom ako deťom, btw, koľko ľadu je v BA??? Nepela sú 3 plochy, ale hlavná sa nepoužíva, dve plochy sú v Ružinove, jedna v Dúbravke. Avion nie je regulárna plocha, Hamuliakova sa rozbieha, pribudne Lamač a Petržalka… Všetky posledne menované sú súkromné, postavebné bez účasti štátu…Prečo asi?
    Chcel by som autora spýtať koľko detí zo škôl, alebo sociálne slabších chodá na tie squashové a badmintonové kurty? Asi žiadne, však…
    Ono je rozdiel športovať rekreačne a niečo trénovať…
    A vážení… čím viac deciek bude vo veku 15 až 17 rokov trénovať napr. hádzanú, tým menej budeme mať problémov neskôr… a za to to hádam stojí? Alebo?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 20, 2012

      Kedysi boli možnosti realizácie mládeže obmedzené. Preto sa toľko mladých dalo na šport. Dnes sú však možnosti realizácie neporovnateľne väčšie. A preto je správne, že adekvátne upadá aj podpora profesionálnej podpory jednej konkrétnej aktivity (športu)
      .
      Ešte mi nie je jasné, prečo je potrebné, aby tí 15-17 roční tú hádzanú trénovali? Prečo nestačí, aby ju proste len hrali. Pre potešenie, nie pre vidinu profesionálnej realizácie v klube, ktorý to robí za peniaze.
      .
      Ja som z Piešťan a chodil som na plávanie. Ale ja som sa nechcel stať športovcom v tom trénovanom zmysle slova. Chcel som sa len naučiť dobre plávať a chodiť pravidelne plávať. Mal som však smolu. Podporované bolo len súťažné plávanie. Prečo? Tu už neplatí, že lepšie, keď budem plávať nesúťažne a pre radosť namiesto toho, aby som sa bezcielne potuloval na ulici?

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

  7. Avatar
    august 23, 2012

    Vzdy ked sa moji spoluhraci na baskete zacnu rozculovat, ze taky alebo onaky sport u nas „zakapava“, tak sa ich spytam, co si myslia ze ci je lepsie pre krajinu: mat 10 000 futbalistov, alebo 10 000 pocitacovych expertov. Ze v ktorej krajine bude lepsie. A diskusia o podpore sportu tym vzdy okamzite konci. A to tam mame peknych par socialistov. 🙂
    Hold darmo je, ked donutis cloveka mysliet vlastnou hlavou a nielen omielat naucene frazy a tarat len tak bez rozmyslu ako vsetci naokolo, tak velmi rychlo pride na to ako sa veci v skutocnosti maju…. 😉

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*